Denník N

Nový šéf projektu bratislavskej nemocnice: Kramáre pomôže len zatvoriť a zbúrať

Jozef Dolinský. Foto Denník N – Vladimír Šimíček
Jozef Dolinský. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Bývalý šéf Národného onkologického ústavu Jozef Dolinský si tyká s Korbačkom z J&T, pozná aj Haščáka z Penty. Svoje podnikanie s cyperskými firmami považuje za chybu. Od decembra šéfuje projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Po piatich rokoch riaditeľovania v Národnom onkologickom ústave sa na pozvanie ministra zdravotníctva stane šéfom tímu pre stavbu novej bratislavskej nemocnice. Verí, že postavená bude do desiatich rokov.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker vám musí dôverovať. Ako dlho sa poznáte?

Spoznal som ho ako riaditeľa Slovenskej pošty. Bola jedným z najvýznamnejších partnerov nášho Združenia priateľov Národného onkologického ústavu. Združenie je dvojičkou ústavu, založil som ho v roku 2009. Inšpiroval som sa v USA. Bol som napríklad v Texase, v Houstone v MD Anderson Cancer Center, kde pri veľkých ústavoch fungujú nadácie, ktoré často vlastnia bohaté americké rodiny, a ktoré aj fundraisingovo podporujú chod ústavu. Podobný model som chcel rozbehnúť u nás.

Prekvapila vás ministrova ponuka?

Ústav je v dobrej kondícii, no máme rozbehnutých viacero projektov, preto som s tým nerátal. Predtým ako som prijal ponuku viesť vlastne najväčší zdravotnícky projekt v histórii samostatného Slovenska, som mal s ministrom Druckerom dlhý otvorený rozhovor, v ktorom ma presvedčil, že je prioritou jeho úradu posunúť tento projekt vpred.

To bolo kedy?

Minulý týždeň v pondelok podvečer. Bratislava a Slovensko potrebujú jednu modernú univerzitnú nemocnicu. Chcel by som do nej vniesť niečo, o čo som sa snažil aj tu – dávať dôraz na pacienta, otvorenú komunikáciu, efektivitu a transparentnosť.

Čo je zadanie?

Vybudovať novú univerzitnú nemocnicu. Zatiaľ však nie som na sto percent zorientovaný, vzhľadom na krátkosť času, viem o tom len týždeň. Viem, že v tejto fáze sa pripravuje developerský projekt, ktorý posudzuje vhodnosť dvoch lokalít – Rázsoch a Ružinova. Výsledky by mali byť k dispozícii do niekoľkých mesiacov. Do konca marca by sa na vládu mal predložiť materiál, ktorý popíše, čo bude ďalej s univerzitnou nemocnicou.

Kto je Jozef Dolinský (41)

vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave s červeným diplomom. V rokoch 2004 až 2007 študoval na Medical University vo Viedni.

V Národnom onkologickom ústave pôsobí, odkedy skončil školu. Bol internista, klinický onkológ, primár a od roku 2012 nemocnicu vedie.

Hovoríme o jednej alebo dvoch nemocniciach?

Hovorí sa o oboch možnostiach, zatiaľ na to nemám vyhranený názor. Nevidel som developerskú analýzu. Ako logické sa javí vybudovanie jednej univerzitnej nemocnice, kde by bol priestor aj na vedecký výskum, aj vzdelávanie.

Kto robí developerský projekt?

Robí ju tá istá spoločnosť ako v minulosti analýzu o nemocnici – Ružička Csekes.

Majú platný kontrakt, ale ich prvá analýza nedopadla dobre…

Počkajme si na to, čo predložia.

Kto je v tíme na prípravu novej univerzitnej nemocnice?

Gestorom je vedúci služobného úradu na ministerstve Jozef Ráž. Veľmi úzko spolupracoval s Martinom Smatanom z Inštitútu zdravotníckej politiky. Teraz do tohto tímu vstupujem ja ako šéf. Doteraz bol projekt po personálnej stránke viac-menej anonymný, chystal sa, robili sa analýzy, ale verejnosť ani médiá nevedeli, akí konkrétni ľudia sú za tým, kto je za čo zodpovedný. Teraz projekt dostáva tvár – moju ako šéfa a nové pravidlá. Mám prísľub, že si budem môcť priviesť aj spolupracovníkov. Chcel by som osloviť odborníkov, stavovské organizácie, ľudí z tretieho sektora. Konkrétne mená sú však ešte predčasné.

Dokedy má byť univerzitná nemocnica hotová?

V horizonte osem až desať rokov to má byť hotové a postavené.

Budete potom aj riaditeľom tejto nemocnice?

Dovtedy sa niekoľkokrát môže zmeniť vláda a s ňou aj projektový tím.

Aké parametre musí mať tento projekt, aby prežil politické zmeny?

Musí byť taký moderný, inovatívny, efektívny a predovšetkým transparentný, aby bol prijateľný naprieč politickým spektrom.

Jozef Dolinský. Foto Denník N - Vladimír Šimíček
Jozef Dolinský. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Aby sa teda nestalo, že štát projektuje PPP a župa si organizuje diskusiu o tom, že PPP je zlá voľba?

Tento projekt bude mať, prirodzene, veľmi veľa hejterov. Napríklad už pri lokalite, či si vyberieme Ružinov, alebo Rázsochy, budú protestovať obyvatelia, lebo sa napríklad zvýši dopravná zaťaženosť, do nemocnice bude za hodinu chodiť desať aj 20 sanitiek. Budú tam lietať vrtuľníky. Ak sa nemýlim, univerzitná nemocnica má 6 interných kliník a päť chirurgických. Bude musieť prísť k racionalizácii, zlučovaniu a spájaniu kliník. Pribudnú tak ľudia, ktorí sa proti tomu budu stavať, lebo prídu o svoje prednostovské a primárske miesta.

Prídu o ne o osem až desať rokov, alebo má minister Drucker ambíciu robiť s tým niečo už teraz?

Som presvedčený, že s tým chce niečo robiť už teraz. S racionalizačnými opatreniami sa už začalo, V Starom Meste došlo k zlúčeniu dvoch interných oddelení a aj na Kramároch sa spájali teraz 1. a 3. interná klinika. Bratislava má príliš veľa nemocníc – Staré Mesto, Ružinov, Antolská a Kramáre. Časť kliník bola v Podunajských Biskupiciach, ktoré sa teraz presúvajú. Na tak relatívne malé mesto s relatívne dostupnou infraštruktúrou je to veľa. Ale to je celoslovenský problém, nielen v Bratislave.

Šéf Univerzitnej nemocnice v Bratislave je teraz váš partner alebo podriadený?

Pôsobím na ministerstve ako šéf expertného prípravného tímu novej univerzitnej nemocnice. Súčasný riaditeľ nemocnice Miroslav Bžoch bude členom tohto tímu. V rámci tímu mi bude zrejme podriadený. Ale inak bude mojím partnerom.

Nie je desať rokov na stavbu nemocnice príliš dlho? A to sme ešte zvyknutí, že všetky veľké projekty, nielen verejné, väčšinou meškajú…

Univerzitná nemocnica v Bratislave už mešká dosť dlho. Som presvedčený, že to tento minister zdravotníctva myslí vážne.

Penta oznámila, že postaví svoju koncovú nemocnicu. Tam zamestná mnohých lekárov aj sestry, zároveň s ňou štát musí kalkulovať pri výbere miesta. Ako by o nej mal štát rozmýšľať?

Nevnímam pôsobenie Penty v zdravotníctve alarmujúco a dramaticky. Penta je relevantný zamestnávateľ a investor. Každá nová nemocnica v Bratislave, aj keď postavená a vlastnená Pentou, má pozitívny efekt pre pacientov. Ale nemyslím si, že by Penta mala ambíciu postaviť nemocnicu na úrovni univerzitnej. Nevnímam negatívne ani to, že by mala stáť v Boroch a univerzitná možno na Rázsochách, aj keď je to blízko. Zameranie týchto dvoch nemocníc bude podľa mňa iné. Nemocnica Penty bude moderná, kvalitná, ale univerzitná by mala byť vlajkovou loďou slovenského zdravotníctva.

Ale nemocnica Penty prijme lekárov a sestry a môže s tým mať nová štátna nemocnica problém.

Penta zrejme svoju nemocnicu dokončí skôr – chcú začať stavať v roku 2018 a dokončiť ju v roku 2021. Ak tých ľudí dobre zaplatia, pritiahnu k sebe kvalitných lekárov aj sestry.

Bude tomu vedieť štát konkurovať?

Pre lekárov môže byť rozhodujúce, že pracovať v univerzitnej nemocnici je prestíž. A to aj v zahraničí. Chceme budovať najlepšiu nemocnicu. Ľudia podľa mňa nepracujú v zdravotníctve len pre peniaze. Často ide aj o odbornosť, prestíž či program, ktorý sa v nemocnici realizuje.

Slávnostné otvorenie zrekonšštruovaného Oddelenia klinickej onkológie F - paliatívnej medicíny Národného onkologického ústavu. Na fotke minister zdravotníctva Tomáš Drucker, bývalý šéf ústavu Jozef Dolinský, bývalý prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Andrej Danko. Foto -Tasr
Slávnostné otvorenie zrekonšštruovaného oddelenia klinickej onkológie F – paliatívnej medicíny Národného onkologického ústavu. Na fotke minister zdravotníctva Tomáš Drucker, bývalý šéf ústavu Jozef Dolinský, bývalý prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Andrej Danko. Foto – TASR

V Bratislave je podľa vás veľa nemocníc, niektoré by už nemali byť akútne. Ktoré treba podľa vás zavrieť, ktoré by mali mať len chronické lôžka?

V dohľadnom čase sa nemocnica Staré Mesto zrejme zmení na zariadenie, kde budú dlhodobé chronické lôžka – napríklad psychiatrické či neurologické. Je tam aj najmodernejšia neurologická klinika, ktorá ostane podľa mňa zachovaná.

Hovorí sa často aj o Kramárch, ktoré sú vo veľmi zlom technickom stave.

Ak sa na Kramáre spýtate akéhokoľvek developera, tak povie, že tú budovu pomôže jedine zbúrať a postaviť niečo iné.

Takže by mala ostať Antolská a Ružinov?

Áno. Antolská musí zostať zo strategických dôvodov, v prípade živelných pohrôm alebo iných neočakávaných situácií musia mať obyvatelia na druhej strane Dunaja kompletnú zdravotnú starostlivosť. Jeden z variantov hovorí, že v krátkom čase sa začne s rekonštrukciou ružinovskej nemocnice a o niečo neskôr s jej dostavou. Ružinov by mal tiež ostať.

Čo hľadal minister Drucker, keď našiel vás?

Dosť dôkladne poznal moje pôsobenie v ústave ešte predtým, ako sa stal ministrom. Sledoval naše projekty, keď ešte šéfoval pošte, videl, ako sa ústav mení. Videl zrejme moje nasadenie a to, že viem robiť veci inak, som typ aktívneho, dynamického človeka. Aj keď som sa aj ja mohol zavrieť v kancelárii. Okrem toho som do istej miery nezávislý od pomerov v univerzitnej nemocnici, lebo som tam nikdy nepracoval. Vždy sa veľmi ťažko organizujú zmeny, ak ste súčasťou prostredia. Najmä ak majú byť nepopulárne. Videl, že som priniesol inovatívny pohľad – pozrite sa na iných riaditeľov štátnych nemocníc, ktorý z nich riadil nemocnicu ako privátnu inštitúciu. Prepojili sme neziskovku, občianske združenie s nemocnicou, aby spoločne mohli plniť jeden cieľ. Vďaka tomu sme za necelých päť rokov mohli realizovať šesť významných rekonštrukcií – oddelenie klinickej onkológie E, kliniku chirurgickej onkológie, oddelenie ambulantnej chemoterapie, unikátne centrum chirurgie prsníka, transplantačnú jednotku a paliatívnu starostlivosť. Vezmite si inú štátnu nemocnicu, ktorá za necelých päť rokov toto dokázala.

Koľko ste vyzbierali cez združenie peňazí?

Odkedy existuje združenie, investovalo do nemocnice takmer 1,4 milióna eur. To je môj osobný príspevok do štátneho ústavu. Sme Národný onkologický ústav, takže by sme mali na národné ciele dostávať peniaze z kapitoly ministerstva zdravotníctva. Od roku 2009 do roku 2016 to bolo zo štátnej kasy 600-tisíc eur. Cez združenie sme rozbehli projekt Umenie lieči, presvedčili sme desiatky renomovaných umelcov, aby ústavu darovali hodnotné diela, ktoré skrášľujú nemocničné prostredie. Ak by ste to premenili na peniaze, NOÚ v dielach získal niekoľko stotisíc eur.

Do akej miery vnímate kradnutie liekov v ústave ako svoje zlyhanie?

Nevnímam to ako svoje osobné zlyhanie, ale ako individuálne zlyhanie siedmich ľudí, ktorí boli zrejme zlákaní vidinou zisku. A keďže pracovali vo veľmi špecifickom prostredí, dokázali spolupracovať a zosúladiť sa a na isté obdobie dokázali prekonať kontrolné mechanizmy, ktoré fungovali. Ale je podľa mňa dôležité, že sa zamestnanci ústavu nebáli mi to povedať. Aj mňa táto informácia šokovala. Pár nocí som aj nespal, lebo som rozmýšľal, čo sa to mohlo diať.

Pacienti sa mohli báť, že ich to mohlo poškodiť. Na ako dlho to ovplyvnilo atmosféru?

Od začiatku som hovoril, že som presvedčený, že nedošlo k riedeniu chemoterapie. Teda že neznižovali dávky chemoterapie. Pracovali so zvyškami, ktoré vznikali. Legislatíva na Slovensku však hovorí, že je to protizákonné. Lebo podľa zákona sa nepoužité zvyšky mali vyhodiť.

Foto - Tasr
Foto – TASR

Urobili ste opatrenia, aby sa to neopakovalo?

V priestore sú už dnes kamery, je to online monitorovaný priestor, posilnila sa dvojitá kontrola.

V minulosti sa hovorilo pri novej nemocnici o PPP projekte. Aký ste na to mali názor?

Priznám sa, že v minulosti som nevenoval tomuto projektu veľkú pozornosť, venoval som sa ústavu. Projekt sa skončil podľa mňa vtedy, keď Inštitút finančnej politiky naznačil, že je to drahý a ťažko realizovateľný projekt.

Je lepšie, aby to postavil štát?

Sú rôzne modely – vo Viedni je AKH, je to jeden z najväčších zamestnávateľov vo Viedni, a je to štátna inštitúcia. Ale napríklad v Štokholme je Karolinska Institutet, ktorú postavili ako PPP projekt, vlastní ju mesto Štokholm, firma Skanska a švédska vláda. Oba modely sú akceptovateľné, ale skôr si myslím, že veľká univerzitná nemocnica by mala byť vlastnená štátom.

O tom už je rozhodnuté?

Ak som správne pochopil, tak je rozhodnuté, že to postaví štát.

Na poste riaditeľa vás vystriedal Jozef Valocký, ktorý doteraz šéfoval nitrianskej nemocnici. Ako hodnotíte túto nomináciu?

Je to rozhodnutie ministra, ktoré rešpektujem. Doktora Valockého poznám, máme štandardný profesionálny vzťah, stretávali sme sa na rokovaniach Asociácie štátnych nemocníc, ktorej bol prezidentom. Vnímam ho ako dlhoročného manažéra v zdravotníctve.

Ním riadená nitrianska nemocnica vyhráva v rôznych v porovnaniach, ale on je zároveň známy svojou prudkosťou, podriadení sa ho často boja, viackrát kryl klamstvá. Hovorili ste o tom s ministrom? Je to pre vás problém?

Pán minister Drucker so mnou nediskutoval o nominácii doktora Valockého, on mi ju oznámil a ja som ju prijal. Nemôžem hodnotiť personálne nominácie ministra.

Najväčší šrám na vašom životopise je podnikanie s cyperskými firmami.

V roku 2009 som založil firmu Onco Consult, cez ktorú som realizoval vedeckú, prednáškovú, publikačnú a konzultačnú činnosť. Bol som pomerne aktívny lekár, odprednášal som viac ako 400 prednášok, som spoluautorom viacerých publikácií, zverejnil som viaceré vedecké texty. Mnohí to robia cez živnosť, iní to robia ako fyzické osoby, niektorí si založia firmy. Sídlom eseročky je byt na Letnej, je to štandardný trojizbový byt, v strednom projekte, ktorý má takmer desať rokov, je to byt s výmerou 130 štvorcových metrov, nejde o žiadny luxus. Ide o lokalitu v Novom Meste. Nebývam v River Parku, ani na Hradnom vrchu, ani v Eurovei. V roku 2011 počas Radičovej vlády som dostal ponuku stať sa členom predstavenstva vznikajúcej akciovej spoločnosti Národného onkologického ústavu. Vtedy minister zdravotníctva Ivan Uhliarik chcel transformovať ústav na akciovku, lebo to bol posledný špecializovaný ústav, ktorý ešte nebol akciovkou. Ale ministerskí úradníci mi naznačili, že by som nesmel byť spoločníkom firmy Onco Consult.

Čo ste s firmou robili?

S právnickou kanceláriou a bankou som spoločnosť predal cyperskej firme Fezoj. Keď padla Radičovej vláda, transformácia sa nekonala a firmu som odkúpil nazad. V roku 2011 neboli cyperské firmy vnímané ako niečo neštandardné, tak ako je to dnes. A robila to právnická kancelária a J&T banka. Lebo byt som kúpil na 20-ročný úver od J&T banky.

Potom ste sa stali riaditeľom.

Áno, a publikoval a prednášal som menej. Vtedy som začal uvažovať, či by som nepredal svoj podiel. Právnici a banka našli investora, ktorý by chcel do nej vstúpiť. Bol to rok 2013, nepovažoval som to za neobvyklé. Vymysleli mi to právnici a banka a ja som im dôveroval. Môžete sa pýtať, prečo J&T banka – lebo je to úver v nej.

Dnes teda máte záväzok voči J&T len ako majiteľ bytu, ktorý spláca hypotéku, nič iné?

Nič ďalšie. Keď som sa spätne na firmu pozeral, tak vstup cyperského akcionára vnímam ako svoju chybu, ktorá aj vrhla na spoločnosť zlé svetlo, hoci ide podľa mňa o bezvýznamnú spoločnosť. Je to malá firma, v strate. Nikdy nebola v žiadnom tendri, nikdy nič pre NOÚ alebo iné štátne zariadenia nedodávala, neobchodovala s liekmi ani zdravotníckymi pomôckami, ani s ničím iným.

Dôležité je, či sa týmito operáciami nestalo nič, čo by sa dalo považovať za dar alebo vytvorenie nejakého záväzku.

Nie. A dal som aj verejný prísľub, že sa budem snažiť usporiadať majetkové pomery v Onco Consult, aby to negenerovalo zbytočné otázky. A splnil som ho tak, že som podiel Fezoju kúpil naspäť.

Museli ste to vysvetľovať aj ministrovi Druckerovi?

Nepýtal sa ma na to.

Piaty ročník tanečného gala predstavenia na podporu aktivít Národného onkologického ústavu Umenie pre žživot národného divadla. Foto - Tasr
Piaty ročník tanečného galapredstavenia na podporu aktivít Národného onkologického ústavu Umenie pre žživot Národného divadla. Foto – TASR

 Na Letnej, kde bývate, má byt aj Peter Korbačka z J&T – poznáte sa?

Samozrejme, že poznám Petra Korbačku. Bratislava je malá, poznám aj tisícky iných vysoko postavených ľudí – politikov, podnikateľov, športovcov, umelcov. S pánom Korbačkom sa stretnem niekoľkokrát do roka. Aj vďaka nemu Nadácia J&T opakovane podporila Združenie priateľov Národného onkologického ústavu. Dvakrát mu venovala po 10-tisíc eur. Poznám aj iných takzvaných finančných žralokov. Poznám takmer všetkých členov vlády. Netajím sa tým, aj keď mi to často vyčítajú, že som pomerne spoločensky žijúci človek. Vyčítajú mi, že som exhibicionista, ale nie je to tak. Viete, rozhodol som sa robiť aktívny fundraising, to nerobí veľa štátnych riaditeľov. Ak to robím, musím sa stretávať s ľuďmi, a spoločenské podujatia – koncerty, plesy, krsty kníh, galavečery – sú ideálnou príležitosťou stretávať významných ľudí. Diskusia pri poháriku je úplne iná ako diskusia v kancelárii generálneho riaditeľa v utorok o 10.30, keď po mne o polhodinu má prísť ďalší človek. Využíval som tieto podujatia na predstavovanie projektov a získavanie potenciálnych podporovateľov a darcov. Chápem, že sa to niektorým nepáčilo. Mohol som sedieť aj v pracovni a čakať, kým nejaký darca nezaklope na dvere a nepríde vložiť nejakú sumu. Myslíte si, že by som sedením v kancelárii a vyčkávaním na sponzorov zohnal 1,4 mil. eur?

S Korbačkom si tykáte?

Áno, tykáme. Ale nechodím s ním na dovolenky, stretneme sa na obede či večeri a to je všetko.

Takto poznáte aj ľudí z Penty?

Poznám aj Eduarda Matáka, aj Slava Haščáka. Nadácia Penta, ale aj Nadácia Esetu nám prispeli.

Je to tak, že niektoré iné odbornosti závidia onkológom, lebo sa im ľahšie zháňajú peniaze a dary?

Je to logické. Onkologický pacient sa opakovane vracia. Onkológovia sa stávajú sprievodcom veľmi ťažkého obdobia jeho života. Pacienti sú u nás týždne, mesiace, spoznávame ich rodiny. Onkológia sa mi páči aj preto, že je o vzťahoch. Začínal som s ňou pred 17 rokmi ako sekundárny lekár na oddelení rádioterapie. Odvtedy som pracoval na viacerých oddeleniach a úrovniach, až som sa stal riaditeľom. Onkológiu milujem a vždy som vedel, že keď aj skončím ako riaditeľ, tak pri onkológii ostanem.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Bratislavské nemocnice

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie