Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z opozície už polícia vyšetruje aj Borisa Kollára kvôli Fun rádiu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

NAKA po siedmich rokoch vyšetruje, ako štát ešte za prvej vlády Smeru investoval do Fun rádia patriaceho Borisovi Kollárovi.

O tom, že štát na investícii do druhého najvplyvnejšieho komerčného rádia na Slovensku prerobil, niet pochýb. V roku 2009 do Fun rádia vložil 2,6 milióna eur, za ktoré dostal 26 percent akcií média. Keď tento rok na jar štátom vytvorený fond svoje akcie predal naspäť, dostal za nich od Borisa Kollára 800-tisíc. Keďže firma za celý čas nevyplácala dividendy, strata štátu na investícii do najznámejšej Kollárovej firmy bola 1,8 milióna eur.

To samo osebe nie je trestný čin. Hodnoty podielov vo firmách klesajú aj stúpajú, žiaden investor nemôže mať záruku, že mu investovanie do akcií prinesie zisk. Na posúdenie toho, či sa stal trestný čin, a či je zaň zodpovedný aj súčasný poslanec parlamentu Boris Kollár, treba skúmať detaily vstupu štátneho fondu do Kollárovho rádia pred siedmimi rokmi.

Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry v Banskej Bystrici podozrenie z trestného činu vidia. Vyšetrujú nielen predsedu strany Sme rodina Borisa Kollára, spolu s ním sú podozriví z “porušovania pravidiel pri správe cudzieho majetku” aj bývalý spolumajiteľ Fun rádia Peter Struhár a bývalý riaditeľ Slovenského rozvojového fondu, dnes už nebohý Oskar Soták.

O detailoch vyšetrovania a jeho doterajších záveroch polícia odmietla hovoriť. Z časti policajného uznesenia, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že naozaj skúmajú udalosti z roku 2009, keď na jednej strane štátny fond odkúpil od Kollára a Struhára približne štvrtinu Fun rádia  a na druhej strane Kollár a Struhár získali od rádia peniaze na svoje ďalšie investície, napríklad do lyžiarskych stredísk.

Fakticky teda musia policajti skúmať, či Kollár a Struhár rádio tunelovali, a poškodili tak aj štát, alebo štát prerobil na akciách Fun rádia vďaka iným okolnostiam a Kollár a Struhár sú v tom nevinne.

Kollár: Prečo sa teraz zobudili?

Kollár o vyšetrovaní, ktoré začalo po parlamentných voľbách, vie, nazýva ho účelové a tvrdí, že v ňom vôbec nejde o Fun rádio. “Od roku 2009 ubehlo sedem rokov. Za sedem rokov nikto nehlásil stratu či škodu. A zrazu niekto ide konať v roku 2016? Prečo? Lebo som v politike?” povedal Kollár, ktorý Denníku N ukázal viaceré dokumenty týkajúce sa celej transakcie.

Podobne to vníma aj podnikateľ Struhár. „O tom, že je začaté konanie, počujem oficiálne od vás, šum na trhu bol už dlhšie. Celkom mi nie je jasné, ako sa to týka Borisa Kollára alebo mňa,“ povedal Struhár. Odporúča, aby sa polícia zaoberala konaním ľudí, ktorí spravovali štátny fond. A nie je jediný, komu je správanie fondu podozrivé.

Robert Kaliňák s poslancami Borisa Kollára. Foto - TASR
Robert Kaliňák s poslancami Borisa Kollára. Foto – TASR

Takzvaný Slovenský rozvojový fond fungoval pod štátnou agentúrou NADSME, ktorej spôsoby už v minulosti kritizovali viacerí politici. V roku 2009, keď fond odkúpil podiely vo Fun rádiu, mal štyroch akcionárov – Národný holdingový fond, komerčnú banku, poisťovňu a súkromnú investičnú spoločnosť.

„Všetky tieto fondy rizikového kapitálu boli v tom čase doslova jeden veľký bordel, preto sme to aj riešili a medializovali. Bolo tam množstvo podozrení o jeho investíciách a bol som kvôli tomu aj vypovedať na polícii,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (vtedy SaS). Podobne sa vyjadruje aj vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov.

Chaos bol taký, že Miškov ako minister hospodárstva sa nevedel dostať ani len k informáciám o jednotlivých investíciách, pretože fondy tak mali nastavené pravidlá.

