Denník N

Z opozície už polícia vyšetruje aj Borisa Kollára kvôli Fun rádiu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

NAKA po siedmich rokoch vyšetruje, ako štát ešte za prvej vlády Smeru investoval do Fun rádia patriaceho Borisovi Kollárovi.

O tom, že štát na investícii do druhého najvplyvnejšieho komerčného rádia na Slovensku prerobil, niet pochýb. V roku 2009 do Fun rádia vložil 2,6 milióna eur, za ktoré dostal 26 percent akcií média. Keď tento rok na jar štátom vytvorený fond svoje akcie predal naspäť, dostal za nich od Borisa Kollára 800-tisíc. Keďže firma za celý čas nevyplácala dividendy, strata štátu na investícii do najznámejšej Kollárovej firmy bola 1,8 milióna eur.

To samo osebe nie je trestný čin. Hodnoty podielov vo firmách klesajú aj stúpajú, žiaden investor nemôže mať záruku, že mu investovanie do akcií prinesie zisk. Na posúdenie toho, či sa stal trestný čin, a či je zaň zodpovedný aj súčasný poslanec parlamentu Boris Kollár, treba skúmať detaily vstupu štátneho fondu do Kollárovho rádia pred siedmimi rokmi.

Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry v Banskej Bystrici podozrenie z trestného činu vidia. Vyšetrujú nielen predsedu strany Sme rodina Borisa Kollára, spolu s ním sú podozriví z “porušovania pravidiel pri správe cudzieho majetku” aj bývalý spolumajiteľ Fun rádia Peter Struhár a bývalý riaditeľ Slovenského rozvojového fondu, dnes už nebohý Oskar Soták.

O detailoch vyšetrovania a jeho doterajších záveroch polícia odmietla hovoriť. Z časti policajného uznesenia, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že naozaj skúmajú udalosti z roku 2009, keď na jednej strane štátny fond odkúpil od Kollára a Struhára približne štvrtinu Fun rádia  a na druhej strane Kollár a Struhár získali od rádia peniaze na svoje ďalšie investície, napríklad do lyžiarskych stredísk.

Fakticky teda musia policajti skúmať, či Kollár a Struhár rádio tunelovali, a poškodili tak aj štát, alebo štát prerobil na akciách Fun rádia vďaka iným okolnostiam a Kollár a Struhár sú v tom nevinne.

Kollár: Prečo sa teraz zobudili?

Kollár o vyšetrovaní, ktoré začalo po parlamentných voľbách, vie, nazýva ho účelové a tvrdí, že v ňom vôbec nejde o Fun rádio. “Od roku 2009 ubehlo sedem rokov. Za sedem rokov nikto nehlásil stratu či škodu. A zrazu niekto ide konať v roku 2016? Prečo? Lebo som v politike?” povedal Kollár, ktorý Denníku N ukázal viaceré dokumenty týkajúce sa celej transakcie.

Podobne to vníma aj podnikateľ Struhár. „O tom, že je začaté konanie, počujem oficiálne od vás, šum na trhu bol už dlhšie. Celkom mi nie je jasné, ako sa to týka Borisa Kollára alebo mňa,“ povedal Struhár. Odporúča, aby sa polícia zaoberala konaním ľudí, ktorí spravovali štátny fond. A nie je jediný, komu je správanie fondu podozrivé.

Robert Kaliňák s poslancami Borisa Kollára. Foto - TASR
Robert Kaliňák s poslancami Borisa Kollára. Foto – TASR

Takzvaný Slovenský rozvojový fond fungoval pod štátnou agentúrou NADSME, ktorej spôsoby už v minulosti kritizovali viacerí politici. V roku 2009, keď fond odkúpil podiely vo Fun rádiu, mal štyroch akcionárov – Národný holdingový fond, komerčnú banku, poisťovňu a súkromnú investičnú spoločnosť.

„Všetky tieto fondy rizikového kapitálu boli v tom čase doslova jeden veľký bordel, preto sme to aj riešili a medializovali. Bolo tam množstvo podozrení o jeho investíciách a bol som kvôli tomu aj vypovedať na polícii,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (vtedy SaS). Podobne sa vyjadruje aj vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov.

Chaos bol taký, že Miškov ako minister hospodárstva sa nevedel dostať ani len k informáciám o jednotlivých investíciách, pretože fondy tak mali nastavené pravidlá.

„Menšinoví akcionári ovládali fondy a dostali štát do polohy čistého štatistu. Aj keby sme chceli analyzovať jednotlivé obchodné transakcie, tak sme sa k tomu jednoducho nevedeli dostať,“ hovorí Miškov. Obaja hovoria, že o transakcii vo Fun rádiu nemajú detailné informácie.

Štát vo Funku? Prečo áno

V roku 2009 sa fond (ministrom hospodárstva bol Ľubomír Jahnátek zo Smeru) rozhodol kúpiť akcie Fun rádia. Prečo?

„To sa musíte spýtať fondu, nie mňa, ja som ich vnímal ako klienta, ktorý chcel investovať, a ja som chcel predať. Bol to rizikový fond a aký má on vnútorný štatút, to už nie je otázka na mňa,“ hovorí po 7 rokoch Kollár.

Povedal, že vo firme mali vtedy najatého poradcu, ktorý im zháňal kupca po celom svete a predal by to hocikomu, kto by priniesol peniaze.

Médiá sa nad vstupom štátu do Fun rádia pozastavovali už v roku 2010, vtedy ešte bez policajnej asistencie. Viaceré z nich písali, že fond investoval peniaze do rádia preto, lebo v ňom pôsobil spolumajiteľ rádia Struhár cez správcovskú spoločnosť 3on private equity. Žiadne dôkazy vo verejných dokumentoch o tom však nie sú a aj Struhár to odmieta.

„Nemal som tam majetkovú účasť. Jediné spojenie bolo v tom, že mojim spolužiakom z Vysokej školy ekonomickej bol Oskar Soták,“ hovorí Struhár o vzťahu s vtedajším riaditeľom fondu. Tvrdí, že nikdy nebol ani členom Investičného výboru fondu.

Struhár vysvetľuje, že zháňal pre rádio investora, a preto najal firmu Genesia, ktorá s tým mala pomôcť. „Nejakých potenciálnych kupcov aj našli, ale rokovania sa nedostali ďaleko, pretože naraz prišiel správca fondu 3on a povedal – nám vyhovuje, aby sme vlastnili rádio, lebo ten biznis vám ide dobre. Oni prišli za nami, nie my za nimi,“ popisuje transakciu Struhár, ktorý neskôr svoj podiel predal Kollárovi.

Investícia do médií bola vtedy podľa Struhára zaujímavá pre kohokoľvek. „Pokiaľ im investičná stratégia a štatút umožnili do toho vstúpiť, prečo by to nerobili. Čísla rádia boli vtedy viac ako dobré,“ hovorí Struhár.

Minimálne v porovnaní so súčasnosťou to platí. V roku 2010 sa zisk firmy priblížil k sume 800-tisíc eur, odvtedy len klesal. Výraznejší bol len rok 2015, keď k zisku takmer 500-tisíc eur Fun rádiu pomohla aj eurofondová reklama.

Nerovnaký prístup

NAKA vyhodnocuje celú transakciu ako možné poškodzovanie cudzích práv spoločnosti Fun Media Group, teda sčasti aj Slovenského rozvojového fondu. Zjednodušene povedané Kollárovi a Struhárovi vyčíta, že predávali akcie draho – ako keby malo rádio hodnotu chvíľu 10 a potom takmer 15 miliónov eur.

Ako prebehla transakcia? Kollár a Struhár vlastnili Fun rádio približne na polovicu (Kollár o niečo viac ako Struhár) cez firmu Patriol. Tá mala dve dcéry – Rádio s.r.o., teda firmu, ktorá vlastnila licenciu na vysielanie, a Fun media s.r.o., firmu, ktorá predávala reklamu. Keď sa štátny fond rozhodol vstúpiť do rádia, trval podľa Kollára na tom, že musí vzniknúť jedna firma, ktorá bude vlastniť licenciu a zároveň predávať reklamu.

Tak vznikla firma Fun media group. Do nej vložil fond hotovosť 2,6 milióna eur, za čo získal 26 percent akcií. Následne vložil Kollár polovicu zo svojich akcií z Patriolu a rovnakú polovicu vložil aj Struhár. Tento svoj vklad ohodnotili na 7 miliónov eur.

Kollárovi aj Struhárovi ešte zostala polovica akcií v Patriole. Tie Fun media group od obidvoch odkúpila za ďalších približne 7 miliónov eur. Použila na to hotovosť od fondu a 5-miliónový úver z VÚB banky (levereged byout).

Na konci transakcie tak Kollár a Struhár mali tri štvrtiny rádia a k tomu 7 miliónov eur na účte. Štát zaplatil 2,6 milióna a vlastnil štvrtinu rádia. Kollár a Struhár pri obchode zadlžili vlastný podnik, no v konečnom dôsledku prišli len o štvrtinu podielu, ale získali za ňu 7 miliónov eur.

Kollár hovorí, že išlo o legálnu transakciu, ktorú schválili právnici z Allen & Overy. Vstup fondu do Fun rádia podľa neho nemal vplyv ani na úver z VÚB. Ten dodnes spláca – zostáva mu ešte približne 1,7 milióna eur. „Banka by nám požičala 5 miliónov eur, aj keby tam fond nebol. Išlo o silu rádia, boli našim klientom a vedeli o nás všetko,“ hovorí Kollár o VÚB.

Slovenský rozvojový fond sa podľa neho na úvere nepodieľal žiadnou garanciou. „Ja a Peter Struhár sme museli do banky vložiť každý po 200-tisíc eur depozit a ručili sme zaň aj vlastnými nehnuteľnosťami. Ja som podpísal aj bianco zmenku.“

Načo použil vyplatenú hotovosť? „Investoval som do iného biznisu.“

Kollár hovorí, že cena 2,6 milióna eur za 26 percent akcií fondu bola legitímna a ukazuje dva znalecké posudky. Jeden od firmy Znalekon, ktorý ohodnotil rádio na 14 miliónov eur, a druhý od KPMG, kde spoločnosť ohodnotila rádio na 15 –18 miliónov eur.

Polícia v uznesení spochybňuje práve posudky. Zúčastneným vyčíta, že základné imanie Fun media group „účelovo nadhodnotili nepeňažným vkladom v podobe 49,3-percentného podielu akcií spoločnosti Patriol v hodnote 7 miliónov 400-tisíc eur“. Fond podľa uznesenia poskytol peniaze „v rozpore s podmienkami poskytovania investícií“. Podiel Kollára a Struhára bol podľa polície „vysoko nadhodnotený“.

Čistá strata pre štát: 1,8 milióna

Potom ako do rádia vstúpil štát, to s ním išlo dolu vodou. Kým podľa Kollára bola v roku 2009 hodnota rádia 14 miliónov eur, dnes sú to podľa hospodárskych výsledkov možno tri milióny eur.

Podľa Kollára je za tým zlé manažérske rozhodnutie z ich strany, keď sa pokúsili o skríženie akcií s Europou 2, po čom im zostali dlhy. Ďalší dôvod je podľa neho to, že prišla kríza a na trh s rádiami vstúpila skupina J&T. To, čo podľa neho kedysi klient kúpil za 30-tisíc eur, dnes dostane v J&T za 3-tisíc a deformuje to trh.

Na konci druhej Ficovej vlády, na prelome rokov 2015 a 2016, sa štát rozhodol svojho podielu v rádiu zbaviť. Predal ho naspäť Kollárovi. Nie však za 2,6 milióna eur, ale za 800-tisíc eur.

Kollár hovorí, že ho „prinútili“ podiel kúpiť, on sám ho vraj nechcel. Fond túto interpretáciu odmieta. Prečo však podiel Kollárovi predali tak lacno?

„Slovenský rozvojový fond odmieta tvrdenia, že akýmkoľvek spôsobom vynucoval od pána Kollára spätné odkúpenie svojich akcií Fun rádia. Všetky investície fondu majú vopred jasne určené investičné pravidlá, ktorých súčasťou je aj 4- až 5-ročná investičná perióda,” tvrdí fond v stanovisku.

„To znamená, že fond svojimi investíciami vstupuje do spoločnosti vždy len na určitú dobu. V prípade Fun rádia bol začiatok procesu „exitu“ z rádia plánovaný na rok 2014. Suma, za ktorú akcie fond odpredal spätne pánovi Kollárovi, bola výsledkom dlhotrvajúcich rokovaní a bola stanovená aj znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil hodnotu predaja podľa hospodárskych výsledkov rádia, ktoré mali dlhodobo klesajúcu tendenciu a situácie na mediálnom trhu.“

Fond tvrdí, že akcie predal Kollárovi preto, lebo nikto iný nemal záujem.

Polícia neodpovedala na podrobnejšie otázky, prečo sa k vyšetrovaniu dostala teraz. Fond povedal, že trestné oznámenie nepodával, ale podrobnosti z transakcie zverejniť nechce.

„Vyšetrovanie v danej veci stále nie je uzavreté, preto sa Národný holdingový fond, bohužiaľ, nemôže vyjadrovať k vašim otázkam. Ubezpečujeme vás však, že Národný holdingový fond je plne súčinný a poskytuje vyšetrovateľom všetky informácie potrebné k plynulému priebehu vyšetrovania,“ napísal fond.

Kollár nedávno vyhlásil, že rádio je na predaj. Nechce ho však predať za 3 milióny, ale za 8 až 10 miliónov. Tie by mu podľa jeho vlastných úvah mohol dať len niekto „ako Babiš“, ktorý by chcel médium na politiku. Lacno Kollár predávať nechce, preto si rádio pravdepodobne ešte nechá.

Kočner na scéne

Naposledy o Kollárovej transakcii hovoril na tlačovej besede začiatkom apríla podnikateľ preverovaný pre podozrenia z daňových podvodov Marián Kočner, ktorý sa nachádza aj na mafiánskych zoznamoch. „Dva milióny eur za nič skončili v rukách Borisa Kollára, zaplatili všetci, tomu hovorím oligarchická zlodejina,“ tvrdil Kočner.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V priamom prenose ponúkol každému, kto mu prinesie informácie na Kollára, 10-tisíc eur a každému, kto mu prinesie informácie na Daniela Lipšica, 100-tisíc eur. Krátko na to začali chodiť ľudia z fondu na výsluchy, Kollára ešte nepredvolali. Rovnako nebol vypovedať ani Struhár.

Kollárovi hrozí stíhanie, Lipšic už stíhaný je. Kočner a jeho spolupodnikateľ Ladislav Bašternák zatiaľ z ničoho obvinení nie sú.

Koho všetkého z politikov vyšetrujú?

Igor Matovič (OĽaNO) – začaté stíhanie vo veci pre podozrenie z daňového trestného činu kvôli tomu, že mal úmyselne zničiť daňové dokumenty

Robert Fico (Smer) – začaté stíhanie vo veci ohrozenia bankového tajomstva, keď zverejnil daňové údaje o Matovičovi

Milan Krajniak (Sme rodina) – začaté stíhanie vo veci ohovárania šéfa Penty Jaroslava Haščáka

Gábor Grendel (OĽaNO-Nova) – obvinený z trestného činu poškodzovania práv, je podozrivý, že novinárom poskytol informácie o účtoch Mariána Kočnera v Privatbanke

Tibor Glenda (Smer) – vo veci nie je začaté stíhanie, polícia preveruje podnet bývalej krajskej tajomníčky Smeru v Nitre o tom, ako sa Glendova rodina dostala k mestskému bytu v Nitre

Robert Kaliňák (Smer) – vo veci nie je začaté stíhanie, polícia preveruje podozrenie, či spôsob, akým minister vnútra lacno kúpil podiel vo firme od Ladislava Bašternáka, nebola korupcia

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie