Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako sa chrániť pred pozemkovými šmejdmi? Pýtali sme sa ekológa, ako sa kreslia diaľnice

Bežný človek má mizivú šancu zistiť, či cez jeho pozemok povedie diaľnica. Tá pri Bratislave povedie cez rekreačnú zónu zvanú rozprávkovo. Zmena to bude pre niektorých majiteľov hausbótov.

JOZEF RIDZOŇ je ochranár, ale namiesto flóry a fauny sme sa ho pýtali, ako si overiť hodnotu pozemku. Ochranári si totiž prezerajú diaľnice už vtedy, keď ich štát kreslí, a to sú kľúčové okamihy: rozhodujú o tom, kde sa z obyčajnej parcely stane lukratívna stavebná parcela – aspoň za také ceny vykupuje pôdu pod diaľnice štát. Nečudo, že tento biznis môže lákať priekupníkov s pôdou, ako to bolo v prípade skupovania pôdy pre závod Jaguar, ale aj v príbehu o oveľa drahších pozemkoch pod bratislavským obchvatom. S vyštudovaným environmentalistom sme debatovali aj o tom: 

  • prečo je pre bežného človeka, ktorý sa nevenuje stavebnému zákonu, takmer nemožné svojpomocne zistiť, či sa na jeho parcele neplánuje diaľnica,
  • kde práve štát kreslí nové diaľnice, a tamojšia pôda sa teda neoplatí predávať,
  • čo sa stane, keď bratislavský obchvat pretne mostom rekreačnú oblasť prezývanú „rozprávkovo“ v Jarovciach, a prečo boli všetky ostatné možnosti horšie,
  • alebo či posledná časť D1 bez finálnej trasy, pri Ružomberku, môže ohroziť vodu v regióne.

Ako zistím, že na pozemku, ktorý vlastním, štát plánuje diaľnicu?

Keď máte pozemok a chcete zistiť, či nenadobudne hodnotu v dôsledku nejakej väčšej investície, tak musíte permanentne sledovať environportál, či sa tam niečo nezjaví.

Čo je to environportál a prečo ho mám sledovať?

Na webe ministerstva životného prostredia je sekcia, na ktorej sa zverejňujú informácie o dôsledkoch plánovaných investičných zámerov (vrátane diaľnic) na životné prostredie v procese EIA. Toto posudzovanie sa robí ku každému diaľničnému zámeru. V takomto zámere sa kreslia alternatívy, kadiaľ môže diaľnica viesť. Neskôr sa vydá záverečné stanovisko, v tomto dokumente je už vybratá presná, definitívna trasa diaľnice. Tiež link na environportál nájdete na webe ministerstva životného prostredia.

Tam sú však iba hrubé čiary – ako zistím, že prechádzajú cez môj pozemok?

Musíte sa vedieť dobre orientovať v katastrálnej mape a porovnať ju s dokumentmi z webu environportálu.

zamer

To je niečo bežné, čo zvládne bežný človek, ktorý sa v bežnom živote venuje niečomu celkom inému?

Každý má právo tieto dokumenty sledovať. Samozrejme, je to úplne iné pre bežného človeka bez potrebných skúseností a odborných znalostí, ktorý príde unavený z práce a mal by potom večer hodiny overovať, kadiaľ povedie diaľnica.

To je bežná vedomostná výbava, že niekde na webe ministerstva životného prostredia je určitá podsekcia, ktorú treba sledovať, a potom informácie porovnávať s katastrálnou mapou… ?

Dopátrať sa k tomu dá, jednoduché to pre bežného človeka, ktorý sa tomu denne odborne nevenuje, nie je. Môže tiež sledovať vývesky na obecnej tabuli.

Jozef Ridzoň

  • Narodil sa v roku 1983 v Lučenci.
  • Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v odbore environmentalistika, špecializácia ekosozológia a fyziotaktika.
  • Od roku 2002 pôsobí v Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS) ako koordinátor monitoringu vtáctva, v súčasnosti ako ochranársky manažér. Prispel spolu s ďalšími ornitológmi k rozbehu zimného sčítavania vtáctva na Slovensku, ktoré je teraz najpodrobnejšie v Európe a bolo základom pre vyhlásenie viacerých chránených území.
  • Pripomienkuje zámery a zákony s možným negatívnym dosahom na prírodu.

Kedy sa informácia o tom, že sa kreslí diaľnica, ocitne na výveske?

Tesne po tom, ako na environportáli. Obec má lehotu tri dni od doručenia zámeru na to, aby ho zverejnila, a zámer musí byť sprístupnený minimálne 21 dní.