„Menšinoví akcionári ovládali fondy a dostali štát do polohy čistého štatistu. Aj keby sme chceli analyzovať jednotlivé obchodné transakcie, tak sme sa k tomu jednoducho nevedeli dostať,“ hovorí Miškov. Obaja hovoria, že o transakcii vo Fun rádiu nemajú detailné informácie.

Štát vo Funku? Prečo áno

V roku 2009 sa fond (ministrom hospodárstva bol Ľubomír Jahnátek zo Smeru) rozhodol kúpiť akcie Fun rádia. Prečo?

„To sa musíte spýtať fondu, nie mňa, ja som ich vnímal ako klienta, ktorý chcel investovať, a ja som chcel predať. Bol to rizikový fond a aký má on vnútorný štatút, to už nie je otázka na mňa,“ hovorí po 7 rokoch Kollár.

Povedal, že vo firme mali vtedy najatého poradcu, ktorý im zháňal kupca po celom svete a predal by to hocikomu, kto by priniesol peniaze.

Médiá sa nad vstupom štátu do Fun rádia pozastavovali už v roku 2010, vtedy ešte bez policajnej asistencie. Viaceré z nich písali, že fond investoval peniaze do rádia preto, lebo v ňom pôsobil spolumajiteľ rádia Struhár cez správcovskú spoločnosť 3on private equity. Žiadne dôkazy vo verejných dokumentoch o tom však nie sú a aj Struhár to odmieta.

„Nemal som tam majetkovú účasť. Jediné spojenie bolo v tom, že mojim spolužiakom z Vysokej školy ekonomickej bol Oskar Soták,“ hovorí Struhár o vzťahu s vtedajším riaditeľom fondu. Tvrdí, že nikdy nebol ani členom Investičného výboru fondu.

Struhár vysvetľuje, že zháňal pre rádio investora, a preto najal firmu Genesia, ktorá s tým mala pomôcť. „Nejakých potenciálnych kupcov aj našli, ale rokovania sa nedostali ďaleko, pretože naraz prišiel správca fondu 3on a povedal – nám vyhovuje, aby sme vlastnili rádio, lebo ten biznis vám ide dobre. Oni prišli za nami, nie my za nimi,“ popisuje transakciu Struhár, ktorý neskôr svoj podiel predal Kollárovi.

Investícia do médií bola vtedy podľa Struhára zaujímavá pre kohokoľvek. „Pokiaľ im investičná stratégia a štatút umožnili do toho vstúpiť, prečo by to nerobili. Čísla rádia boli vtedy viac ako dobré,“ hovorí Struhár.

Minimálne v porovnaní so súčasnosťou to platí. V roku 2010 sa zisk firmy priblížil k sume 800-tisíc eur, odvtedy len klesal. Výraznejší bol len rok 2015, keď k zisku takmer 500-tisíc eur Fun rádiu pomohla aj eurofondová reklama.

Nerovnaký prístup

NAKA vyhodnocuje celú transakciu ako možné poškodzovanie cudzích práv spoločnosti Fun Media Group, teda sčasti aj Slovenského rozvojového fondu. Zjednodušene povedané Kollárovi a Struhárovi vyčíta, že predávali akcie draho – ako keby malo rádio hodnotu chvíľu 10 a potom takmer 15 miliónov eur.

Ako prebehla transakcia? Kollár a Struhár vlastnili Fun rádio približne na polovicu (Kollár o niečo viac ako Struhár) cez firmu Patriol. Tá mala dve dcéry – Rádio s.r.o., teda firmu, ktorá vlastnila licenciu na vysielanie, a Fun media s.r.o., firmu, ktorá predávala reklamu. Keď sa štátny fond rozhodol vstúpiť do rádia, trval podľa Kollára na tom, že musí vzniknúť jedna firma, ktorá bude vlastniť licenciu a zároveň predávať reklamu.

Tak vznikla firma Fun media group. Do nej vložil fond hotovosť 2,6 milióna eur, za čo získal 26 percent akcií. Následne vložil Kollár polovicu zo svojich akcií z Patriolu a rovnakú polovicu vložil aj Struhár. Tento svoj vklad ohodnotili na 7 miliónov eur.

Kollárovi aj Struhárovi ešte zostala polovica akcií v Patriole. Tie Fun media group od obidvoch odkúpila za ďalších približne 7 miliónov eur. Použila na to hotovosť od fondu a 5-miliónový úver z VÚB banky (levereged byout).

Na konci transakcie tak Kollár a Struhár mali tri štvrtiny rádia a k tomu 7 miliónov eur na účte. Štát zaplatil 2,6 milióna a vlastnil štvrtinu rádia. Kollár a Struhár pri obchode zadlžili vlastný podnik, no v konečnom dôsledku prišli len o štvrtinu podielu, ale získali za ňu 7 miliónov eur.

Kollár hovorí, že išlo o legálnu transakciu, ktorú schválili právnici z Allen & Overy. Vstup fondu do Fun rádia podľa neho nemal vplyv ani na úver z VÚB. Ten dodnes spláca – zostáva mu ešte približne 1,7 milióna eur. „Banka by nám požičala 5 miliónov eur, aj keby tam fond nebol. Išlo o silu rádia, boli našim klientom a vedeli o nás všetko,“ hovorí Kollár o VÚB.

Slovenský rozvojový fond sa podľa neho na úvere nepodieľal žiadnou garanciou. „Ja a Peter Struhár sme museli do banky vložiť každý po 200-tisíc eur depozit a ručili sme zaň aj vlastnými nehnuteľnosťami. Ja som podpísal aj bianco zmenku.“

Načo použil vyplatenú hotovosť? „Investoval som do iného biznisu.“

Kollár hovorí, že cena 2,6 milióna eur za 26 percent akcií fondu bola legitímna a ukazuje dva znalecké posudky. Jeden od firmy Znalekon, ktorý ohodnotil rádio na 14 miliónov eur, a druhý od KPMG, kde spoločnosť ohodnotila rádio na 15 –18 miliónov eur.

Polícia v uznesení spochybňuje práve posudky. Zúčastneným vyčíta, že základné imanie Fun media group „účelovo nadhodnotili nepeňažným vkladom v podobe 49,3-percentného podielu akcií spoločnosti Patriol v hodnote 7 miliónov 400-tisíc eur“. Fond podľa uznesenia poskytol peniaze „v rozpore s podmienkami poskytovania investícií“. Podiel Kollára a Struhára bol podľa polície „vysoko nadhodnotený“.

Čistá strata pre štát: 1,8 milióna

Potom ako do rádia vstúpil štát, to s ním išlo dolu vodou. Kým podľa Kollára bola v roku 2009 hodnota rádia 14 miliónov eur, dnes sú to podľa hospodárskych výsledkov možno tri milióny eur.

Podľa Kollára je za tým zlé manažérske rozhodnutie z ich strany, keď sa pokúsili o skríženie akcií s Europou 2, po čom im zostali dlhy. Ďalší dôvod je podľa neho to, že prišla kríza a na trh s rádiami vstúpila skupina J&T. To, čo podľa neho kedysi klient kúpil za 30-tisíc eur, dnes dostane v J&T za 3-tisíc a deformuje to trh.

Na konci druhej Ficovej vlády, na prelome rokov 2015 a 2016, sa štát rozhodol svojho podielu v rádiu zbaviť. Predal ho naspäť Kollárovi. Nie však za 2,6 milióna eur, ale za 800-tisíc eur.

Kollár hovorí, že ho „prinútili“ podiel kúpiť, on sám ho vraj nechcel. Fond túto interpretáciu odmieta. Prečo však podiel Kollárovi predali tak lacno?

„Slovenský rozvojový fond odmieta tvrdenia, že akýmkoľvek spôsobom vynucoval od pána Kollára spätné odkúpenie svojich akcií Fun rádia. Všetky investície fondu majú vopred jasne určené investičné pravidlá, ktorých súčasťou je aj 4- až 5-ročná investičná perióda,” tvrdí fond v stanovisku.

„To znamená, že fond svojimi investíciami vstupuje do spoločnosti vždy len na určitú dobu. V prípade Fun rádia bol začiatok procesu „exitu“ z rádia plánovaný na rok 2014. Suma, za ktorú akcie fond odpredal spätne pánovi Kollárovi, bola výsledkom dlhotrvajúcich rokovaní a bola stanovená aj znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil hodnotu predaja podľa hospodárskych výsledkov rádia, ktoré mali dlhodobo klesajúcu tendenciu a situácie na mediálnom trhu.“

Fond tvrdí, že akcie predal Kollárovi preto, lebo nikto iný nemal záujem.

Polícia neodpovedala na podrobnejšie otázky, prečo sa k vyšetrovaniu dostala teraz. Fond povedal, že trestné oznámenie nepodával, ale podrobnosti z transakcie zverejniť nechce.

„Vyšetrovanie v danej veci stále nie je uzavreté, preto sa Národný holdingový fond, bohužiaľ, nemôže vyjadrovať k vašim otázkam. Ubezpečujeme vás však, že Národný holdingový fond je plne súčinný a poskytuje vyšetrovateľom všetky informácie potrebné k plynulému priebehu vyšetrovania,“ napísal fond.

Kollár nedávno vyhlásil, že rádio je na predaj. Nechce ho však predať za 3 milióny, ale za 8 až 10 miliónov. Tie by mu podľa jeho vlastných úvah mohol dať len niekto „ako Babiš“, ktorý by chcel médium na politiku. Lacno Kollár predávať nechce, preto si rádio pravdepodobne ešte nechá.

Kočner na scéne

Naposledy o Kollárovej transakcii hovoril na tlačovej besede začiatkom apríla podnikateľ preverovaný pre podozrenia z daňových podvodov Marián Kočner, ktorý sa nachádza aj na mafiánskych zoznamoch. „Dva milióny eur za nič skončili v rukách Borisa Kollára, zaplatili všetci, tomu hovorím oligarchická zlodejina,“ tvrdil Kočner.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V priamom prenose ponúkol každému, kto mu prinesie informácie na Kollára, 10-tisíc eur a každému, kto mu prinesie informácie na Daniela Lipšica, 100-tisíc eur. Krátko na to začali chodiť ľudia z fondu na výsluchy, Kollára ešte nepredvolali. Rovnako nebol vypovedať ani Struhár.

Kollárovi hrozí stíhanie, Lipšic už stíhaný je. Kočner a jeho spolupodnikateľ Ladislav Bašternák zatiaľ z ničoho obvinení nie sú.

Koho všetkého z politikov vyšetrujú?

Igor Matovič (OĽaNO) – začaté stíhanie vo veci pre podozrenie z daňového trestného činu kvôli tomu, že mal úmyselne zničiť daňové dokumenty

Robert Fico (Smer) – začaté stíhanie vo veci ohrozenia bankového tajomstva, keď zverejnil daňové údaje o Matovičovi

Milan Krajniak (Sme rodina) – začaté stíhanie vo veci ohovárania šéfa Penty Jaroslava Haščáka

Gábor Grendel (OĽaNO-Nova) – obvinený z trestného činu poškodzovania práv, je podozrivý, že novinárom poskytol informácie o účtoch Mariána Kočnera v Privatbanke

Tibor Glenda (Smer) – vo veci nie je začaté stíhanie, polícia preveruje podnet bývalej krajskej tajomníčky Smeru v Nitre o tom, ako sa Glendova rodina dostala k mestskému bytu v Nitre

Robert Kaliňák (Smer) – vo veci nie je začaté stíhanie, polícia preveruje podozrenie, či spôsob, akým minister vnútra lacno kúpil podiel vo firme od Ladislava Bašternáka, nebola korupcia

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Netreba sa báť, nikomu už nenapadne zatvárať obchody
  • Gastro a obchod: Prior v Bratislave otvoril gastrozónu
  • Eurofondy: Ministerstvo investícií posúva rozhodovanie o peniazoch pre regióny k miestnym ľuďom
  • Parlament: Poslanci opravili Richterovu dôchodkovú tabuľku, ktorá poškodzovala ročníky 1957 - 1965
  • Pomoc ekonomike: Britské ministerstvo financií ohlásilo nový balík opatrení na podporu zamestnanosti
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA prekvapujúco stúpol na 870-tisíc

PET fľaše a plechovky vrátime do obchodov predsa len od januára 2022

Ilustračné foto -unsplash.com
Ilustračné foto -unsplash.com

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch, podporilo ju 85 zo 130 prítomných poslancov. PET fľaše a plechovky budeme podľa nej môcť vracať do obchodov od januára 2022. Novelu schválili poslanci v skrátenom konaní, zamestnávateľské a priemyselné zväzy to označili za protiústavné.

Blokoval mi informácie a vrieskal, obviňuje námestníčka šéfa hmotných rezerv. Nerešpektovala ma a chcela všetkých vymeniť, reaguje predseda

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf hmotných rezerv Rudolf povedal, že premiér sa ho v stredu opýtal, či sa nebojí závažných zistení, keď bude mať už bývalá podpredsedníčka úradu Šubová tlačovú besedu. „Povedal som, nie, nebojím sa, nemá čo vytiahnuť.“ Podľa neho mu Šubovej verejné vystúpenie dalo za pravdu.

Minúta po minúte

V lete prezentované okamžité vyhlásenie bezzásahovosti až na polovici územia Národného parku Muránska planina už nie je aktuálne, uviedol minister pôdohospodárstva  Ján Mičovský. Pracuje sa na novom pláne, ktorý od tohto cieľa síce neustupuje, no jeho dosiahnutie bude rozplánované na dlhší čas od 10 až do 30 rokov.

Odklon od pôvodného plánu potvrdil na diskusii Denníka N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“ aj minister životného prostredia Ján Budaj no zároveň upozornil, že Slovensko má síce vyhlásených množstvo národných parkov, no v skutočnosti má mať park aspoň polovicu plochy bezzasahovej.

„Hrdíme sa parkmi, no trebárs nízkotatranský NAPANT je už turizmom tak zasiahnutý, že tam už ani nemáme nejakú jadrovú zónu parku bez zásahov človeka,“ upozornil Budaj s tým, že Slovensko potrebujeme čo najviac bezzásahového lesa bez ťažieb dreva aj na zvládnutie stále intenzívnejších klimatických zmien. „Lesy musíme chrániť viac, lebo Slovensko nám vysychá. Z lesov vyviera menej vody a rieky, ktoré majú slabší prúd, sa zanášajú. Naše lesy už nevedia udržať toľko vody ako kedysi,“ dodal.

Mičovský doplnil, že aj on sám je za to, aby časom Slovensko malo bezzásahových päť až desať, a možno aj viac percent, svojich lesov, no ak sa má rozširovať ich plocha, musia byť za to vlastníci lesov aj primerane odškodňovaní. „Obmedzenie vlastníkov lesov na ťažbách musí byť zo strany štátu aj odškodnené. Ak sa budú platiť ujmy, bezzasahové zóny sa môžu rozširovať,“ uviedol.

Bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu, v diskusii dodal, že práve odškodňovanie zákazu ťažby nie vždy funguje. “Problém je, že dohody so súkromnými lesmi o rozšírení ochrany podpisujú organy ochrany prírody, no ujmy vypláca rezort vnútra, ktorý už upozorňuje, že na to nemá zdroje,“ uviedol Viszlai.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov pod ministerstvo životného prostredia, aj keď po voľbách to pôvodne sám navrhoval. Ministra životného prostredia Jána Budaja tým veľmi prekvapil.

„Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom, no vzdal si sa svojej idey a niečo za tým bude,“ uviedol Budaj pri dnešnej diskusii s Mičovským, ktorú k lesom zorganizoval v Rožňave Denník N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“.

Minister pôdohospodárstva počas diskusie namiesto presunu lesov pod envirorezort tiež navrhol nielen pre lesy, ale aj lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať,“ dodal k zmene svojho názoru Mičovský s tým, že pre zlepšenie stavu slovenských lesov je oveľa zásadnejšie to, aby sa v nich zasadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažieb stromov na väčších plochách.

Pripomenul, že vládny program ráta s rozšírením takýchto ekologických hospodárskych spôsobov na väčšinu slovenských lesov. V súčasnosti sa takto hospodári len na dvoch percentách výmery tunajších lesov.

„Keby sme teraz lesníkov presunuli pod ministerstvo životného prostredia, nebolo by to pre nich dobré riešenie. Podobne, ako keby sme ochranárov začlenili pod ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce dobré, ak sa spojí to, kto rozhoduje o lesoch, ale bude lepšie, ak sa vytvorí nové ministerstvo,“ podporil ministra pôdohospodárstva ďalší účastník diskusie, bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu.

Video: Diskusia s ministrami o Muránskej planine

Foto N - Tomáš Hrivnák
Foto N – Tomáš Hrivnák

Mesto Malacky prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc vo výške 399 141 eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci, mesto pôžičku využije na vykrytie výpadku daní z príjmov.

Zo strany štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Mesto využije možnosť bezúročnej pôžičky od štátu na vykrytie tohto výpadku. Štátna pomoc nemá zadefinované presné určenie, kam majú peniaze ísť, preto sa môžu použiť nielen na investície, ale aj na vykrytie nákladov, ktoré samosprávam vznikli počas aktuálneho roka ešte pred schválením pôžičky,“ informovala hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová.

Mesto musí podľa zákona garantovať, že čerpaním štátnej pôžičky neprekročí stanovený limit svojho dlhu 50 percent. Podľa stanoviska hlavnej kontrolórky Malaciek Petry Kožuchovej bude dlh mesta aj po čerpaní pôžičky vo výške 32,04 percenta.

Suma v žiadosti o pôžičku sa rovná sume, o ktorú podľa prognózy ministerstva prišlo mesto v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta zároveň samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu.

Odklad prvej splátky je do roku 2024 a návratná finančná výpomoc sa spláca štyri roky, teda do roku 2027. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pripustil, že splátky bude možné odpustiť. Prípadné rozhodnutie o preklasifikovaní pôžičky na grant musí prijať vláda SR v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (tasr)

Medzinárodné cestovanie sa počas pandémie prudko prepadlo. Najpostihnutejší bol ázijsko-tichomorský región, kde počet zahraničných turistov klesol o 72 %, ukázali údaje Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch.

To je najhorší výsledok zaznamenaný na celom svete. Len v júni sa počet zahraničných turistov v ázijsko-tichomorskom regióne prepadol až o 99 % v dôsledku zákazu cestovania počas blokád spojených s pandémiou.

V rámci tohto regiónu zasiahlo obmedzenie globálneho cestovania najviac Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Správa UNWTO ukázala, že v severovýchodnej Ázii došlo k poklesu zahraničných turistov o 83 % a v juhovýchodnej Ázii o 64 %.

Podľa UNWTO približne 7 % HDP Malajzie pochádzalo v roku 2019 z medzinárodného cestovného ruchu. V Thajsku to bolo viac ako 10 % a v Kambodži takmer 20 %.

Európa je druhým najpostihnutejším regiónom. Takzvaný starý kontinent aj napriek letnému oživeniu cestovania po zmiernení mnohých obmedzení v júni zaznamenal v tomto roku pokles počtu turistov 66 %.

UNWTO minulý mesiac vytkla vládam, že sa zdráhajú podporiť oživenie cestovného ruchu aj napriek stratám, ktoré mu pandémia spôsobila. Ku kritike sa pripojili aj letecké spoločnosti. Ryanair, najväčší európsky nízkonákladový dopravca, minulý týždeň uviedol, že cestovné pravidlá spojené s pandémiou ho prinútili znížiť kapacitu o 20 % už druhýkrát za dva mesiace. (tasr)

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Maďarská centrálna banka prekvapujúco zvýšila týždennú depozitnú sadzbu o 0,15 percentného bodu na 0,75 bodu. Snaží sa tak zabrániť rastu inflačných rizík. Forint reagoval posilnením z päťmesačných miním voči euru.

Forint v poslednom čase strácal, pretože druhá vlna koronavírusu podkopala nádeje investorov na rýchle oživenie maďarskej ekonomiky. Podľa niektorých odborníkov bude posilnenie maďarskej meny v dôsledku zvýšenia depozitnej sadzby len dočasné.

„Nemyslím si, že to bude stačiť,“ uviedol analytik Peter Virovacz z ING. „Ak forint centrálnu banku v súvislosti s vývojom inflácie znepokojuje, bude zrejme musieť budúci týždeň depozitnú sadzbu opäť zvýšiť.“ (čtk, reuters)

Private equity CVC Capital Partners začína pripravovať predaj firmy PKP Energetyka, ktorú v roku 2015 kúpila od štátnych poľských železníc. Cena transakcie sa môže vyšplhať na približne 1,8 miliardy eur.

Podľa zdrojov Reuters bude potenciálny záujemca o PKP Energetyku vzhľadom na snahy poľskej vlády o kontrolu strategických energetických aktív potrebovať v tendri lokálneho partnera.

PKP Energetyka patrí k najväčším energetickým skupinám v Poľsku, je aj dodávateľom elektriny pre štátne železnice. CVC za firmu pred piatimi rokmi zaplatila približne 440 miliónov eur vrátane dlhu.

CVC si podľa Reuters plánuje začiatkom roka 2021 najať poradcu a krátko nato spustiť súťaž. V roku 2015 sa o PKP Energetyku zaujímali aj viaceré fondy, ktoré investujú do infraštruktúry, ako napríklad KKR, EQT, Macquarie či First State.

Európsky orgán pre bankovníctvo sa rozhodol ku koncu septembra ukončiť usmernenia pre banky pri hodnotení bonity klientov, ktorí si počas pandémie požiadali o odklad splátok úverov. Informovala o tom Národná banka Slovenska.

Toto rozhodnutie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) znamená, že banky majú povinnosť postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie. „Lex korona na Slovensku naďalej platí a je možné aj naďalej požiadať o odklad splátok, pričom klienti bánk nebudú evidovaní ako omeškaní,“ priblížila NBS.

Národná banka považuje mechanizmus odkladu splátok za jedno z najúčinnejších opatrení vo vzťahu k domácnostiam a malým a stredným podnikom počas pandémie nového koronavírusu. „NBS pri hlasovaní v EBA hlasovala s ďalšími krajinami za predĺženie tohto obdobia, ale nakoniec bolo väčšinovo schválené rozhodnutie toto obdobie nepredĺžiť,“ doplnila NBS. (tasr)

Šéf štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf označil konanie bývalej podpredsedníčky Zuzany Šubovej za nemiestne a nešťastné. Tvrdí, že nie je pravda, že jej bránil k prístupu k informáciám o zákazkách úradu.

„Všetky zmluvy, ktoré si pani podpredsedníčka vyžiadala, dostala.“

Rudolf priznáva, že sa so Šubovou diametrálne rozchádzali v názore, ako riadiť inštitúciu, a na jej personálne obsadenie.

„Nemôžete prísť do úradu a myslieť si, že všetci, čo tu pracujú, sú Kičurovi ľudia,“ hovorí.

Ak by nebol ústavne zastropovaný dôchodkový vek na 64 rokov, tak by sa ženám, ktoré vychovali deti, nemohlo pomôcť vôbec. Tvrdí to Smer s tým, že OĽANO hlasovalo proti tomuto opatreniu.

Predseda strany Robert Fico preto považuje štvrtkové vyjadrenia premiéra Igora Matoviča k tejto téme o tom, že „prijatie novely je veľkou vecou pre Slovensko,“ za divadlo.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zohľadní výchovu detí aj ročníkom žien 1957 – 1963 pri odchode do dôchodku. Koaliční ministri aj poslanci vyhlásili, že odstránili krivdu, ktorú spôsobila bývalá vláda. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že na nápravu musela vláda nájsť 430 miliónov eur.

„Keby sme takto nezastropovali dôchodky, tak by ľudia odchádzali do dôchodku vo veku 70 a viac rokov, ako si vždy želala pravicová vláda. V súčasnosti sa odchádza do dôchodku vo veku okolo 62 rokov a tým, že je nastavený určitý automat, ktorý sa zastaví o niekoľko rokov, tak v budúcnosti ľudia pôjdu do dôchodku maximálne vo veku 64 rokov,“ povedal Fico.

Proti tomuto návrhu sa podľa jeho slov postavil Matovič ako bývalý opozičný politik. „Vtedy hovoril, že Fico posiela expresom Slovensko ‚do Grécka‘, že za toto zaplatíme neuveriteľné peniaze. Tento istý Matovič sa tu vo štvrtok postaví, falošne plače a vykrikuje, že ako sme my ublížili nejakým ženám narodeným v rokoch 1957 – 1963. Takže, aká pravda?“ pýta sa Fico.

Zároveň vyčíslil, že vlani ministerstvo práce vyčlenilo 33 miliónov eur na kompenzáciu týchto ročníkov dotknutých žien. Navyše sa vedie spor na Ústavnom súde vo veci kvality zastropovania dôchodkového veku. „Stále máme pochybnosti o tom, čo je ústavné a čo nie, ale dali sme prednosť zákonu, ktorý vo štvrtok v parlamente prešiel, 140 poslancov hlasovalo za vrátane 26 poslancov Smeru. O čom to tu rozpráva Igor Matovič? Keby nedošlo k zastropovaniu dôchodkového veku na 64 rokov, v budúcnosti tak nemôžeme pomôcť ženám,“ vyhlásil Fico.

Poslanci strany podľa jeho slov za novelu zákona o sociálnom poistení hlasovali preto, že „dali prednosť sociálnym istotám“. „O akých 430 miliónoch eur tu hovorí Kollár, že je dosah? V stanovisku vlády sa hovorí o odhade pre rok 2021 vo výške 51 miliónov eur. Štvrtkové divadlo bolo trápne a smiešne,“ adresoval koaličným predstaviteľom Fico. (tasr)

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň prekvapujúco stúpol na 870-tisíc. Vývoj na trhu práce nasvedčuje tomu, že oživenie americkej ekonomiky sa s dobiehajúcimi vládnymi stimulmi spomaľuje.

Analytici očakávali, že počet nových žiadostí o dávky za týždeň do 19. septembra klesne na 840-tisíc z 866-tisíc v predchádzajúcom týždni. Od začiatku pandémie sa drží nad maximami z obdobia hospodárskej krízy v rokoch 2007 až 2009 na úrovni 665-tisíc.

O podporu už nežiadajú milióny nových nezamestnaných, ako to bolo v začiatkoch pandémie. Koncom marca počet žiadostí vystrelil na historický rekord takmer 6,9 milióna. Najímanie ľudí sa rozbehlo v máji, keď firmy začali obnovovať podnikanie po uvoľnení koronavírusových reštrikcií.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 %, čo bolo výraznejšie, než sa očakávalo. Vzniklo však menej pracovných miest oproti predpokladom. (reuters, n)

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

Finančné družstvo zo Starej Ľubovne sľubovalo svojim družstevníkom „pasívny príjem“ z majetku družstva, ktorý spoločne vlastnia a zveľaďujú. Uverili tomu tisícky ľudí, teraz je však na súde návrh na konkurz a oni o svoje peniaze môžu prísť.

Počet zamestnancov v bizniscentrách sa zvýšil oproti minulému roku o 3,5 %, vyplýva to z prieskumu Americkej obchodnej komory v SR. Väčšina centier podnikových a zdieľaných služieb počas pandémie pokračovala bez výrazných obmedzení a 84 % nežiadalo o žiadnu vládnu pomoc.

Pracovný trh v tomto sektore je aj vzhľadom na hospodársku situáciu stabilný, pričom asi tri z desiatich bizniscentier plánujú ďalší nábor vyššieho počtu zamestnancov vzhľadom na rast centier v najbližších mesiacoch. Na druhej strane desatina bizniscentier na Slovensku pripúšťa redukciu stavov.

Zamestnávatelia v tomto sektore aj naďalej podporujú flexibilitu výkonu práce a technologické riešenia. Stráca sa závislosť na konkrétnej lokácii zamestnanca a fyzickej prítomnosti na pracovisku.

Viac ako 40 % spoločností uviedlo, že v budúcnosti očakáva tri až štyri dni práce z domu a jeden až dva dni v kancelárii. Ďalších 28 % preferuje plnú flexibilitu podľa potrieb pracovných tímov.

Najväčšou výzvou sektora v najbližších rokoch bude dostupnosť talentov s vysokou kvalitou digitálnych zručností na trhu práce a zvyšovanie nasadzovania automatizácie a robotizácie procesov.

Predseda Fóra centier podnikových služieb v rámci Americkej obchodnej komory SR Gabriel Galgóci ocenil, že bizniscentrám sa na Slovensku darilo aj v čase pandémie. „Spoločnosti dokázali odolnosť voči negatívnym vplyvom a schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky,“ uviedol.

Ak chce byť Slovensko naďalej atraktívnou destináciou pre investorov, musí podľa Galgóciho radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania, zjednodušiť proces prijímania cudzincov a zmeniť systém daní a odvodov, ktoré neúmerne zvyšujú mzdové náklady na strane zamestnávateľov. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať