Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štefunko: Andrej Kiska hrá inú ligu, ako hráme my

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Stretávame sa pomerne často, ale nie je to v rovine, že by sme „kuli pikle“, ako by niekto na základe bratislavských fám mohol usudzovať, hovorí zakladateľ Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko o prezidentovi Kiskovi.

Koho nápad bolo založenie Progresívneho Slovenska? Váš alebo Martina Filka?
S Martinom Filkom sme roky debatovali o stave tejto krajiny. Na ministerstve financií mal pocit, že vie túto krajinu ovplyvňovať, no viac-menej len v rámci svojho rezortu. Martin mal jasnú víziu, ako sa pohnúť ďalej, a vedel aj to, s kým to spraviť. Ja som mu robil skôr niečo ako konzultanta jeho politických vízií. Pred voľbami sme sa rozhodli, že tieto debaty budeme nejako inštitucionalizovať, a začali sme spoločne oslovovať desiatky ľudí.

Koho?
Ja som Martinovi predstavoval ľudí, ktorých nepoznal on – mladých podnikateľov, neekonomických novinárov, ľudí z ľudskoprávnej oblasti. On ma, naopak, zoznamoval s veľmi zaujímavými štátnymi úradníkmi, ktorí chceli Slovensko zmeniť. Martin chcel postaviť think-tank, do čela ktorého by sa postavil. Deň po tom, ako sme sa rozhodli, že to naozaj ideme spraviť, však zomrel.

Aj vtedy ste sa o Progresívnom Slovensku rozprávali ako o think-tanku, nie ako o politickej strane?
Martin ani ja sme nikdy netajili ambície ovplyvňovať túto krajinu aktívnejšie, než len tu a tam sa zúčastniť na nejakej konferencii. On mal byť iniciátorom myšlienok, ktoré sa mali v think-tanku generovať, no neskôr sa chcel postaviť na čelo politického subjektu, ktorý by ovplyvňoval krajinu progresívnym spôsobom.

Čím vás Martin Filko oslovil?
Ničím špeciálnym. Už prvýkrát, keď sme sa stretli, sme zistili, že sme ideovo kompatibilní. Videl som, ako dokázal presvedčiť ľudí z rôznych sfér, od podnikateľov cez umelcov až po ľudí v krčme. Vďaka tomu, že bol pre každého z nich uveriteľný a pravdivý.

Kto vám ešte pred Filkovou nehodou sľúbil, že sa zapojí?
Minimálne polovica z ľudí, ktorí sú teraz verejne známi ako podporovatelia Progresívneho Slovenska, a desiatky z tých, ktorí budú spájaní s týmto subjektom v budúcnosti.

Filko mal byť po štátnych tajomníkoch najvyšším úradníkom u ministra Kažimíra, no zároveň plánoval think-tank, ktorý by ovplyvňoval politiku. Išlo by to dohromady?
Martin mal s ministrom Kažimírom veľmi dobrý vzťah. Dovolil mu realizovať jeho plány a zároveň z toho prirodzene profitoval. Martin chcel čoraz viac kompetencií a osvietený minister mu ich dával. Ak by to tak nebolo, odišiel by z ministerstva oveľa skôr. Ja som mu radil v tom zmysle, že ak mal možnosť ovplyvňovať krajinu z pozície, kde práve bol, tak nech to radšej robí a neprechádza do ilegality.

To je klasická otázka pre veľa úradníkov, ale aj politikov s lepšou povesťou: do akej miery spolupracovať s touto vládou? Lucia Žitňanská robí dobre alebo zle, že tam je?
Dlho sme o tom debatovali aj v rámci našej skupiny. Ja si myslím, že každý, kto má možnosť priložiť ruku k dielu a nemusí robiť extrémne zásadné morálne kompromisy, by to spraviť mal. Ja nemám šesťdesiat rokov a deti, ktoré už vyleteli z hniezda. Každé štyri roky sa rátajú. Ako rodič, ale ani ako občan, si nemôžem dovoliť čakať na ideálne prostredie. To tu nikdy nebude.

Čo je tým extrémne zásadným morálnym kompromisom? Môže politik po kauze Bašternák sedieť v jednej vláde s Robertom Kaliňákom?
Nie som odborníkom na justíciu ani na vnútro. No ak sa Lucia Žitňanská hodnotí ako ministerka, ktorá presadila veľmi potrebný zákon o osobných bankrotoch a exekúciách, tak urobila dobre, že to na piesočku, ktorý jej ohraničili, dokázala. Myslím si, že ak by mala ona osobne šancu ovplyvniť kolegov z iných strán, robila by to. No neviem, či takú šancu má. Naším problémom je, že sa chceme hrať na krištáľovo čistých, no popritom voliči, ktorí takúto striktnosť postojov nemajú, budú do parlamentu voliť v čoraz väčšej miere extrémistických a protisystémových hráčov, ktorí budú robiť ešte väčšie morálne kompromisy. Čo však neznamená, že by sa Robert Fico ako predseda vlády nemal zaoberať jedným zo svojich kľúčových ministrov, za ktorých nesie zodpovednosť.

V akom zmysle?
Myslím si, že za ľudí vo vláde má premiér oveľa väčšiu zodpovednosť ako jedna ministerka.

Ktorí traja ľudia v Smere alebo vláde majú hodnotu pre túto krajinu?
Ja som sa dostal do kontaktu len s troma ministrami tejto vlády – Petrom Kažimírom, Luciou Žitňanskou a Markom Maďaričom. Aj keď s Maďaričovými názormi nesúhlasím, myslím si, že v oblasti kultúry niečo spravil. Peter Kažimír je človek, ktorý ministerstvo riadi dobre, a má renomé, ktoré si zaslúži. Lucia Žitňanská si robí prácu, ktorá nie je politicky atraktívna, ale pomáha stovkám až tisícom ľudí, ktorí sa dostali do problémov.

Čiže je lepšie, ak človek vo svojej oblasti spraví aspoň niečo pre krajinu, než keby úplne odmietal spolupracovať s ľuďmi ako Robert Kaliňák? Poslanec Miroslav Beblavý hovorí, že už samotný fakt existencie tejto vlády prehĺbi problémy tejto krajiny, a to vrátane podpory protisystémových síl.
Myslím si, že napriek týmto slovám Miroslav Beblavý drží palce Lucii Žitňanskej aj Petrovi Kažimírovi. Je rodič a tiež si uvedomuje, že Slovensko nemôže tri a pol roka čakať na ideálnu vládu. Ja som podnikateľ. Snažím sa vždy hľadať spôsob, ako veci urobiť. Ako vravíme na východe – zrobiť tak, že by dobre bolo. Teda nájsť riešenie. U nás je bežné, že len preto, že sú veci komplikované a niekto by sa musel zašpiniť, tak radšej nespravíme nič. Ja si myslím, že iné krajiny sa pohli dopredu vďaka tomu, že sa ich obyvatelia vedeli spojiť a niektoré veci prekonať.

Ivan Štefunko. Foto N - Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Časť politickej scény hovorí, že Slovensko sa bude mať dobre len s vládou bez Smeru. Je táto veta prehnaná?
Myslím si, že táto krajina by prosperovala lepšie, keby nemala vo vláde tri štvrte strán, ktoré sú dnes v parlamente. Problém je Smer, ale problém je aj ďalších päť strán. No menovať ich nebudem. Slovenské politické strany veľmi intenzívne naskočili na princíp „z ruky do úst“, nepremýšľajú dlhodobo a chcú získavať krátkodobé politické body bez toho, aby si uvedomili, ako sa v zákopoch, ktoré si vykopali, budú orientovať o štyri alebo o osem rokov.

Aký je váš vzťah s Robertom Ficom?
Robert Fico odchádzal z SDĽ v čase, keď som k nej ja začal inklinovať. Bolo to okolo roku 1998. Nikdy som s ním nesedel za jedným straníckym stolom. Ako riaditeľ týždenníka Slovo som s ním robil jeden alebo dva rozhovory, kde presvedčivo kritizoval SDĽ za to, za čo som ju kritizoval aj ja. Keď sa o pár rokov zlučovala SDĽ, ale aj SDA so Smerom, nezúčastňoval som sa toho, lebo moje politické presvedčenie bolo sociálnodemokratické a Fico v tom období paradoxne tvrdil, že on tak naľavo nie je. Ľudia zo Strany európskych socialistov sa ma vtedy pýtali, čo je to za človeka.

Čo ste odpovedali?
Že Smer nie je založený na ideologickej, ale na marketingovej báze a že až na pár výnimiek to ľudia v Smere so sociálnou demokraciou nemyslia tak vážne, ako by si v Strane európskych socialistov mohli myslieť.

Čiže keby ste sa stretli s Robertom Ficom na ulici, pozdravili by ste sa, ale známi nie ste?
Nie. Neexistuje žiadna platforma, kde by sme sa mohli spolu stretávať. Intenzívnejšie sme sa spolu bavili len raz na sneme Českej strany sociálne demokratickej. Inak som ho stretol možno desaťkrát v živote.

O Martinovi Filkovi ste hovorili ako o človekovi, ktorý mohol byť lídrom Progresívneho Slovenska. Veľa sa však hovorí aj o Andrejovi Kiskovi. Je to len bratislavská fáma? Ako dobre sa s ním ako Popradčan poznáte?
Andrej Kiska veľmi často navštevuje aktivity, kde som aj ja. Dobročinné podujatia či akcie na podporu mladých podnikateľov. Stretávame sa teda pomerne často, ale nie je to v rovine, že by sme „kuli pikle“, ako by niekto na základe bratislavských fám mohol usudzovať.

No tie reči isto počúvate – veď už aj premiér Fico hovorí, že Kiska chystá vlastnú stranu.
Veľmi by ma zaujímalo, aká tá strana Andreja Kisku bude. Naozaj si netrúfam predvídať, ako sa prezident bude rozhodovať v období pred ukončením svojho mandátu, no myslím si, že hrá inú ligu, ako hráme my.

Tykáte si s prezidentom?
Tykáme. Myslím si, že si Andrej Kiska tyká s 95 percentami ľudí, ktorých stretne. Je to veľmi sympatické a svojou bezprostrednosťou si získava veľmi veľa ľudí. S Robertom Ficom si vykám.

Bol Peter Kažimír človek, ktorý mal vplyv na to, aby vaša firma Neulogy Ventures spravovala aj eurofondové peniaze?
Nie. Peter Kažimír nebol tým, kto robil tento výber. Robil ho Európsky investičný fond. Navyše išlo o peniaze, ktoré síce boli eurofondového charakteru, no pridávali sa k peniazom od súkromných investorov za rovnakých podmienok.

Skúste teda vysvetliť, ako to je s vaším spravovaním peňazí z eurofondov.
Reprezentujem firmu Neulogy Ventures, ktorá spravuje fond JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky – pozn. red.). Okrem nás Európsky investičný fond na tento účel vybral ešte jednu firmu a všetko prebehlo na základe extrémne náročného a dlhého výberového procesu, ktorý trval dva roky. Vylučujem akýkoľvek politický tlak. Dokonca som počul, že vzťahy medzi Petrom Kažimírom a Európskym investičným fondom nie sú najlepšie.

Ivan Štefunko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ivan Štefunko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Laicky teda: existuje balík eurofondových peňazí, ktoré sú určené na investície do startupov, Európsky investičný fond vyberal subjekty, ktoré ich spravujú, a vy ste jednou z dvoch takýchto firiem.
Áno. S dodatkom, že nespravujeme len verejné peniaze. Tie sú lákačom pre ďalších súkromných investorov, ktorí za presne takých istých podmienok vstupujú do jednotlivých projektov. Máme 40 investorov. Jedným je štát, jedným rešpektovaná banka a zvyšných 38 investorov sú súkromné osoby s nepriestrelným morálnym profilom. Ide o zakladateľov najväčších technologických firiem na Slovensku.

Kto tam je?
Je na ich rozhodnutí, či chcú zverejniť svoje mená. No nie je žiadnym tajomstvom, že tam sú niektorí zakladatelia firiem ako Eset či Sygic, alebo investori do Websupportu či Martinusu. Ide o ľudí, ktorí sa rozhodli neinvestovať do startupov po svojej linke, ale prenechali výber vhodných projektov nám. Investovali od 30-tisíc do pol milióna eur a teraz, keď sa budú distribuovať peniaze naspäť, ich budú dostávať v pomere, akým do tohto 26-miliónového fondu prispeli. V stredoeurópskom meradle sme dosiahli asi najlepší pomer súkromných a verejných peňazí.

Ako sa teda podarilo verejné peniaze zhodnotiť?
Myslím si, že okrem predaja strategického majetku, výberu daní a koncesionárskych poplatkov budú toto prvé peniaze, ktoré sa vrátia do štátneho rozpočtu, a nie som si vôbec istý, či s nimi rátajú.

Koľko je vo fonde verejných peňazí?
Okolo osemnásť miliónov eur z celkového balíka 26 miliónov. Ja som presvedčený, že nielen boli použité účelne a vytvorilo sa veľa pracovných miest, ale sa ešte aj vrátia, respektíve štát dostane viac, ako investoval.

Na ktoré tri firmy, ktoré Neulogy Venture podporilo, ste hrdý?
Som hrdý na firmu Vectary, ktorá prišla s konceptom 3D vizualizácií cez on-line prehliadač, kde sa naša investícia zhodnotila takmer šesťkrát. Veľmi som hrdý aj na firmu CropTech, ktorá z košického laboratória umelej inteligencie vytvorila hardvérový regulátor kyslosti, osvetlenia a vlahy v poľnohospodárstve, a budú súťažiť o agroinováciu roka. A hrdý som aj na prešovskú firmu Seak, ktorá vie veľmi špecifickým spôsobom regulovať osvetlenie v obchodných domoch a priemyselných centrách; svojou technológiou konkuruje gigantom ako Osram či Philips.

Na ktorej z vašich starších firiem ste najviac zarobili? Piano, Pelikan.sk?
Treba povedať, že ja som podnikateľ, ktorý svoje peniaze reinvestuje. Keby ste sa ma spýtali, koľko mám na účte, odpoviem, že toľko, koľko priemerný Slovák so svojimi úsporami. Všetky svoje prostriedky som investoval do fondu Neulogy Ventures. No najviac sa asi zhodnotil môj podiel v Pelikane.

Hovorí sa, že na Slovensku je veľa peňazí, ale málo čistých. Je to hlúposť?
Neviem súdiť čistotu peňazí. Stáva sa, že sa niekto s niekým objaví v obchodnom registri, novinár zbadá nejaké spojenie a vyvodzuje z toho závery. No v skutočnosti môžete byť vo firme aj s niekým, s kým ste si v nej byť neželali. Obchodné podiely sú transferovateľné. Preto hovorím, že otvorené dáta musia byť aj vysvetľované. Práve preto nemám pocit, že je jednoduché súdiť čistotu peňazí, napríklad na základe vzťahov v obchodnom registri. Na to treba nejaký ďalší analytický element.

Urobili ste v biznise niečo, za čo by ste sa museli hanbiť?
Dobrá otázka. Myslím si, že som mal niekedy dať väčší podiel niekomu, kto firme pomohol, a potom to už nešlo. No to nie je hanba, to je skôr ľútosť. Nie som si vedomý, že by som urobil niečo, čo by bolo zámerným podvodom. No biznis je trochu niečo iné ako politika. Biznis je kreatívna záležitosť, idete až tam, kam vám zákon dovoľuje. Niekedy sa môže stať, že sa až neskôr niečo ukáže ako neetické, napríklad na základe inej sumy informácií, ktorú ste predtým k dispozícii nemali. Aj preto som sa v minulosti zastal podnikateľov, ktorí boli pranierovaní iba za to, že sa s niekým objavili v obchodnom registri. To sa stáva často, a môže sa to stať aj mne.

Ivan Štefunko. Foto N - Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Veľa podnikateľov vraví, že práve toto je dôvod, prečo majú nedôveru k novinárom. Naozaj je to také vážne?
Robil som novinára, práve preto by som vám chcel poradiť, aby ste si k čistým faktom vždy pýtali aj vysvetlenie. Lebo ako sa hovorí, kým sa pravda vyberie na cestu, lož obehne polovicu sveta. Aj preto je také ťažké angažovať slušných podnikateľov do politiky a verejného života, lebo nechcú byť spájaní s vecami, ktoré sa tu robili povedzme v 90. rokoch. Pritom ľudia, s ktorými dnes komunikuje združenie Progresívne Slovensko, majú desaťkrát pohodlnejší život, než keby boli v politike.

Poznáte podnikateľa, ktorý ma ozajstnú fabriku? Lebo výčitka voči rozmýšľaniu vás a vašich známych z prostredia digitálnej, respektíve startupovej sféry môže byť, že nepoznáte väčšinu slovenskej ekonomiky.
Poznám, zúčastňujem sa mnohých akcií, kde sa stretávajú podnikatelia, aj z výrobnej sféry. Aj preto sa snažím vysvetľovať, že ekonomická regulácia by tieto dva typy ekonomík mala oddeľovať. Pracovné právo vo výrobe by malo byť menej flexibilné, to znamená, že záväzky voči zamestnancom by mali byť tvrdšie, ako by mali byť záväzky voči ľuďom v digitálnej ekonomike. Vyplácať odstupné programátorovi je zbytočné, lebo aj podpriemerný programátor si dnes rýchlo nájde veľmi dobrú robotu. Ľudia, ktorí žijú v regiónoch s veľkou nezamestnanosťou a pracujú vo fabrikách, by mali byť chránení oveľa viac. Problém toho, keď sú tieto životné situácie na jednej úrovni, je ten, že sa to spriemeruje.

Mali by mať živnostníci nižšie odvody?
Živnostníci by nemali byť favorizovaní pred zamestnancami. Najväčšie odvody v tejto krajine platia zamestnanci, aj keď sú to zároveň ľudia, ktorí na Slovensku zarábajú najmenej. Odvodový a daňový systém treba znovu premyslieť. Osobne si nemyslím, že menšia daň z dividend je tragédia, no zároveň som presvedčený, že niektoré dane z práce, kam radím aj odvody, by sa mali špeciálne pri zamestnancoch znížiť.

Klasická otázka z pravo-ľavého delenia politického spektra: má minimálna mzda význam?
Minimálna mzda je potrebná, a to najmä v krajine, kde sa využíva vo veľkej miere. Ak je veľká časť ekonomiky šedá a ľudia využívajú minimálnu mzdu ako nevyhnutné zlo, aby aspoň nejakým spôsobom platili odvody, je minimálna mzda dôležitá. Je to jedna z posledných ochrán a ja si nemyslím, že bráni zamestnanosti. Veľká časť priemyslu ťaží z našich malých miezd. Keď Slovensko takéto fabriky pred pätnástimi rokmi lákalo, malo myslieť aj na to, ako v nich zvyšovať pridanú hodnotu. To sa nestalo. Máme tu veľa priemyslu, prezentujeme to ako úžasnú vec, ale ľudia tu nerobia na pozíciách, ktoré by neboli nahraditeľné niekým iným v lacnejšej krajine.

Sú na Slovensku nízke platy?
Sú veľmi nízke.

Kde je chyba?
V tom, čo som povedal. Štát nie je schopný podporovať vyššiu pridanú hodnotu v priemysle, ktorým sem lákame. Navyše je pre politikov jednoduchšie strihať pásku na fabrike, kde sa vytvorí tisíc pracovných miest, ako niekoľko mesiacov robiť na podpore tisícky ľudí, ktorí by sa osamostatnili a samozamestnali, a časom by možno každý z nich ponúkol dve miesta aj pre svojich kamarátov. Vidím to aj v médiách. Akoby sa u nás stalo hrdinským činom, ak nejaký podnikateľ po privatizácii nerozkradol fabriku. No až teraz si začíname viac všímať príbehy ľudí, ktorí si vytvorili svoj vlastný podnik. Či už je to pekáreň, alebo dizajnérske štúdio.

Kto môže za to, že nemáme vyššie platy? Mikloš alebo Kažimír?
Sú v tom obaja. Jeden naštartoval proces zahraničných investícií bez podmienok, druhý v ňom neurobil žiadnu zmenu.

Prekáža vám nálepka ľavičiara, ktorú od médií dostávate?
Ja som ľavičiar. Existujú skoro vedecké spôsoby a dotazníky, ako to určiť. V západnom slova zmysle vás to zaradí niekam medzi dve osy, jednu so škálou autoritatívne – liberálne názory, a druhú so škálou pravicé – ľavicové. Všetci ľudia, s ktorými sa momentálne dávame dokopy, sa pohybujú vo veľmi podobnom hodnotovom spektre. Niektorí sú päť milimetrov na pravicovej strane, niektorí päť milimetrov na ľavicovej. Ale dokopy máme k sebe bližšie ako mnohé strany, ktoré tu roky vládli v jednej koalícii. Napríklad s Michalom Trubanom máme názory na ekonomiku skoro podobné.

V akom zmysle?
Každý z nás si myslí, že treba platiť dane, lebo je to naša povinnosť, a treba ich využiť na lepšiu infraštruktúru, ale aj na udržanie sociálnej kohézie medzi rôznymi skupinami ľudí. Ani jeden nechceme, aby tu vznikali ploty medzi regiónmi alebo medzi chudobnými a bohatými.

V roku 2009 ste pre Týždeň povedali: „Som presvedčený, že klimatické zmeny sú silná ľavicová téma. To, že v Tatrách nie je sneh, nás poškodí oveľa viac ako to, či padnú chemické závody alebo nie. Preto si myslím, že by sa tým mal Fico zaoberať. Zaoberá sa úplne inými vecami.“ Je to naozaj tak?
Ja som z Tatier. Často svojim kamarátom vysvetľujem, že pre Tatry je dôležitejšie, aby prosperoval cestovný ruch založený na snehu, ako dotovať taký priemysel, ktorý na základe čísel už nemá budúcnosť. Trvalo udržateľná budúcnosť je pre mňa záväzok voči ďalším generáciám, v tomto ma moje otcovstvo naozaj zobralo.

Vašej skupine je už teraz vyčítané, že môžete byť ťažko zrozumiteľní. Už len svojím názvom – mnohí nerozumejú tomu, čo je to progresivizmus.
Intelektuáli nám vyčítajú, že nebudeme zrozumiteľní pre ľudí, no ja mám pocit, že sa s ľuďmi nikdy nerozprávali. Keď sa bavím s ľuďmi od Prešova po Bánovce, nemám problém s tým, že by mi nerozumeli. Keď sa ma niekto spýta, čo „progresívny“ znamená, vysvetlím to. Keď sa niekto volá Srdce, Slnko, Sieť alebo Skok, nikoho ani nenapadne pýtať sa, čo ten názov predstavuje.

Čo teda znamená slovo „progresívne“?
Niečo, čo sa nesnaží konzervovať aktuálny stav, len preto, že to tak robili naši otcovia a starí otcovia. Je to prúd, ktorý sa snaží prispôsobovať dobe, aby s ňou občania krajiny držali krok alebo mali navrch.

Ako sa chcú progresivisti správať, aby si dobre rozumeli s konzervatívnymi politikmi a mysliteľmi a dokázali spolu fungovať?
Konzervatívne správanie má na Slovensku oveľa väčšiu tradíciu a má dostatok sietí, ktorými sa šíri – od cirkvi až po médiá. Progresívni ľudia vedia svoje presvedčenie vysvetľovať názormi a činmi. A ako koexistovať? V každej krajine sú minimálne tri-štyri prúdy, ktoré vedľa seba bežne v parlamente fungujú. Paradoxne, Slovensko progresívne zastúpenie v parlamente nemalo už relatívne dlho.

Kto reprezentoval progresívny prúd v slovenskom parlamente naposledy?
Istá časť SDKÚ, ale v začiatkoch aj istá časť Smeru. Určite istá časť SaS a časť Mosta-Híd. Ale vždy to boli len isté časti. Všetky tieto strany chceli vždy byť všeobjímajúce strany, ktoré mali ambíciu osloviť Fera aj Joža, podnikateľa aj učiteľa. Preto si osvojili všetky možné hodnoty, aby sa tam našiel každý. No vo finále tieto strany neboli uveriteľné.

Nie je dnes v parlamente aspoň niekto, koho by ste považovali za blízkeho progresívnemu prúdu?
Myslím si, že Miro Beblavý je taký človek. Ale podľa mňa aj Peter Kažimír. V marazme individualít v tejto krajine tam patrí aj on. Určite je progresívnym človekom Andrej Kiska, Martin Poliačik, svojím spôsobom Lucia Žitňanská.

