Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Finančná správa platí za hodinu IT práce vyše sto eur len na základe opisu prác na jednu A4

Prezident finančnej správy Františšek Imrecze. Foto – TASR
Prezident finančnej správy Františšek Imrecze. Foto – TASR

Na dodatky, ktoré stoja štát milióny eur, stačí finančnej správe na opis práce skopírovaných pár riadkov s jednotlivými bodmi.

Tri dodatky k IT zmluve, za ktoré finančná správa zaplatí dokopy 17 miliónov eur, sú názornou ukážkou toho, ako sa dá len ťažko orientovať v tom, za čo presne a prečo také vysoké sumy platí štát IT dodávateľom.

Dodatky, o ktorých hovoríme, uzavrela finančná správa postupne za posledný rok. Kryjú obdobie od októbra 2015 do júna 2017, s výnimkou apríla tohto roku.

Spoločné majú, že v každom z troch dodatkov sa opis toho, za čo finančná správa platí milióny eur, obmedzil len na zopár bodov s rozsahom jednej A-štvorky. Hovorí sa v nich o podpore pri odstraňovaní chýb, konzultáciách či o zabezpečení technickej podpory.

Reč je o zmluvách, podľa ktorých štát platí dodávateľovi za jednu človekohodinu bežne aj viac ako sto eur.

Štedrá hodinová sadzba

Za prvé dva dodatky, ktoré pokrývajú obdobie 12 mesiacov (do konca októbra), zaplatila finančná správa IT firme Beset viac ako 9 miliónov eur. Od novembra s ňou uzavrela nový dodatok za 8 miliónov, ktorý je na osem mesiacov.

Z aktuálneho dodatku sa dá vyčítať, že finančná správa si na najbližšie mesiace objednala od dodávateľa 9450 hodín práce mesačne, čo je zhruba dvakrát viac ako v predchádzajúcom dodatku. Zrazu od dodávateľskej firmy potrebuje dvojnásobne väčší počet hodín konzultácií, technickej podpory, analýz či opráv chybných stavov. Z dodatku však nie je jasné prečo. Nie je v ňom žiadna kalkulácia. Keď daniari uzatvárali na jar zmluvu s Assecom, uviedli v nej aj rozpis jednotlivých pozícií, úloh aj počet dní, teda základnú kalkuláciu.

Finančná správa platí za objednané služby podľa aktuálneho dodatku milión eur mesačne. Hodinová sadzba na IT pracovníka vychádza na 107 eur. V predchádzajúcich dvoch dodatkoch vychádzala na IT odborníka pracujúceho na plný pracovný čas dokonca na 170 až 191 eur.

Šéf sekcie informatiky finančnej správy Milan Grega hovorí, že dodávateľa pritlačili na nižšiu cenu. Aktuálnu hodinovú sadzbu 107 eur považuje za bežnú cenu roly IT experta.

Malý prieskum na trhu ukazuje, že IT firmy na Slovensku platia viac ako 100 eur na hodinu skúseným IT senior vývojárom, ktorých zastrešuje nadnárodná firma. Finančná správa platí takú sumu momentálne asi 60 IT-čkárom, pracujúcim pre ňu na plný pracovný čas. Niekedy ich počet môže byť aj nižší, pracujú aj dlhšie ako 8 hodín denne.

Ak by na nejakom projekte robilo 60 IT expertov za 800 eur na deň v súkromnej sfére, muselo by ísť naozaj o veľký projekt. Na čo finančná správa potrebuje takto štedro platiť 60 ľudí, z dodatkov jasné nie je.

„Služby v týchto sumách sú vo svete IT obrovská zákazka. Nerozumiem, prečo neprešla štandardným verejným obstarávaním, ale nakupuje sa cez dodatok. Je to prinajmenšom podozrivé. Chýba mi aj vysvetlenie, či sa štátu neoplatí vybudovať si vlastné personálne kapacity namiesto platenia 100 eur na hodinu – hlavne, ak ide o dlhodobý kontrakt,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.digital.

dodatok

Za čo platia

Opozičný poslanec Jozef Rajtár (SaS) si v súvislosti s troma dodatkami spomenul na poslanecký prieskum u daniarov. Šéf finančnej správy František Imrecze mal o výdavkoch na IT hovoriť v štýle, že sú to drobné, ktoré nehrajú žiadnu úlohu. „Pri stretnutí s poslancami pán Imrecze používal frázy typu, že už tu iba niečo doprogramujeme za štyri milióny, tu spravíme drobný projekt za sedem miliónov,“ povedal Rajtár.

Prečo si finančná správa objednala od dodávateľa dvojnásobne väčší počet hodín? A za čo vlastne platí?

Šéf daňových informatikov Grega vysvetľuje, že počet hodín, ktorý si potrebujú objednať od dodávateľa, vedia na pol roka dopredu pomerne presne odhadnúť. Preto podpisujú dodatky na 6 až 8 mesiacov, nie na niekoľko rokov. O tom, že to vedia pomerne presne odhadnúť, má svedčiť aj to, že doteraz vždy využili zazmluvnený počet hodín u dodávateľa. „Sme v situácii, že prioritizujeme to, čo sa vybavuje,“ povedal šéf IT finančnej správy.

Zložitosť situácie vykresľuje tým, že ročne od zamestnancov finančnej správy evidujú 100- až 150-tisíc žiadostí o pomoc s IT systémom. Služby externých IT špecialistov využívajú vtedy, keď ide o situáciu, s ktorou si už nevedia poradiť. Nárast počtu objednaných hodín vysvetľuje tým, že ich do toho nútia integrácie informačných systémov a zmeny legislatívy. „Dodatky sme podpisovali s vedomím, čo si finančne môžeme dovoliť,“ povedal Grega.

Šéf IT uviedol príklad, ktorý sa týka zverejňovania nedoplatkov: v zozname sa môže objaviť pohľadávka, ktorá bola splatná v roku 2002 a podľa zákona je premlčaná. Dodávateľ zisťuje, či a v ktorom roku došlo k chybe, či je to vôbec chyba, či ide o jednotlivú situáciu alebo systémovú chybu. Dodávateľ pripraví podklady a vyrobí algoritmus, ktorý zo systému automaticky vyberá nedobytné pohľadávky.

Dodávateľ za obdobie, ktoré pokryli dva predošlé dodatky, vykonal 311 funkčných úprav jednotlivých nástrojov na automatizované spracovanie dát a riešil zhruba 13-tisíc udalostí. Pod udalosťou sa rozumejú napríklad odborné konzultácie prostredníctvom mailu alebo osobná návšteva v IT centre finančnej správy v Banskej Bystrici. Grega neskôr pri autorizácii doplnil aj ďalšie činnosti – vývoj modifikácie existujúceho alebo vývoj nového softvéru. Z dodatkov však nič také nevyplýva, najbližšie k tomu má „tvorba nástrojov pre odstraňovanie konkrétnych typov chýb prostredníctvom aplikácie“.

„O vykonaných prácach je záznam v informačnom systéme. Ak zamestnanec dodávateľa potrebuje na riešenie problému 30 minút, do výkazu si napíše 30 minút,“ hovorí. Kalkulácie ani detailný prehľad vykonaných prác sme nevideli.

V apríli, teda v čase, keď sa spracovávali daňové priznania, služby dodávateľa nevyužili, lebo na to nemali uvoľnené potrebné peniaze. „Udalosti zostali nevybavené, riešili sa neskôr,“ povedal Grega.

Oslovili sme aj dodávateľskú firmu s otázkami, aké sú ich konkrétne výstupy vyplývajúce z dodatkov, o ktorých hovoríme, a prečo si finančná správa pýta teraz dvojnásobne väčší počet hodín. „Naša spoločnosť ctí zásadu nevyjadrovať sa k aktivitám u konkrétnych zákazníkov. Verím, že chápete naše stanovisko,“ uviedla firma Beset.

A čo súťaž?

Dopátrať sa toho, koľko stojí finančnú správu IT, nie je vôbec jednoduché. Súhrnné údaje nezverejňujú. Finančná správa patrí medzi pár inštitúcií s najväčšími IT výdavkami v tomto štáte. Nejasné vykazovanie IT výdavkov je však problém celej verejnej správy.

Zrejme k najpresnejšiemu odhadu sa dopracoval tím Hodnoty za peniaze: priemerné ročné IT výdavky Finančného riaditeľstva SR v rokoch 2010 až 2015 dosiahli 40 miliónov eur. Tvoria 9 percent celkových výdavkov ústrednej štátnej správy na informatizáciu.

Prečo finančná správa podpísala tri miliónové dodatky bez súťaže? „V podstate nemáme možnosť zmeniť dodávateľa. Súvisí to s technickými predpokladmi na to, aby to niekto vedel urobiť,“ hovorí Grega.

Peter Kunder z Aliancie Fair-play hovorí, že niektoré zmluvy na informačné systémy štát uzatvoril tak, že prakticky nie je možné na ich rozvoj alebo údržbu použiť inú firmu ako pôvodného dodávateľa.

„Samozrejme, je to extrémne nevýhodné a štát je v pozícii, že v podstate musí zaplatiť, čo si dodávateľ povie, alebo vybudovať systém nanovo. Súťaž na zmenu dodávateľa v takých prípadoch, samozrejme, nemá zmysel,“ hovorí Kunder.

Ak však dodatky zásadnejšie navyšujú pôvodnú zmluvnú sumu, prípadne sa dodatočne rozširuje informačný systém, mal by podľa Kundera formálne prebehnúť proces ďalšieho obstarávania.

„Hoci by sa použila výnimka na základe autorských práv a žiadna súťaž by neprebehla, došlo by aspoň k oceneniu dodatku vopred. A tiež by malo dôjsť k zverejneniu informácií vo vestníku verejného obstarávania. Pointou však je, že existuje niekoľko stoviek veľmi nevýhodných zmlúv, ktoré je bez zmeny legislatívy takmer nemožné zrušiť – a štát s tým roky nič nerobí,“ povedal Kunder.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Česká firma Rekola Bikesharing bude v Bratislave ponúkať počas štrajku MHD verejné bicykle zadarmo. Informoval o tom jej hovorca Martin Žarnovický, ktorý je aj PR manažérom mestského podniku DPB. Podmienkou je stiahnutie aplikácie.

Rekola podľa Žarnovického hovorí, že protest zamestnancov DPB podporuje a tiež sa obáva prepúšťania či rušenia liniek. Uvádza, že rozmiestni 300 bicyklov na dopravu v Starom Meste, Novom Meste, Petržalke, Ružinove, Karlovej Vsi a Dúbravke.

Štrajk v DPB je ohlásený na 8.00 až 9.00 h. Odbory aj mesto sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom, hoci počas pandémie prišli o tržby. Podnik zároveň znižoval náklady, obmedzil grafikon a od 1. júla sa zvyšuje cena väčšiny cestovných lístkov okrem ročných, ktoré, naopak, zlacnejú.

Únia dopravcov Slovenska a asociácia Žltý anjel kritizujú štrajk mestských dopravných podnikov. „Nesúhlasíme, aby im bola poskytnutá pomoc z financií, ktoré odobrila vláda a Národná rada pre súkromné spoločnosti a súkromný sektor na kompenzáciu počas pandémie,“ uviedli.

Hovoria, že dopravné podniky sú napojené na mestské rozpočty s celoročnou podporou vlády. „Dopravné podniky by sa mali zamyslieť nad svojím hospodárením a predraženými tendrami pri nákupe techniky a opravy vozidiel,“ dodali organizácie.

Výstražný štrajk na pondelkové ráno vyhlásili zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov v Bratislave, Košiciach a Prešove. Chcú upozorniť, že štát stále finančne nepomohol ich podnikom a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie. Prešovský dopravný podnik sa v pondelok napokon zapojí len do podporného štrajku.

Ministerstvo dopravy opakovane uviedlo, že nemá zákonnú ani finančnú možnosť, ako koronakrízou zasiahnutým mestským dopravným podnikom pomôcť, no hľadá spôsoby, ako to riešiť. (tasr)

Od 19. apríla by sa mohli otvoriť všetky prevádzky, v ktorých nebude nutné dať si dole respirátor

Od 19. apríla by sa mohli otvoriť všetky prevádzky, v ktorých nebude nutné dať si dole respirátor. Platiť však bude obmedzenie na počet ľudí na meter štvorcový. Podľa premiéra Hegera by to mohlo byť pre ľudí zrozumiteľnejšie ako doteraz.

„Toto by malo byť hlavné pravidlo. Ak vieme zaručiť, že je to prevádzka, kde si nemusíte dávať dole respirátor, čiže budete ho mať na nose a ústach, tak tie môžeme otvoriť,“ povedal k zmene covid automatu.

Presné detaily by mali byť známe v stredu, premiér nechcel konkrétne špecifikovať prevádzky, ktoré budú otvorené. Naznačil však, že nebude problém otvoriť kaderníctva či nechtové štúdiá aj obchody.

Sme rodina podľa Borisa Kollára zahlasuje za jednorazový odškodňovací detský príspevok, ktorý navrhuje Hlas. „V niektorých prípadoch kľudne aj poruším koaličnú zmluvu. Rodiny boli decimované, matky museli byť doma s deťmi. Nejakú jednorazovú dávku im musíme dať,“ povedal v RTVS.

Vláda zmení a zjednoduší covid automat a chystá uvoľnenie opatrení od 19. apríla, povedal ďalej Kollár. Detaily však podľa neho predstaví premiér Eduard Heger. „Mne to neprináleží,“ dodal.

Francúzsky parlament chce zakázať krátke vnútroštátne lety nahraditeľné vlakom a táto súčasť klimatického zákona už prešla prvých čítaním. Dotkne sa najmä spojov medzi Parížom a Nantes či Lyonom a Bordeaux. Výnimku by mali lety, na ktoré nadväzuje ďalší spoj.

Dohovor pre klímu pôvodne navrhoval štvorhodinovú hranicu pre alternatívne vlakové spojenie, minister dopravy nakoniec zvolil hranicu dvoch a pol hodín. Proti zákonu sa postavilo niekoľko zákonodarcov zvolených za regióny v okolí mesta Toulouse, kde sídli výrobca lietadiel Airbus. (čtk)

Saudi Aramco predá za 12,4 miliardy dolárov podiel vo svojej firme pre správu ropovodov investorskej skupine vedenej EIG. Ide o jednu z najväčších svetových transakcií v oblasti energetickej infraštruktúry.

Podľa agentúry Bloomberg je dohoda súčasťou snahy Saudskej Arábie otvoriť sa zahraničným investíciám a použiť peniaze na diverzifikáciu svojej ekonomiky.

Podrobnosti o transakcii

  • Skupina na čele s EIG v novovytvorenej firme Aramco Oil Pipelines Company získa 49-percentný podiel a právo vyberať 25 rokov poplatky za ropu.
  • Saudi Aramco bude potrubie aj naďalej vlastniť.
  • Celková hodnota Aramco Oil Pipelines Company predstavuje 25,3 miliardy dolárov.

Úbytok aktív obriej štátnej energetickej spoločnosti, ktorá je najväčšou ropnou firmou na svete, jej pomáha udržiavať výplatu akcionárom a poskytuje prostriedky na investície do ropných polí a rafinérskych projektov.

Vlani Saudi Aramco vyplatila dividendu 75 miliárd dolárov, najväčšiu akú kedy akcionárom odovzdala firma obchodovaná na burze. Väčšina sumy odišla štátu.

Saudi Aramco získala v roku 2019 vstupom na burzu za menej než dve percentá svojich akcií 25,6 miliardy dolárov. Trhovou hodnotou sa stala treťou najväčšou firmou na svete za Applom a Microsoftom. Najziskovejší podnik na svete zabezpečuje zhruba 12 % svetovej produkcie ropy.

EIG sídli vo Washingtone a na celom svete vlastní energetické aktíva za 22 miliárd dolárov. (čtk)

Chorvátsko chce ešte pred letnou sezónou urýchlene zaočkovať zamestnancov v oblasti cestovného ruchu. V polovici apríla sa začína očkovanie zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s hosťami.

Uviedol to chorvátsky denník Jutarnji List s odvolaním sa na plány vlády. Podľa správy denníka má očkovanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu absolútnu prioritu, ktorá má umožniť štart turistickej sezóny.

Po tom, čo boli zaočkovaní ľudia nad 65 rokov a chronicky chorí, prídu na rad zamestnanci v cestovnom ruchu, uviedol denník.

Najprv by sa mali zaočkovať zamestnanci hotelov a kempov, prevádzkovatelia súkromného ubytovania, rovnako ako zamestnanci barov a reštaurácií, potom by mal prísť na rad administratívny personál.

Podľa ministerky cestového ruchu Nikoliny Brnjacovej by sa malo zaočkovať okolo 68-tisíc zamestnancov v cestovnom ruchu. V tom však nie sú započítaní sezónni zamestnanci.

Ministerka je podľa predchádzajúcich vyjadrení optimistická, pokiaľ ide o blížiacu sa letnú sezónu. V prípade dobrej epidemiologickej situácie počíta s lepšími číslami ako vlani, pričom uviedla, že s rokom 2020 bola „relatívne spokojná“.

V minulom roku klesol počet návštevníkov Chorvátska v porovnaní s rekordným rokom 2019 o 64 %. Príjmy odvetvia generované zahraničnými turistami medziročne padli o 54 % na 4,8 miliardy eur. (tasr)

Britská verejnosť môže začať uvažovať o rezervácii letných dovoleniek v zahraničí. Vyhlásil to minister dopravy Grant Shapps po tom, ako vláda odhalila niektoré detaily svojho nového globálneho cestovného semaforu.

„Nevravím ľuďom, že by si nemali rezervovať dovolenky,“ povedal Shapps v piatok pre Sky News s tým, že prvýkrát po mesiacoch to nemusí hovoriť. Zároveň pripomenul, že stále existujú riziká spojené s novým koronavírusom.

„Prvýkrát môžu ľudia začať uvažovať o návšteve blízkych v zahraničí alebo možno o letných dovolenkách, ale robme to veľmi, veľmi opatrne, pretože nechceme návrat koronavírusu,“ povedal.

Letecké spoločnosti nový systém semaforov kritizujú. Nepáčia sa im platené PCR testy pre tých, ktorí prilietajú z krajín s nízkym rizikom. Obávajú sa, že mnohých cestujúcich odradia.

Británia začiatkom budúceho mesiaca potvrdí, či umožní obnovenie ciest do zahraničia od 17. mája. A uverejní aj zoznam krajín s červeným, oranžovým alebo zeleným svetlom na cestovnom semafore. (tasr)

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať