Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na pôde pod obchvat zarobil dvadsaťnásobok aj Bugárov sused a nominant na pozemkovom fonde

Tam, kde zarobil Béla Bugár pol milióna eur na jednoduchom obchode so štátom, zarobili aj ďalší podnikatelia blízki strane Most-Híd.

Exmanažéri zo Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty a Juraj Gál predali štátu tisíce štvorcových metrov pod diaľnicu od Bratislavy na Dunajskú Stredu. Išlo o pozemky vedľa Bugárových parciel, ktoré tiež diaľnica premenila na lukratívne stavebné parcely.

Zisky na oboch stranách diaľnice boli porovnateľne veľké.

pozemmk

Bugár kupoval pozemky ako ornú pôdu ešte v roku 2005, keď diaľnica na papieri nebola presne vytýčená. Neskôr na to médiá sám upozornil.

Príbeh biznisu bývalých čelných predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sa začal zrejme až v roku 2012. Vtedy Gál skúpil pozemky na dražbe za približne 1 euro za štvorcový meter. Potom polovicu predal Hideghétymu, tiež za tú istú cenu. Gál vraví, že to svedčí o tom, že o budúcej diaľnici nevedel.

Pôdu od Gála neskôr kúpila Národná diaľničná spoločnosť v cene asi 20 eur za štvorcový meter. Gál vraví, že mu na účet prišlo asi 200-tisíc eur. Toľko isto zrejme dostal vyplatené aj Hideghéty.

Gál hovorí, že keď pôdu kupoval, nevedel, že ide o pôdu, ktorú bude draho vykupovať štát pod diaľnicu. Nakreslené v dokumentoch boli vtedy podľa neho tri rôzne varianty trasovania autostrády. Tvrdí, že si to zistil potom, ako ho po kúpe upozornil dražiteľ na to, že pozemky, ktoré kupuje, budú mať do činenia s diaľnicou, lebo budú iba v jej ochrannom pásme.

To spravidla zabraňuje majiteľovi pôdy plánovať na nej niekoľko metrov od cesty napríklad zástavbu.

Všetko už bolo dva roky jasné

Verejne dostupné údaje o kreslení diaľnice naznačujú iný príbeh. 

Výsledné trasovanie diaľnice sa vyberá po zohľadnení dopadov rôznych alternatív na životné prostredie, ktoré sa v tomto prípade ukončilo už dva roky predtým, ako Gál a Hideghéty pôdu získal.

„Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr,“ hovorí, ako to bolo s kreslením spomínanej autostrády, ochranár Jozef Ridzoň z SOS Birdlife.

Od roku 2010 sa objavili ešte zmeny v projekte R7. No vyzerá to tak, že sa netýkali oblasti, v ktorej urobili obchod exmanažéri pôdneho fondu.

„Prečo si kupuje voľakto pôdu? Mám peniaze, kúpim pôdu, verím pôde. Možnože si kupujete  zlaté náušnice, iný kupuje budovy,“ vysvetlil Gál, prečo obchoduje s pozemkami.

Námatkový pohľad do údajov v katastri ukazuje, že podnikatelia z pozemkového fondu obchodujú s pôdou vo veľkom ale parcely pod diaľnicou sú pre nich naozaj výnimka.

Gál odmieta aj to, že by mal blízko k Bugárovi a jeho strane. „Raz v živote som ho stretol,“ povedal Gál, keď sme sa spýtali, či má jeho kúpa niečo spoločné s tesným susedstvom s Bugárovými pozemkami.

S Hideghétym, ktorý býva v Šamoríne na tej istej ulici ako šéf strany Most-Híd, sa nám spojiť nepodarilo.

Hideghéty šéfoval pozemkovému fondu v rokoch 2003  až 2007. Počas Radičovej vlády sa doň takmer vrátil ako riaditeľ. Návrh vtedy z vládneho rokovania stiahli. Bugár vyčítal vtedajším koaličným partnerom, že sa rozhodujú „na základe zlých informácií z médií“.

Kritika sa zrejme týkala informácií z minulosti, kedy mal pozemkový fond uprednostňovať reštituentov z južného Slovenska, ktorí sa potom dostali aj k pozemkom pod Tatrami.

Bugár to označil za klamstvá a po neúspechu na vláde v roku 2010 hovoril o Hideghétym ako o najskúsenejšom kandidátovi a poradil mu, aby zvážil použitie právnych prostriedkov.

Na fond tak išiel v roku 2010 iba Gál.

vlada

Zistiť, kadiaľ vedie diaľnica, aj keď je už nakreslená, dokáže len dobre informovaný podnikateľ alebo odborník na stavebné konania.

Hideghéty je ako bývalý šéf pozemkového fondu odborníkom na pôdu, podobne Gál.

Bugár hovorí, že o obchode jemu blízkych ľudí nevie.

Či sú to jediné parcely, ktoré predávali ľudia blízki politikom, sa nedá jednoducho zistiť. Zmluvy na výkup pôdy pod celú 59-kilometrovú diaľnicu pri Bratislave s jej napojením na Dunajskú Stredu sú v podstatných častiach utajené.

Rozpočet na biznis s pôdou pod obchvat je takmer 400 miliónov eur. Keby štát skupoval pôdu ako ornú, čo aj väčšina z nej pôvodne je, vyšiel by ho nákup asi na 4 milióny eur a za zvyšné stovky miliónov eur sa už dá postaviť aj taký náročný diaľničný úsek, ako je ten pri Žiline s najdlhším tunelom na Slovensku – Višňové.

Preto môže byť zoznam predávajúcich čítavý. Strana Most-Híd mohla pred dvoma týždňami rozhodnúť o tom, že ho verejnosť uvidí. Príležitosť na transparentnosť vládna strana nevyužila, naposledy ju mala pred dvoma týždňami keď dal šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič hlasovať o tom, aby parlament zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka zverejniť všetky výkupné zmluvy z  obrovského biznisu.

Poslanci podporili utajovanie obchodov s pôdou

Vládna koalícia mala pred vyše dvoma týždňami šancu ukázať sa ako transparentná. Neodhlasovala však návrh Igora Matoviča zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby ukázal verejnosti detaily o tom, od koho a za koľko skupoval štát pozemky pod obchvat Bratislavy s jeho napojením na Dunajskú Stredu – čiže historicky najväčší realitný biznis štátu za takmer 400 miliónov eur.

Bugár zahlasoval za Matovičov návrh, aby sa na verejnosť dostali aj všetky ostatné zmluvy než iba jeho, ktorú sám novinárom ukázal.

Jeho stranícki kolegovia František Šebej ani Peter Kresák Bugárov postoj nezdieľajú. S otázkou, prečo ho vlastní nepodporili, nás Bugár odkázal na členov jeho klubu.

„Nie som si istý, že má pravdu predkladateľ toho návrhu, nemám tú informáciu,“ povedal Kresák. O hlasovaní vraj s Bugárom nehovoril.

Kresákom nepohla ani informácia, že podobne ako Bugár zarobili na vedľajších parcelách bývalí manažéri Slovenského pozemkového fondu blízki Bugárovi.

Neboli spokojní, vraví Janckulík

Matovičov návrh podporili Igor Janckulík a Eduard Adamčík, ktorí do Bugárovho klubu prestúpili zo strany Sieť.

„Neboli spokojní poslanci Mostu ako som hlasoval, tak vám otvorene poviem. Záleží mi na tom a keď sú tam nejaké pochybnosti tak nech sa vysvetlia,“ okomentoval Janckulík posledné hlasovanie.

Zvyšní traja poslanci od Andreja Hrnčiara vtedy v parlamente nesedeli.

V Smere podporil Matovičov návrh iba Dušan Muňko. V SNS nikto.

„Ja sa k tomu neviem vyjadriť. Toto je záležitosť, ktorú predpokladám že rieši (…) poslanecký klub,“ odpovedal poslanec Smeru a žilinský župan Juraj Blanár.

Poslancovi SNS Dušanovi Tittelovi sa nepozdával spôsob, akým Matovič s návrhom prišiel – bez predošlej debaty a rovno na parlamentnú schôdzu. Debatu o pozemkoch ale sľúbil iniciovať na klube SNS.

„Myslím, že máme na to legitímny čas, aby sa pripravil jeden dobrý návrh a môžeme to predložiť ministrovi dopravy, ale nevidel som dôvod, prečo by to malo byť zrovna na tejto schôdzi,“ povedal Tittel.

Tittelovmu straníckemu kolegovi Štefanovi Zelníkovi verejné zmluvy nechýbajú, celú vec treba podľa neho nechať na polícii. Zaoberá sa ňou totiž Národná kriminálna agentúra.

Mimovládni poslanci vrátane exposlanca Bugárovej strany Zsolta Simona Matoviča podporili. Simon vraví, že nevidí dôvod takéto údaje pred kýmkoľvek utajovať.

Má Simon podozrenie, prečo Bugárovi straníci nehlasovali za zverejnenie zmlúv?

„Ja nevidím dôvod, prečo tieto údaje pred kýmkoľvek utajovať. Nechcem sa púšťať do dohadov, ale keď niečo zakrývajú a nechcú dať, tak to vyvoláva dohady,“ povedal Simon.

Simon kedysi predkladal vláde Ivety Radičovej nomináciu na šéfa pozemkového fondu a jeho námestníka: Hideghétyho a Gála.

Marček situáciu preverí

Odídenci od Borisa Kollára Marcela Šimkovičová a Peter Marček sa pridali k vládnej väčšine. Marček vraví, že nemá o danej veci dostatok informácií. Prisľúbil, že si záležitosť a informácie okolo obchvatu preverí.

„Zdôvodňujem to tým, že podpredseda Národnej rady (Béla Bugár) je človek, ktorý zbohatol na tom, že odkúpil od svojej rodiny pozemok za 25-tisíc eur a následne ho predal štátu za 500-tisíc eur, a preto by sme všetci mali vedieť, kam bolo minutých 400 miliónov eur z našich peňazí,“ rečnil Matovič keď predložil návrh odtajniť najväčší štátny biznis s pôdou.

Pochybností je okolo neho veľa. Zaujímavé informácie by mohli priniesť zmluvy na kúpu pôdy tesne pri Bratislave keďže je najvýnosnejšia.

Namiesto bytu dostala 3-tisíc

Takúto pôdu predala Bratislavčanka Oľga pred dvoma rokmi partii podnikateľov nevediac, že sa na nej bude stavať diaľnica. Od prezieravých biznismenov pod vedením Mareka Nogu, ktorí sa blysli aj pri výkupe pôdy pod závod Jaguar Land Rover dostala okolo 3-tisíc eur. Diaľnica z nich pritom pri štátnom výkupe urobila investíciu v hodnote bratislavského bytu.

Pri kauze Jaguar zasiahol štátny tajomník ministerstva dopravy a vládny splnomocnenec pre nitriansku investíciu Viktor Stromček (Smer) keď vyhlásil, že špekulantom sa nič platiť nebude.

Bratislavčanke Oľge ani neodpovedal na e-mail. Pri obchvate ide o násobne väčší obchod s pôdou než pri automobilke.

Nadácia zastavme korupciu prevzala právne zastúpenie Oľgy v súdnom spore, ktorý s podnikateľmi vedie. Tí, ktorí majú podobnú skúsenosť, môžu sa naň obrátiť.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Na Slovensko prichádza fínsky Wolt, jedna z najväčších európskych firiem na doručovanie jedla. S donáškovou službou začína dnes v Bratislave. Najväčší lokálny konkurent Bistro.sk pôsobí v ôsmich slovenských mestách. (sita)

Foto - Wolt
Foto – Wolt
Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Väčšina firiem bude platiť nižšie dane +

  • Aj zamestnanci trochu ušetria, zaplatia to samosprávy
  • Fed podporil ekonomiku, Trump napriek tomu soptí
  • Železnice sa pomaly dostávajú z pasce vlakov zadarmo
Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)