Píšu listy prezidentovi, žiadajú ho, aby nepodpísal reguláciu súkromných jaslí

Detské jasle U Macka Macíka v Banskej Bystrici fungujú už 12 rokov. Vznikli v čase, keď bol v tomto krajskom meste jaslí nedostatok, dopyt po nich vysoko presahoval ponuku.

Ich zriaďovatelia jasle vybudovali bez pomoci štátu či samosprávy, museli najprv nájsť vhodný priestor, potom ho zariadiť tak, aby ho schválili všetky inštitúcie. „Naším cieľom nebolo a ani nie je zbohatnúť, to by sme sa venovali inej činnosti. Chceli sme robiť to, čo sme považovali za potrebné a záslužné, a hlavne to, čo nás bavilo a napĺňalo,“ tvrdí Gabriela Macíková z týchto jasličiek.

Spomína, že trvalo roky, kým sa z počiatočného fyzického aj finančného vyčerpania pozbierali. „Energiu sme brali z usmiatych tvárí jasličkárov a z pozitívnych referencií spokojných rodičov. Od štátu ani samosprávy sme nedostali žiadnu podporu,“ rekapituluje Macíková.

Nepozdáva sa jej, ako chce štát fungovanie zariadení pre deti do troch rokov od budúceho roku regulovať. Aj preto sa spolu s ďalšími súkromnými jasličkami obrátili listom na prezidenta republiky Andreja Kisku, aby nedávno schválený zákon o sociálnych službách, ktorý zásadne upraví ich činnosť, nepodpísal.

Prečítajte si

Detské jasle môžu zdražieť, štát chce, aby fungovali inak. Čo plánuje zmeniť?

Považujú ho za diskriminačný

Desiatky súkromných zariadení pre najmenšie deti považujú zákon z dielne ministerstva práce za diskriminačný, pretože reguluje, ktoré deti súkromné jasle smú a ktoré nesmú prijať. Podľa schváleného zákona by totiž do súkromných jaslí mohli v budúcnosti dať svoje deti len matky, ktoré pracujú.

Macíková sa pýta, akým právom chce štát takto pristúpiť k regulácii činnosti jaslí. „Poskytujeme službu rodičom detí do troch rokov, a keďže nás štát nedotuje, neviem, prečo by sme mali obmedziť svoje služby len pre zamestnané matky. Ak nie sme štátu nijako finančne zaviazaní, nemôže nám štát ani diktovať, o ktoré dieťa do troch rokov sa môžeme starať,“ píše v liste prezidentovi Macíková.

Hlavné výhrady súkromných jaslí k zákonu:

• súkromné jasle budú len pre pracujúcich rodičov
• deti v nich budú smieť zostať len do dovŕšenia 3 rokov veku
• súkromné jasle budú musieť byť bezbariérové
• ich zriaďovatelia budú musieť byť zapísaní v registri

Zriaďovatelia jaslí, ktorí radia prezidentovi zákon nepodpísať, považujú túto právnu normu za dikriminačnú aj preto, že istej skupine žien znemožňuje dať dieťa do súkromných jaslí.

Podľa Lucie Goméz, ktorá prevádzkuje súkromnú škôlku s jasličkami Rainbow Garden v Limbachu a ktorá aj pripomienkovala spomínaný zákon, tak do súkromných jaslí už nebudú môcť dať deti napríklad mamy na materskej dovolenke s mladším súrodencom, mamy, ktoré si rozbiehajú svoju živnosť, ale neplatia si prvý rok odvody, ale ani tie, ktoré si hľadajú prácu a chodia po pohovoroch. „A v neposlednom rade ani mamičky, ktoré nepracujú, lebo ich manžel dokáže rodinu finančne zabezpečiť, ale sú presvedčené, že ich deti kolektív potrebujú, a túto službu si dokážu zaplatiť,“ pripomína.

Zamestnané mamy pritom už dostávajú vyšší príspevok na opatrovanie dieťaťa, ako je výška rodičovského príspevku, na ktorý majú nárok všetky mamy na rodičovskej.

„Ak chce mama dať dieťa do jaslí napriek tomu, že nemá nárok na uvedený príspevok na opatrovanie, mala by mať možnosť to urobiť. A štát by jej to nemal zakazovať,“ tvrdí Macíková.

Zákon však podľa súkromných jaslí diskriminuje aj deti, pretože upravil, že ich budú musieť opustiť hneď po dovŕšení troch rokov. Keďže kapacity materských škôlok, kam by mali potom prestúpiť, nie sú dostatočné, môže sa stať, že až do začiatku ďalšieho školského roku nebudú mať mamy svoje dieťa kam umiestniť.

„Pán Kiska, píšem Vám ako prezidentovi, ktorý ochraňuje práva občana, stojí na najvyššom poste v krajine a ktorý vládne rozumom a citom. Píšem Vám ako človeku, rodičovi, starému otcovi a človeku znalému podnikateľského prostredia na Slovensku,“ prihovára sa za vrátenie zákona Alexandra Podobová, zakladateľka detského centra Smiling Faces a Prvej farmárskej škôlky z Bratislavy-Ružinova.

Aj ona je presvedčená, že tento zákon nič nerieši a ak začne platiť v schválenej podobe, môže ukončiť činnosť mnohých kvalitných predškolských zariadení.

Zákon pozmenili len mierne

Väčšinu z problematických ustanovení, ktoré zákon podľa súkromných jaslí obsahuje, sa snažili odstrániť ešte počas pripomienkovania zákona či jeho schvaľovania v parlamente. Zo zásadnejších vecí sa však ešte pred posunutím do parlamentu podarilo dosiahnuť len zvýšenie počtu detí zo 4 na 5 na jednu učiteľku a počet detí v triede z 12 na 15, ako aj prehodnotenie kvalifikovanosti odborného personálu – zmiernilo sa z 80 na 75 %.

Prečítajte si

Štát môže povoliť v jasliach viac detí na učiteľku aj triedu, ako plánoval

Lucia Goméz odhadla, že vďaka týmto úpravám sa jasličkám podarí ušetriť asi 2000 eur mesačne oproti pôvodnej verzii zákona.

„Na základe toho predpokladáme, že zvýšenie poplatkov za tieto služby by nemalo byť až také rapídne, no zrejme sa zvyšovaniu aj tak nevyhneme. Existencia mnohých zariadení za daných podmienok je však stále otázna,“ vraví Goméz.

V parlamente poslanci zmiernili len jednu z úprav, ktoré súkromné jasle kritizovali, a to zabezpečenie bezbariérového prístupu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí totiž pôvodne plánovalo, že ich prevádzkovateľom dá na odstránenie bariér v objektoch, kde sídlia, jeden rok; napokon však dostanú o niečo viac času. Bezbariérovosť v jasliach musia zabezpečiť nie do konca roku 2017, ale do konca roku 2018.

„Oproti pôvodnému návrhu ide o predĺženie lehoty o jeden rok, čím sa od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy vytvára dvojročný časový priestor na to, aby objekty boli debarierizované a prispôsobené na užívanie aj osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,“ zdôvodnili svoj návrh dvaja poslanci Jozef Burian (Smer) a Alena Bašistová (Sieť).

Prečítajte si

Podpora rodiny karpatskou metódou