Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na pôde pod obchvat zarobil dvadsaťnásobok aj Bugárov sused a nominant na pozemkovom fonde

Bývalý šéf pozemkového fondu vlastnil parcely hneď vedľa tých, ktoré priniesli polmiliónový zisk Bélovi Bugárovi.

Tam, kde zarobil Béla Bugár pol milióna eur na jednoduchom obchode so štátom, zarobili aj ďalší podnikatelia blízki strane Most-Híd.

Exmanažéri zo Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty a Juraj Gál predali štátu tisíce štvorcových metrov pod diaľnicu od Bratislavy na Dunajskú Stredu. Išlo o pozemky vedľa Bugárových parciel, ktoré tiež diaľnica premenila na lukratívne stavebné parcely.

Zisky na oboch stranách diaľnice boli porovnateľne veľké.

pozemmk

Bugár kupoval pozemky ako ornú pôdu ešte v roku 2005, keď diaľnica na papieri nebola presne vytýčená. Neskôr na to médiá sám upozornil.

Príbeh biznisu bývalých čelných predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sa začal zrejme až v roku 2012. Vtedy Gál skúpil pozemky na dražbe za približne 1 euro za štvorcový meter. Potom polovicu predal Hideghétymu, tiež za tú istú cenu. Gál vraví, že to svedčí o tom, že o budúcej diaľnici nevedel.

Pôdu od Gála neskôr kúpila Národná diaľničná spoločnosť v cene asi 20 eur za štvorcový meter. Gál vraví, že mu na účet prišlo asi 200-tisíc eur. Toľko isto zrejme dostal vyplatené aj Hideghéty.

Gál hovorí, že keď pôdu kupoval, nevedel, že ide o pôdu, ktorú bude draho vykupovať štát pod diaľnicu. Nakreslené v dokumentoch boli vtedy podľa neho tri rôzne varianty trasovania autostrády. Tvrdí, že si to zistil potom, ako ho po kúpe upozornil dražiteľ na to, že pozemky, ktoré kupuje, budú mať do činenia s diaľnicou, lebo budú iba v jej ochrannom pásme.

To spravidla zabraňuje majiteľovi pôdy plánovať na nej niekoľko metrov od cesty napríklad zástavbu.

Všetko už bolo dva roky jasné

Verejne dostupné údaje o kreslení diaľnice naznačujú iný príbeh. 

Výsledné trasovanie diaľnice sa vyberá po zohľadnení dopadov rôznych alternatív na životné prostredie, ktoré sa v tomto prípade ukončilo už dva roky predtým, ako Gál a Hideghéty pôdu získal.

„Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr,“ hovorí, ako to bolo s kreslením spomínanej autostrády, ochranár Jozef Ridzoň z SOS Birdlife.

Od roku 2010 sa objavili ešte zmeny v projekte R7. No vyzerá to tak, že sa netýkali oblasti, v ktorej urobili obchod exmanažéri pôdneho fondu.

„Prečo si kupuje voľakto pôdu? Mám peniaze, kúpim pôdu, verím pôde. Možnože si kupujete  zlaté náušnice, iný kupuje budovy,“ vysvetlil Gál, prečo obchoduje s pozemkami.

Námatkový pohľad do údajov v katastri ukazuje, že podnikatelia z pozemkového fondu obchodujú s pôdou vo veľkom ale parcely pod diaľnicou sú pre nich naozaj výnimka.

Gál odmieta aj to, že by mal blízko k Bugárovi a jeho strane. „Raz v živote som ho stretol,“ povedal Gál, keď sme sa spýtali, či má jeho kúpa niečo spoločné s tesným susedstvom s Bugárovými pozemkami.

S Hideghétym, ktorý býva v Šamoríne na tej istej ulici ako šéf strany Most-Híd, sa nám spojiť nepodarilo.

Hideghéty šéfoval pozemkovému fondu v rokoch 2003  až 2007. Počas Radičovej vlády sa doň takmer vrátil ako riaditeľ. Návrh vtedy z vládneho rokovania stiahli. Bugár vyčítal vtedajším koaličným partnerom, že sa rozhodujú „na základe zlých informácií z médií“.

Kritika sa zrejme týkala informácií z minulosti, kedy mal pozemkový fond uprednostňovať reštituentov z južného Slovenska, ktorí sa potom dostali aj k pozemkom pod Tatrami.

Bugár to označil za klamstvá a po neúspechu na vláde v roku 2010 hovoril o Hideghétym ako o najskúsenejšom kandidátovi a poradil mu, aby zvážil použitie právnych prostriedkov.

Na fond tak išiel v roku 2010 iba Gál.

vlada

Zistiť, kadiaľ vedie diaľnica, aj keď je už nakreslená, dokáže len dobre informovaný podnikateľ alebo odborník na stavebné konania.

Hideghéty je ako bývalý šéf pozemkového fondu odborníkom na pôdu, podobne Gál.

Bugár hovorí, že o obchode jemu blízkych ľudí nevie.

Či sú to jediné parcely, ktoré predávali ľudia blízki politikom, sa nedá jednoducho zistiť. Zmluvy na výkup pôdy pod celú 59-kilometrovú diaľnicu pri Bratislave s jej napojením na Dunajskú Stredu sú v podstatných častiach utajené.

Rozpočet na biznis s pôdou pod obchvat je takmer 400 miliónov eur. Keby štát skupoval pôdu ako ornú, čo aj väčšina z nej pôvodne je, vyšiel by ho nákup asi na 4 milióny eur a za zvyšné stovky miliónov eur sa už dá postaviť aj taký náročný diaľničný úsek, ako je ten pri Žiline s najdlhším tunelom na Slovensku – Višňové.

Preto môže byť zoznam predávajúcich čítavý. Strana Most-Híd mohla pred dvoma týždňami rozhodnúť o tom, že ho verejnosť uvidí. Príležitosť na transparentnosť vládna strana nevyužila, naposledy ju mala pred dvoma týždňami keď dal šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič hlasovať o tom, aby parlament zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka zverejniť všetky výkupné zmluvy z  obrovského biznisu.

Poslanci podporili utajovanie obchodov s pôdou

Vládna koalícia mala pred vyše dvoma týždňami šancu ukázať sa ako transparentná. Neodhlasovala však návrh Igora Matoviča zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby ukázal verejnosti detaily o tom, od koho a za koľko skupoval štát pozemky pod obchvat Bratislavy s jeho napojením na Dunajskú Stredu – čiže historicky najväčší realitný biznis štátu za takmer 400 miliónov eur.

Bugár zahlasoval za Matovičov návrh, aby sa na verejnosť dostali aj všetky ostatné zmluvy než iba jeho, ktorú sám novinárom ukázal.

Jeho stranícki kolegovia František Šebej ani Peter Kresák Bugárov postoj nezdieľajú. S otázkou, prečo ho vlastní nepodporili, nás Bugár odkázal na členov jeho klubu.

„Nie som si istý, že má pravdu predkladateľ toho návrhu, nemám tú informáciu,“ povedal Kresák. O hlasovaní vraj s Bugárom nehovoril.

Kresákom nepohla ani informácia, že podobne ako Bugár zarobili na vedľajších parcelách bývalí manažéri Slovenského pozemkového fondu blízki Bugárovi.

Neboli spokojní, vraví Janckulík

Matovičov návrh podporili Igor Janckulík a Eduard Adamčík, ktorí do Bugárovho klubu prestúpili zo strany Sieť.

„Neboli spokojní poslanci Mostu ako som hlasoval, tak vám otvorene poviem. Záleží mi na tom a keď sú tam nejaké pochybnosti tak nech sa vysvetlia,“ okomentoval Janckulík posledné hlasovanie.

Zvyšní traja poslanci od Andreja Hrnčiara vtedy v parlamente nesedeli.

V Smere podporil Matovičov návrh iba Dušan Muňko. V SNS nikto.

„Ja sa k tomu neviem vyjadriť. Toto je záležitosť, ktorú predpokladám že rieši (…) poslanecký klub,“ odpovedal poslanec Smeru a žilinský župan Juraj Blanár.

Poslancovi SNS Dušanovi Tittelovi sa nepozdával spôsob, akým Matovič s návrhom prišiel – bez predošlej debaty a rovno na parlamentnú schôdzu. Debatu o pozemkoch ale sľúbil iniciovať na klube SNS.

„Myslím, že máme na to legitímny čas, aby sa pripravil jeden dobrý návrh a môžeme to predložiť ministrovi dopravy, ale nevidel som dôvod, prečo by to malo byť zrovna na tejto schôdzi,“ povedal Tittel.

Tittelovmu straníckemu kolegovi Štefanovi Zelníkovi verejné zmluvy nechýbajú, celú vec treba podľa neho nechať na polícii. Zaoberá sa ňou totiž Národná kriminálna agentúra.

Mimovládni poslanci vrátane exposlanca Bugárovej strany Zsolta Simona Matoviča podporili. Simon vraví, že nevidí dôvod takéto údaje pred kýmkoľvek utajovať.

Má Simon podozrenie, prečo Bugárovi straníci nehlasovali za zverejnenie zmlúv?

„Ja nevidím dôvod, prečo tieto údaje pred kýmkoľvek utajovať. Nechcem sa púšťať do dohadov, ale keď niečo zakrývajú a nechcú dať, tak to vyvoláva dohady,“ povedal Simon.

Simon kedysi predkladal vláde Ivety Radičovej nomináciu na šéfa pozemkového fondu a jeho námestníka: Hideghétyho a Gála.

Marček situáciu preverí

Odídenci od Borisa Kollára Marcela Šimkovičová a Peter Marček sa pridali k vládnej väčšine. Marček vraví, že nemá o danej veci dostatok informácií. Prisľúbil, že si záležitosť a informácie okolo obchvatu preverí.

„Zdôvodňujem to tým, že podpredseda Národnej rady (Béla Bugár) je človek, ktorý zbohatol na tom, že odkúpil od svojej rodiny pozemok za 25-tisíc eur a následne ho predal štátu za 500-tisíc eur, a preto by sme všetci mali vedieť, kam bolo minutých 400 miliónov eur z našich peňazí,“ rečnil Matovič keď predložil návrh odtajniť najväčší štátny biznis s pôdou.

Pochybností je okolo neho veľa. Zaujímavé informácie by mohli priniesť zmluvy na kúpu pôdy tesne pri Bratislave keďže je najvýnosnejšia.

Namiesto bytu dostala 3-tisíc

Takúto pôdu predala Bratislavčanka Oľga pred dvoma rokmi partii podnikateľov nevediac, že sa na nej bude stavať diaľnica. Od prezieravých biznismenov pod vedením Mareka Nogu, ktorí sa blysli aj pri výkupe pôdy pod závod Jaguar Land Rover dostala okolo 3-tisíc eur. Diaľnica z nich pritom pri štátnom výkupe urobila investíciu v hodnote bratislavského bytu.

Pri kauze Jaguar zasiahol štátny tajomník ministerstva dopravy a vládny splnomocnenec pre nitriansku investíciu Viktor Stromček (Smer) keď vyhlásil, že špekulantom sa nič platiť nebude.

Bratislavčanke Oľge ani neodpovedal na e-mail. Pri obchvate ide o násobne väčší obchod s pôdou než pri automobilke.

Nadácia zastavme korupciu prevzala právne zastúpenie Oľgy v súdnom spore, ktorý s podnikateľmi vedie. Tí, ktorí majú podobnú skúsenosť, môžu sa naň obrátiť.

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať