Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na pôde pod obchvat zarobil dvadsaťnásobok aj Bugárov sused a nominant na pozemkovom fonde

Bývalý šéf pozemkového fondu vlastnil parcely hneď vedľa tých, ktoré priniesli polmiliónový zisk Bélovi Bugárovi.

Tam, kde zarobil Béla Bugár pol milióna eur na jednoduchom obchode so štátom, zarobili aj ďalší podnikatelia blízki strane Most-Híd.

Exmanažéri zo Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty a Juraj Gál predali štátu tisíce štvorcových metrov pod diaľnicu od Bratislavy na Dunajskú Stredu. Išlo o pozemky vedľa Bugárových parciel, ktoré tiež diaľnica premenila na lukratívne stavebné parcely.

Zisky na oboch stranách diaľnice boli porovnateľne veľké.

pozemmk

Bugár kupoval pozemky ako ornú pôdu ešte v roku 2005, keď diaľnica na papieri nebola presne vytýčená. Neskôr na to médiá sám upozornil.

Príbeh biznisu bývalých čelných predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sa začal zrejme až v roku 2012. Vtedy Gál skúpil pozemky na dražbe za približne 1 euro za štvorcový meter. Potom polovicu predal Hideghétymu, tiež za tú istú cenu. Gál vraví, že to svedčí o tom, že o budúcej diaľnici nevedel.

Pôdu od Gála neskôr kúpila Národná diaľničná spoločnosť v cene asi 20 eur za štvorcový meter. Gál vraví, že mu na účet prišlo asi 200-tisíc eur. Toľko isto zrejme dostal vyplatené aj Hideghéty.

Gál hovorí, že keď pôdu kupoval, nevedel, že ide o pôdu, ktorú bude draho vykupovať štát pod diaľnicu. Nakreslené v dokumentoch boli vtedy podľa neho tri rôzne varianty trasovania autostrády. Tvrdí, že si to zistil potom, ako ho po kúpe upozornil dražiteľ na to, že pozemky, ktoré kupuje, budú mať do činenia s diaľnicou, lebo budú iba v jej ochrannom pásme.

To spravidla zabraňuje majiteľovi pôdy plánovať na nej niekoľko metrov od cesty napríklad zástavbu.

Všetko už bolo dva roky jasné

Verejne dostupné údaje o kreslení diaľnice naznačujú iný príbeh. 

Výsledné trasovanie diaľnice sa vyberá po zohľadnení dopadov rôznych alternatív na životné prostredie, ktoré sa v tomto prípade ukončilo už dva roky predtým, ako Gál a Hideghéty pôdu získal.

„Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr,“ hovorí, ako to bolo s kreslením spomínanej autostrády, ochranár Jozef Ridzoň z SOS Birdlife.

Od roku 2010 sa objavili ešte zmeny v projekte R7. No vyzerá to tak, že sa netýkali oblasti, v ktorej urobili obchod exmanažéri pôdneho fondu.

„Prečo si kupuje voľakto pôdu? Mám peniaze, kúpim pôdu, verím pôde. Možnože si kupujete  zlaté náušnice, iný kupuje budovy,“ vysvetlil Gál, prečo obchoduje s pozemkami.

Námatkový pohľad do údajov v katastri ukazuje, že podnikatelia z pozemkového fondu obchodujú s pôdou vo veľkom ale parcely pod diaľnicou sú pre nich naozaj výnimka.

Gál odmieta aj to, že by mal blízko k Bugárovi a jeho strane. „Raz v živote som ho stretol,“ povedal Gál, keď sme sa spýtali, či má jeho kúpa niečo spoločné s tesným susedstvom s Bugárovými pozemkami.

S Hideghétym, ktorý býva v Šamoríne na tej istej ulici ako šéf strany Most-Híd, sa nám spojiť nepodarilo.

Hideghéty šéfoval pozemkovému fondu v rokoch 2003  až 2007. Počas Radičovej vlády sa doň takmer vrátil ako riaditeľ. Návrh vtedy z vládneho rokovania stiahli. Bugár vyčítal vtedajším koaličným partnerom, že sa rozhodujú „na základe zlých informácií z médií“.

Kritika sa zrejme týkala informácií z minulosti, kedy mal pozemkový fond uprednostňovať reštituentov z južného Slovenska, ktorí sa potom dostali aj k pozemkom pod Tatrami.

Bugár to označil za klamstvá a po neúspechu na vláde v roku 2010 hovoril o Hideghétym ako o najskúsenejšom kandidátovi a poradil mu, aby zvážil použitie právnych prostriedkov.

Na fond tak išiel v roku 2010 iba Gál.

vlada

Zistiť, kadiaľ vedie diaľnica, aj keď je už nakreslená, dokáže len dobre informovaný podnikateľ alebo odborník na stavebné konania.

Hideghéty je ako bývalý šéf pozemkového fondu odborníkom na pôdu, podobne Gál.

Bugár hovorí, že o obchode jemu blízkych ľudí nevie.

Či sú to jediné parcely, ktoré predávali ľudia blízki politikom, sa nedá jednoducho zistiť. Zmluvy na výkup pôdy pod celú 59-kilometrovú diaľnicu pri Bratislave s jej napojením na Dunajskú Stredu sú v podstatných častiach utajené.

Rozpočet na biznis s pôdou pod obchvat je takmer 400 miliónov eur. Keby štát skupoval pôdu ako ornú, čo aj väčšina z nej pôvodne je, vyšiel by ho nákup asi na 4 milióny eur a za zvyšné stovky miliónov eur sa už dá postaviť aj taký náročný diaľničný úsek, ako je ten pri Žiline s najdlhším tunelom na Slovensku – Višňové.

Preto môže byť zoznam predávajúcich čítavý. Strana Most-Híd mohla pred dvoma týždňami rozhodnúť o tom, že ho verejnosť uvidí. Príležitosť na transparentnosť vládna strana nevyužila, naposledy ju mala pred dvoma týždňami keď dal šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič hlasovať o tom, aby parlament zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka zverejniť všetky výkupné zmluvy z  obrovského biznisu.

Poslanci podporili utajovanie obchodov s pôdou

Vládna koalícia mala pred vyše dvoma týždňami šancu ukázať sa ako transparentná. Neodhlasovala však návrh Igora Matoviča zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby ukázal verejnosti detaily o tom, od koho a za koľko skupoval štát pozemky pod obchvat Bratislavy s jeho napojením na Dunajskú Stredu – čiže historicky najväčší realitný biznis štátu za takmer 400 miliónov eur.

Bugár zahlasoval za Matovičov návrh, aby sa na verejnosť dostali aj všetky ostatné zmluvy než iba jeho, ktorú sám novinárom ukázal.

Jeho stranícki kolegovia František Šebej ani Peter Kresák Bugárov postoj nezdieľajú. S otázkou, prečo ho vlastní nepodporili, nás Bugár odkázal na členov jeho klubu.

„Nie som si istý, že má pravdu predkladateľ toho návrhu, nemám tú informáciu,“ povedal Kresák. O hlasovaní vraj s Bugárom nehovoril.

Kresákom nepohla ani informácia, že podobne ako Bugár zarobili na vedľajších parcelách bývalí manažéri Slovenského pozemkového fondu blízki Bugárovi.

Neboli spokojní, vraví Janckulík

Matovičov návrh podporili Igor Janckulík a Eduard Adamčík, ktorí do Bugárovho klubu prestúpili zo strany Sieť.

„Neboli spokojní poslanci Mostu ako som hlasoval, tak vám otvorene poviem. Záleží mi na tom a keď sú tam nejaké pochybnosti tak nech sa vysvetlia,“ okomentoval Janckulík posledné hlasovanie.

Zvyšní traja poslanci od Andreja Hrnčiara vtedy v parlamente nesedeli.

V Smere podporil Matovičov návrh iba Dušan Muňko. V SNS nikto.

„Ja sa k tomu neviem vyjadriť. Toto je záležitosť, ktorú predpokladám že rieši (…) poslanecký klub,“ odpovedal poslanec Smeru a žilinský župan Juraj Blanár.

Poslancovi SNS Dušanovi Tittelovi sa nepozdával spôsob, akým Matovič s návrhom prišiel – bez predošlej debaty a rovno na parlamentnú schôdzu. Debatu o pozemkoch ale sľúbil iniciovať na klube SNS.

„Myslím, že máme na to legitímny čas, aby sa pripravil jeden dobrý návrh a môžeme to predložiť ministrovi dopravy, ale nevidel som dôvod, prečo by to malo byť zrovna na tejto schôdzi,“ povedal Tittel.

Tittelovmu straníckemu kolegovi Štefanovi Zelníkovi verejné zmluvy nechýbajú, celú vec treba podľa neho nechať na polícii. Zaoberá sa ňou totiž Národná kriminálna agentúra.

Mimovládni poslanci vrátane exposlanca Bugárovej strany Zsolta Simona Matoviča podporili. Simon vraví, že nevidí dôvod takéto údaje pred kýmkoľvek utajovať.

Má Simon podozrenie, prečo Bugárovi straníci nehlasovali za zverejnenie zmlúv?

„Ja nevidím dôvod, prečo tieto údaje pred kýmkoľvek utajovať. Nechcem sa púšťať do dohadov, ale keď niečo zakrývajú a nechcú dať, tak to vyvoláva dohady,“ povedal Simon.

Simon kedysi predkladal vláde Ivety Radičovej nomináciu na šéfa pozemkového fondu a jeho námestníka: Hideghétyho a Gála.

Marček situáciu preverí

Odídenci od Borisa Kollára Marcela Šimkovičová a Peter Marček sa pridali k vládnej väčšine. Marček vraví, že nemá o danej veci dostatok informácií. Prisľúbil, že si záležitosť a informácie okolo obchvatu preverí.

„Zdôvodňujem to tým, že podpredseda Národnej rady (Béla Bugár) je človek, ktorý zbohatol na tom, že odkúpil od svojej rodiny pozemok za 25-tisíc eur a následne ho predal štátu za 500-tisíc eur, a preto by sme všetci mali vedieť, kam bolo minutých 400 miliónov eur z našich peňazí,“ rečnil Matovič keď predložil návrh odtajniť najväčší štátny biznis s pôdou.

Pochybností je okolo neho veľa. Zaujímavé informácie by mohli priniesť zmluvy na kúpu pôdy tesne pri Bratislave keďže je najvýnosnejšia.

Namiesto bytu dostala 3-tisíc

Takúto pôdu predala Bratislavčanka Oľga pred dvoma rokmi partii podnikateľov nevediac, že sa na nej bude stavať diaľnica. Od prezieravých biznismenov pod vedením Mareka Nogu, ktorí sa blysli aj pri výkupe pôdy pod závod Jaguar Land Rover dostala okolo 3-tisíc eur. Diaľnica z nich pritom pri štátnom výkupe urobila investíciu v hodnote bratislavského bytu.

Pri kauze Jaguar zasiahol štátny tajomník ministerstva dopravy a vládny splnomocnenec pre nitriansku investíciu Viktor Stromček (Smer) keď vyhlásil, že špekulantom sa nič platiť nebude.

Bratislavčanke Oľge ani neodpovedal na e-mail. Pri obchvate ide o násobne väčší obchod s pôdou než pri automobilke.

Nadácia zastavme korupciu prevzala právne zastúpenie Oľgy v súdnom spore, ktorý s podnikateľmi vedie. Tí, ktorí majú podobnú skúsenosť, môžu sa naň obrátiť.

Dnes na DennikE.sk

Ekonóm Baláž o vypnutí podnikov: Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka

Foto - Archív Vladimíra Baláža
Foto – Archív Vladimíra Baláža

Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka, komentuje ekonóm SAV Vladimír Baláž možnosť vypnutia podnikov počas lockdownu. „Myslím si, že sme už prakticky všetky dostupné možnosti vyčerpali. Vakcinácia by určite pomohla, ale nemáme kde zohnať toľko vakcín“.

Týždeň v európskej ekonomike: Európa zaostáva v budovaní 5G, Slovensko má širší problém s digitálnou infraštruktúrou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Týždeň v európskej ekonomike autorov z portálu Euractiv.sk:

  • Európa mešká s budovaním 5G sietí.
  • Slovenský plán pre budovanie internetových sietí mešká, čo ho brzdí?
  • V potravinovej bezpečnosti patríme medzi posledných v EÚ.

Minúta po minúte

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať