Hrozí zánik jedného z piatich slovenských letísk, kde môžu pristávať väčšie lietadlá

Letisko Piešťany môže na prvý pohľad pôsobiť dojmom, že jeho najväčšou cennosťou je zbierka starých vojenských lietadiel kúsok od hlavnej budovy. Nelieta odtiaľ žiadna pravidelná linka, občas tam pristane nejaký charter alebo lietadlo s futbalistami.

Zrejme aj preto nevzbudil zámer trnavského župana Tibora Mikuša (nezávislý s podporou Smer-SD, KSS, SNS) poslať letisko do likvidácie spočiatku väčší ohlas. Letisko má dlhy, nedokáže si zarobiť ani na platy pre tridsiatku svojich zamestnancov a kraj tvrdí, že nemá peniaze na to, aby ho dotoval.

„Dnes už nevieme zabezpečiť platy, nikto nám nechce pomôcť. Nevidím, bohužiaľ, inú možnosť,“ povedal Mikuš pred niekoľkými dňami.

Trnavská župa má v letisku takmer 60-percentný podiel, Mikuš je už sedem rokov predsedom predstavenstva. Menšinový podiel kontroluje ešte ministerstvo dopravy a mesto Piešťany.

Koncom novembra má byť valné zhromaždenie, kde by Mikuš rád navrhol likvidáciu akciovej spoločnosti Letisko Piešťany, ktorá letisko prevádzkuje.

Na letisku, ktoré funguje od roku 1926 a patrí medzi najstaršie na Slovensku, by tým okamžite utíchol dopravný ruch.

„Po vyhlásení likvidácie by to bola otázka dňa, keď ukončíme prevádzku,“ pripustil Mikuš.

Či plán župana Mikuša prejde, nie je isté. Podľa stanov by potreboval ešte súhlas jedného z akcionárov.

Mesto Piešťany je proti likvidácii a ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) zatiaľ nevie, čo bude robiť. „Preskúmame dokumenty, zvážime možnosti a následne zaujmeme stanovisko,“ uviedlo ministerstvo bez ďalších podrobností.

Dovtedy sa ešte okolo letiska zrejme rozvíri politická debata. Už v stredu poobede zavítal do Piešťan poslanec Boris Kollár (Sme rodina). V ďalších dňoch sa témy chcú chopiť aj niektorí ďalší opoziční politici.

Načo letisko pri Bratislave?

Optikou dneška nevidno veľa argumentov za zachovanie letiska. Piešťany sú len hodinu cesty od Bratislavy – aj to málo dopravcov, ktoré na Slovensko lieta, teda pohltí bratislavské letisko.

Firma dlhé roky prešľapuje na mieste. Miestni politici, ktorí za letisko zodpovedajú, nie sú schopní priniesť obchodný plán, ktorý by letisko rozhýbal.

Župan Mikuš vidí hlavnú príčinu v tom, že mu nikto – na čele s mestom Piešťany – nechce poskytnúť peniaze. „Píšem listy, ale nedostávam na ne odpovede. Mesto Piešťany nám radšej vyrubilo penále za dane z nehnuteľnosti, než aby nám pomohlo,“ povedal.

Na nezhodách medzi krajom a mestom viaznu aj rokovania s dopravcami. Tento rok zvažovala cestovná kancelária EuroMed, že by otvorila charterové lety medzi Piešťanmi a Berlínom, ktoré by mohli voziť nemeckých návštevníkov kúpeľov. Takéto lety fungovali už v roku 2013.

Firma však žiadala príspevok na takzvané marketingové aktivity a na tom sa už obaja aktéri nedohodli. „My sme boli pripravení poskytnúť dotáciu 30-tisíc eur. Ďalší príspevok mala poskytnúť trnavská župa, to už však nevyšlo,“ hovorí zástupca piešťanského primátora Tomáš Hudcovič. „Celé je to veľmi zvláštne, nerozumieme tomu,“ komentuje to.

Dnes teda v Piešťanoch obsluhujú hlavne obchodné lety či príležitostné lety kúpeľných hostí. Ďalšie príjmy prinášajú hudobné festivaly či rôzne motorkárske show, ktoré sa tu konajú v lete. To však na pokrytie nákladov nestačí.

Letisko má dlhy vo výške zhruba 1,7 milióna eur. Pokiaľ by nevyhlásilo likvidáciu, hrozil by podľa Mikuša konkurz, do ktorého by letisko mohli poslať niektorí veritelia.

„Tento scenár by bol oveľa horší. Navrhujeme preto likvidáciu, pretože tento proces by bol v rukách akcionárov,“ tvrdí.

Medzi veriteľov patrí napríklad mesto Piešťany, Prima banka, najväčšiu položku (asi 600-tisíc eur) však predstavujú nevyplatené odmeny členom predstavenstva a dozornej rady. Teda ľuďom, ktorí zodpovedajú za súčasný stav a ktorí boli nominovaní politikmi.

Práve táto skupina ľudí môže mať najväčší záujem na tom, aby firma neskončila v konkurze. Ich pohľadávky by sa totiž mohli vnímať ako spriaznené s akcionármi a mohli by sa vyplácať až medzi poslednými, a teda by na ne vôbec nemuselo dôjsť.

„Keď uvážime, že ide o odmeny za päť rokov pre päť ľudí, nie je to až taká veľká čiastka,“ obhajuje sa Mikuš.

Letisko ponúka niektorým z nich aj ďalšie zárobky. Právne služby za necelých 1600 eur mesačne poskytuje advokátska kancelária trnavského právnika Petra Sopka. Ten je zároveň aj členom dozornej rady.

Výhoda veľkej pristávacej plochy

O perspektíve pre piešťanské letisko však možno uvažovať aj veľkorysejšie, než je spôsob, aký ponúka súčasné vedenie.

Podľa ľudí, ktorí sa dlhodobo pohybujú v letectve, je najcennejšou devízou každého letiska spevnená pristávacia plocha.

„Musí spĺňať rôzne predpisy, musí byť okolo nej ochranné pásmo. To je alfa a omega všetkého,“ hovorí bývalý šéf pražského ruzyňského letiska Martin Kačur, ktorý dnes šéfuje menšiemu letisku Vodochody pri Prahe.

Piešťany majú pristávaciu plochu dlhú dva kilometre. Umožňuje, aby tu pristávali aj stredne veľké prúdové lietadlá ako Boeing 737 či Airbus A-320, ktoré patria medzi najrozšírenejšie na svete.

„Takéto lietadlá u nás bežne pristávajú, dráha to umožňuje,“ potvrdzuje riaditeľ letiska František Varga.

Na Slovensku sú takéto letiská už len štyri: Bratislava, Košice, Poprad a Sliač. Ďalšie mestá, kde majú tiež vlastné letiská, môžu v tomto smere len závidieť.

Napríklad letisko pri Žiline, ktoré by mohlo obsluhovať celé Považie, má dráhu len 1150 metrov. Vzhľadom na ňu tu môžu pristávať len vrtuľové lietadlá alebo malé tryskáče.

Je preto bežné, že napríklad biznisové lety do automobilky Kia odkláňajú do Piešťan, ktoré ležia najbližšie.

Vedenie žilinského letiska si nedávno nechalo urobiť štúdiu, podľa ktorej by predĺženie dráhy stálo zhruba 80 miliónov. „Pokiaľ sa nám nepodarí na tento projekt získať podporu, naše letisko nikdy nemôže byť ziskové,“ hovorí riaditeľ žilinského letiska a zároveň profesor na Žilinskej univerzite Antonín Kazda.

Ryanair nepriletí, chartre však môžu

Kazda je zároveň expertom, u ktorého si mesto Piešťany dalo spracovať analýzu perspektívy piešťanského letiska.

Hovorí, že Piešťany majú v súčasnosti len slabé šance, aby prilákali pravidelnú linkovú dopravu, majú však dobrú pozíciu pre charterovú dopravu.

V prvom rade sa ponúka doprava kúpeľných hostí pre zariadenia v Piešťanoch. Rozvoj kúpeľníctva má v programovom vyhlásení aj súčasná vláda.

Podľa Kazdu je na tento účel oveľa lepšie udržať letisko v Piešťanoch, než sa spoliehať na to, že by klientom stačilo pristáť v Bratislave. „Tá najlukratívnejšia klientela vám nebude jazdiť desiatky minút z Bratislavy, keď kúpeľné strediská ako nemecký Baden-Baden ponúkajú, že budete za pätnásť minút v hoteli,“ hovorí Kazda.

Pokiaľ by Piešťany o letisko prišli, tento typ hostí by mohli lákať len ťažko. „Čas sú peniaze. To je dnes jedna z vecí, podľa ktorej sa človek rozhoduje, kam vyrazí na pobyt,“ dodáva.

Ďalšou oblasťou sú dovolenkové lety zo Slovenska. Piešťany môžu byť pre Slovákov zo severnejších oblastí dostupnejším nástupným bodom než Viedeň alebo Bratislava.

„Keby som si ako zákazník zo Žiliny mohol vybrať, či odletím do Grécka z Piešťan alebo musím ísť do Bratislavy, kde ma po ceste čakajú kolóny a drahé parkovanie, voľba by bola jasná,“ dodáva Kazda.

Piešťanské letisko navyše prešlo pred niekoľkými rokmi čiastočnou rekonštrukciou, na ktorú podľa riaditeľa Vargu získalo státisíce eur z európskych fondov. „Za tieto peniaze sa rekonštruovala odbavovacia hala a modernizovali sa kamerové systémy,“ dodáva riaditeľ.

Zrušíte a neobnovíte

Asi najzásadnejším argumentom proti likvidácii letiska je fakt, že pokiaľ by to štát dopustil, už by ho tak ľahko neobnovil.

Postaviť letisko je v súčasnosti náročné nielen finančne, ale aj právne. Takýto proces môže trvať celé roky.

„Keď napríklad v Manchesteri chceli stavať novú dráhu, trvalo im deväť rokov, kým získali povolenia. Keď londýnsky Heathrow staval piaty terminál, potreboval šestnásť rokov,“ vypočítava Kačur.

Ďalším príkladom je nové letisko v Berlíne, ktoré sa pri optimistických odhadoch dokončí v roku 2018. „O jeho výstavbe rozhodla nemecká vláda už v roku 1996 a až v roku 2006 mali všetky súdne povolenia, aby mohli stavať,“ dodáva.

Takéto komplikácie sa pritom týkajú aj menších letisk. Napríklad finančná skupina Penta má dlhodobo v pláne rozšíriť letisko severne od Prahy, ktoré stojí pri leteckej fabrike Aero Vodochody.

Chcela by z neho urobiť konkurenciu pre Letisko Václava Havla v Ruzyni a ponúkať ho nízkonákladovým dopravcom. Celý proces už trvá niekoľko rokov.

„Odpor obyvateľov voči takýmto projektom je dnes obrovský. Na internete nájdete manuály, ako proti tomu bojovať, aké posolstvá dostať do médií a podobne,“ dodáva Kačur, ktorý dnes šéfuje tomuto letisku.

Letísk bude treba stále viac

Naopak, v Piešťanoch je letisko súčasťou mesta už desiatky rokov. Proti jeho existencii dnes nikto výraznejšie neprotestuje; niektorí miestni politici, naopak, organizujú petíciu za jeho zachovanie.

„Nikto dnes nevie, ako bude vyzerať letecká doprava o desať až pätnásť rokov. Dá sa však predpokladať, že tým, ako rastie životná úroveň, bude rásť aj počet slovenských cestujúcich na leteckých linkách,“ hovorí Kačur.

Rast leteckej dopravy predpovedajú aj oficiálne prognózy organizácie Eurocontrol, ktorá sa venuje riadeniu letovej prevádzky. Podľa jej analýz by sa mal počet letov nad Slovenskom zvýšiť do roku 2023 zhruba o dvadsať percent.

„Stredná a východná Európa ešte zďaleka nedosiahla takú frekvenciu leteckej dopravy ako západná. Môže sa vám stať, že až dosiahnete túto úroveň, budú vám chýbať kapacity na letiskách,“ dodáva Kačur.

Predpoveď leteckej dopravy na Slovensku

 

Radšej peniaze na cesty

Podľa Trnavskej župy chýba na prevádzku letiska 20- až 30-tisíc eur mesačne. Kraj má ročný rozpočet 110 miliónov, len prímestskú autobusovú dopravu dotuje miliónmi eur.

Nájsť ďalšie peniaze na zachovanie letiska je podľa župana problém. „Náš samosprávny kraj má celý rad ďalších povinností. Okrem letiska, ktoré si nesmierne ceníme, spravujeme cesty II. a III. triedy, stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia a iné,“ hovorí Mikuš.

Bol to pritom práve Trnavský kraj, ktorý sa v roku 2008 rozhodol zvýšiť základne imanie firmy, aby získal v letisku väčšinu. Mikuš, ktorý je županom tretie obdobie, vďaka tomu mohol obsadiť aj post predsedu predstavenstva.

Zodpovednosť za súčasný stav letiska však odmieta. Podľa neho sa o všetkom podstatnom rozhodovalo v zhode s ďalšími dvoma akcionármi.

„Hovoriť o tom, kto spôsobil stratu letiska, by chcelo z vašej strany urobiť si skutočnú analýzu. Všetky výsledky od roku 2008 boli vždy predmetom hlasovania všetkých akcionárov. Nikdy nezazneli negatívne stanoviská,“ hovorí.

Čo je za tým?

Vzhľadom na slovenskú prax by sa ponúkalo vysvetlenie, že za snahou o likvidáciu letiska môže byť záujem o pozemky. Poloha letiska však nie je pre developerov úplne lukratívna.

„Letisko je v severnej časti mesta, zatiaľ čo stavebný boom sa sústreďuje skôr do južnej časti. Lokalita by bola vhodná skôr na priemyselný park, lenže Piešťany nie sú priemyselné mesto,“ vysvetľuje Ľubomír Vajgel z piešťanskej VZ Reality.

Vylúčiť sa nedá ani možnosť, že trnavský župan sa snaží svojim postupom len pritlačiť štát či ďalších aktérov, aby na letisko prispievali. Podľa neho nie je možné bez dotácií letisko udržať.

„Aby sa letisko mohlo zachrániť, muselo by sa k tejto otázke jednoznačne postaviť aj mesto Piešťany. Sľuby nestačia – spoločnosť potrebuje okamžitú pomoc dnes a teraz,“ odkazuje do Piešťan Mikuš.

Podľa Mikuša likvidácia firmy ešte neznamená, že by zaniklo aj letisko. Odbavovacia hala, ranvej a celé zázemie vraj zostane.

Problém však je, že na akciovú spoločnosť, ktorá ovláda letisko, sú naviazané i všetky potrebné povolenia. „Trvalo by aspoň rok alebo dva, než by sa prípadnému záujemcovi podarilo tieto povolenia vybaviť. Dovtedy by letisko chátralo,“ odhaduje riaditeľ Varga.

Na letisku by zároveň nemal kto pracovať. Predstavenstvo letiska už začiatkom novembra oznámilo hromadné prepúšťanie. Následne sa ozvalo bratislavské letisko, ktoré oznámilo, že prepustených ľudí rado príjme. Mikuš už na tieto námietky nijako nereagoval.

Na predaj už nie je čas

Mikuš a jeho predstavenstvo podľa svojich vyjadrení urobili všetko, čo mohli, aby letisko zachránili. „Pracovníci letiska majú napríklad kumulované funkcie a pohyblivé nástupy do práce, aby sa ušetrilo každé euro,“ hovorí Mikuš.

Skúšali vraj dohodnúť aj model, aby Piešťany fungovali ako záložné letisko pre Bratislavu v prípade mimoriadnych udalostí; to sa však nepodarilo.

„Stačilo by nám týždenne získať jeden až dva lety navyše. Cargo však pokleslo nezávisle od nás, pretože sa zmenila situácia na hraniciach. Hľadali sme ďalšie možnosti a oslovovali firmy, ale neúspešne,“ dodáva Mikuš.

Proti Mikušovej verzii však stojí jedna podstatná otázka: prečo kraj, keď videl, že letisko nevie dostať do zisku, firmu nepredal? Miesto toho dnes hovorí priamo o jej likvidácii.

Predstavenstvo na túto námietku odpovedalo, že vypísať tender na „strategického partnera“ by bolo časovo náročné, zatiaľ čo firma nemá na výplaty už teraz.

Zároveň však priznáva, že záujemcovia by možno boli; s jedným z nich dokonca aj rokujú. „Pripravujeme vstupné rokovanie so zahraničným investorom ešte pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia,“ tvrdí Mikušov kolega z predstavenstva Juraj Štaffa.

Kto má byť týmto záujemcom, zostáva tajné – všetko je vraj len na začiatku. „Ide o spoločnosť, ktorá zatiaľ prejavila záujem iba cez prostredníka žijúceho na Slovensku,“ vysvetľuje Štaffa.

Nepochopiteľná logika

Rokovať s možným investorom za situácie, keď existuje návrh na likvidáciu, v skutočnosti nedáva ekonomický zmysel. Doterajšie kroky predstavenstva, vrátane rozhodnutia o hromadnom prepúšťaní, totiž automaticky znižujú hodnotu firmy.

Denník N sa priamo spýtal predstavenstva, či jeho zámerom nie je predať letisko pod cenu s argumentom, že inak by zaniklo. Štaffa len zopakoval, že predstavenstvo urobilo všetko, čo mohlo, aby letisko zachránili.

Aj keby však valné zhromaždenie koncom novembra zamietlo návrh na likvidáciu, letisko nemá vyhrané. Následne by hrozilo, že by niektorý z veriteľov poslal firmu do konkurzu.

V takomto prípade by nastúpil správca konkurznej podstaty, ktorý by rozhodoval, čo sa s firmou stane a čo bude s jej majetkom.

Letisko by teda potrebovalo dotáciu, aby aspoň časť zo svojich dlhov uhradilo. Podľa riaditeľa Vargu by však aj to bolo len dočasné riešenie. „Neviem o tom, že by existovalo nejaké systémové riešenie, čo s letiskom ďalej,“ hovorí.