Prieskum: Každá ôsma domácnosť zaplatila minulý rok aspoň jeden úplatok

Transparency International sa pýtala viac ako 60-tisíc občanov v 42 krajinách Európy a Strednej Ázie na korupciu. Každá ôsma slovenská domácnosť, ktorá počas minulého roka prišla do kontaktu s vybranými verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok, ukazujú výsledky Globálneho barometra korupcie.

„Ide o šiesty najvyšší podiel v Európskej únii. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve (každá desiata domácnosť), pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou,“ tvrdí v správe Transparency.

Najčastejšie skúsenosti s takzvanou drobnou korupciou hlásia občania v Rumunsku a v Litve, v priemere ide o každú štvrtú domácnosť.

Korupciu nehlásime

Korupciu považuje až 38 percent Slovákov za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny. Priemer v EÚ je 32 percent – v Nemecku sú to pritom rovné dve percentá obyvateľov.

Z prieskumu vyplýva, že Slováci neveria vláde – až 56 percent tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí.

Aj keď sa Slováci podľa prieskumu s korupciou stretávajú často, nebojujú proti nej. Len pätina z tých, ktorí sa s korupciou posledný rok stretli, ju nahlásila. Boja sa najmä odvety, ale 22 percent ľudí v prieskume nenahlásilo korupciu, lebo si myslia, že sa aj tak nič nestane. Sme tak najviac skeptickí spomedzi krajín Európy.

Korupcia je jedným z troch najväčších problémov krajiny

Slováci: Nič nezmôžeme

Z nedávnej štúdie súdnych rozsudkov korupcie na Slovensku od autorov Transparency vyplýva, že polovica rozsudkov sa týka úplatkov do 20 eur a trestaní sú najmä platcovia, nie prijímatelia čiernych peňazí.

Keďže súdy potrestajú takmer všetkých, ktorých prokuratúra obžaluje, hlavnú vinu za beztrestnosť verejných činiteľov a takzvaných veľkých rýb nesie podľa Transparency práve politizácia a nedôveryhodné vedenie slovenskej polície a prokuratúry.

„Až 41 percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v Únii 24 percent ľudí, a napríklad len 7 percent Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari,“ píše Transparency.