Takže prídem na miestny úrad a tam je oznámenie o tom, aké sú potenciálne trasy diaľnice a ktorých parciel by sa to mohlo dotknúť?

Nebýva tam informácia o parcelách. Je to však moment, keď už existuje vysoká šanca, že od vás štát bude potrebovať v budúcnosti pozemok. Už vtedy treba byť na pozore a radšej pozemok nepredávať, kým sa definitívne nerozhodne, a aj potom pozemok je potrebné predať len priamo diaľničnej spoločnosti, žiadnemu sprostredkovateľovi.

Lenže miestny úrad ukáže trasy, ale nie parcely.

Keby ľudia zašli na úrad, určite by si s nimi vedeli starostovia sadnúť nad katastrálnu mapu.

Najviac peňazí pri výkupe pozemkov mohli na Slovensku historicky zarobiť majitelia parciel pod bratislavským obchvatom (D4, R7 – rozpočet na pôdu bol takmer 400 miliónov eur). Ornú pôdu pod diaľnicu vykupuje štát za cenu stavebných parciel a tie sú pri hlavnom meste najdrahšie. Kedy sa začala kresliť D4 pri Bratislave?

Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr. Vtedy už boli posúdené varianty, čiže už bolo jasné, kadiaľ bude viesť. Jednotlivé varianty trasy sa uvádzali ešte v zámere diaľnice. Ten sa prvýkrát zverejnil v roku 2008.

Nepamätám si, že by v roku 2010 tu bola debata o tom, kadiaľ povedie D4 (obchvat Bratislavy), R7 (napojenie obchvatu na Dunajskú Stredu).

Bola relatívne živá debata, ale hlavne o trasovaní R7.

Mala táto diaľnica od začiatku, ako bola nakreslená, vo variantoch aj nemenné styčné body?

Áno, napríklad niektoré križovatky a časť cesty pri Holiciach. Ale napríklad úsek medzi Dunajskou Lužnou a Bratislavou sa kreslil v úplne odlišných variantoch – západne alebo východne od Slovnaftu. Naopak, od začiatku bola jasne zafixovaná trasa pri Holiciach v okrese Dunajská Streda.

Výsledná trasa diaľnice pri Slovnafte podľa katastrálnej mapy.
Výsledná trasa diaľnice pri Slovnafte podľa katastrálnej mapy.

A čo trasa cez Kvetoslavov? Tam si kúpil pozemky v roku 2005 Béla Bugár za 25-tisíc eur a v roku 2014 ich predal štátu za vyše pol milióna.

Tadiaľ sa kreslili tri rôzne varianty. Keby tam niekto ešte aj v roku 2008 kupoval pôdu, bol by to risk. Viedla sa reálna vojna medzi starostami a inými záujmami o konečnú trasu diaľnice v tejto časti. Ten, kto bol dosť šikovný, mohol si porovnať len nemenné styčné body a porovnať si plány z environportálu s katastrálnou mapou.

A to sa dá tak presne, že budem vidieť, ktorú parcelu diaľnica pretne?

Niektoré parcely sú malé, iné sú veľké. Tí, ktorí s tým vedia pracovať, si vedia porovnať mapu z environportálu s katastrálnou mapou. Existujú orientačné body, napríklad vetrolamy, cesty a pod.

Čo sa dá z dostupných údajov vyčítať o Bugárovom pozemku?

Tento pozemok bol pri jednom z nakreslených variantov trasy diaľnice. Keby chcel niekto špekulovať, zrejme by mal aj pozemky, ktoré sú pod ním a siahajú aj na hranicu druhého variantu trasovania diaľnice, aby zarobil na pozemku nezávisle od variantu. V tomto prípade – odhliadnuc od toho, že nakupoval v roku 2005 – priľahlé parcely iných variantov vlastnia iní majitelia.

Je to čudné, že pre návod, ako si kontrolovať hodnotu pozemkov, sme prišli za ekológom. Ochranári sú však jedni z mála ľudí, ktorí sa venujú trasovaniu diaľnic, pretože sa pozerajú, aká trasa je lepšia pre prírodu.

Aj na tomto vidíte, že sa v tom vyznajú skôr ľudia, ktorí sa vyslovene zaujímajú o vec profesijne alebo o vykupovanie pozemkov, to nie je len záležitosť diaľnic. My ako ekológovia sa pozeráme na trasovanie diaľnic pre ich potenciálny dosah na prírodu, máme často problém presadiť ochranárske opatrenia. Často existujú oblasti, kde sa už zamýšľa napríklad developerský projekt s výhľadom o 10 až 20 rokov neskôr. Vlastníci sa potom ohradia voči ochrane prírody s tým, že kto im nahradí škody z toho, že nebudú môcť stavať. Dobrým príkladom sú Sysľovské polia, to je chránené územie, na ktorom sa v minulosti objavil investor s tým, že chce stavať golfové ihrisko.

Čo ako ochranár hovoríte na zvolenú trasu bratislavského obchvatu?

Bol to najlepší z možných scenárov. Iná možnosť bola cez ostrov Kopáč, to je chránená rezervácia, alebo staré lužné lesy. Pri vybranom variante napríklad zanikne hniezdisko orliaka morského a les. Preto ho musia vysadiť inde. Tak to vyžaduje Európska únia pri negatívnych dosahoch diaľnice na prírodu.

Hovoríte, že je to najlepší z možných variantov, ale diaľnica ponad Dunaj poznačí rekreačnú zónu pri Jaroveckom ramene. Dostanú trebárs majitelia hausbótov nejaké kompenzácie?

Nemyslím si, že je na to dôvod. Hausbóty tam majú státie prenajaté.

Čo bude diaľnica znamenať pre túto rekreačnú oblasť?

Túto oblasť nazvali „rozprávkovo“, no už to nebude také rozprávkovo, pretože po diaľnici pôjdu kamióny. Treba však brať do úvahy, ako časť využitia tejto rekreačnej zóny vznikla, a to načierno.

jarovce

To nie je pravidlo.

Áno, ale to sa týka skôr časti nižšie pod diaľnicou. Z tejto časti diaľnicu ani neuvidíte, sú tam vysoké stromy. Najväčšie dôsledky diaľnice sa týkajú oblasti, kde kotví takzvaný vežičkový hausbót. Tam sú hausbóty priamo pod diaľnicou. Pôvodná južná trasa diaľnice by mala väčší dôsledok na túto rekreačnú oblasť, dotkla by sa väčšieho počtu hausbótov.

Komu patrí tá časť rekreačného územia, ktorej sa diaľnica ponad Dunaj dotkne?

Na mape vidno, že na jednom brehu je vlastníkom Slovenský vodohospodársky podnik a na druhom Vodohospodárska výstavba.

To je tá oblasť, kde si pred vyše siedmimi rokmi prenajala firma Xiland pozemky na 99 rokov po 50 halierov za štvorcový meter a potom to musel riešiť súd?

Áno.

Sledujete postup kreslenia diaľnic. Majiteľom parciel v ktorých regiónoch sa teraz oplatí skontrolovať si, či na ich pôde nebude diaľnica?

V príprave sú napríklad úseky R2 na juhu Slovenska a severná časť obchvatu D4, či R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Tiež by mal byť na rade úsek D1 Turany – Hubová pri Ružomberku.

Turany – Hubová je posledná časť súvislej D1 z Bratislavy do Košíc, ktorá ešte ani nemá definitívnu trasu. Ako to s ňou teraz vyzerá?

Čaká sa na záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia, ak ho nikto nenapadne, vydá sa územné rozhodnutie a stavebné povolenie a štát začne zrejme vykupovať.

Preferujete variant s dlhým tunelom Korbeľka. Ten chýbal v minulosti na výkresoch aj Európskej komisii. Už s ním ráta aj štát?

Práve sme boli na prerokovaniach správy o hodnotení. Prišlo veľa ľudí, ktorí sa zľakli, pretože niekto šíril fámy, že Krpeľany prídu o vodu. Občania si preto myslia, že prídu vinou tunela o vodu, a vznikla petícia. Nikto z miestnej samosprávy im už nevysvetlil, že to nebol reálny problém.

Tak to teraz vysvetlite vy.

Pokúšame sa, ale obávam sa, že neuspejeme, lebo v niektorých obciach to už je o emóciách a nie faktoch. V tomto momente len niekto musí rozhodnúť na základe faktov o tom, či pôjde väčšia časť diaľnice tunelom Korbeľka, alebo bude viac kratších tunelov v dlhšom, údolnom variante.

A je tá voda ohrozená?

Nie. Pri Korbeľke sa v rámci prieskumu urobili zvislé vrty, vďaka ktorým sa presne vie, v akej hĺbke je voda a kade prúdi. Tomu sa prispôsobí úroveň diaľnice.

Koľko pozemkov tam treba vykúpiť?

Asi pre tri kilometre trasy. Zvyšok sa vykupovať nemusí, pretože pôjde v tuneli.

Rozpočet na pozemky pod bratislavský obchvat bol takmer 400 miliónov. Za to sa dá postaviť 10 kilometrov diaľnice v tuneli.

Pre Bratislavu sa robilo aj posúdenie tunela. Vyžiadali si to ochranári. Ukázalo sa, že stavať tam tunel by bolo veľmi drahé, vyžiadal by si náročné stavebné zásahy v geologicky komplikovanom území pod Dunajom.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zvýšte bezpečnosť v Mochovciach, odporúčajú elektrárňam medzinárodní experti

K bezpečnosti 3. bloku v Mochovciach má pripomienky aj tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Oznámil to v pondelok po oficiálnom ukončení svojej misie. Elektrárne nedávno tvrdili, že blok je takmer pripravený na zavezenie paliva.

O misii:

  • Medzinárodná agentúra vyslala do Mochoviec 17-členný tím expertov z Brazílie, Kanady, Číny, Česka, Fínska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Rumunska, Ruska a Británie.
  • Dopĺňali ich ďalší pracovníci agentúry a pozorovatelia z protijadrového Rakúska, Talianska a Ruska. Ich úlohou bolo skúmať, ako Slovenské elektrárne pristupujú k bezpečnosti – ešte pred tým, ako blok uvedú do komerčnej prevádzky.
  • Takzvaná misia Pre-OSART trvala 18 dní a jej výsledkom je správa, ktorú experti odovzdali Slovenským elektrárňam. O svojich záveroch zatiaľ len stručne informovali na internetovej stránke agentúry.
  • Prezentovali v nich svoje odporúčania, ako zvýšiť bezpečnosť. Od manažérov napríklad žiadajú zaviesť vysoké prevádzkové štandardy a vyžadovať ich dodržiavanie.
  • „Manažéri a supervízori elektrárne by mali za každých okolností zaistiť bezpečnosť personálu a vybavenia tým, že budú vyžadovať primerané správanie a podmienky, napríklad pri práci vo výškach,“ uvádza misia v tlačovej správe.

Reakcia Slovenských elektrární: Generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček to komentoval ako hodnotnú spätnú väzbu, ktorá elektrárňam pomôže zlepšiť proces uvádzania do prevádzky a zvýšiť efektivitu a bezpečnosť nových blokov.

„Všetky návrhy a odporúčania expertov Pre-OSART budeme implementovať a verím, že dosiahneme náš cieľ stať sa jedným z najlepších prevádzkovateľov reaktorov VVER na svete,“ reagoval Strýček.

Čo bude nasledovať: K správe expertov sa okrem elektrární bude môcť vyjadriť aj slovenský úrad jadrového dozoru. Medzinárodná agentúra všetky pripomienky vezme do úvahy a pripraví finálnu verziu, ktorú predloží slovenskej vláde do troch mesiacov.

Elektrárne plánovali mať tretí blok technicky pripravený na prelome tohto a budúceho roka. Očakávajú, že bude nasledovať odvolacie konanie, ktoré spôsobí ďalší, maximálne 4- až 5-mesačný sklz. Podľa anonymného zdroja, ktorý kontaktoval Denník E, to je však nereálne. Uvádzanie do prevádzky je podľa neho možné najskôr v novembri 2020.

  • Projekt dostavby Mochoviec je najdrahší a najzložitejší investičný projekt slovenskej histórie, na ktorom pracujú tisíce ľudí.
  • Začal sa v roku 2008 a dokončiť sa mal v rokoch 2012 a 2013. Reálne to však bude najskôr v rokoch 2020 a 2021.
  • Rozpočet sa zvýšil z 2,8 na 5,7 miliardy eur. Dôvodom bol aj nezvládnutý manažment a nekvalitní dodávatelia.
  • Aktuálne je tretí blok Mochoviec takmer hotový. Elektrárne však musia odstraňovať chyby a potom zopakovať testy.
Zdieľať

General Motors odchádza z Ruska. Z Chevroletu Niva bude opäť Lada

General Motors odchádza zo spoločného podniku s ruským Avtovazom, ktorý odkúpi jeho 50-percentný podiel. Americká automobilka tak skončí s výrobou v Rusku a závod v Togliatti prejde z produkcie Chevroletov na značku Lada.

Závod na rieke Volga postavili v roku 2001, jeho výrobná kapacita dosahuje 100-tisíc áut ročne.

V súčasnosti vyrába model mini SUV Chevrolet Niva. Jeho produkcia pobeží ešte nejaký čas, než fabrika prejde na značku Lada, píše Reuters.

Rusko patrilo k najrýchlejšie rastúcim automobilovým trhom v Európe až do zavedenia západných sankcií v roku 2014.

Tie zdvihli ceny áut a sťažili prístup bežných Rusov k novým vozidlám. Prispel k tomu tiež pokles cien ropy a prudký pád rubľa.

Ruský automobilový trh sa tento rok nachádza v útlme po viac než 10-percentnom raste v uplynulých dvoch rokoch.

Od januára do novembra sa predaj nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel znížil o takmer 3 percentá na 1,58 milióna kusov.

Podľa údajov združenia Asociácie európskych firiem sa v novembri predalo 1950 vozidiel Niva, pred rokom to bolo 2365 kusov, píše portál Automotive News Europe.

Zdieľať

Saudská Arábia získala z uvedenia akcií Saudi Aramco na burzu až 29,4 miliardy dolárov. Celkový výnos z rekordného IPO stúpol po tom, čo ropný koncern využil opciu a predal o 15 percent akcií viac.

Výnos hlavného IPO dosiahol 25,6 miliardy dolárov, čo stačilo na prekonanie svetového rekordu čínskeho e-shopu Alibaba o 600 miliónov dolárov.

Koncern následne uplatnil ešte takzvanú over-allotment opciu, píše Reuters.

Konečný počet predaných akcií je 3,45 miliardy kusov a konečná hodnota obchodu 29,4 miliardy dolárov.

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na rijádskej burze v stredu 11. decembra, čím sa dokončí historicky najväčšie IPO.

Zdieľať

Dôvera investorov v eurozónu vystúpila na vyše polročné maximum

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla v decembri druhý mesiac po sebe a dostala sa najvyššie za viac ako polroka. Čoraz viac investorov si myslí, že hospodárstvo bude ťažiť zo stimulačných opatrení ECB a vyhne sa recesii.

Index dôvery investorov, ktorý zostavuje firma Sentix, sa zvýšil v decembri na 0,7 bodu z novembrových mínus 4,5 bodu, píše Reuters.

Čiastkový index ekonomických vyhliadok vzrástol na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho marca.

„Čím ďalej, tým viac investorov je presvedčených, že ekonomika eurozóny má to najhoršie za sebou a v nasledujúcich mesiacoch ju podporia impulzy od centrálnej banky,“ hovorí Patrick Hussy zo spoločnosti Sentix.

Podľa neho k optimizmu investorov prispieva tiež hospodársky rast v Ázii.

V 3. štvrťroku sa HDP eurozóny zvýšil o 0,2 percenta, rovnakým tempom ekonomika rástla aj v 2. kvartáli.

ECB v septembri podporila hospodárstvo uvoľnením menovej politiky.

Znížila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma na mínus 0,5 percenta a rozhodla o obnovení nákupu dlhopisov.

Podľa analytikov sa navyše zosilňujú očakávania, že vlády v eurozóne podporia ekonomiku rozpočtovými opatreniami.

Zdieľať

Čínska vláda nariadila úradom, aby nahradili zahraničné počítačové vybavenie a softvér domácimi produktmi. Obmena, ktorá sa má uskutočniť do troch rokov, môže výrazne zasiahnuť americké firmy HP, Dell či Microsoft.

Podľa odhadu maklérskej spoločnosti China Securities si nariadenie vyžiada výmenu 20 až 30 miliónov kusov hardvéru, píšu Financial Times.

Krok je súčasťou širšej snahy Číny znížiť závislosť od zahraničných technológií.

Podľa FT pravdepodobne posilní obavy z narušenia dodávateľských reťazcov medzi USA a Čínou.

Opatrenie prichádza v období, keď sa Spojené štáty snažia docieliť obmedzenie používania čínskych technológií vo svete.

USA na jar zaradili výrobcu telekomunikačných zariadení Huawei na čiernu listinu. Americké firmy potrebujú na obchodovanie s ním špeciálne povolenie.

Američania podozrievajú Huawei zo špionáže pre čínsku vládu. Firmu preto vyradili z budovania 5G sietí, rovnaký postup vyžadujú aj od svojich spojencov.

Zdieľať

Európska komisia vyradila letecké spoločnosti z Gabonu zo zoznamu nebezpečných aeroliniek, ktoré majú zákaz lietať do členských krajín Únie. Zároveň varovala pred možným zhoršením bezpečnosti aerolínií v Arménsku.

EK zaviedla únijný zoznam rizikových leteckých spoločností v roku 2006 po sérii katastrof, pri ktorých zahynulo aj mnoho Európanov.

Odvtedy dokument pravidelne aktualizuje. Najnovšie zmeny zverejnila EK na svojej webovej stránke.

Gabon bol na zozname od roku 2008.

Po jeho vyradení zostáva na čiernej listine 115 aeroliniek z 21 krajín.

Ďalšie tri spoločnosti môžu lietať do EÚ len pod osobitnými podmienkami.

Brusel tiež varoval, že arménsky úrad strážiaci bezpečnosť letectva bude zo strany EÚ pod dôkladnejšou kontrolou. Dôvodom sú „signály oslabenia bezpečnostného dohľadu“.

Zdieľať

Západ ťažil z rozširovania EÚ viac než bývalý socialistický blok, tvrdí rumunská europoslankyňa

Kapitálové zisky prúdiace z východu na západ sú vyššie než čisté príspevky z rozpočtu EÚ, ktoré získali východoeurópske štáty, upozorňuje Politico.

Väčšina peňazí v Európe prúdi z východu smerom na západ, nie opačne, tvrdí rumunská europoslankyňa Clotilde Armandová na portáli Politico.eu.

Pod lupu si berie napríklad krajiny V4. Medzi rokmi 2010 a 2016 získali z eurofondov sumy, ktoré zodpovedajú 2 až 4 percentám ich HDP.

Odliv kapitálu na západ však dosahoval 4 až 8 percent výkonu ekonomík Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.

Injekcia pre východ

Keď sa východ Európy pripojil k EÚ, firmám zo západu sa otvorili veľké možnosti expanzie na nové trhy.

Západné vlády prisľúbili transfer európskych peňazí na východ, bývalý sovietsky blok tak aj vďaka nim mohol budovať infraštruktúru, ktorú zúfalo potreboval.

Investície prúdili na východ. Bývalé štátne monopoly sa predávali firmám zo Západu, ktoré získali podiel v každom sektore východoeurópskej ekonomiky.

Ekonomické pozdvihnutie východu Európy sa považovalo za úspech kohéznej politiky. Východ začal dobiehať zvyšok európskeho klubu, komentuje Politico.

Benefity pre Západ

Najviac však z takéhoto vývoja vyťažili západoeurópske štáty. Niektoré z nich teraz naliehajú, že nemôžu ďalej platiť do rozpočtu EÚ podstatne viac, než z neho dostávajú.

Podľa Armandovej je skutočnosť iná. Sumy, ktoré posiela Západ na Východ prostredníctvom rozpočtu EÚ, sú nižšie ako zisky, ktoré generujú firmy zo západu z investícií vo východnej Európe.

Z čoho ťaží Západ na Východe:

  • firmy sa dostávajú k veľkým zákazkám financovaným z eurofondov;
  • západné spoločnosti sú často majiteľmi supermarketov, telekomunikačných operátorov či miestnych energofiriem;
  • ťažšie vyčísliteľné bohatstvo prúdi z východu na západ aj vo forme odlivu mozgov.

Armandová odmieta myšlienku, že v rozpočte EÚ sa krajiny delia na víťazov a porazených. „Všetci sme čistými beneficientmi jednotného európskeho trhu,“ tvrdí europoslankyňa.

Európska kohézna politika nie je charita. Je najvyšší čas, aby západní politici povedali svojim voličom, ako veľmi profitujú z rozšírenia EÚ o východné krajiny, tvrdí Armandová.

Zdieľať

Tesco ruší svoju dodávkovú flotilu na rozvoz nákupov z e-shopu. Namiesto vlastných kuriérov spolupracuje s logistickým startupom DoDo. Zmena sa týka českého i slovenského trhu.

Tesco sa rozhodlo spolupracovať s firmou DoDo na základe pilotného projektu, píše portál e15.cz.

Osud vlastných vodičov a dodávok reťazec nekomentoval. Podľa informácií z trhu dostali na výber buď odchod s odstupným, alebo prechod k DoDo.

„V budúcom roku chceme s našimi partnermi rozvoz potravín rozšíriť aj do ďalších miest v Českej republike a zároveň do ďalších krajín, ako je Slovensko, Poľsko a Maďarsko,“ hovorí šéf DoDo Michal Menšík.

Tesco prevádzkuje e-shop s potravinami v Česku aj na Slovensku od roku 2012. Na slovenskom trhu sa s ním v tomto roku po prvý raz dostalo do zisku.

Rozvoz potravín ponúka vo väčšine oblastí Bratislavy, Martina, Žiliny, Považskej Bystrice, Terchovej, Nitry, Košíc, Trnavy, Prešova, Galanty, Šale, Malaciek, Hlohovca a okolia týchto lokalít.

DoDo v skratke:

  • kuriérska služba bola pôvodne súčasťou KKCG miliardára Karla Komárka, v roku 2017 startup kúpila Menšíkova spoločnosť Inveo, v tomto roku sa presunula do nového venture-kapitálového fondu V-Sharp;
  • 550 kuriérov a 350 dodávok;
  • spolupracuje tiež s reťazcami KFC, Pizza Hut či Bageterie Boulevard;
  • pre niektorých klientov vozí všetky objednávky, pre ďalších robí iba časť, ktorú by nezvládli vybaviť vlastnými silami.
Zdieľať

Európska komisia schválila štátnu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur na výskum a inováciu technológie batérií pre elektromobily v siedmich krajinách EÚ – v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Švédsku.

Podpora vývoja a výroby vlastných, európskych batérií je prioritou Únie.

Očakáva sa tiež, že schválenie verejného financovania vo výške 3,2 miliardy eur odblokuje ďalších 5 miliárd eur súkromných investícií.

Ukončenie celého projektu je naplánované na rok 2031.

„Výroba batérií v Európe je pre naše hospodárstvo a spoločnosť strategicky zaujímavá z hľadiska jej potenciálu, z hľadiska čistej mobility a energie, tvorby pracovných miest, udržateľnosti a konkurencieschopnosti,“ uviedla Margrethe Vestagerová, viceprezidentka EK zodpovedná za hospodársku súťaž.

„Schválená pomoc zabezpečí, aby tento dôležitý projekt mohol pokračovať bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže,“ povedala.

Komisia dodala, že projekt zahŕňa „ambiciózny a riskantný“ výskum a vývoj v celom hodnotovom reťazci batérií, od ťažby a spracovania surovín a výroby pokrokových chemických materiálov cez návrh batériových článkov a modulov a ich integráciu do inteligentných systémov až po recykláciu a opätovné použitie batérií. (tasr)

Zdieľať

Čína založí novú národnú spoločnosť na prevádzku ropovodov a plynovodov. Cieľom tohto kroku je zvýšiť konkurenciu na trhu.

Dlhoočakávaná štátna spoločnosť má poskytnúť ostatným investorom na trhu spravodlivý prístup k infraštruktúre, ktorú kontrolujú najmä tri čínske štátne ropné firmy, ako uviedla agentúra Sinchua.

„Nová spoločnosť oddelí prepravu ropy a plynu od produkcie a predaja a otvorí transport tzv. tretím stranám, čo bude prínosom pre hospodársku súťaž na trhu,“ uviedla Sinchua s odvolaním sa na neidentifikovaný zdroj z priemyslu.

Očakáva sa, že nový subjekt bude riadiť väčšinu ropovodov v krajine, ktoré kontrolujú energetické giganty China National Petroleum (CNPC), Sinopec a CNOOC, a tiež niektoré podzemné zásobníky zemného plynu, ako aj niekoľko terminálov na skvapalnený zemný plyn.

Na konci roka 2018 vlastnila CNPC podiel vo výške 63 % v hlavných čínskych ropovodoch a plynovodoch, zatiaľ čo Sinopec mal pod kontrolou 31 % a CNOOC 6 %.

V samostatnej správe Sinchua v pondelok informovala o tom, že na nový subjekt bude dohliadať Štátna komisia pre dohľad a správu aktív, ktorá v ňom bude mať 40-percentný podiel.

Podľa agentúry, ktorá sa odvoláva na nemenovaný zdroj z priemyslu, tri štátne energetické giganty si rozdelia zostávajúci podiel v novej firme, pričom CNPC bude mať 30 %, Sinopec 20 % a CNOOC 10 %. (tasr)

Zdieľať

Bankový sektor na Slovensku ku koncu októbra tohto roka dosiahol zisk 558,9 milióna eur. Medziročne klesol o 14,1 milióna eur. Vyplýva to z aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Nemecký export sa v októbri nečakane zvýšil o 1,2 percenta. Priaznivé údaje prichádzajú v čase rastúcich obáv z recesie nemeckej ekonomiky. Minulý týždeň štatistici oznámili, že priemyselná produkcia v októbri prekvapujúco klesla o 1,7 %.

Analytici počítali v októbri s poklesom vývozu v priemere o 0,7 percenta, píše Reuters.

V medziročnom porovnaní nemecký export vzrástol o 1,9 percenta.

Prebytok obchodnej bilancie vzrástol podľa sezónne upravených údajov na 20,6 miliardy eur, v septembri dosiahol 19,2 miliardy eur.

Analytici predpokladali jeho zníženie na 19 miliárd eur.

Nemecko sa v 3. štvrťroku tesne vyhlo recesii, HDP sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil o 0,1 percenta.

V 2. kvartáli nemecká ekonomika klesla o 0,2 percenta.

K útlmu nemeckého priemyslu prispieva spomaľovanie globálneho ekonomického rastu. Situáciu zhoršuje neistota okolo brexitu a obchodná vojna Spojených štátov s Čínou.

Nemecká ekonomika vlani stúpla o 1,4 percenta, na tento rok vláda očakáva spomalenie rastu na 0,5 percenta. V budúcom roku prognózuje zrýchlenie na 1 percento.

Zdieľať

Francúzska centrálna banka očakáva spomalenie ekonomiky. Banka ponechala odhad rastu HDP krajiny v posledných troch mesiacoch 2019 na úrovni 0,2 %, čo je spomalenie po jeho zvýšení o 0,3 % v 3. štvrťroku. Z prieskumov banky tiež vyplynulo, že index podnikateľskej dôvery vo výrobnom sektore sa v októbri znížil na 97 z 98 bodov. (tasr)

Zdieľať

Tesco zvažuje ústup z Ázie. Okrem Británie a Írska by zostalo už len v strednej Európe

Tesco zvažuje odchod z Thajska a Malajzie, svojich posledných dvoch ázijských trhov. Podľa odhadu analytikov by za obe divízie dohromady mohlo utŕžiť okolo 9 miliárd dolárov. Thajsko a Malajzia generujú necelú desatinu tržieb Tesca.

Prehodnocovanie podnikania na ázijskom trhu potvrdilo Tesco na svojej webovej stránke.

Firma uvádza, že o jej budúcnosti v Thajsku a Malajzii zatiaľ nepadli žiadne rozhodnutia.

K úvahám o odchode z Ázie postrčil Tesco záujem o jeho aktíva od nemenovaných firiem.

Najväčší britský maloobchodník sa chce viac sústrediť na kľúčový domáci trh, čo opakuje už niekoľko rokov. Hryzú ho diskontné siete Aldi a Lidl aj rastúca online konkurencia.

Ak by Tesco opustilo Áziu, okrem predajní v Británii a Írsku by mu zostala v portfóliu už len stredná Európa, kde mu kazí biznis problémový poľský trh.

Aká je pozícia Tesca v Ázii:

  • má najväčšiu sieť hypermarketov v Thajsku, dohromady prevádzkuje takmer 2000 predajní, v Malajzii 74 obchodov, píše Bloomberg;
  • v oboch krajinách zamestnáva spolu zhruba 60-tisíc ľudí, uvádza BBC;
  • za finančný rok do konca februára dosiahlo tržby 4,9 miliardy libier a zisk 286 miliónov libier, čo je zhruba pätina globálneho zisku Tesca.

Ešte v októbri Tesco načrtlo plán, podľa ktorého plánovalo v Thajsku expandovať s malým formátom predajní. Videlo príležitosť na otvorenie 750 prevádzok.

Čo už predali:

V roku 2015 Tesco opustilo juhokórejský trh, od skupiny vedenej private equity firmou MBK Partners zinkasovalo 6,1 miliardy dolárov, pripomína Reuters.

Pred tromi rokmi predalo turecké aktíva pod názvom Kipa lokálnej firme Migros.

V rovnakom čase sa Tesco zbavilo siete reštaurácií Giraffe na britskom trhu, len tri roky po tom, ako ju kúpilo.

V minulosti sa stiahlo tiež zo Spojených štátov, Japonska a Číny.

Ozdravovanie biznisu:

Tesco už niekoľko rokov podstupuje proces reštrukturalizácie podnikania.

V roku 2014 ho naštartoval súčasný šéf Dave Lewis. Bolo to v období, keď sa reťazec zmietal v historických stratách a bol pod tlakom účtovného škandálu.

Lewis firmu zoštíhlil a škrtal pracovné miesta. Siahol aj po expanzii, keď kúpil za takmer 4 miliardy libier britský veľkoobchod Booker.

V októbri Lewis oznámil, že rezignuje na pozíciu výkonného šéfa Tesca.

Na budúci rok ho má nahradiť Ken Murphy, bývalý manažér amerického reťazca Walgreens Boots Alliance.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať