Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Smer ide materskú dávku zvyšovať expresne, nie však tak zásadne, ako to vyzerá

Robert Fico a minister práce Ján Richter. Foto N – Tomáš Benedikovič
Robert Fico a minister práce Ján Richter. Foto N – Tomáš Benedikovič

Premiér Robert Fico na sobotňajšom sneme slávnostne oznámil, že od mája sa zvýši materská dávka na 98 percent z predchádzajúcej čistej mzdy.

Znie to veľkolepo, zmena však nebude výrazná.

Avizoval ju už pred mesiacom aj minister práce Ján Richter, no hovoril o trochu iných číslach. Na rozdiel od predsedu vlády a strany nepočítal v percentách z čistého príjmu, ale z hrubej mzdy, respektíve z denného vymeriavacieho základu – tam ide o zvýšenie zo súčasných 70 percent na 75 percent.

Zmena má platiť od mája budúceho roka, pričom už v pondelok má o nej rokovať hospodárska a sociálna rada. V stredu by sa mal materiál dostať na vládu.

Ako si rodiny polepšia

Podľa návrhu vzrastie od mája 2017 priemerná mesačná výška materskej dávky zo zhruba 484 na 518 eur, čiže o 34 eur.

O ďalší rok by mal priemer narásť na 537 eur a v roku 2019 by mala priemerná materská dávka dosiahnuť takmer 561 eur na mesiac. Zvýšenie síce začne platiť až od mája, ale dotkne sa aj tých rodičov, ktorí už materskú poberajú a aj po máji budú mať na ňu nárok.

Dĺžka poberania materskej dávky pritom ostáva nezmenená – je to 34 týždňov pre matky, pričom nastúpiť na materskú musia najneskôr 6 týždňov pred pôrodom. Pri osamelých matkách je to 37 týždňov, pričom táto dĺžka sa predlžuje u matiek dvojičiek. U otcov tiež ostáva nezmenená dĺžka dávky, ktorá je 28 týždňov.

Materská dávka je zvýšený príspevok, ktorý dostávajú matky krátko pred pôrodom a potom v prvých mesiacoch po ňom. Keď vyprší nárok na túto dávku, dostáva matka alebo otec, ktorí sú s dieťaťom doma, výrazne nižší rodičovský príspevok.

Ministerstvo práce počíta s tým, že zvýšením materskej dávky narastú na budúci rok výdavky Sociálnej poisťovne o takmer 7 miliónov eur. V roku 2018 to bude o viac ako 12,7 milióna eur a v roku 2019 budú výdavky vyššie o 13,5 milióna eur. Podľa poznámky ministerstva financií v rámci pripomienkového konania rozpočet poisťovne na budúci rok s týmto zvýšením už počíta.

Očakávajú viac mužov na materskej dovolenke

Ministerstvo práce v dôvodovej správe argumentuje, že návrhom chce prispieť k ďalšej podpore rodičov detí, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali a boli nemocensky poistení.

Jedným z hlavných posolstiev Smeru na sneme bol útok na Rómov a Ficove slová o tom, ako sa pozrú na zneužívanie sociálneho systému.

Ako argument využíva Smer pri vyššej materskej dávke aj pozitívny vplyv na rodovú rovnosť. „Na jednej strane sú ženy výrazne početnejšie zastúpené v dotknutých osobách, čo prispeje k zníženiu rodového rozdielu v celkových príjmoch medzi mužmi a ženami, a na strane druhej môže vyššia sadzba na materské dávky pôsobiť aj ako motivačný prvok k vyššej účasti mužov na materskej dovolenke.“ Za posledné tri roky sa pritom počet mužov na materskej dovolenke viac ako zoštvornásobil.

Robert Fico na sneme Smeru avizoval, že opatrenie sa dotkne 28-tisíc poberateľov. Prepočty ministerstva práce hovoria, že na budúci rok vyplatí Sociálna poisťovňa mesačne v priemere 27 300 materských dávok. V roku 2018 to bude 28 119 a rok neskôr 28 681.

Rodičovský príspevok zvýšia o desať eur

Smer ide zvyšovať aj rodičovský príspevok, ktorý je v súčasnosti 203 eur. Taktiež od mája budúceho roka sa zvýši tento príspevok mesačne o 10 eur.

Ministerstvo práce odhaduje, že zmena sa dotkne 142 250 poberateľov, z nich asi 3500 sú zároveň aj poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. Tým sa však táto pomoc zníži o nárast rodičovského príspevku. Čiže tieto domácnosti si v skutočnosti nepolepšia.

Štátny rozpočet by mala táto zmena stáť o 9,9 milióna eur naviac. Ministerstvo financií už v pripomienkovom konaní avizovalo, že rozpočet aj s týmto zvýšením počíta.

Na rozdiel od zvýšenia materskej dávky, ktoré sa nestretlo s negatívnymi pripomienkami, v prípade rodičovského príspevku sa ozvali odbory, ktoré žiadali ešte väčšie zvýšenie. Túto pripomienku k schvaľovaniu rozpočtu však ministerstvo neakceptovalo. Rovnako odmietlo aj návrh poslankyne Simony Petrík (nezaradená), ktorá chcela dosiahnuť, aby sa výška príspevku pohybovala podľa toho, ako dlho ju rodič poberá.

Základom by bolo zvýšených 213 eur. Ak si zoberieme, že rodičovský príspevok sa v súčasnosti poberá do troch rokov dieťaťa, celkovo tak rodič dostane 6396 eur. Poslankyňa navrhovala, aby si rodičia mohli určiť, dokedy chcú príspevok poberať, a to až do štyroch rokov. Podľa toho by sa im suma rozrátala, a to v rozmedzí od 355 eur do 152 eur mesačne. Ministerstvo túto pripomienku neakceptovalo, pretože Petrík neriešila situáciu, keď má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a z jej návrhu podľa ministerstva nebol ani zrejmý dôvod, prečo by mali rodičia poberať príspevok až do štyroch rokov dieťaťa.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Farmárska odnož J&T preskočí aj Babiša. Preberá statky, na ktorých zbili farmára Oravca

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Holding Sanagro, ktorý financuje J&T, mieri do prvej trojky najväčších slovenských agrárnych skupín. Pohltí farmy ESIN Group, ktoré sú známe spormi s farmárom Oravcom. Polia a lúky Sanagro sa tým rozšíria z 19- na 31-tisíc hektárov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovensko pri sťažnosti europarlamentu týkajúcej sa umiestnenia Európskej pracovnej agentúry ako vedľajší účastník sporu podporí žalovanú stranu. Ministerstvo práce sa neobáva, že by agentúra v dôsledku sťažnosti nemala sídliť v Bratislave.

„Výber sa uskutočnil od začiatku výhradne na základe práva EÚ,“ uviedlo ministerstvo.

Európskemu parlamentu prekáža, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov. (čtk)

Zdieľať

Bratislava chce developerom umožniť postaviť viac bytov, magistrát za to žiada protihodnotu v podobe nájomných bytov.

„V Bratislave sú lokality, kde je občianska vybavenosť úplne saturovaná a je zbytočné dať 30 percent z bytového komplexu na občiansku vybavenosť. Tam, kde nepôjdeme proti verejnému zámeru, ponecháme developerom možnosť zmeniť tieto percentá tak, aby vedeli postaviť viac bytov,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že z bytov, ktoré developer takto „navyše“ postaví, chce mesto odkúpiť alebo získať od developera určitú časť.

Magistrát plánuje postupne meniť aktuálny územný plán mesta a tieto podmienky zapracuje spoločne napríklad s výškovou reguláciou či zmenami, ktoré požadujú mestské časti.

Mesto zároveň pracuje na novom územnom pláne, čo bude podľa primátora trvať 8 až 10 rokov.

Zdieľať

Jamie Oliver otvorí nové reštaurácie. Len pred pol rokom mu krachol biznis v Británii

Britský kuchár Jamie Oliver plánuje do konca budúceho roka otvoriť zhruba dve desiatky nových reštaurácií. Expanziu pripravuje pol roka po tom, ako mu krachol reštauračný biznis v Británii.

Jamie Oliver Group plánuje otvoriť do konca budúceho roka 21 nových reštaurácií, informuje BBC.

Dva nové podniky vzniknú už čoskoro premenou talianskych reštaurácií, ktoré má skupina na Bali a v Bangkoku. O ich prevádzku sa má v budúcnosti starať franchisingový partner HPL.

Fungovať začnú pod novou značkou Jamie Oliver Kitchen a budú čiastočne inšpirované lokálnou kuchyňou.

Ďalších 19 podnikov vznikne pod rôznymi značkami – Jamie´s Italian, Jamie Oliver´s Pizzeria, Jamie´s Deli a Jamie Oliver´s Diner. Firma nespresnila, v ktorých lokalitách budú otvorené.

Ako zbankrotoval v Británii

  • Oliverove reštaurácie prešli v máji pod nútenú správu.
  • Z 25 dotknutých podnikov bolo napokon zatvorených 22, o prácu prišlo tisíc ľudí. Väčšina zatvorených podnikov patrila do skupiny talianskych reštaurácií.
  • Kým britská vetva Oliverovho bizinisu skolabovala, zahraničný biznis zostal funkčný.

Jamie Oliver Group prevádzkuje 70 reštaurácií na 27 trhoch, uvádza CNN.

Oliver (44) je celosvetovo známy propagátor zdravého stravovania. Popularitu si získal vďaka televíznym programom o varení, ktoré sa vysielali v desiatkach krajín a kuchárskymi knihami.

V roku 2005 mu kráľovná Alžbeta II. udelila Rad britského impéria.

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky

Jozef Hudák. Foto - TASR
Jozef Hudák. Foto – TASR

Zuzana Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky. Hudák, ktorého do funkcie navrhla SNS, podľa prezidentky nespĺňa viacero podmienok.

Prezidentka o tom listom informovala Danka, Pellegriniho aj poslancov finančného výboru parlamentu.

Parlament schválil návrh vlády na jeho vymenovanie ešte vlani v decembri.

„Navrhnutý kandidát nespĺňa už prvú zákonnú kvalifikačnú podmienku, ktorou je úplné vysokoškolské vzdelanie univerzitného zamerania v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva,“ uvádza prezidentka. Okrem toho však podľa Čaputovej existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré spochybňujú vhodnosť na jeho vymenovanie.

„Zároveň u neho existujú skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu viceguvernéra NBS spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto funkcie a celej NBS a spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním NBS, čo môže narušiť riadny chod NBS,“ vysvetlila Čaputová.

Prezidentka tiež uviedla, že ju aj exguvernér NBS Jozef Makúch informoval o vážnych pochybnostiach s nomináciou Hudáka. Diskvalifikovali ho aj jeho vyjadrenia o tom, že jednou z jeho iniciatív v pozícii viceguvernéra bude založenie novej zdravotnej poisťovne, ktorá by mala byť pod dohľadom NBS a poskytovala by poistenie nadštandardu zdravotnej starostlivosti.

„Takéto verejné vyhlásenie preukazuje nedostatok orientácie o účele, na ktorý bola zriadená NBS a úlohách centrálnej banky,“ priblížila Čaputová. Podľa jej listu Hudák vykonával riadiacu prax naposledy pred viac ako 10 rokmi, pôsobil prevažne v oblasti verejného zdravotníctva, ktorá s kompetenciami NBS nesúvisí.

Rovnako v jeho neprospech hrá aj pôsobenie v Poisťovni Tatra, ktorá bola majetkovo prepojená na nebankový subjekt Horizont a neskôr CI Holding.

„Počas svojho pôsobenia v tejto inštitúcii v roku 2005 podpísal zmluvu medzi poisťovňou a materskou spoločnosťou CI Holding o poskytnutí prostriedkov v neobmedzenej výške. Podľa záverov dohľadu NBS tým ohrozil finančnú stabilitu poisťovne,“ uvádza sa v prezidentkinom liste.

K Hudákovi sa kriticky staval aj Klub ekonomických analytikov, ale aj opozícia. V tajnom hlasovaní získal 72 zo 136 platných hlasov. Proti boli 56 poslanci, 8 sa v hlasovaní zdržali. (tasr)

Čítajte viac: Viceguvernérom Národnej banky sa má stať Dankov sused

Zdieľať

Nemecko môže byť pre Teslu lepším miestom na výrobu elektromobilov než jej domáca základňa v Kalifornii, vyhlásil šéf Volkswagenu Herbert Diess. Tesla si nedávno vybrala Berlín ako lokalitu pre svoj prvý európsky montážny závod.

„Tesla pravdepodobne hľadá prostredie a infraštruktúru na výrobu vysokokvalitných áut, čo zrejme nájde skôr v Nemecku než na západnom pobreží Spojených štátov,“ cituje Diessa agentúra Bloomberg.

Tesla postaví v Berlíne závod na montáž elektromobilov, pohonných jednotiek a batérií. V lokalite plánuje tiež centrum inžinieringu a dizajnu.

Do nemeckej fabriky investuje 4 miliardy eur, ročne má produkovať do 150-tisíc elektromobilov, píše Bloomberg.

Výrobu plánuje spustiť na budúci rok, na začiatku má produkovať pripravovaný crossover Model Y.

Tesla zatiaľ nezverejnila, kde bude vyrábať nový elektrický pick-up. Aktuálne produkuje tri modely – Model S, X a 3.

Zdieľať

Bývalý guvernér NBS Jozef Makúch rokuje s KDH o spolupráci a kandidatúre vo voľbách. „Formulujem, čo som schopný dať. KDH musí zvážiť, čo som schopný priniesť,“ povedal Makúch. Myslí si, že KDH patrí do parlamentu a chce mu pomôcť v ekonomickej oblasti.

Podľa svojich slov rokuje s predsedom KDH Alojzom Hlinom o tom, akou formou by im dokázal najlepšie pomôcť aj pri „možnom deficite v ekonomických pohľadoch, pokiaľ tam je“.

Na otázku, či chce aktívne vstúpiť do politiky, odpovedal, že jedna vec je byť aktívny a jedna vstúpiť aktívne do politiky. „Aktívne by som chcel ponúknuť odbornú pomoc,“ dodal. (tasr)

Zdieľať

Europarlament sa na súde EÚ sťažuje na umiestnenie novej pracovnej agentúry v Bratislave. Prekáža mu, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov.

Na zriadení Európskeho orgánu pre pracovné záležitosti (ELA) sa dohodli europarlament, Rada EÚ a Európska komisia vo februári. Norma nešpecifikovala sídlo orgánu, s čím poslanci v záujme jej rýchleho prijatia súhlasili.

Členské štáty v júni vybrali Bratislavu bez súhlasu poslancov, čo parlament napadol na súde. Odvolal sa pritom okrem iného na spoločné vyhlásenie všetkých troch inštitúcií, ktoré sa v ňom nepriamo zaviazali k výmene informácií o výbere sídla ELA.

„Nejde ani tak o samotný pracovný úrad, ako skôr o dlhodobý spor medzi Radou EÚ a parlamentom o umiestňovaní sídiel úradov,“ povedal pre Politico europoslanec Jeroen Lenaers, ktorý mal na starosti pravidlá vymedzujúce fungovania ELA.

Podľa ďalších poslancov nemá parlament problém s Bratislavou ako sídlom orgánu, ale so samotným princípom výberu.

Podľa pravidiel EÚ je rozhodovanie o sídlach inštitúcií Únie v rukách členských krajín. Europarlament však tvrdí, že zriadenie ELA súviselo s pravidlami pre voľný pohyb obyvateľov a sociálneho zabezpečenia, do ktorých majú právo vstupovať aj poslanci.

Rada EÚ má podľa zdrojov webu Politico čas zareagovať na podnet na súd do 10. decembra.

Slovenská vláda považuje umiestnenie prvej inštitúcie EÚ v krajine za veľký úspech, ktorý okrem iného zvýši prestíž Slovenska v rámci EÚ a privedie tam viac ako 100 expertov na pracovné právo. Slovenskí diplomati podľa Politica dúfajú, že jadrom medziinštitucionálneho sporu nie je fakt, že agentúra bude sídliť v Bratislave.

Európska komisia predminulý týždeň vypísala výberové konanie na šéfa úradu, ktorý sa má ujať funkcie v januári a pracovať má v Bratislave. Agentúra má pomáhať členským krajinám pri vykonávaní úniových noriem týkajúcich sa cezhraničnej mobility pracovníkov. Má tiež poskytovať zamestnancom aj podnikom informácie v tejto oblasti. Po počiatočnom rozjazde má plne fungovať od roku 2024. (čtk, politico)

Zdieľať

Andrej Danko skritizoval ministra práce Jána Richtera za to, že nevie nájsť spôsob, ako už od januára vyplatiť minimálne dôchodky. „Považujem to za politické chrapúnstvo,“ povedal Danko.

Smer a jeho nominanti v Sociálnej poisťovni podľa Danka schválne zdržujú vyplatenie týchto dôchodkov, aby bránili rast preferencií SNS. „Nedovolím nejakému Richterovi ničiť prácu SNS. Ak nebudú vyplatené tieto dôchodky, podľa mňa sa dopustia aj trestných činov,“ dodal Danko.

Šéf Sociálnej poisťovne, exminister Smeru Ľubomír Vážny, ešte v októbri vyhlásil, že na vyplatenie týchto dôchodkov potrebuje viac času. „Vecne a technicky to nie je možné, ledva to budeme vedieť zrealizovať od roku 2021,“ povedal Vážny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať