Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Malá Kaliňákova nemocnica v Starom Meste má najlepšie vybavenie na Slovensku

Nové CT v Nemocnici sv. Michala – TASR
Nové CT v Nemocnici sv. Michala – TASR

V malej Nemocnici svätého Michala je najlepšie vybavenie. Aj ministerstvo zdravotníctva spochybňuje, či ho vedia využiť.

Ak by ste si na Slovensku vyberali nemocnicu podľa kvality techniky, s ktorou tam pracujú, choďte do bratislavského Starého Mesta do Nemocnice sv. Michala. Je to najmladšia slovenská nemocnica, do ktorej nechal minister vnútra Robert Kaliňák nakúpiť najlepšiu zdravotnícku techniku, hoci poslaním ide v skutočnosti o stredne veľkú regionálnu nemocnicu.

Môže sa tak stať, že peniaze, ktoré stála na Slovensku najmodernejšia a najvýkonnejšia technika, nebudú ani zďaleka primerané úžitku, ktorý prinesú pacientom. Nebude sa v nej totiž robiť vrcholová medicína, primeraná kvalite týchto prístrojov, ako napríklad v koncových fakultných nemocniciach či špecializovaných zdravotníckych ústavoch.

Keď Nadácia Zastavme korupciu zverejnila podozrenie, že nákupy vybavenia pre túto novú nemocnicu s celkovým rozpočtom vrátane stavby 50 miliónov eur boli predražené, Druckerovo ministerstvo zdravotníctva sa Kaliňákovej nemocnice zastalo. Povedalo, že ceny, za ktoré nakupovali, sú zrejme primerané, no zároveň naznačili, že kupovali zbytočne draho, pretože nakupovali kvalitu, ktorú nepotrebujú. Podľa ministerstva zdravotníctva treba diskutovať, či také vybavenia, „ktoré nemajú k dispozícii žiadne zariadenia, vrátane našich špecializovaných ústavov na Slovensku, sú potrebné v tejto nemocnici“.

Nová Kaliňákova nemocnica dala len za nové špičkové CT, magnetickú rezonanciu a mamograf 3,3 milióna eur. Ak by nakupovali tieto zariadenia v úrovni, ktorú teraz odporúča svojim regionálnym nemocniciam Drucker, minuli by na to možno až o tretinu menej.

Prístroje podľa kvality

Ministerstvo zdravotníctva teraz napríklad  centrálne nakupuje pre svoje nemocnice cétečká. Najdrahšie povolí nakúpiť špecializovaným ústavom, menšiu kvalitu si už budú môcť dovoliť fakultné nemocnice, po nich nasledujú regionálne nemocnice a polikliniky.

Menšie nemocnice totiž nemajú personál na to, aby robili najkomplikovanejšie zákroky, na ktoré je potrebná aj najkvalitnejšia technika. Kvalitnejšie, a teda aj drahšie prístroje by totiž nemocnica bez skúseného personálu nevyužila a vedela by na nich robiť len vyšetrenia, ktoré by zvládli aj menej kvalitné, a teda aj lacnejšie stroje.

„Samozrejme, otázka primeranosti investície k ich účelnému využitiu je vždy dôležitá,“ hovorí ministerstvo zdravotníctva.

Potrebu techniky, ktorú Kaliňákova nemocnica kúpila, spochybňuje aj analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar: „Treba diskutovať o tom, či si môže taká relatívne malá, nekoncová nemocnica, ktorá len výnimočne preberá pacientov z iných nemocníc (takzvané prijaté preklady), ktorá nemá de facto ani urgentný príjem, dovoliť kupovať také drahé, najšpičkovejšie prístroje,“ povedal Zachar. Nemocnica má vyše sto lôžok.

Pripomína aj to, že táto nová nemocnica má zlé hospodárske výsledky: takmer 4 milióny eur záväzkov po lehote splatnosti a vyše 6 miliónov eur straty za minulý rok. „Tu ide zasa o príklad, že treba posudzovať, akú hodnotu vieme získať za vynaložené peniaze,“ hovorí Zachar.

Treba sa pozerať na využitie

Schválilo by ministerstvo zdravotníctva nákup takej kvalitnej techniky do bývalej vojenskej nemocnice v centre Bratislavy, ak by o tom rozhodovalo rovnako ako vo svojich nemocniciach?

Druckerovo ministerstvo priamo neodpovedá: „Ministerstvo nie je zriaďovateľom tohto zdravotníckeho zariadenia a nedisponuje ani detailnými koncepčnými informáciami súvisiacimi s jeho plánovaným rozvojom a zameraním. Ide však o nemocnicu silového rezortu, ktorá má plniť aj osobitné úlohy v prípade mimoriadnych situácií. Preto nedokážeme objektívne odpovedať na vašu otázku.“

Ministerstvo vnútra najšpičkovejšiu techniku vo svojej nemocnici obhajuje. Ale nie tým, že ju už teraz potrebuje, ale tým, že vydrží dlhšie. „Kúpili sme najvyššie rady prístrojov na trhu, pretože vieme, že najbližších desať-pätnásť rokov k ich obmene nedôjde,“ povedal hovorca Ivan Netík.

Ministerstvo aj vedenie nemocnice o nákupe high-endovej techniky do nemocnice informovali dopredu. „Dôvodom je fakt, že nemocnica nemá financie na obnovu medicínskeho vybavenia každých 5 rokov, ako to je napríklad v zahraničí. Napríklad magnetickú rezonanciu, ktorú sme menili, mala 15 rokov. CT prístroj viac ako 15 rokov,“ povedal Netík.

Ministerstvo vnútra teda predpokladá, že v súčasnosti špičková zdravotnícka technika bude štandard v malých nemocniciach a tieto prístroje teda budú môcť používať možno až desiatky rokov. Neráta s rizikom, že technologický vývoj pôjde iným smerom a v súčasnosti high-end technológie zostarnú rýchlejšie, ako sa predpokladalo.

„Nielen v prípade zdravotníckej techniky, ale vo všeobecnosti platí, že modernejšie prístroje dokážu dlhšie časové obdobie poskytovať službu na požadovanej kvalitatívnej úrovni ako tie menej moderné, treba však vždy brať do úvahy ich potenciál využitia v súčasnosti, ako aj v budúcich obdobiach,“ komentuje ministerstvo zdravotníctva.

Pre porovnanie: Nemocnica sv. Michala je v Bratislave, kde sídli aj najväčšia univerzitná nemocnica. Jedna z jej budov v Starom Meste je len pár metrov od Nemocnice sv. Michala. Univerzitná nemocnica má najťažších pacientov na Slovensku, keď nemocnice nevedia, ako liečiť pacienta, pošlú ho práve sem.

Najväčšia naša nemocnica má tri CT prístroje – najstarší má 12 rokov (bežná životnosť prístrojov je do desať rokov), najmladší štyri. Magnetická rezonancia má 12 rokov. Nemocnica má tri mamografy – najmladší má dva roky, najstarší 21. Najstaršie ultrazvuky a röntgeny majú dokonca vyše 30 rokov. Celkovo majú 45 röntgenov a 38 ultrazvukov.

Papalášska nemocnica?

Dôvodom veľmi kvalitnej techniky v Nemocnici sv. Michala by mohlo byť, že nemocnica je určená pre ústavných činiteľov. Nemocnica sv. Michala má totiž iné postavenie ako nemocnice ministerstva zdravotníctva. Je určené aj pre policajtov, vojakov či hasičov.

Minister vnútra Robert Kaliňák však od otvorenia odmietal, že by malo ísť o „papalášsku“ nemocnicu. Pred otvorením ministerstvo vnútra odhadovalo, že 90 percent pacientov, ktorých nemocnica vybaví, budú tvoriť obyčajní ľudia, nie vojaci či policajti.

Potvrdzujú to aj hospitalizácie najvyšších ústavných činiteľov v tomto roku. Premiér Robert Fico (SMER) ani predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) neboli v tejto nemocnici operovaní. Fica operovali v srdcovo-cievnom ústave, Danka v Národnom onkologickom ústave.

Nemocnica už v minulosti povedala, že sa so špecializovanými ústavmi v otázke výkonov nebude predbiehať. „Nemáme ambíciu konkurovať v rámci chirurgie Národnému onkologickému ústavu či ústavu srdcovo-cievnych chorôb, no čo sa týka štandardu, myslím, že na Slovensku sme špička,“ povedal SME pred rokom riaditeľ nemocnice Marian Križko. Aj oni pritom pri niektorých prípadoch posielajú pacientov do univerzitnej nemocnice.

Napríklad preložili niekoľko pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou na neurológiu v Nemocnici Staré Mesto, lebo tam je špičkové pracovisko. Univerzitná nemocnica prijala aj niekoľkých pacientov na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie a jeden pacient bol prijatý na internej klinike. Prijali aj pacientov na neurochirurgiu, lebo Nemocnica sv. Michala také oddelenie nemá.

Začalo sa to vysokými cenami

Diskusia o Nemocnici sv. Michala sa začala minulý týždeň, keď Nadácia Zastavme korupciu urobila analýzu veľkého nákupu o tejto nemocnici. Nadácia sa pozrela na obstarávanie za takmer 23 miliónov eur, kde nemocnica nakupovala takmer 900 rôznych položiek.

Minister Kaliňák aj riaditeľ nemocnice hovorili, že nemocnica nakúpila za najlepšie ceny. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že výhodný bol nákup najdrahších prístrojov. Pri preverení 90 položiek, ktoré tvorili zhruba tretinu celého nákupu, však zistili niečo iné. „Zistenia Nadácie Zastavme korupciu ukazujú, že miesto šetrenia peňazí v skutočnosti mohlo dôjsť až k takmer 50-percentnému predraženiu,“ napísali na svojom blogu.

Nákup v štátnej nemocnici teraz preverí aj Národná kriminálna agentúra. Hovoriť o nej majú aj ľudia z nadácie s analytikmi ministerstva zdravotníctva a so zástupcami nemocnice.

„Z 89 porovnávaných položiek sa do Nemocnice sv. Michala len štyri kúpili lacnejšie ako v minulosti pre iné nemocnice. Pri všetkých ostatných štát pravdepodobne preplácal,“ vysvetľuje nadácia.

Zverejnila aj niektoré veľmi vysoké ceny: vozík PR9200 im zacenila firma Vitamed.SK na 328 eur za kus. Nemocnica ich kúpila 59 a jeden stál 1170 eur. Defibrilátor Philips Heartstart XL kúpila Univerzitná nemocnica v Martine za 5994 eur s DPH. Martinská nemocnica nakupovala jeden kus, Nemocnica svätého Michala ich nakupovala 14 naraz a jediný stál 11 520 eur s DPH, čiže takmer dvojnásobok.

Nemocnica analýzu spochybňuje a hovorí, že nadácia nemala dostatočné informácie o špecifikácii prístrojov, aby ich dokázala kvalifikovane porovnať.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať