Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nekupujte si balené uhorky, radí žena, ktorá nevyhadzuje takmer žiadny odpad

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivana Maleš radí domácnostiam aj obciam, ako recyklovať a netvoriť odpad. Sama vyprodukuje len veľmi málo zmesového odpadu – teda toho, ktorý končí na skládkach alebo v spaľovni. Triedenie je podľa nej ľahké a ľudia by sa ho nemali báť.

Koľko máte doma smetných košov?

Máme smetný kôš na papier, plasty s nápojovými kartónmi a kovmi, lebo tieto tri zložky sa zbierajú v Bratislave spolu do žltého koša. (Doplnenie: Hliníkové plechovky od nápojov – pivo, nealko – sa triedia na území Bratislavy do nádob na plasty. Ostatné druhy plechoviek – napr. paštéty – do  zmesového odpadu. Po termickom zhodnotení budú kovy vytriedené.) Ak mám sklenené fľaše, ktoré sa nedajú opakovane použiť, tak ich vhadzujem hneď do skla, nezbieram ich do koša. Ale väčšinu sklenených nádob, napríklad od jogurtov, nosím naspäť na trh babičkám, ktoré do toho dávajú džem. Tak predlžujem ich životnosť.

Čo robíte s komunálnym odpadom a bioodpadom?

Bioodpad kompostujeme, máme doma záhradný kompostér. Tam kompostujeme zelený odpad zo záhrady a odpad z kuchyne. Na zmesový komunálny odpad máme najmenší smetný kôš a ten vyhadzujeme raz za dva týždne. Je to malý sáčok, ale stále uvažujem, čo tam je a čo sa ešte nedá vytriediť. Ročne každý Slovák vyprodukuje 366 kíl odpadu, z neho sú len štyri percentá, ktoré sa nedajú vytriediť a recyklovať.

Kedy ste sa začali rozmýšľať o odpadoch a ich minimalizovaní u vás doma?

Vyštudovala som environmentalistiku, mala som k tomu blízko. Po škole som začala robiť v odbore a venovala som sa tomu aj pracovne. Zlom nastal pred siedmimi rokmi, keď som začala kompostovať. Presťahovala som sa do Banskej Štiavnice do rodinného domu a kúpili sme si kompostér. Nevedeli sme, že to urobí v našej domácnosti takú obrovskú zmenu. Odrazu sme prestali vynášať smeti. Vedierko, ktoré máme na bioodpad, bolo stále plné. Vtedy sme si uvedomili, že keď vieme znovu využiť bioodpad, tak je odpadu neporovnateľne menej.

Je zrejme jednoduchšie mať kompostér v dome ako v byte. Nielen priestorovo, ale aj kvôli následnému využitiu. Oplatí sa kompostovať v byte?

Oplatí sa kompostovať aj v byte. Dnes už existujú krásne dizajnové interiérové kompostéry – vermikompostéry (rozkladajú bioodpad pomocou dážďoviek) a elektrické kompostéry (tie rozložia bioodpad za 24 hodín). Kamaráti, ktorí sú zameraní na dizajn, si chcú jeden taký kúpiť k sebe domov. Zatiaľ nosia bioodpad k nám do nášho záhradného kompostéra. Ale sú aj komunitné kompostoviská, jedno je napríklad v Petržalke. Ľudia z niektorých bytoviek tam donesú bioodpad a za rok sa to spracuje na hnojivo, ktoré môžu použiť na trávnik či svoje kvety. Od budúceho roka bude musieť každá obec zabezpečiť kompostéry alebo zber biologického odpadu. Pribudnú tak kompostéry alebo hnedé nádoby. Bioodpad už nesmie končiť na skládkach.

odpad-web-1000x452

Vedia ľudia, ako triediť odpady?

Poznajú pravidlá niektorých konkrétnych obalov, ktoré sa u nás triedia dobre; príkladom sú PET fľaše. To je každému jasné, že to je plast a ide to do žltej nádoby. Problém sú fólie – napríklad obal z chipsov či keksíkov. To je tiež plast a ľudia to hádžu do komunálneho odpadu a nie do plastov. Nevieme dobre triediť ani sklo – triedime len 12 percent zo skla, čo je veľmi málo. Veľmi pozadu sme aj v biologicky rozložiteľnom odpade. Ten má najväčší podiel na komunálnom odpade – až 50 až 70 percent. Ak by sme len túto zložku vedeli sami kompostovaním spracovať, tak by sme ako domácnosť vedeli vyprodukovať o polovicu menej odpadov.

Radíte domácnostiam, ako minimalizovať odpady. Čo by mali urobiť?

Treba začať pri predchádzaní vzniku odpadu – teda nenakupovať veci, ktoré nepotrebujeme. A keď už nakupujeme, mali by sme to skúsiť bezobalovo. Napríklad ovocie, zeleninu, ale aj mnoho obilnín a strukovín sa dá nakúpiť online alebo sú obchody a tržnice, kde vám to predajú bez obalov. A keď už odpad vznikne, tak ho čo najviac trieďme a znova využívajme. Napríklad ak máme prázdne obaly na vajíčka, môžeme ísť na tržnicu a predajcovia nám do nich dajú nové vajíčka. Keď sú už nepoužiteľné, tak ich môžeme skompostovať.

Ako sa naučiť nenakupovať, čo nepotrebujeme?

Veľmi pomáha zoznam, lebo ak nevieme, čo nám chýba doma, tak nakúpime aj veci, ktoré tam môžeme mať. Treba dobre skladovať potraviny, aby sa nepokazili. A radíme, aby ľudia radšej nakupovali častejšie po malých množstvách ako urobiť jeden veľký nákup. Keď robíme jeden veľký, tak si špajzu a chladničku zvykneme zapratať a nevieme, čo tam máme. Ak ich je menej, tak máme lepší prehľad. A ešte je lepšie nakupovať veľké balenia, aby sme mali menej obalov.

Ivana Maleš (37)

sa narodila v Novom Sade, v Srbsku. V roku 1998 prišla na Slovensko študovať environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V roku 2003 ukončila štúdium na katedre krajinnej ekológie. 13 rokov sa venuje téme odpadového hospodárstva v súkromnej a najmä v komunálnej sfére.

Je tvorcom niekoľkých koncepcií reformy odpadového hospodárstva na komunálnej úrovni a spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, kde momentálne pôsobí.

V súkromí sa snaží o spôsob života zero waste – tvorí iba 4 % zmesového odpadu. O tejto téme aktívne bloguje na svojom blogu Nezmar. Žije v Bratislave, je vydatá, má jednu dcéru. Rada cestuje na nové miesta, kde predtým ešte nikdy nebola. Rada číta knihy, má rada severské filmy a od detstva ju fascinujú sopky.

Čo je z pohľadu odpadov najhoršie nakupovať? Čomu by sme sa mali vyhnúť?

Pre mňa je najhoršie, ak ľudia v sezóne nakupujú potraviny v supermarkete. A ešte k tomu, keď sú balené v plaste. Napríklad sú na polystyrénovej vaničke štyri paradajky obalené plastovou fóliou. Alebo uhorky, ktoré sú samostatne balené vo fólii. Ak sa tomu môžeme vyhnúť, tak to nekupujme. Keď už kupujeme niečo zabalené, skúsme si vyberať tovar, ktorý má najmenej obalov a je lokálny. Nie nejaký malý keksík, ktorý je zvlášť balený vo fólii, potom ešte v sáčku. A nejde len o odpad z obalov, ale aj o tvorbu CO2, ak sa potraviny privezú z farmy vzdialenej tisíce kilometrov.

Ako chodíte nakupovať vy?

Ja si nosím plátené tašky a sieťky – či už idem na trh, alebo do supermarketu. Igelitky a sáčky už dlho nepoužívam.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Igelitky a sáčky majú ľudia často doma a majú ich veľa. Čo s nimi môžu robiť?

Ak sú sáčky znečistené, napríklad mastné, tak sa musia dať do komunálneho odpadu. Ak sa dostanú na skládku, budú sa rozkladať asi 300 rokov. Ak sú čisté, môžu sa dať do plastov. Nevyrobia sa z nich znova sáčky, tie sa robia z prvotnej suroviny, teda ropy. Sáčky sa používajú na výrobu vlákien napríklad na flísové bundy, dáva sa to do izolácií. Aj keď sa recyklujú, je to energeticky veľmi náročný proces a tak, ak sa dá, predchádzajme tomu a nepoužívajme ich.

Igelitové tašky už budú musieť byť spoplatnené. Prečo sa to netýka aj sáčkov?

Ak sa pozrieme na legislatívu, tak igelitové tašky budú spoplatnené od 1. marca 2017, ale sáčkov, ktoré majú nižšiu váhu, sa to netýka. Každý Slovák ročne použije 460 sáčkov. Neuvedomujeme si však silu spotrebiteľa. Ak by ich ľudia nechceli, aj obchodníci by prešli na iný model. Napríklad v Taliansku si môžu kúpiť za asi desať centov kompostovateľné sáčky. Potom si do nich zbierajú bioodpad a ten im mesto potom odvezie. A na kompostárni sa za 5 týždňov rozloží. To, že budú tašky spoplatnené, by mal byť iba medzikrok ku kompostovateľným. Raz, keď sa to rozbehne, bude to oveľa ekologickejšie aj vhodnejšie z hľadiska spôsobu ich spracovania.

Vidíte, že by ľudia začínali odmietať sáčky?

Je to veľmi zažité. Vidím to na trhoch aj v supermarketoch, kde ľudia trhajú sáčky a berú si ich veľa. Podarilo sa mi ovplyvniť ľudí v mojom okolí, s ktorými som chodila nakupovať, že nepotrebujú na každú vec sáčok. Ale keď je slovenský spotrebiteľ zvyknutý, že má zadarmo veľa sáčkov, tak si ich zoberie. Potom ich hnevá, že sa im doma kopia. Tak ich raz za čas vyhodia. Pritom by bolo lepšie, ak by si ich vôbec nebrali domov, lebo ich nepotrebujú. Prídu domov, vybalia nákup a ďalej ich nepoužívajú. Naše babky ich ešte prepláchli, vysušili na šnúre a znova použili, teraz sa to už nerobí.

Niektorí ich použijú druhýkrát, keď do nich šúpu zeleninu či ovocie.

Stretávame sa veľmi často s tým, že to potom aj so šupkami, ktoré sú bioodpad a mohli by sa kompostovať, vyhodia do komunálneho odpadu. V rámci Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, kde pôsobím, robíme analýzy odpadov. Vysypávame čierne nádoby na komunálny odpad. Potom z nich vyberáme veci, ktoré by sa mohli vytriediť. Zisťujeme tak, čo ľudia nevedia triediť. Šupky zo zemiakov a zeleniny sú tam veľmi často v igelitke alebo sáčku a potom ešte natlačené do nápojového kartónu. V jednej kôpke tak máte tri druhy materiálov, ktoré sa znovu dajú použiť – plast, biologicky rozložiteľný odpad a nápojový kartón.

Aj na smeti používame sáčky, v minulosti sa smeti hádzali priamo do koša a ten sa umýval. Bolo to tak ekologickejšie?

Určite. Použili ste menej plastov, ktoré dnes končia na skládkach.

Video: Stále neviete, čo patrí do plastov a čo do papiera? Tu je jednoduchý návod (platí najmä pre Bratislavu, inde sú aj kontajnery na tetrapaky či na kovy)
autorka: Martina Koník

V čom majú ešte problém?

Napríklad v Bratislave sa nás často pýtajú, čo s plechovkami. Nevedia, že patria do žltej nádoby, rovnako ako plasty a nápojové kartóny. Nie je to tak všade. Napríklad Žilina má aj červené nádoby, kde sa dávajú kovy a nápojové kartóny. A len veľmi málo ľudí vie, že v Bratislave je nato žltá nádoba, kde sa hádžu aj plasty a aj nápojové kartóny.

Nie je to veľmi komplikované – čo kde konkrétne zahodiť, rôzne koše v rôznych obciach? Nie je to dôvod, prečo tak málo ľudí triedi?

Toto je jedna vec a druhá, že sa ľudia boja, že urobia chybu a dajú niečo do nádoby, do ktorej to nepatrí. Ale ak je materiál čistý, tak by ho mali dať do triedeného zberu, lebo ten sa na triediacej linke dotriedi. Ešte sa na to niekto pozrie, či to je v poriadku. Ale ak to dáme do čiernej nádoby na komunálny odpad, pôjde to rovno na skládku alebo do spaľovne a nik sa tým nebude zaoberať. Ak teda obal nie je znečistený, tak nech ho ľudia radšej hodia nesprávne, ako by ho mali hodiť do zmesového komunálneho odpadu.

Ak majú byť obaly čisté, neminie sa veľa vody či saponátu?

Toto je jedna z najčastejších otázok – do akej miery majú byť čisté. Nemusia sa prácne čistiť saponátom, lebo by sa zvýšila ekologická stopa. Stačí, aby sa opláchli, aby napríklad v tégliku od jogurtu neostali jeho zvyšky. Aby to nesmrdelo, keďže sa to nevyváža tak často. Ale plasty sa pri recyklácii preplachujú. Takže to nemusí byť dokonale čisté.

Problematické sú pri umývaní mastné obaly – najmä plastové fľaše od oleja. Čo s nimi?

Najlepšie je do nich zlievať použitý olej, ktorý môžete odovzdať na čerpacej stanici alebo v Bratislave v Starej tržnici. Odoberajú to rafinérie na výrobu biopalív. Olej sa ďalej použije. Len treba, aby sa napríklad cez sitko očistil o zvyšky jedla. Mnohí ľudia to vylejú do záchoda alebo výlevky, ale to sa nesmie robiť.

Čo to spôsobí?

Biologická čistička nedokáže rozložiť tuky, tak sa vo forme nečistôt zbierajú lapačmi, čím vzniká ďalší odpad, ktorý sa musí zneškodniť. A navyše to upcháva aj samotné kanalizačné potrubie. Zároveň sa pri vylievaní oleja do záchoda oberáme o zdroje, ktoré by sa ešte dali použiť.

A čo s obalmi, do ktorých sa balia obedy? Dajú sa umyť a recyklovať?

Tie sú pre mňa najhoršie. Musia ísť do zmesového odpadu. Nedá sa to ani opláchnuť. Polystyrén je narušený teplom – pri dotyku s teplom sa uvoľňuje do jedla. Obal sa môže len spáliť alebo skládkovať. A na skládke sa to rozkladá 500 rokov. Takže pozostatok z vášho obeda tu bude ešte 500 rokov. Ja napríklad chodím s obedárom a reštaurácie s tým nemajú problém. Niektoré reštaurácie teraz začínajú s kompostovateľnými obalmi, tie sa rozložia o 5 týždňov.

Ktoré obce triedia odpad najhoršie alebo ho netriedia vôbec?

Je ešte percento obcí, ktoré vôbec netriedia. Pritom je triedenie povinné od roku 2010. Najčastejšie sú to obce, ktoré vo svojom katastri majú skládku. Tam, kde je skládka, sa im oplatí skládkovať, lebo je to u nás lacnejšie ako triedenie.

A najlepšie sú na tom ktoré obce?

Dlhodobo bolo Palárikovo, tam sa veľa triedi, potom Partizánske. Napríklad v Lietavskej Lúčke pri Žiline zaviedli kompostovanie. Po roku sme im robili analýzu a mali o 40 percent menej bioodpadov v komunálnom odpade.

Od čoho závisí, ako sa k tomu obec postaví?

Od vedenia samosprávy. Oni sa musia rozhodnúť, či sa zvýši poplatok, či kúpia kompostéry. Kompostér sa napríklad obci vráti za 3 roky, lebo ušetrí na poplatkoch za odvoz odpadu. Po 3 rokoch už potom obec nemá náklady na zvoz bioodpadu. Jeden kvalitný kompostér, ktorý má životnosť okolo 15 rokov, stojí okolo 70 až 80 eur. Kompostéry sa dajú zaobstarať aj na splátky na viac rokov a obci tak nevzniknú veľké jednorazové náklady a šetrí ihneď.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava a Košice veľkú časť odpadu spaľujú. Má potom význam triediť?

Spaľovaním sa výrazne zníži množstvo skládkovaného odpadu; to, čo sa nespáli, ide na skládku. Emisie, ktoré pri spaľovaní vzniknú, sú také minimálne, že je to šetrnejší spôsob ako skládkovanie. U nás je problém, že skládkovanie je stále lacnejšie ako spaľovanie, čo v iných krajinách nie je. Inde je skládkovanie strašne drahé, kým u nás je, naopak, veľmi lacné: 5 eur na tonu, k tomu si dáva skládka poplatok za prevádzkové náklady, zisk a účelovú rezervu – takže celkovo je to v priemere 25 eur na tonu. V spaľovni zaplatia 60 eur za tonu.

Aké ceny majú v zahraničí?

150 eur za tonu na skládke. Preto sa oplatí triediť. Ale v krajine, ako je Slovensko, sa to neoplatí, lebo je lacnejšia skládka. Máme ich 118. Obce nemajú ekonomickú motiváciu. Stále máme najlacnejšie poplatky za odvoz odpadu na úrovni občana. Preto je skládkovanie u nás veľmi rozšírené – 66 percent odpadu skončí na skládke. V Rakúsku sú to 4 percentá. Aj Česko má lepšie výsledky ako my. Už teraz tam majú vyššie poplatky za skládky a chcú ich ešte zvýšiť. Mieru recyklácie máme 12 percent. V rámci Únie sme na 27. mieste z 28 krajín.

Kto je na tom horšie ako my?

Malta.

Ako je to v okolitých krajinách?

Priemer Únie je 42 percent. Nemecko, Švédsko dosahujú vysokú mieru recyklácie. Nemecko napríklad 65 percent, Švédsko 48. Okolité krajiny tiež: Rakúsko 60 percent, Česká republika 23, Maďarsko 25 a Poľsko 20.

Je reálne, aby sme v roku 2020 triedili polovicu odpadu?

Ak zavedieme kompostovanie, začneme poriadne triediť a vybudujeme infraštruktúru, tak by sme sa k tomu vedeli veľmi priblížiť. Veľmi záleží na tom, ako sa k tomu postavia obce. Od januára 2017 budú platiť takzvané „štandardy zberu“ – každá obec musí zaviesť triedený zber podľa štandardov, ktoré jej legislatíva stanovila. Tieto štandardy sa každoročne zvyšujú – to znamená, že nádob na triedený zber musí pribúdať.

V Bratislave je triedenie pod priemerom – 11 percent. Čím to je?

Nemajú motiváciu. Nevedia, prečo by to mali robiť. Nevedia, že budú platiť menej za odvoz odpadu, ak budú triediť viac. Sťažujú sa, že nemajú doma miesto. A je aj slabé povedomie, čo kam patrí. Triedenie sťažujú aj názory, že aj keď to vytriedia, tak to skončí v jednom vozidle alebo v spaľovni.

S tým sa stretávate často?

Je to veľmi silný názor. Povedia mi, že videli smetiarov, ktorí to dali všetko do jedného voza. Pritom vozidlá majú viaceré komory. V rámci vozidla sa to rozdelí. Ak by po každú zložku prišlo zvlášť auto, minulo by sa veľmi veľa energií a peňazí. Ďalší problém je, že ľudia nevedia, ako vyzerá skládka. Keď robíme vzdelávacie aktivity pre školy, tak deti berieme na skládku. Keď vidia tú obrovskú kopu, sú zhrozené.

Sú deti zvyknuté triediť?

Závisí to od obce, či majú nádoby, a aj od školy. V Starej tržnici bolo minule divadielko, kde sa detí pýtali, čo patrí do zelenej nádoby, a všetky kričali, že sklo. Zdá sa nám, že to deti berú ako rutinu, ako samozrejmú vec. Iné je to u starších detí – občas sme naozaj prekvapení, že o tom vedia veľmi málo a hovoria, že je to jedno, kam čo hodíme. Doma netriedia a vôbec si neuvedomujú, aký to má dosah na ich okolie.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by ľudia triedili, platili by menej za odvoz odpadu. Koľko sa dá triedením ušetriť?

Na Slovensku platíme podľa objemu zmesového komunálneho odpadu. Znamená to, že ľudia platia len za vynesenie čiernej nádoby. Preto by mali byť motivovaní, aby ho tvorili čo najmenej, aby čo najmenej platili. Vynášanie triedeného odpadu nefinancujú obce, ale organizácie zodpovednosti výrobcov – to sú organizácie, kde prispievajú dovozcovia, výrobcovia obalov a výrobkov. Tie majú zmluvu s obcami, ktoré im dajú výkaz, aké majú náklady na triedený zber, a organizácie im to zaplatia. To by malo motivovať obce, aby triedili. Ale tie si často vynášanie odpadov financujú z iných zložiek rozpočtu, lebo nechcú zvýšiť poplatok. Je to nepopulárny krok. Treba si však uvedomiť, že platiť menej, ako sa platí dnes, sa už jednoducho nedá. Skôr, ak sa bude zodpovedne triediť, obce nebudú musieť pristúpiť k radikálnejšiemu zvýšeniu poplatkov.

Ako docieliť, aby percento recyklovaných odpadov u nás stúplo?

Zavedením vyšších poplatkov za skládkovanie. Pokiaľ bude skládkovanie lacné, nikto nemá motiváciu triediť. Vyššie percento sa vždy dosiahne aj zvýšením poplatkov za zmesový komunálny odpad. A potom osvetou. Napríklad keď sa v Španielsku niekam nasťahujete, majiteľ bytu donesie nádoby sprievodcu recyklovaním. V Taliansku, keď sa nasťahujete do obce, tak pri nahlásení dostanete sadu nádob na triedenie a dajú vám všetky informácie, ako správne triediť. Niektoré obce majú aj kontrolný mechanizmus, kde pri každom zvoze merajú, koľko triedite a koľko nie. Ak netriedite, platíte aj 150 eur na osobu ročne.

U nás je to koľko?

Rôzne – niekde 10, inde 15. V Štiavnici sme platili na osobu 23 eur. V Bratislave to závisí od správcu, ale je to okolo 50 eur na rok na domácnosť. V Chorvátskom Grobe je to napríklad 50 eur ročne na domácnosť a majú zvoz každý druhý týždeň. Tí, čo majú každý týždeň, zaplatia sto eur.

Aká krajina by nám mala ísť vzorom pri recyklovaní?

Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko. Pri severských krajinách máme pocit, že sú mentálne inak nastavení, ale tiež mi hovoria, že pred pár rokmi to tak nebolo a museli ľudí motivovať. Použili ekonomické a neskôr aj environmentálne motivácie. Treba, aby sa z toho stala rutina. V Švajčiarsku vám napríklad z domu neberú triedený odpad, ľudia ho nosia na zberný dvor sami. Keď sme tam boli, prišiel človek na maserati a z kufra vybral vytriedený odpad. To je veľmi dobrý spôsob triedenia, lebo vytriedený materiál je v takých prípadoch veľmi čistý. Keď to je na ulici, tak tam často ľudia hádžu hocičo. Mesto ako Miláno kompostuje biologické odpady z domácností, a sú tam dva milióny ľudí. A päťmiliónové Slovensko s tým má problém.

Je jednoduché triediť odpad?

Podľa mňa je to jednoduché a je pre mňa nepochopiteľné, prečo ľudia netriedia. Ak sú veci vyrobené, tak ich nevyhadzujeme, vieme im dať ďalšiu šancu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.

Minúta po minúte

Zdieľať

Dve najväčšie chyby po Novembri podľa Libora Meliorisa: kupónová a mečiarovská privatizácia spolu so zlou reštitúciou pôdy a lesov. „Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojim majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Libor Melioris, ekonóm:

Demontáž komunistického režimu bola suverénne najlepším rozhodnutím. Komunisti totiž škodili vám, vašim blízkym a spôsobovali predčasnú smrť.
Po 30 rokoch to máme potvrdené robustnou štatistikou.

Druhým najlepším rozhodnutím bol vstup do Európskej Únie, vďaka ktorému sa milióny ľudí mohli pohnúť na Západ a miliardy eur prišli na Východ. Pre obe strany to bolo veľmi výhodné. Dnes je situácia taká, že ľuďom na Západe vadia cudzinci, lebo majú pocit, že im berú prácu. U nás ľudia šomrú na zisky zahraničných investorov, keďže majú pocit, že sú vykorisťovaní. Je to zložitý problém. S určitosťou vieme povedať len jednu vec, všetci by si pohoršili, ak by sme sa vrátili do stavu pred vstupom do EÚ.

Najhorším rozhodnutím bola kupónová a potom mečiarovská privatizácia. Zaplatili sme za ňu surovou nezamestnanosťou a 100 miliardovou sekerou v bankách. Nezamestnanosť v období 2000-2006 nebola dielom Dzurindu, Mikloša ani Kaníka ale Mečiara, Kozlíka a Keltošovej. Čo sa malo urobiť inak? Stredné a veľké podniky sa mali predávať priamo zahraničným investorom, ktorí v danom sektore pôsobili najmenej dvadsať rokov. Kľudne aj za korunu.

Druhým najhorším rozhodnutím boli reštitúcie. Katastrofálne dopadli reštitúcie pôdy a lesov.

Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojim majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať. Štát tento problém dlhodobo ignoruje. Kvôli nefungujúcemu trhu s pôdou stagnuje naše poľnohospodárstvo a vidiek.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najväčšia chyba po Novembri podľa audítorky Renáty Bláhovej: „Nepodarilo sa zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Začnem pozitívami, ktoré jednoznačne prevažujú, takže si dovolím vymenovať až tri podľa mňa najlepšie rozhodnutia.

🙂 Rozhodnutie vstúpiť do EÚ, ktorým sme si poistili vybojovanú slobodu aj nádej, že budeme dlhodobo žiť západné európske hodnoty vrátane právneho systému, skutočnej demokracie, vzájomného rešpektu a solidarity. Sama veľakrát pripomínam svojim deťom, koľko ľudí do roku 1989 zomrelo pri zakázaných pokusoch prekročiť hranice. Vždy, keď ideme na Devín, zastavíme sa pri symbolickej ostrieľanej stene.

Zdroj – Svetová banka

🙂 Rozhodnutie hneď po vstupe do EÚ urobiť dôležité reformy a zaviesť euro, ktoré nám zabezpečilo jeden z najvyšších hospodárskych rastov od roku 1989, a to nielen v Európe, ale aj vo svete (graf č. 1). Za reformy vďačíme vláde SDKÚ, najmä rovná daň pritiahla po roku 2004 zahraničných investorov, ktorí sú vo veľkej miere aj dnes najdôležitejšími ťahúňmi slovenského hospodárstva a prispievateľmi do štátneho rozpočtu (graf č. 2). Chuť investovať na Slovensku u nich v posledných rokoch aj v dôsledku neochoty vlády počúvať a konať vo verejnom záujme však klesá.

Zdroj – finstat.sk

🙂 Rozhodnutie odvážne bojovať za slobodu slova a tlače, ktorá nie je samozrejmosťou ani v iných krajinách EÚ (graf č. 3). Z pohľadu európskych hodnôt a budúcnosti našich detí je to podľa mňa dôležitejšie než hospodársky rast. Veľmi si preto vážim všetkých redaktorov Denníka N, ktorí pred 5 rokmi preukázali veľkú odvahu pri vstupe Penty do vtedy najčítanejšieho mienkotvorného slovenského denníka. Myslím, že tým pomohli aj samotnému SME, aby sa ubránilo úplnému ovládnutiu. Je mi preto cťou písať pre tento portál, ktorý je v mojich očiach na Slovensku symbolom slobodnej tlače.

Zdroj – Reporters Without Borders

😕 Aj chýb je zrejme viac, ja osobne za tú najväčšiu považujem, že sa nám nepodarilo zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia. Dôsledkom toho je, že veľká časť našich spoluobčanov je frustrovaná, neverí v spravodlivosť ani v to, že ich štát a jeho predstavitelia konajú v ich záujme.

Ale vďaka tomu, že máme na Slovensku z prístupových krajín najslobodnejšiu tlač, a tým kvalitnú slobodu slova, o korupcii a nespravodlivosti sa našťastie nahlas a veľa hovorí. Máme teda najväčšiu nádej to zmeniť, ak sa o ňu nedáme obrať a nepodľahneme „blbej nálade“.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Čo sa po podľa Petra Kažimíra po Novembri zbabralo? Privatizácia energetiky a zdravotníctva. „Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby,“ hovorí v Paneli expertov E bývalý minister financií.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Peter Kažimír, guvernér NBS:

Úprimne, nevnímam život ako hitparádu dobrých a zlých skutkov. Náš tridsaťročný príbeh je príbehom úspešným, so všetkými vzostupmi a pádmi, dobrými aj zlými rozhodnutiami, omylmi. Taký je život, pestrofarebný. Kto sa kedy poučil z cudzích chýb?

V tej pestrofarebnosti sú miesta a momenty, ktoré sú výraznejšie a sýtejšie.  Jedným z nich je v mojich očiach naše integračné smerovanie – európske aj euroatlantické. Naše členstvo v Európskej únii, eurozóne a NATO je z tohto pohľadu zavŕšením odkazu pádu železnej opony… stať sa opäť súčasťou modernej Európy. Integrácia je pre mňa synonymom úspechu.

To, čo sa zbabralo, je bezpochyby privatizácia, napríklad energetického sektora alebo zdravotníctva. Áno bola iná doba, ale vždy je iná doba.

Faktom však ostáva, že fušerstvo, zlodejiny a necitlivosť niekoľkých vĺn privatizácie otrávili duše veľkej časti spoločnosti pocitom skrivodlivosti.

Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa november 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1. 1. 1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal Scenár ekonomickej reformy a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať