Ivan Mikloš: Ficovo vtieravé a nedôstojné podliezanie Putinovi nedáva zmysel

Na Ukrajine už trávi Ivan Mikloš viac času ako doma, je hlavným ekonomickým poradcom premiéra Volodymyra Hrojsmana. „Po víťazstve Trumpa sa bude musieť jeho vláda ešte viac upnúť na reformy a európskych spojencov,“ hovorí Ivan Mikloš v rozhovore o podivnom bohatnutí prezidenta Petra Porošenka, úspešných aj nedokončených reformách na Ukrajine.

Zaujímavý vývoj sa odohráva na Ukrajine ohľadom korupcie, guvernér Odeskej oblasti Michail Saakašvili aj šéfka polície odstúpili s tým, pre tlaky z vlády nemohli bojovať proti korupcii. Robí si kampaň alebo je jeho kritika oprávnená?

To sa navzájom nevylučuje. Jednoznačne si robí kampaň, buduje si novú politickú stranu, štruktúry a program. Komunikačne bol vždy zdatný. Mal krátku prestávku, pretože zvonku menežoval svoju stranu v Gruzínsku. Má to rozohraté na dve strany, ak by jeho strana uspela a vládla, tak by sa tam vrátil. To mu však nevyšlo, tak to naplno rozbehol na Ukrajine. Zároveň ale na tej kritike niečo je. Čo sa týka korupcie, na Ukrajine sa situácia síce zlepšila, priestor sa zúžil, ale stále to nie dobré. Kritizovať je vždy čo.

Popritom sa Ukrajincom po zdržaní podarilo spustiť elektronické majetkové priznania verejných činiteľov, čo je veľká vec, na druhej strane sa však ukázalo extrémne bohatstvo ukrajinských politikov. O čom to svedčí?

Až tak ma to neprekvapilo, je to dobrovoľne deklarovaný priznaný majetok, takže nemusí byť úplný, ale potvrdzuje to, že ten systém, ktorý tam fungoval 25 rokov, bol neuveriteľne skorumpovaný a že väčšina poslancov a politických činných ľudí nepresadzovala verejný záujem a nezastupovala strany s naozajstným programom, ale skôr iné záujmy, napríklad záujmy oligarchov, alebo svoje vlastné záujmy.

Môže to zverejňovanie Ukrajine pomôcť v budúcnosti?

Je to veľký krok, ktorý potvrdzuje, že napriek všetkým problémom a bolestiam sa na Ukrajine za posledné obdobie od euromajdanu (teraz je tretie výročie – pozn. red.) prvý raz naozaj mení systém a dochádza k zmene a reformám, ktoré vedú krajinu správnym smerom. A to nie sú len e-deklarácie, ale aj vznik viacerých nezávislých protikorupčných inštitúcií, ako je NABU, protikorupčná legislatíva či vplyv mimovládok. Ide to síce pomalšie, ako by sme chceli, ale tentoraz to nie je len formálna zmena.

Pomohol tomu tlak zvonka?

Určite, bez toho by to nebolo možné, ale ten tlak zvonku tam bol aj predtým a neudialo sa to. Dôležité je, že aj z vnútra je tlak na zmenu oveľa väčší. Najmä zo strany občianskej spoločnosti, množstvo mladých a vzdelaných ľudí sa angažuje a využíva tlak cez médiá.

Tie veľmi rýchlo zistili, že viacerí politici utajili časť svojho majetku, vrátane prezidenta Petra Porošenka, ktorý nepriznal svoju vilu v Španielsku. Je to problém?

Áno, určite je to deravé a sú v tom medzery. Ale samozrejme, je to problém a hlavne čo s tým, pretože podľa platnej legislatívy by mali všetci tí, čo nevedia preukázať legálne nadobudnuté zdroje a deklarovali viac, ako boli schopní dokázať, byť vyšetrovaní a postihovaní. Pri dnešnej miere korupcie v tom celom donucovacom systéme, čiže polícia, prokuratúra, súdy, a pri ich nedostatočnej kapacite, sa nedá predpokladať, že k tomu dôjde. Teraz navyše podávali e-deklarácie len najvyšší politici, ale na jar budúceho roku príde druhá časť, kedy budú podávať e-deklarácie státisíce ľudí z verejného sektora. Paralelne prebieha aj súdna reforma, vznikli spomínané protikorupčné inštitúcie, ale to potrvá, kým sa zlepší situácia v súdnictve. Vzniká tiež možnosť rizika selektívnej spravodlivosti a zneužívania týchto informácií, ktoré sú dnes verejné, na inú, ďalšiu korupciu a vydieranie.

Už len meno generálneho prokuratúra Jurija Lucenka vyvoláva kritiku, že si vyberá, koho vyšetrovať, navyše, keď bývalý novinár a poslanec Serhij Leščenko upozornil, že vo svojom priznaní utajil viacero bytov, okamžite začal naňho útočiť.

Riziko selektívnej spravodlivosti pri ňom existuje, ale aj tu platí, že je potrebné, aby občianska spoločnosť, médiá a organizácie, ktoré to sledujú, zmiernili toto riziko. Ideálna by bola zhoda na systémovom riešení. Ním by mohol byť napríklad nejaký spôsob amnestie. V rámci nej by sa zdanila značná časť majetku, u ktorého sa nedá preukázať, že bol legálne nadobudnutý. Urobila by sa akási hrubá čiara, že po takejto legalizácii sa to už nebude dozadu skúmať, ale bude sa dôsledne vynucovať dodržiavanie zákonov a práva do budúcna. Štát by tak získal aspoň časť týchto príjmov a zrušilo by sa tým riziko selektívnej spravodlivosti. Obávam sa však, že nájsť dohodu v parlamente na presadenie takéhoto mechanizmu bude nesmierne ťažké.

Stále hovoríme o situácii, keď je asi polovica ukrajinskej ekonomiky v šedej zóne?

Áno, odhaduje sa, že šedá zóna by mohla dosahovať až 50-percentné hodnoty. Je obrovská a vidno to už na prvý pohľad, keď si uvedomíte, že priemerná mzda je okolo 170 eur, ale Kyjev je na prvý pohľad bohatým európskym veľkomestom. Prijímajú sa kroky, aby sa šedá zóna zúžila.. Napríklad aj zníženie odvodov zo 41 percent v priemere na 22 tomu pomáha.

To je súčasť daňovej reformy, ktorá čiastočne prešla?

Áno, ale zároveň tam zostalo veľa patologických vecí, ktoré sú legálne a ani sa nedajú nazvať šedou ekonomikou de jure, hoci de facto o ňu ide. Napríklad zjednodušený daňový systém, rádovo nižšie dane a odvody, ktoré boli pôvodne navrhnuté len pre malých podnikateľov a živnostníkov, a ktoré dnes využívajú aj právnické osoby a vysokopríjmoví ľudia, ktorí takto neplatia takmer žiadne odvody a dane. Zneužíva sa to aj tak, že väčšie firmy sa delia na menšie, aby potom spadali do tohto systému. Všetci predavači v supermarketoch sú zamestnaní ako živnostníci a podobne. Štátu potom chýbajú peniaze z daní, veľmi to deformuje podnikateľské prostredie a zhoršuje konkurencieschopnosť tých, čo to nerobia. Takže potom sú nútení to urobiť, aby sa vyhli neúmerne vyšším nákladom.

Okrem toho má Porošenko problém, že nedodržal sľub a nepredal svoje firmy, založil si účty v daňových rajoch a napriek veľkej kríze, ktorou Ukrajina prešla, je z tých oligarchov, ktorým majetok rastie. To asi veľmi neposilňuje jeho autoritu, nie?

Asi veľmi nie. Problém je aj v tom, že tam, kde by sa mala posilňovať nezávislosť, napríklad v súdnictve a prokuratúre, sa prezident stavia skôr zdržanlivo, čo sa týka jeho podpory. Napríklad trvalo veľmi dlho, kým odvolal kontroverzného prokuratúra Viktora Šokina, ktorý bol doslova symbolom nebojovania proti korupcii. Porošenko ho odvolal až po veľmi silnom tlaku zvonka, z mimovládok či zo Spojených štátov, to všetko nezanechávalo dobrý dojem.

Keď už sme pri Spojených štátoch, po víťazstve Donalda Trumpa sa hovorí, že Ukrajina by mohla na to najviac doplatiť, hovorí to aj bývalý americký veľvyslanec v Rusku McFaul. Sú tie obavy, že Trumpova Amerika prestane mať o demokratizáciu Ukrajiny záujem, respektíve že by ju dokonca úplne vyobchodovala s Ruskom ako jej sféru vplyvu?

Obavy sú na mieste, to je evidentné pre každého. Aj keby sa nematerializovali signály, ktoré boli vysielané, tak už aj tá samotná neistota je problém. V krátkom čase by sa mohlo ukázať, či to ukrajinskí lídri pochopili, mal by prísť obrovský signál k urýchleniu reforiem ich vlastnými silami. Ak sa situácia zhorší, čo nie je vylúčené, z hľadiska podpory USA, či geopolitických dôvodov a možného oslabenia NATO, tak jediná šanca pre Ukrajinu je, aby mala zdravú konkurencieschopnú ekonomiku, aby bola silná a dokázala sa lepšie brániť sama.

Ukazuje sa, že napriek kríze sa rast ukrajinskej ekonomiky začal zlepšovať, nie?

Áno, len si treba uvedomiť, že za dva roky klesla ukrajinská ekonomika o 17 percent a aj pred tým nebola na vysokej úrovni. To, že bude rásť, je fajn, tohto roku by to malo byť 1,5 percenta a viac sa ani nedalo čakať. Ale veľmi dôležité je, že ak sa reformy zintenzívnia, tak Ukrajina má na to, aby v strednodobom a dlhodobom horizonte rástla naozaj vysokým tempom v porovnaní so strednou či západnou Európou, so šiestimi či siedmimi percentami ročne.

Môže jej v tom pomôcť asociačná dohoda s EÚ?

Určite, nemôže jej uškodiť. Dôležité je však nielen naplnenie záväzkov z nej vyplývajúcich, ale aj uskutočnenie ďalších iných reforiem, ktoré s ňou nesúvisia, ako napríklad dodržiavanie záväzkov a opatrení z programu MMF. Pre Ukrajinu by jedným z najväčších stimulov rozvoja mohla byť liberalizácia trhu s pôdou, ktorá sa žiaľbohu zase odložila, alebo urýchlenie privatizácie. Práve transparentná privatizácia je považovaná za jeden z najlepších nástrojov na potlačenie korupcie. Uvoľňuje zdroje, ktoré nie sú dostatočne využívané, a môže sa stať nástrojom pre zahraničné investície, ktoré sú nevyhnutné na rozbehnutie a reštrukturalizáciu ukrajinskej ekonomiky. To, čo treba urobiť, je známe, je to popísané nielen v akčnom programe vlády, v koaličnej zmluve, či programe MMF. Problémom však je, ako rýchlo a efektívne sa to bude implementovať. Teraz sa napríklad zlepšila spolupráca medzi vládou a parlamentom a prešiel väčší počet reformných zákonov, rezervy sú však stále veľmi veľké.

 Súvisí to s tým, že vo vláde sú teraz len dve strany?

Súvisí to aj s komunikáciou, je to paradox, pretože Jaceňukova vláda, ktorá mala päť strán, mala obrovskú formálnu ústavnú väčšinu, no v skutočnosti viaceré koaličné strany permanentne hlasovali proti reformným zákonom, najčastejšie z populistických a lobistických dôvodov. Dnes ostali len dve strany, spolupracujú s nezaradenými poslancami a pracujú efektívnejšie.

Je aj Volodymyr Hrojsman efektívnejší premiér ako Arsenij Jaceňuk?

Ťažko povedať, je ešte skoro porovnávať, ale ja mám pozitívny názor na Hrojsmana. Je to proreformný premiér. Napríklad to, čo urobil ako jeden z prvých krokov, že sa deregulovali ceny energií viac, ako bolo požadované v programe MMF, namiesto dvoch postupných krokov to urobil naraz, bola najreformnejšia vec, ktorú zatiaľ ktorýkoľvek politik na Ukrajine urobil. Pred majdanom, dokonca aj rok po, boli ceny energií len na úrovni 12 percent skutočných trhových cien a Jaceňukova vláda povedala, že dereguláciu urobí na tri kroky do roku 2017. Hrojsman a jeho vláda namiesto postupného zvýšenia z 50 na 70 percent zdvihla ceny energií rovno na sto percent, čiže na úroveň skutočných trhových cien. Urobil to napriek obrovskému kriku populistov.

Od začiatku ste na to tlačili, aby čo najrýchlejšie vláda zrušila dotovanie cien energií, ktoré boli veľkým zdrojom korupcie…

Svedčí to aj o tom vlastníctve reforiem, že si uvedomujú, že napriek nepopularite je to dôležité. Vláda má dobrý program, ale problém je s implementáciou. Súvisí to aj s tým, že premiér na všetko nestačí sám a musí mať reformných ministrov a tu situácia nie je lepšia, ako bola za predchádzajúcej vlády.

Súvisí to s exodom viacerých zahraničných reformátorov, ako napríklad ministerkou Jareskom a ministrom Abromavičiusom?

Áno, presne tak, je to cítiť. Hlavne na ministerstve hospodárstva, na ministerstve financií to nie je až také zlé, Danyluk nie je zlý minister, vytvoril si veľmi dobrý tím okolo seba. Druhý problém Hrojsmana je, že za sebou nemá takú politickú silu, ako mal Jaceňuk s druhou najsilnejšou stranou v parlamente.

Keď sa zrazilo dotovanie cien plynu, zarazilo sa tým extrémne obohacovanie pofidérnych skupín napojených na obchodovanie s plynom?

Jednoznačne sa zúžil priestor, pretože mnohí oligarchovia aj mafiánske skupiny na tom roky fungovali, že nakupovali plyn za tých 12 percent a potom predávali do zahraničia či podnikom za normálne trhové ceny. Tento rozdiel bol jedným z najväčších zdrojov bohatstva aj korupcie oligarchov a zneužívania tohto bohatstva na ovplyvňovanie politiky vrátane blokovanie snáh o dereguláciu cien energií. Tento kanál sa úplne odstrihol. Pred revolúciou Ukrajina vynakladala asi desať percent HDP na dotovanie cien energií, na obranu len jedno percento a aj to sa do značnej miery rozkradlo a Ukrajina tak nemala bojaschopnú armádu, keď prišla ruská agresia.

Navyše by neboli takí závislí energeticky od Ruska…

Donedávna dovážala Ukrajina asi 50 percent plynu z Ruska a zhruba 50 percent si ťažila vlastného. Energetická náročnosť krajiny pritom bola dvakrát horšia ako ruská a desaťkrát horšia ako priemer OECD. Ak by mala Ukrajina čo len ruskú, stále veľmi nízku a úbohú efektívnosť, tak by nemusela dovážať ruský plyn, pretože by si vystačila so svojím. Ak by mala vyššiu ako ruská, mohla by dokonca plyn vyvážať. Keď ľudia dostávajú plyn takmer zadarmo, nemajú žiadnu motiváciu šetriť či zatepľovať a neprekurovať byty. To všetko sa teraz mení. Rusko využívalo export plynu na zvyšovanie svojho vplyvu. Napríklad oligarcha Dmytro Firtaš zbohatol na predaji plynu, ktorý mu Gazprom predával hlboko pod cenu. Zo zisku z takéhoto biznisu potom podporoval Janukovyča, ktorý bol bielym koňom Moskvy.

Začínajú si oligarchovia zvykať na nový systém?

Určite, mnohí z nich prišli o veľkú časť majetku, dôležité teraz bude, aby tí, čo zbohatli vďaka štátu a zneužívaniu svojho vplyvu, chudobneli ďalej. Ide o to, či budú vedieť rozvíjať svoj biznis v konkurenčnom prostredí. Odborná ekonomická terminológia rozlišuje medzi rent-seeking behaviour a profit-seeking behaviour, čiže hľadanie renty alebo hľadanie zisku. Renta je príjem, ktorý je získaný zneužívaním politického či ekonomického postavenia, monopolného postavenia, zneužívaním súdov a regulácií. Profit je dosahovanie zisku na konkurenčnom férovom trhu, schopnosťou poskytovať cenovo dostupné a kvalitné tovary a služby. Na Ukrajine značná časť aktérov a ekonomiky fungovala práve cez rent-seeking správanie. Dôležité je tento systém zmeniť, ideálne úplne na profit-seeking správanie.

V čom je problém?

Na to potrebujete efektívnu protimonopolnú inštitúciu, ktorá zabraňuje monopolnému zneužívaniu. Už dnes na Ukrajine vidíte, že tam, kde je férová súťaž, služby sú kvalitné. Dovolím si povedať, že reštaurácie v Kyjeve sú rádovo lepšie a lacnejšie ako v Bratislave, pretože je to neregulovaný trh, kde je férová slobodná konkurencia veľkého množstva privátnych subjektov. Najväčším zdrojom korupcie sú monopoly a štátne podniky; jeden z najlepších prostriedkov, ako to zmeniť, je liberalizácia, deregulácia a privatizácia a otvorenie ekonomiky zahraničným investorom. Zásadným problémom je aj vymožiteľnosť práva, teda využívanie práva a súdov.

Ako šéfporadca premiéra ste spokojný so svojím angažmán v Kyjeve?

Som šéfom poradcov premiéra, presnejšie povedané hlavný ekonomický poradca Hrojsmana a zároveň s Leszekom Balcerowiczom spoluvedieme malú strategickú skupinu na podporu reforiem SAGSUR (Strategic Advisory Group for Support of Ukrainian Reforms). V nej je niekoľko Ukrajincov, Slovákov a Poliakov. Spolu nás je jedenásť.

Čo máte na starosti?

Pokrývame najdôležitejšie oblasti, ako sú verejné financie, daňový systém, súdna reforma, vymožiteľnosť práva, energetická politika, deregulácia a boj proti korupcii, životné prostredie či decentralizácia. Tieto oblasti monitorujeme a snažíme sa urýchľovať a podporovať reformy a zároveň brániť zlým riešeniam. Využívame to, že premiér je proreformný, a cez neho tlačíme najmä také zmeny, ktoré nevyžadujú prijímanie nových zákonov. Napríklad minulý týždeň vláda schválila odstránenie prekážok na vymenovanie nezávislých dozorných rád v štátnych podnikoch. 

Aký mate pocit z Ukrajiny, trávite tam už viac času ako doma?

To áno, som tam teraz viac ako doma. Ukrajina má obrovský nevyužitý potenciál, je to najmä kvôli absencii reforiem a oligarchickému systému. Má veľké množstvo šikovných ľudí. Nie sú iní ako my, ani vzdelaním, ani naturelom, je to nakoniec naša susedná krajina. Stále mám dobrý pocit, že dnes sa hýbe správnym smerom, hoci mám obavu, že to stále nie je dostatočne rýchle. Ešte sa nedosiahol bod, keď by sme si mohli povedať, že je to nezvratné.

Slovenský premiér Fico povedal, že Rusi robia viac pre mier ako Ukrajinci, čo si myslíte o tom výroku?

Mne sa nechce Ficove vyhlásenia ani komentovať, je to absurdné. Ako môže premiér susednej krajiny, ktorá je pod pretrvávajúcou agresiou Ruska, toto vôbec povedať, nechápem to. To len potvrdzuje jeho totálnu dezorientáciu. Nevidím mu do hlavy, či si to naozaj myslí, alebo to hovorí len preto, aby sa zapáčil Putinovi. Ten napriek tomu, či už to bola voľba generálneho tajomníka OSN, či Nord Stream, sa mu neodvďačuje za jeho doslova vtieravé a nedôstojné podliezanie.

Čo môže znamenať pre nás Trumpovo víťazstvo?

Uvidíme, chcem veriť, že to pomôže tomu, že sa Európa spamätá, že ju to zjednotí a že začne brať vážnejšie nielen hrozbu Ruska, ale aj potrebu efektívnej obranyschopnosti a prestane sa spoliehať na Ameriku, na ktorú nadávame, a zároveň má za nás ťahať horúce gaštany z ohňa. Špeciálne pre nás, pre Slovensko, je to veľmi znepokojivé, pretože to, čo je ohrozené, je liberálna demokracia a otvorená spoločnosť a navyše je ohrozená otvorenosť sveta, teda aj tá ekonomická. Slovensko ako malá, otvorená a proexportná ekonomika je extrémne závislá od vývozu a doplatila by na to, keby sa presadili niektoré Trumpove predstavy ako obchodné vojny či izolacionizmus a protekcionalizmus. Najmä pre nás ako malý štát je NATO a EÚ najväčšou zárukou stability, prosperity a nezávislosti. Samozrejme, aj brexitom aj Trumpovým zvolením môžu byť tieto záruky našej prosperity a nezávislosti ohrozené. V tomto zmysle by sme mali byť veľmi ostražití.