Ale teraz je to už naozaj naposledy, hovorí Pellegrini o ďalšom odsunutí povinných e-schránok

Už sa z toho stáva folklór, vláda znova odsúva o pol roka termín pre povinné elektronické schránky. Povinnosť pre všetky slovenské firmy sa posúva z januára na júl 2017.

„Naozaj tentoraz pôjde už o posledné predĺženie. Od 1. júla budeme naozaj striktní,“ povedal po rokovaní vlády podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini (Smer).

Vedel, prečo to zdôrazňuje. Len pred štyrmi mesiacmi hovoril v podstate to isté, keď avizoval presun termínu z augusta na január 2017. „To je definitívny dátum, keď už štát nebude tolerovať, že spoločnosti nie sú pripravené vstupovať do svojich dátových schránok,“ povedal v júli.

Pellegrini predpokladá, že parlament schváli novelu zákona o e-governmente, ktorá termín povinných e-schránok oddiali, budúci týždeň v skrátenom legislatívnom konaní.

Čo je dobrá vôľa štátu

Štát mal všetkým firmám k 1. januáru automaticky aktivovať e-schránku, ak by to dovtedy nespravili ich štatutári sami. Na používanie e-schránky však potrebujú elektronický občiansky preukaz (eID).

Pellegrini teraz argumentuje tým, že zatiaľ len 25 percent štatutárov (z 230-tisíc) si e-ID vybavilo a že o predĺženie termínu na zavedenie tejto povinnosti požiadali vlastne podnikatelia. Tejto úlohy sa ujal predseda SOPK Peter Mihók.

Kde sa teda stala chyba? O elektronických schránkach sa v zákone píše už viac ako tri roky. Keby sa však pred polrokom robil prieskum, koľko ľudí o nich počulo, pravdepodobne by to bolo nízke číslo.

Štát o tom veľmi nehovoril, čo bude súvisieť najskôr s tým, že sám nebol dobre pripravený na elektronickú komunikáciu. Tá je nakoniec pre inštitúcie verejnej správy povinná až teraz od novembra.

S informačnou kampaňou prišiel štát až teraz na jeseň. Pellegrini dáva najavo, že to bola len dobrá vôľa štátu. „Keď sa rozhodlo, že dieťa má mať povinne autosedačku, nedávali sme reklamu do printov a do televízie, že sa to deje,“ hovorí Pellegrini.

Jednoducho nestíhali

Projekt elektronických občianskych preukazov (eID) malo na starosti ministerstvo vnútra. Občanom ich teraz vydávajú jeho oddelenia dokladov a klientske centrá. Ministerstvo vnútra však neodhadlo dobre, že väčšina štatutárov si pôjde vybaviť eID do bratislavského klientskeho centra (tam, kde bola stará IKEA), ktoré prezentuje ako výkvet svojej reformy ESO. A štát začal informačnú kampaň neskoro.

V bratislavskom klientskom centre najprv došli čítačky, čo niektorých štatutárov nazlostilo. Vláda však odkazuje, že aj čítačky mali byť len dobrá vôľa štátu. Na sklade má byť 80-tisíc čítačiek, ministerstvo vnútra objednalo ešte ďalšie. Keď pred dvoma týždňami ministerstvo rozposlalo štatutárom listy, aby vybavenie eID nenechávali na koniec roka, muselo oznámiť, že klientske centrum je preťažené.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) je s predĺžením termínu spokojný. „Nerobil by som z toho nič dramatické ani na jednej, ani na druhej strane. Z môjho pohľadu to umožní lepšie aj nábeh elektronickej komunikácie,“ povedal.

Kaliňák hovorí, že keby platil terajší termín, znamenalo by to, že by úrady jeho rezortu museli vybaviť viac ako 5000 ľudí denne aj so sobotami a s nedeľami. Prečo neinformovali ľudí skôr? Kaliňák hovorí, že v auguste ešte nemohli tušiť, či v septembri, októbri si štatutári svoju povinnosť budú plniť.

IT-čkári zo Slovensko.digital však pripomínajú, že na publicitu informatizácie sa z eurofondov minuli milióny eur, ktoré mali zabezpečiť dostatočnú informovanosť o elektronických službách. IT projekty na tieto výdavky povinne vyčlenili minimálne 3 percentá ich rozpočtu. „Ak v tejto situácii podpredseda vlády obhajuje posunutie termínu tým, že podnikatelia stále nie sú pripravení, je to skôr priznanie zlyhania v oblasti komunikácie,“ hovorí Ľubor Illek zo Slovensko.digital.

Kaliňák vysvetľuje, čo je informatizácia

Kaliňák kritizoval tvrdenie, že sa premrhala miliarda na informatizáciu. „Informatizácia nie je to, ako vie občan využiť e-schránky. Pletiete si internetizáciu s informatizáciou. Podstatná je digitalizácia dát.“

Konečným používateľom týchto dát je podľa Kaliňáka najprv štát a nadstavba podľa neho je, že si nemá nechať digitalizáciu iba pre seba, aby ju mohli na konci dňa používať aj občania.

Iný pohľad na informatizáciu majú IT-čkári zo Slovensko.digital. Posun povinnej aktivácie elektronických schránok pre právnické osoby považujú za zlý výsledok informatizácie. „Štát tento termín posúva už tretíkrát a stále nedokázal podnikateľov presvedčiť o výhodnosti elektronických schránok natoľko, aby si ich aktivovali. To je pomerne chabý výsledok informatizácie a práve v tom vnímame jeho zlyhanie,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.digital.

Nie je to zatiaľ žiadna lahôdka

Elektronická schránka je vlastne štátny e-mail, do ktorého by inštitúcie štátu mali zasielať každému, kto si ho aktivuje, svoje rozhodnutia či iné úradné listiny.

Do e-schránky sa každý, kto má eID s bezpečnostným osobným kódom a čítačkou, dostane cez stránku slovensko.sk, čo je ústredný vládny portál. Aj tomuto webu sa už ušla kritika, že je užívateľsky málo komfortný.

Kto si už e-schránku otestoval, zistí, že vládny portál je užívateľsky stále málo komfortný, hoci ho už trochu upravili. Preklikať sa k elektronickým formulárom trvá istý čas, ak ten, ktorý hľadáte, vôbec nájdete. Zakaždým sa prekliknete na stránku úradu, ktorý danú agendu rieši, a každý to má upravené inak.

Navyše na webe ešte nie je dosť elektronických formulárov aj preto, že pre niektoré inštitúcie platí výnimka. Jednoduchý zoznam toho, čo tam je a čo nie je, však nikde nenájdete.

Kým zaručeným elektronickým podpisom podpíšete dokument, ktorý chcete odoslať, musíte sa preklikať cez viaceré kolónky a to správne tlačidlo nie je zvyčajne prvé v poradí alebo jediné, keďže vlastne práve to potrebujete.

Pellegrini nevidí problém v tom, že do e-schránok veľa pošty zatiaľ nechodí (podľa skúsenosti viacerých občanov a štatutárov). Vraví, že podnikateľom príde úradné rozhodnutie len vtedy, ak o nejaké požiadali. Ani to nie je také isté. „Súdy zatiaľ na žiadne naše podanie nereagovali ani poštou, ani elektronicky. Magistrát na našu žiadosť neodpovedal elektronicky, ale odpoveď nám poslali písomne,“ hovorí advokátka Zuzana.

„To si musí garantovať každý rezort. Ja som na to, aby som garantoval všetky tieto veci a vynucoval si plnenie zákonných povinností,“ reaguje Pellegrini.

Pellegrini chce viac do deja vtiahnuť aj vládnu agentúru NASES, ktorá spravuje slovensko.sk. Všetky rozhodnutia, ktoré vydajú úrady elektronicky, zašlú agentúre a tá ich doručí buď do e-schránky príjemcu, alebo ak ju občan nemá, bežnou poštou.

Hargaš zo Slovensko.digital však hovorí, že schránky nevyužívajú ani samotné úrady. Leží v nich viac ako 400-tisíc neprečítaných správ.

Zahraniční štatutári, ktorí nemajú na Slovensku pobyt, zatiaľ márne čakajú na odpoveď, kedy im štát ponúkne namiesto eID, ktorý nemajú, alternatívny identifikátor.

„Pôjde z vlády minister vnútra, tak sa ho spýtajte. Je to jeho agenda,“ reagoval Pellegrini. „To mi kladiete ťažkú otázku. Na to vám neviem odpovedať bez toho, aby som si nezačal vymýšľať,“ reagoval Kaliňák.