Od hodnôt k marketingu. Nebude o úspechu a neúspechu Progresívneho Slovenska rozhodovať to, či sa bude vedieť predať? Budete mať na to dostatočný tím?
Bavme sa o think-tanku a nie o politickej strane, lebo teraz je to naozaj think-tank. Myslím si, že máloktorá partia má taký silný tím, aký máme my. Je to mix veľmi zaujímavých dám a pánov, ktorí majú skúsenosti z rôznych sfér. Náš plán má niekoľko fáz. Prvú máme za sebou, urobili sme stretnutie so stovkou ľudí a predstavili sme sa. Stanovili sme si rozpočtové línie, ktoré chceme venovať ľudským zdrojom, a na tom teraz bude hlavný akcent. Keď budeme potrebovať ďalších zamestnancov, budeme ich najímať.

Z akých peňazí?
Progresívne Slovensko teraz financuje päť ľudí. Ja, Michal Truban, Michal Meško, Rasťo Kulich a Anton Zajac. Každý z nás dal doteraz 4-tisíc eur. Na základe rozpočtu, ktorý sme si schválili, venujeme aj ďalšie peniaze. Každý, kto do projektu dal finančné prostriedky, sa zaviazal, že z toho nikdy nebude chcieť nič mať. Skôr si uvedomuje, že mu to bude škodiť. Okrem toho sme si stanovili hranicu 200-tisíc eur, ktorú nesmie príspevok jedného človeka presiahnuť. Len preto, aby nebol žiadny človek, ktorý by sa cítil ako hlavný akcionár a mal pocit, že môže niekomu o piatej ráno zavolať a niečo riešiť.

Keby ste sa dozvedeli, že v júli 2017 sa majú konať predčasné voľby, potešili by ste sa, alebo by ste zostali smutný?
Bol by som rozpačitý, lebo by nastal stres. Ale berte to skôr ako pokus o úprimný žart. Keďže nie sme politická strana, tak sa na žiadne voľby, samozrejme, nepripravujeme. No myslím si, že organizačné schopnosti nášho tímu sa vedia prispôsobiť rôznym stresovým situáciám.

Aké máte vy osobne obmedzenia, ak sa bavíme o prípadnej účasti na kandidátke?
Mám obmedzenia, ktoré sa dajú vyriešiť. Ale každý človek má niečo. Ja mám zdravotné starosti, ktoré som vďaka rodine a priateľom úspešne prekonal, a ak si budem dávať pozor, všetko pôjde, ako má. Čo sa týka práce, mám záväzky, ktoré s radosťou a odhodlaním naplním, no nie je to nič, čo by sa nedalo zmeniť. Ja som sa nikdy nezaviazal niekomu darovať svoj život a každý, kto investoval do môjho fondu, vedel, že som človek, ktorý má väčšie než len podnikateľské ambície.

Zmenilo váš život, keď ste sa dozvedeli, že môžete zomrieť?
Jasné, lebo prišiel stres, čo mám ešte do konca života spraviť. Mal som práve veľmi čerstvo manželku a dieťa, snažil som sa teda dať dokopy život tak, že ak by sa niečo stalo, moja nová rodina tým neutrpí. A áno, zmenil som sa. Je také porekadlo, že keď nejde o život, nejde o nič. Dnes už strašne veľa vecí beriem s väčším nadhľadom, ako to bolo kedysi.

O Progresívnom Slovensku sa píše ako o projekte Ivana Štefunka…
… a to ma strašne mrzí.

Nesedí to?
Mrzí ma to, lebo je to projekt minimálne ôsmich ľudí, ktorí sú teraz v správnej rade, a ďalších desiatok podporovateľov. Budem sa veľmi snažiť presvedčiť novinárov, aby sa okrem mňa na združenie pýtali všetkých ľudí, ktorí tam sú.

Kto z týchto ľudí je pripravený na to, aby sa o tri roky stal premiérom či vicepremiérom?
Rovno na premiéra sa chcete pýtať? Nemôžeme keď tak zostať aspoň pri ministroch? Ministri môžu byť všetci, aj keď je to stále občianske združenie. Byť premiérom či vicepremiérom si vyžaduje extrémnu dávku obety a sily. Minimálne štyria ľudia sú schopní byť lídrami. Či už Ivana Molnárová, Rado Pala, Mišo Truban, alebo o pár rokov Miša Jacová. A asi by som mal spomenúť aj seba.

Ivan Štefunko (39)

Narodil sa v Poprade, dnes je známy najmä z IT biznisu. Stál pri vzniku webu Pelikan.sk, ktorý dnes patrí k najväčším predajcom leteniek. Podieľal sa aj na založení technologickej firmy Monogram či portálov Lekar.sk, Euractiv.sk a Energia.sk. Potom pôsobil vo firmách Neulogy a Neulogy Ventures, kde novým startupom pomáhajú s rozbehom.

Ešte pred kariérou v biznise sa angažoval aj v politike. Vždy bol považovaný za ľavičiara. Viedol týždenník Slovo, bol členom Strany demokratickej ľavice aj lídrom jej mládežníckej organizácie, teda Mladej demokratickej ľavice. Po spojení väčšiny ľavicových strán so Smerom však viackrát najsilnejšiu vládnu stranu kritizoval.

Pred niekoľkými rokmi absolvoval vážnu operáciu hlavy. Zdravotné problémy ho inšpirovali k založeniu on-line portálu Diagnose.me, kde môžu pacienti priamo kontaktovať špecializovaných lekárov, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Ekonóm Goliaš z krízového štábu: Výška príspevkov na udržanie zamestnanosti je malá, odporučili sme ich zvýšiť

Šéf INEKO Peter Goliaš. Foto - TASR
Šéf INEKO Peter Goliaš. Foto – TASR

Ekonóm Peter Goliaš z ekonomického krízového štábu hovorí, že príspevky na udržanie zamestnanosti treba výrazne zvýšiť. Odkazuje na prieskumy, kde sa podnikatelia sťažujú, že výška podpory nestojí za nevyhnutnú administratívu.

Zdieľať

Pomoc pri nájmoch: Ministerstvo spravodlivosti verí, že sa nájde riešenie, ktoré nevyvolá pocit krivdy   

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Nájomcovia, ktorí museli pre pandémiu zatvoriť svoje prevádzky, čakajú na kompenzáciu nájmov, na program vlády a do parlamentu by sa mal zákon dostať 3. júna. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho pripravuje, verí, že sa nájde riešenie, ktoré nevyvolá pocit krivdy u nájomcov či prenajímateľov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prešovský samosprávny kraj pridá od pondelka 1. júna prímestské školské spoje, nevráti sa však k plnej prevádzke ako pred pandémiou. Kraj to zdôvodňuje tým, že do škôl nebude chodiť väčšina žiakov druhého stupňa ani stredoškoláci.

  • Dopravcovia zverejnili cestovné poriadky na svojich weboch, podľa krajskej samosprávy sa dopĺňajú aj informácie na stránku cp.sk.
  • Kraj si prímestskú dopravu objednáva od SAD Prešov, SAD Humenné, SAD PopradBUS Karpaty.

MHD v Prešove bude jazdiť ďalej ako cez prázdninové pracovné dni, dopravný podnik však pridá niekoľko školských spojov. (tasr, n)

Zdieľať

Microsoft chce desiatky novinárskych pozícií nahradiť systémom umelej inteligencie. Podľa denníka Seattle Times sa opatrenie dotkne asi 50 pracovných miest vo výrobe spravodajstva pre web MSN prevádzkovaný Microsoftom.

Túto prácu teraz robia agentúrni zamestnanci, ktorých služby už však spoločnosť po 30. júni nechce využívať.

„Ako všetky spoločnosti pravidelne vyhodnocujeme svoju obchodnú činnosť,“ uviedol Microsoft vo vyhlásení. „To niekedy môže vyústiť do zvýšenia investícií do niektorých oblastí a reštrukturalizácie iných. Tieto rozhodnutia nevychádzajú z terajšej pandémie,“ dodala spoločnosť.

Podľa Seattle Times si Microsoft ponechá kmeňových novinárskych zamestnancov, ktorí vykonávajú podobnú prácu ako agentúrni, s tými však zmluvy neobnoví. Denník s odvolaním na niektorých zamestnancov uviedol, že MSN bude na produkčnú prácu využívať umelú inteligenciu.

Súčasťou práce spravodajskej produkcie je organizácia správ od spolupracujúcich mediálnych domov či výber údernejších titulkov a lepších ilustračných fotografií. Robia to teraz ľudia, túto úlohu však prevezme umelá inteligencia.

„Už niekoľko mesiacov to fungovalo v poloautomatickom režime, teraz to dostalo zelenú,“ citoval denník jedného z agentúrnych pracovníkov, ktorému neobnovili zmluvu. „Je demoralizujúce pomyslieť na to, že stroje nás môžu nahradiť, ale tak to je,“ dodal.

Niektorí prepustení novinári upozorňujú na to, že umelá inteligencia nemusí editorskú prácu plne zvládnuť, čo sa môže skončiť vydávaním nevhodných správ.

„Celý čas čítam o tom, ako automatizácia a umelá inteligencia prevezmú ľuďom prácu. A teraz prevzali moju,“ uviedol podľa denníka Guardian ďalší z prepustených novinárov.

Portál BBC poznamenal, že Microsoft je len jednou z mnohých IT firiem, ktoré s umelou inteligenciou v novinárskej práci experimentujú. Ďalšou je napríklad gigant Google. Cieľom vývoja takýchto systémov umelej inteligencie je znížiť náklady a zvýšiť efektivitu práce. (čtk)

Zdieľať

Pellegrini kritizuje vládnu pomoc pre podnikateľov počas koronakrízy. „Vaša pomoc je v porovnaní s inými krajinami najpomalšia, najkomplikovanejšia a najslabšia,“ povedal Pellegrini v TV Markíza. Podpredseda Smeru sa obáva, že sa spustí „pandémia nezamestnanosti na Slovensku“.

Zdieľať

Peter Pellegrini si myslí, že na zákaz nedeľného predaja nie je ideálny čas. Návrh zákona však podľa neho preverí, aká jednotná je koalícia. Pellegrini to povedal v diskusnej relácií Na telo.

Zdieľať

Minister práce Milan Krajniak k zákazu nedeľného predaja: „Zatiaľ platí stav, ktorý je dohodnutý – poslanecké návrhy môžu prejsť iba vtedy, ak sa na tom všetci zhodneme,“ povedal v relácii TV Markíza Na telo.

Krajniak dodal, že on by tento návrh podporil, ale akceptuje, že SaS na čele s Richardom Sulíkom je proti. Ak sa oni nerozhodnú návrh podporiť, zákaz predaja v nedeľu nebude.

Zdieľať

Peter Žiga k zatvoreniu obchodov v nedeľu: „Prečo v čase, keď by sme mali podporovať predaj, hovoríme o tom, že by sme zatvorili obchody v nedeľu? Ekonomická situácia teraz na toto nie je dobrá,“ povedal Žiga v TA3.

Podpredseda Smeru by túto tému odsunul napríklad o dva roky. Taktiež by podľa neho nebolo fér, ak by sa zatvorili obchody, ale výroba vo fabrikách by naďalej v nedeľu pokračovala.

„Keď má byť voľná nedeľa, nech je pre všetkých,“ poznamenal k téme predseda parlamentu Boris Kollár.

Zdieľať

Boris Kollár si myslí, že obmedzenia by sa mali naďalej uvoľňovať. „Som presvedčený, že tento stav je už neudržateľný a pochopia to aj odborníci a hygienici,“ povedal Kollár na TA3 s tým, že Slovensko by malo ísť v súlade so susednými krajinami.

Zdieľať

Tender na rekonštrukciu gabčíkovských komôr prejde auditom, oznámil minister životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá aj polícia.

„Existujú dôvodné podozrenia, že súťaž na rekonštrukciu gabčíkovských komôr nemusela byť v súlade s legislatívou. Ak by to zaváňalo korupciou, pravdepodobne by to nevyzeralo inak. O štátnu zákazku mali záujem viaceré firmy. Jednu z nich, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, vyradili ešte pred súťažou,“ tvrdí Ján Budaj.

Za podozrivé považuje rezort aj okolnosti v personálnom obsadení vysokých postov v štátnom podniku, pričom sa odvoláva na medializované informácie. Štátnu zákazku vyhrala firma Metrostav, ktorej bývalý manažér pracoval vo vodohospodárskom štátnom podniku, ktorý celý tender pripravoval.

„Vidím v tom konflikt záujmov. Využijem všetky zákonné nástroje, ktoré mám v rukách, aby som zistil, či bola súťaž férová,“ doplnil minister. (tasr)

Zdieľať

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo pred továrňou Renaultu vo francúzskom meste Maubeuge proti plánovanému prepúšťaniu. Automobilka v piatok predstavila plány na reštrukturalizáciu tovární a zrušenie 15-tisíc miest, z toho 4 600 vo Francúzsku.

Informovala o tom agentúra AFP.

Renault zápasí s poklesom dopytu, ktorý tento rok prehĺbila koronavírusová kríza. Vlani automobilka vykázala prvú celoročnú stratu za desať rokov a jej tržby klesli o viac než tri percentá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň predstavil balíček v hodnote vyše osem miliárd eur na záchranu domáceho automobilového priemyslu. Vyzval tiež francúzske automobilky, aby vyrábali autá vo svojej krajine. Štát v Renaulte vlastní 15-percentný podiel. (čtk)

Zdieľať

Nemecká vláda sa dohodla s EÚ na záchrannom balíčku deväť miliárd eur pre leteckú spoločnosť Lufthansa. Berlín po intenzívnych rokovaniach súhlasil, že Lufthansa zníži počet svojich lietadiel vo Frankfurte a v Mníchove.

Letecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že sa na oboch letiskách vzdá 24 slotov, teda pridelených časov na vzlety a pristátia, čím vznikne priestor novým konkurentom. Balíček ešte musí schváliť dozorná rada a akcionári.

Domáce podmienky

Záchranný balíček najväčším európskym aerolíniám schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF v pondelok. Pomoc zahŕňa majetkovú injekciu od vlády, ktorá získa podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Bude mať aj dve kreslá v predstavenstve. Tento podiel by WSF chcel predať do konca roka 2023.

WSF investuje do Lufthansy aj 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť získa taktiež syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.

Kto môže získať uvoľnené miesta

Lufthansa dnes uviedla, že Brusel v konečnej dohode ustúpil zo svojich počiatočných požiadaviek. Aerolínie z Frankfurtu a Mníchova stiahnu po štyroch lietadlách. 24 slotov sa rovná trom párom vzletov a pristátí každého zo štyroch lietadiel na danom letisku.

Počas prvých 18 mesiacov môže uvoľnené sloty vo Frankfurte či Mníchove získať vždy len jeden nový konkurent. Potom budú sprístupnené všetkým konkurentom, ktorí už na menovaných letiskách pôsobia. Ich kapacita bude pridelená v ponukovom konaní európskym leteckým spoločnostiam, ktorým v čase pandémie štát výrazne nepomohol, uviedla Lufthansa. (čtk)

Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister financií Eduard Heger rokovali v piatok o pomoci pre hlavné mesto. Diskutovali aj o financovaní mesta v budúcnosti, zákone o hazarde a objektívnej zodpovednosti pre mestských policajtov.

Bratislava čelí podobne ako iné mestá masívnym výpadkom príjmov v dôsledku koronakrízy.

Kto bol na rokovaní:

  • Okrem Valla a Hegera diskutovali aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Obaja sú zároveň bratislavskými mestskými poslancami. Za mesto sa zúčastnili aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál či Matúš Lupták, ktorý dozerá na mestské financie.

O čom sa hovorilo:

  • Poslanec Vetrák na sociálnej sieti napísal, že postavenie Bratislavy budú riešiť v rámci reformy financovania samosprávy.
  • Preskúmať chce aj možnosť zavedenia novej dane z vonkajšej reklamy či väčšie zdanenie developerov pri výstavbe viacpodlažných výškových budov.
  • Niektoré druhy hazardu, ktoré ľuďom prekážajú, chcú zakázať, ako napríklad herne či výherné automaty. „Musíme však spresniť aj legislatívu, aby pri iných druhoch hazardu finančne nepoškodzovala mestá a obce,“ tvrdil Vetrák.
  • Vláda podľa Vetráka môže pomôcť Bratislave s likviditou a taktiež poskytnúť finančnú pomoc verejnej doprave. „Eduard Heger prisľúbil aj urýchlenie úhrady finančných prostriedkov z eurofondov určených na výstavbu karlovesko-dúbravskej radiály (26 miliónov eur),“ poznamenal Vetrák.
  • Ministerstvá financií a vnútra pripravia spustenie inštitútu objektívnej zodpovednosti pre mestskú políciu, čo mesto žiada na podporu svojej chystanej parkovacej politiky.
  • Vetrák uviedol, že sa pracuje aj na novom zákone o Bratislave, ktorý „obmedzí pôsobnosť niektorých menších mestských častí“.
  • Aj primátor Vallo na Facebooku napísal, že diskutovali o financovaní Bratislavy v budúcnosti a ťažkostiach mestom vlastneného Dopravného podniku Bratislava (DPB).

Bratislava vyrokovala pomoc od štátu aj v závere minulého roka. (tasr, n)

Zdieľať

Polícia vzniesla obvinenie voči dvom vrcholným manažérom spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Obvinila ich z trestného činu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, spôsobili údajne škodu vo výške 12,5 milióna eur.

Vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie prvého z obvinených do väzby. Na druhého bude vydaný zatýkací rozkaz, keďže sa už dlhšie nenachádza na Slovensku.

Čo hovorí polícia

  • Obvinenie súvisí s nelegálnou ťažbou materiálu určeného na výstavbu D4 a R7 v katastrálnom území obce Dunajská Lužná, časť Jánošíková.
  • V chránenom území Žitného ostrova tým podľa polície vznikla škoda 12,5 milióna eur.
  • Polícia zaistila sumu 12,25 milióna eur a nehnuteľnosti na Slovensku (neuviedla, či patrili firme).
  • V súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu polícia rieši deväť trestných vecí. Týkajú sa neoprávneného nakladania s odpadmi, ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, ako aj majetkovej a daňovej trestnej činnosti.

Polícia nemenovala, ktorých manažérov obvinila. Uviedla však, že jeden z nich je nemecký občan a má iniciály M. H. – podľa televízie Markíza ide o šéfa firmy Michaela Heerdta. Druhý je občan Španielska, ktorý sa na Slovensku nezdržiava, podľa Markízy je ním Heerdtov predchodca Juan José Bregel Serna.

Firmu D4R7 Construction vlastní španielska stavebná spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. (tasr, polícia sr, n)

Zdieľať

Prezident cechu taxikárov: Máme desatinu tržieb oproti časom pred krízou

Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová
Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová

Taxikárom sa ani po takmer štyroch týždňoch väčšina zákazníkov nevrátila. Šéfovia firiem odhadujú, že ich súčasné príjmy sú na úrovni pätiny až desatiny z čias pred krízou.

Zdieľať

Ivan Korčok vníma európsky balík na obnovu ekonomiky ako veľkú šancu na modernizáciu krajiny a štrukturálne reformy. V RTVS upozornil, že na celoeurópskej úrovni zatiaľ nie je zhoda na tom, ako presne bude tento balík vyzerať.

Podľa Korčoka sme ešte len na začiatku celého procesu a konečná podoba balíka na obnovu ekonomiky bude závisieť od rokovaní.

Slovenská diplomacia podľa ministra bude pri rokovaniach bojovať za Slovensko, no základným meradlom úspechu európskeho plánu podľa neho nie je to, koľko peňazí bude mať na konci Slovensko, ale či sa podarí pozviechať európskej ekonomike.

Proti návrhu Európskej komisie, ktorá prišla s balíkom 750 miliárd eur, pričom väčšinu tvoria granty, je napríklad Rakúsko či Dánsko. Nesúhlasia so spoločným požičiavaním.

Poslanec Smeru Peter Kmec si myslí, že financie z balíka by mali ísť na obnovu hospodárskeho rastu.

Zdieľať

Americké akcie zmazali väčšinu dnešných strát po vystúpení Donalda Trumpa, ktorý neoznámil odvetné clá na Čínu, hoci sa toho investori obávali. Zatiaľ čo Dow Jonesov index uzavrel seansu miernym poklesom, S&P 500 a Nasdaq sa spevnili.

V týždňovom a v mesačnom porovnaní sa všetky tri indexy posilnili.

Ako sa dnes obchodovali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, klesol o 0,07 percenta a uzavrel na 25 383,11 bodu.
  • Širší index S&P 500 vzrástol o 0,48 percenta na 3044,31 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 1,29 percenta na 9489,87 bodu.

Potláčanie autonómie Hongkongu

Investori dnes čakali na Trumpovu tlačovú konferenciu ohľadom bezpečnostného zákona pre autonómny Hongkong, ktorý vo štvrtok schválil čínsky parlament. Kritické reakcie sa ihneď ozvali nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších krajín, ktoré považujú zákon za obmedzenie autonómie Hongkongu.

Trump počas svojho vystúpenia nezmienil žiaden krok, ktorý by mohol obmedziť prvú fázu obchodnej dohody uzavretej medzi Washingtonom a Pekingom v polovici januára.

Americký prezident povedal, že dal pokyn vláde, aby spustila proces rušenia politických výnimiek, ktoré Hongkongu poskytovali zo strany USA oproti pevninskej Číne špeciálne postavenie.

Dodal, že Spojené štáty tiež zakážu vstup do krajiny „potenciálne rizikovým“ osobám z Číny a začnú sankcionovať čínskych oficiálnych činiteľov, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za podrývanie hongkonskej ekonomiky. (čtk)

Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Ceny ropy sa v máji po aprílovom kolapse výrazne zvýšili. Severomorská ropa Brent si za mesiac pripísala 40 percent, teda najviac od marca 1999, americká ľahká ropa WTI 88 percent, čo je jej najprudší mesačný nárast v histórii.

V priebehu dnešného obchodovania si Brent pripísal 0,1 percenta a uzavrel na 35,33 dolára za barel. WTI zdražela o 5,3 percenta na 35,49 dolára za barel.

Ceny ropy v poslednom čase ťažia z nádejí na oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti koronavírusu i z dohody kartelu OPEC a ďalších ťažiarov o obmedzení dodávok suroviny na trh. Naďalej však zostávajú hlboko pod úrovňami z obdobia pred príchodom koronavírusovej krízy.

Ťažba ropy v rámci kartelu OPEC v máji podľa dnešnej správy agentúry Reuters klesla na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. OPEC a ďalší poprední ťažiari na čele s Ruskom sa minulý mesiac dohodli, že v máji a v júni znížia dodávky ropy o takmer 10 miliónov barelov denne.

Štvrtkové údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) však ukázali, že zásoby ropy v USA sa minulý týždeň zvýšili o 7,9 milióna barelov na 534,4 milióna barelov. Dopyt po pohonných hmotách v USA zostáva podľa analytikov slabý, hoci niektoré štáty uvoľňujú reštrikcie na cestovanie, ktoré zaviedli v reakcii na šírenie koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia zhoršila prognózu obchodu EÚ so zvyškom sveta. Na tento rok očakáva pokles o 868 miliárd eur, teda o vyše 10 percent. V apríli predpokladala pokles o 525 miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Staviteľ bratislavského obchvatu D4R7 Construction potvrdil, že polícia predviedla jedného z manažérov firmy na výsluch. Postup polície označila firma za mimoriadne prekvapivý, hovorí, že so slovenskými orgánmi vždy spolupracovala.

Konzorcium, ktoré tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau, neuviedlo, ktorý z jej predstaviteľov bol zadržaný.

„Rešpektujeme právomoc slovenských orgánov vyšetrovať akékoľvek otázky, ktoré považujú za relevantné, no očakávame, že kroky, ktoré sú podnikané voči našej spoločnosti a jej pracovníkom, budú rozumné a primerané s ohľadom na okolnosti,“ reagovala D4R7.

Konzorciu sa nepáči, že sa informácie o jej pracovníkoch dostali do médií skôr, než sa stihli vyjadriť. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby v súlade s princípmi právneho štátu rešpektovali prezumpciu neviny a aby sa zdržali používania nezákonných, zbytočných a neprimeraných opatrení,“ uzavrela D4R7. (tasr, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať