Denník N

Ukrajinskí vojaci sa boja jazdiť vozidlami, do ktorých Slovensko investuje 27 miliónov

Ukrajinské BVP II, zničené v auguste 2014 pri Sverdlovsku. Lekcie z tohto bojiska by mohli zaujímať aj Slovákov. Foto – Lostarmour.info
Ukrajinské BVP II, zničené v auguste 2014 pri Sverdlovsku. Lekcie z tohto bojiska by mohli zaujímať aj Slovákov. Foto – Lostarmour.info

Slovenská armáda je odkázaná na transportéry, ktoré zničí aj malá výbušnina. Podpredseda parlamentu Glváč do nich nechal investovať ďalšie peniaze, než aby sa kúpili nové.

Začiatkom septembra 2014 vyrazil ukrajinský dôstojník Dmitro Stepaňčenko na bojovú misiu severne od Luhanska.

Provládne sily sa vtedy snažili vytlačiť separatistov z východných častí Ukrajiny, čo sa im napokon pre nasadenie ruských zbraní nepodarilo.

Štyridsaťštyriročný major Stepaňčenko sa z misie nevrátil. Jeho transportér BVP vybuchol pri strete s proruskými ozbrojencami, zrejme po použití protitankovej zbrane.

Nebol jediný. Ukrajinská armáda prišla doteraz podľa neoficiálnych odhadov o minimálne dve stovky transportérov BVP a neznámy počet členov svojich posádok.

Veľké straty týchto vozidiel však utrpeli aj proruskí separatisti. Zatiaľ posledné BVP im vyhorelo pred pár dňami pri potýčke, ktorú neprežil jeden zo separatistov.

Bojové vozidlo pechoty, v ktorom zahynul major Štepaňenko. Zrejme dostalo zásah protitankovou strelou, po ktorom sa zvýšil tlak a teplo vo vnútri, až vybuchla uložená munícia. Foto - Lostarmour.info
Vozidlo, v ktorom zahynul major Štepaňčenko, zrejme zasiahli protitankovou strelou. Vo vnútri sa následne zvýšil tlak a teplo, až vybuchla uložená munícia. Foto – Lostarmour.info

Tieto prípady by nemali uniknúť pozornosti predovšetkým ľudí na slovenskom ministerstve obrany. Pre slovenskú armádu dodnes predstavujú transportéry BVP hlavné vozidlo, ktoré môžu v prípade konfliktu nasadiť.

Bývalý minister a súčasný podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD) ich dokonca považoval za natoľko perspektívne, že pred voľbami schválil tajnú zákazku na prestavbu osemnástich BVP za 27 miliónov eur.

Pásové transportéry BVP, alebo aj „bojové vozidlá pechoty“, pozná veľká časť slovenských mužov nad 30 rokov, ktorí absolvovali povinnú vojenskú službu. Išlo o najpoužívanejší transportér československej a neskôr slovenskej armády.

Slovenské ozbrojené sily aktívne používajú zhruba 200 kusov. Ďalšia stovka stojí v armádnych skladoch.

Popri nich má už iba desať ľahkých vozidiel Iveco a niekoľko ťažkých vozidiel kategórie MRAP, ktoré Slovákom darovali Američania.

To znamená, že ak by došlo napríklad k napadnutiu Pobaltia, pred čím tento mesiac varoval litovský minister zahraničia, Slovensko by stálo pred dilemou: buď sa spojencom ospravedlní, že väčšina jeho výzbroje je nepoužiteľná, alebo bude riskovať, že naše transportéry vyradí už ich prvé nasadenie.

Slovenská armáda musí dodnes spoliehať primárne na klasické vozidlá BVP. Najmladšie z nich vyrobili v roku 1990. Foto - TASR
Slovenská armáda musí dodnes spoliehať primárne na klasické vozidlá BVP. Najmladšie z nich vyrobili v roku 1990. Foto – TASR

Tieto súvislosti si všímajú aj západní vojenskí experti. Americko-poľský inštitút CEPA publikoval začiatkom novembra štúdiu s názvom „Lekcie a odporúčania z vojny na Ukrajine“.

Autor Peter Doran v nej píše, že transportéry BVP sú zraniteľné všetkým, čo používa ruská armáda: od protitankových striel cez delostreleckú muníciu až po nástražné míny.

„Na ukrajinských bojiskách dosahovali tieto vozidlá zrejme najväčšie straty. Pre svojich vojakov sa stali smrteľnými pascami,“ píše Doran.

Strach bežných vojakov

Situácia dospela podľa neho tak ďaleko, že ukrajinskí vojaci sa v súčasnosti boja sedieť v ich trupe. „Pri akcii radšej zostávajú sedieť na streche,“ dodáva.

Doran následne Denníku N napísal svoj názor na skutočnosť, že slovenská armáda je transportérmi BVP dodnes vyzbrojená.

„Tieto vozidlá majú celý rad nedostatkov pre moderné bojisko. Pokiaľ slovenskí plánovači tieto fakty budú ignorovať, riskujú, že pozemné sily budú mať pri ostrých misiách nadpriemerne vysoké straty,“ tvrdí Doran.

Veľké straty BVP majú aj proruskí povstalci, na obrázku je vozidlo zničené v júli 2014. Foto - Lostarmour.info
Veľké straty BVP majú aj proruskí povstalci, na obrázku je ich vozidlo zničené v júli 2014 Ukrajincami. Foto – Lostarmour.info

Denník N sa spýtal slovenského ministerstva obrany, ktorý dnes vedie nominant SNS Peter Gajdoš, čo hovorí na skúsenosti z Ukrajiny. Gajdošova hovorkyňa Danka Capáková sa však odmietla vyjadriť.

Komunikatívnejší je exminister Glváč. Súčasný podpredseda parlamentu poslal vyjadrenie, v ktorom so závermi think-tanku CEPA polemizuje.

„Máte dostatok informácií o pozadí spomínanej organizácie, spolupracovníkoch, autoroch či financovaní? Viete vylúčiť faktor lobistických a zbrojárskych skupín? Viete garantovať čitateľom objektívne informácie?“ pýta sa Glváč v odpovedi, ktorú poslal jeho pobočník Martin Čambalík.

Názory na nepoužiteľnosť BVP však nešíri len tento think-tank, ale aj mnohí ďalší.

Americký expert Phillip Karber, bývalý príslušník námornej pechoty, pred rokom publikoval štúdiu, v ktorej píše, že Ukrajinci, keď to bolo možné, radšej nechávali vozidlá v dostatočnej vzdialenosti od nepriateľa, než aby riskovali priamy stret.

Ďalšie z povstaleckých BVP, ktoré Ukrajinci zničili v júli 2014 pri Slaviansku. Foto - Lostarmour.info
Ďalšie z povstaleckých BVP, ktoré Ukrajinci zničili v júli 2014 pri Slaviansku. Foto – Lostarmour.info

Na rovnaké nedostatky upozorňuje aj slovenský publicista Vladimír Bednár. Vozidlá BVP sú podľa neho zraniteľné nielen pri použití protitankových striel, ale aj pri streľbe z guľometov.

„Poznáme dokonca vzácne prípady, keď bol ich bočný pancier prestrelený bežnými ručnými zbraňami,“ hovorí Bednár.

Vôbec najväčšie ohrozenie predstavujú nástražné míny. Na tie nie sú vozidlá BVP pripravené vôbec. Hrubý pancier majú totiž len hore na streleckej veži, zatiaľ čo ich spodný pancier dosahuje hrúbku len šesť milimetrov.

„To znamená, že ak moderný transportér dokáže prežiť explóziu desiatich kilogramov trhaviny, tradičné BVP nemusí prežiť ani výbuch jedného kilogramu. Jeho posádka má teda desaťnásobne nižšie šance než v modernom vozidle,“ hovorí Bednár.

mrap
Jedno z vozidiel MRAP, ktoré Slovensku darovali Američania, ktorí ho už nepotrebovali v Afganistane. Je konštruované, aby vydržalo aj výbuch niekoľkých kíl TNT. Foto – MOSR

Moderné transportéry sa totiž vyznačujú úplne inou konštrukciou než klasické BVP. Spodok majú zvýšený, patrične zosilnený a majú ho tvare písmena „V“, aby sa tlaková sila pri výbuchu rozložila do strán. Ich posádka má nohy zavesené vo vzduchu, aby bola čo najlepšie chránená.

Naproti tomu štandardné BVP majú spodok plochý a vojaci majú nohy položené na podlahe, čím sú oveľa zraniteľnejší.

Len na bojisko bez mín

Kritici môžu namietnuť, že vozidlá, ktoré majú vo výzbroji Ukrajinci, nemusia byť totožné so slovenskými. Naša armáda disponuje typmi, ktoré v licencii vyrábali podniky ZŤS Detva a Dubnica nad Váhom, zatiaľ čo Ukrajinci majú sovietsku verziu.

Tieto vozidlá sa môžu vzájomne líšiť napríklad kvalitou použitej ocele. To však hrá len zanedbateľnú úlohu, pretože konštrukčne ide o rovnaký stroj.

Jeden zo slovenských dôstojníkov hovoril Denníku N historku, ako slovenské BVP na cvičení na Lešti prešlo cez železnú tyč zabodnutú v zemi. „Na spodnom pancieri urobila táto tyč dieru ako na konzerve,“ povedal dôstojník.

bmp-ii-august-2014-dolzansskij
Zničené ukrajinské BVP pri hraničnej obci Dovžanskij, august 2014. Foto – Lostarmour.info

Tieto nedostatky priznávajú aj zástancovia vozidiel BVP. Napríklad bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík hovorí, že si vie ich nasadenie predstaviť aj dnes, bojisko však musí byť „patrične pripravené“.

To znamená, že by tam nemali byť ideálne žiadne míny. „V ochrane voči mínam sa BVP, samozrejme, nemôžu porovnávať s modernými vozidlami, ktoré boli konštruované na základe skúseností z Iraku a Afganistanu,“ dodáva Bulík.

Stará známa vec

O zraniteľnosti BVP sa vie už desiatky rokov. Konflikt na Ukrajine bol len posledným prípadom, ktorý ich potvrdil.

Na ich limity narazili už Sovieti v Afganistane, Rusi v Čečensku či Iračania vo vojnách v Perzskom zálive.

Dôvod je jednoduchý: vozidlá BVP boli navrhnuté ešte v 60. rokoch, keď štáty Varšavskej zmluvy počítali s úplne iným typom konfliktu.

Vo svojich plánoch sa pripravovali na mohutné operácie, aké sa viedli počas druhej svetovej vojny. Potrebovali preto stovky transportérov, ktoré prídu na bojisko, zasypú nepriateľa paľbou z kanóna a vysadia vojakov.

Ďalšie zo zničených BVP ukrajinskej armády v okolí Slaviansku, júl 2014. Foto - Lostarmour.info
Ďalšie zo zničených BVP ukrajinskej armády v okolí Slavianska, júl 2014. Foto – Lostarmour.info

Dnešné bojisko však vyzerá úplne inak. Najväčšiu hrozbu predstavujú nástražné míny a malé skupiny pohyblivých ozbrojencov, vybavených protitankovými strelami.

Armády preto potrebujú vozidlá, ktoré sú schopné rýchleho presunu, majú zodolnené podvozky a rušičky na diaľkovo odpaľované výbušniny.

Napríklad česká armáda na tento trend reagovala už pred desiatimi rokmi, keď si obstarala najprv 107 rakúskych osemkolesových transportérov Pandur, ku ktorým neskôr pridala ďalšiu stovku ľahších vozidiel Iveco.

Výzbroj slovenských pozemných síl však zostala zaseknutá v čase, v akom bola po rozdelení federálnej armády pred 24 rokmi.

Jediný vážne mienený pokus o nápravu urobila druhá vláda Smeru. Premiér Robert Fico vlani v lete pri návšteve Poľska oznámil, že Slovensko kúpi poľské kolesové transportéry Rosomak. Obchod sa však napokon neuskutočnil.

Favoritom Ficovej vlády je vozidlo Rosomak, ktorý vyrábajú Poliaci v licencii fínskej zbrojovky Patria. Foto - MO SR
Vozidlo Rosomak, ktoré vyrábajú Poliaci v licencii fínskej zbrojovky Patria, si vlani vybral premiér Fico. Malo ísť o verziu Scipio, ktorá mala byť vyzbrojená slovenskou zbraňovou vežou. Nákup však neprebehol. Foto – MO SR

Minister obrany Glváč miesto toho štyri dni pred voľbami rozhodol o tom, že zmodernizuje osemnásť vozidiel BVP za priemernú cenu 1,5 milióna eur za kus.

Všetko prebehlo v úplnej tichosti. Denník N sa o obchode dozvedel až dva mesiace po podpise, keď o ňom prehovorili zbrojári na bratislavskom veľtrhu IDEB.

Glváč dnes hovorí, že ide len o „preklenovacie riešenie“, kým sa nekúpia nové vozidlá. „Modernizácia BVP bude vždy slúžiť len na udržanie určitých spôsobilostí do zavedenia novej techniky,“ argumentuje Glváč.

Neúspešná prestavba

Ani on, ani ministerstvo však doteraz neprezradili to najpodstatnejšie: v čom má spočívať mnohomiliónová modernizácia BVP a ako vyrieši ich chronické nedostatky.

Denník N zistil len toľko, že na vozidlá sa majú namontovať moderné zbraňové veže od spoločnosti EVPÚ z Novej Dubnice, o ktorej sa dodnes nevie, kto ju vlastní. Okrem toho majú vozidlá dostať nové komunikačné systémy. Od koho? Ani to sa nevie.

Najväčšia záhada však spočíva v tom, ako ministerstvo vylepší ochranu voči mínam a ručným zbraniam.

Publicista Vladimír Bednár už pred dvoma rokmi v blogu poukázal na to, že doterajšie pokusy posilniť podvozok sa končili fiaskom.

O takýto upgrade sa snažili firmy českého zbrojára Jaroslava Strnada, ktoré v roku 2013 predstavili modernú verziu BVP s označením Šakal.

Modernizáciu BVPčiek pripravila spoločnosť Exalibur Army Jaroslava Strnada. Spolupracujú na nej ďalšie podniky vrátane štátneho VOP Trenčín. Foto – Excalibur Army
Takto si český zbrojár Strnad, ktorý na Slovensku vlastní skupinu MSM Martin, predstavoval moderné BVP. Jeho projekt Šakal sa však nakoniec nepresadil. Napriek tomu Glváčovo ministerstvo s čiastkovou modernizáciou súhlasilo. Foto – Excalibur Army

Výsledok? Po pridaní panciera sa zistilo, že vozidlo má vyššiu spotrebu a jeho podvozok nemusí zvýšenú záťaž uniesť. „Vojskové skúšky odhalili nízky dojazd a praskanie tyčí na pružení,“ napísal Bednár.

Vo svojich pochybnostiach nie je sám. Ondrej Rajkovič, dopisovateľ servera Armádní noviny, hovorí, že na vozidlách BVP by sa možno dal posilniť ich bočný pancier – pridaním špeciálnej klietky, ktorá by stlmila náraz protitankových striel.

„Ochranu voči mínam je však možné zvýšiť len minimálne, a to pre obmedzenia, ktoré vyplývajú zo samotnej konštrukcie vozidiel,“ píše Rajkovič.

Transportéry Pandur si v počte 107 kusov nakúpila česká armáda. Firma Excalibur ich v súčasnosti ponúka aj Slovensku. Foto - AČR
Na vozidlá je možné pripevniť špeciálne „oplotenie“, ktorým napríklad Česko vybavilo štyri svoje transportéry Pandur, keď potrebovalo nasadiť v Afganistane. Foto – AČR

Napríklad Česko snahy o prestavbu BVP odmietlo. „Naša armáda momentálne neuvažuje o modernizácii či prestavbe súčasných vozidiel BVP. Plánujeme nákup nového typu,“ potvrdil Denníku N Jan Šulc z českého generálneho štábu.

Slovensko do takéto projektu napriek tomu šlo. Prestavba vozidiel prebieha v štátnom podniku DMD Holding, podieľajú sa však na nej aj firmy českého zbrojára Strnada.

Nové vozidlá možno za tri roky

Exminister Glváč si za týmto projektom stojí. Podľa neho si totiž prestavbu starých BVP vyžiadali samotní vojaci.

„Požiadavky vždy vychádzali priamo z ozbrojených síl. Vozidlá musia navyše prejsť armádnymi skúškami. Práve tieto skúšky a nie internetové analýzy majú byť rozhodujúcim ukazovateľom,“ píše Glváč.

Odpovedi na otázku, kto presne z armády žiadal prestavbu BVP, sa už Glváč vyhol. Ešte v januári 2015 pritom novinárom tvrdil, že slovenskí generáli žiadajú v prvom rade o nákup nových kolesových transportérov a nie o prestavbu starých pásových.

„Modernizáciu BVP vnímame skôr ako dlhodobý projekt. Podľa vojakov má byť prioritou akvizícia kolesových vozidiel,“ povedal pred necelými dvomi rokmi Glváč.

Do výroby by Excalibur zrejme zapojil opravárenský podnik Trenčíne, kde sa v súčasnosti robí primárne servis Bojových vozidiel pechoty. Foto N - Tomáš Benedikovič
Firmy českého zbrojára Strnada sa špecializujú na generálne opravy starých vozidiel BVP, využívajú na to priestory bývalého VOP Trenčín, ktoré si prenajali od Ficovej vlády.  Foto N – Tomáš Benedikovič

O potrebe kúpiť nové transportéry hovorí oficiálne aj súčasný minister Gajdoš. Armáda by podľa neho mala dostať v prvej fáze ťažšie osemkolesové a ľahšie štvorkolesové vozidlá.

Pokiaľ by však ministerstvo hoci aj zajtra podpísalo zmluvu, trvalo by dva až tri roky, než by sa vozidlá vyrobili, otestovali a než by sa na ne vycvičili posádky.

Ak by ministerstvo chcelo vyhlásiť aj otvorenú súťaž, do ktorej by sa mohli prihlásiť viacerí výrobcovia, bolo by treba počítať ešte s ďalším rokom až dvomi navyše. Náhrady za nevyhovujúce vozidlá BVP sa teda vojaci môžu dočkať až niekedy okolo roku 2020.

Celé vyjadrenie podpredsedu parlamentu a exministra obrany Martina Glváča

Technicko-operačné požiadavky na modernizované BVP vždy vychádzali priamo z ozbrojených síl a nemenili sa ani pri zadaní projektu, ani pri kontrolných či vojskových skúškach. Práve tieto skúšky a nie internetové analýzy majú byť ukazovateľom, ako sa podarilo potreby ozbrojených síl technicky realizovať. S výsledkom uvedených skúšok sa spája aj zodpovednosť za životy a zdravie vojakov a nie je to minister obrany, kto posudzuje akceptáciu technického riešenia, ale sú to tí istí vojaci, na ktorých možno tak trochu účelovo poukazujete.

Mne osobne sa nechce veriť, že by vojenskí experti podcenili bezpečnosť našich vojakov v rámci modernizácie BVP. Vo vašich otázkach prejudikujete viaceré závery, ktoré odporúčam ponechať na odborníkov z rezortu obrany. Myslím, že odpovede radi poskytnú, ak im v tom nebránia zákonné prekážky.

Nechcem týmto spochybňovať závery vami spomínanej analýzy. Ak má priniesť progresívne riešenia v bezpečnosti, sú celkom určite vítané. Musím však pripomenúť, že k analýzam je potrebné pristupovať z určitého nadhľadu a nie nekriticky. Máte napríklad dostatok informácií o pozadí spomínanej organizácie, spolupracovníkoch, autoroch či financovaní?  Viete vylúčiť faktor lobistických a zbrojárskych skupín? Teda – viete garantovať čitateľom objektívne informácie?

Veriac vo váš skutočný záujem o bezpečnosť našich vojakov, je táto skutočnosť dôležitou súčasťou nezaujatého pohľadu na danú problematiku. Modernizácia BVP, na ktorú poukazujete, je jeden z rozvojových programov pozemných síl, ktoré vychádzali z politických rozhodnutí prijatých vládou SR – poukazujem pri tom hlavne na Bielu knihu z roku 2013, ale zároveň aj na novú Bielu knihu, ktorú už predkladal do vlády môj nástupca.

Záverom chcem poukázať na to, že modernizácia BVP bude vždy slúžiť len ako nástroj na udržanie určitých druhov spôsobilostí do času zavedenia novej generácie uvedeného typu techniky. Vzhľadom na rozpracovanosť projektov 8 x 8 a 4 x 4, ktoré sú prioritou súčasného vedenia rezortu, nepredpokladám zavedenie novej pásovej platformy skôr ako pred rokom 2025.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie