Denník N

Ťažiari ropy na východe Slovenska: Radičová sa mýli, taký odpor sme nečakali

Stanislav Benada (vľavo) a Alexander Fraser z ťažobnej firmy Alpine Oil and Gas. Foto N – Vladimír Šimíček
Stanislav Benada (vľavo) a Alexander Fraser z ťažobnej firmy Alpine Oil and Gas. Foto N – Vladimír Šimíček

Zástupcovia firmy, ktorá chce ťažiť ropu a plyn na východe, priznávajú, že za ich partnermi sú aj Ukrajinci a Rusi. Ich dane a pozadie odmietajú skúmať. Na Slovensku podľa nich môžu byť veľké zásoby ropy, aké na poľskej strane hranice objavili už za Rakúsko-Uhorska.

O ťažbe ropy na severovýchode Slovenska hovoria finančný riaditeľ Alpine Oil and Gas Alexander Fraser a odborník na ťažbu Stanislav Benada.

Môže byť na Slovensku veľa ropy?

Alexander Fraser: Na poľskej strane spoločnej hranice je na úseku asi 30 kilometrov 15 lokalít s ropou a podobné geologické podložie je aj na slovenskej strane. Za posledných sto rokov tam vyťažili 25 miliónov barelov ropy (zhruba tri milióny kubických metrov) a asi 300 miliónov kubických metrov plynu. Na poľskej strane hľadali náleziská najmä starými spôsobmi, viac-menej náhodne, a aj tak narazili na ropu a plyn. Je až nepochopiteľné, že slovenské náleziská sú dodnes neobjavené. Jedným z možných vysvetlení je, že medzi Poľskom a Slovenskom viedla hranica rakúskej a uhorskej časti monarchie. V poľskej Halíči, čo bola rakúska časť, bola omnoho silnejšia obchodná činnosť. Na slovenskej strane boli podmienky pre obchod a priemysel utlmené.

Môže byť ropy tak veľa, aby sa Slovensko stalo dôležitou krajinou pre ťažbu?

Stanislav Benada: Karpatský oblúk je oblasťou s veľkým množstvom nálezov uhľovodíkov. Objavili ich v polovici 19. storočia v okolí poľského Krosna a miest neďaleko východného Slovenska. V celom tom priestore ťažia ropu dlhodobo. Jednotlivé ložiská nie sú veľké, nemôžeme očakávať objemy, aké poznáme napríklad zo Saudskej Arábie. No napríklad Poľsko dnes ťaží z vlastných zdrojov zhruba 30 percent objemu plynu, ktorý spotrebuje. Veľká časť pochádza z tejto karpatskej časti.

Doteraz ste investovali už viac ako 20 milónov eur do prieskumu a ťažby na Slovensku. Ako odhadujete, že sa vám to vráti?

AF: Neviem. Veľa závisí od ceny ropy. Keďže ide o riziko, ľudia očakávajú vyššie výnosy ako napríklad pri štátnych dlhopisoch, alebo ako keď si kúpite podiel v General Motors či v BMW. Ale neočakávajú napríklad päťnásobok vkladu, možno v extrémnych prípadoch. Finančný analytik vám povie, že návratnosť investícií do ropných spoločností je okolo 10 až 15 percent ročne.

SB: Prvé fázy prieskumu nie sú také drahé ako samotný vrt. Ten už je drahý a preto sa súkromné firmy spájajú a zdieľajú riziko, investujú do viacerých projektov a jeden z nich potom vyjde a peniaze sa im vrátia.

AF: V tomto prípade tých zhruba 20 milónov dali – polovicu naši akcionári ako vykonávateľ, 25 percent britská firma JKX a 25 percent náš rumunský partner Romgaz. Zdieľame náklady a budeme zdieľať aj výnosy. Nemáme žiaden vplyv na JKX a Romgaz a oni podobne nemajú vplyv na nás, ide o partnerstvo formou joint venture.

Váš projekt zaujal aj bývalú premiérku Ivetu Radičovú, ktorá upozorňuje, že: “Vláda deklaruje boj proti schránkovým firmám, ale minister Sólymos obnovil licenciu firme, ktorej partnerom je spoločnosť, ktorej vlastnícka štruktúra odkazuje na schránku v daňovom raji.” Majú vaši partneri prepojenia s daňovými rajmi?

AF: Našim partnerom je britská spoločnosť JKX Oil and Gas sídli v Spojenom kráľovstve, je na londýnskej burze a ich jediná povinnosť voči nám je zaplatiť 25 percent nákladov, keď budeme vŕtať. Akcie firmy sú voľne obchodovateľné, ktokoľvek si ich môže kúpiť a spoločnosť v tom nikomu nezabráni. Nemáme žiadnu kontrolu nad vlastníctvom tej firmy. Má aj ruských a ukrajinských akcionárov, my však netušíme, ako sú na tom s daňami a ani to nie je naša starosť. (V JKX mali vplyv aj ruský ropný magnát Alexander Žukov a ukrajinský oligarcha Ihor Kolomojský, jeden z najbohatších Ukrajincov, pozn. red.) Na každej burze či už v Londýne, New Yorku, Frankfurte ale aj v Bratislave vystupujú akcionári, ktorí nie sú občanmi tej krajiny. Aj veľké spoločnosti kritizujú za to, že neplatia dane, napríklad Apple. Nepoznáme pomery medzi akcionármi v JKX, nemáme na to vplyv a ak by sme to aj kritizovali, povedali by nám, starajte sa o seba.

Ani ste teda ich pozadie nezisťovali?

AF: To nie je naša vec. Ak by JKX porušovali zákon, dozvedeli by sme sa o tom.

SB: Orgány burzy určite sledujú legálnosť tých firiem. Ďalším partnerom je rumunský Romgaz, viac-menej štátna spoločnosť, ktorá ťaží plyn v centrálnej časti Rumunska.

Kto sú majitelia vašej firmy? Píšete, že sú to americkí vlastníci.

AF: Alpine Oil and Gas je dcérou americkej firmy Discovery Global LLC registrovanej v Texase, tam aj platí dane.

Sú majitelia dohľadateľní?

AF: Sú to súkromní americkí investori.

Na Slovensku sme len nedávno prijali takzvaný protischránkový zákon. Ste pripravení podľa neho, keď na to príde, ukázať vašich majiteľov, konečných užívateľov výhod?

AF: Na to sme samozrejme pripravení.

Pani Radičová tiež hovorí, že ste na Slovensku uspeli, hoci v susedných krajinách nie. Ako to bolo za hranicami Slovenska?

AF: Dnes operujeme iba na Slovensku. A na Slovensku sme zatiaľ neuspeli, v tom sa mýli. Desať rokov sme už strávili prieskumom a stále nevŕtame pre miestny odpor.

Blokáda prístupovej cesty aktivistami a ochrankármi zo 16. a 17. novembra. Foto – Ľuboš Leško
Blokáda prístupovej cesty aktivistami a ochrankármi zo 16. a 17. novembra. Foto – Ľuboš Leško

Alexander FraserAlexander Fraser, Alpine Oil and Gas, ropa

Finančný riaditeľ (CFO) Alpine Oil and Gas, pochádza z Veľkej Británie, právnik s kariérou vo financiách, pracoval roky na ťažobných projektoch v Európe s prezidentom spoločnosti Michael P. Lewisom, predtým bol finančným konzultantom a investičným bankárom v Brunswick-UBS v Moskve, Deutsche Bank a v JP Morgan v Londýne.in London. Vyštudoval ako advokáta na Oxforde, Magdalen College.

Stanislav BenadaStanislav Benada, Alpine Oil and Gas, ropa

Je český odborník na ťažbu, bol konateľom ťažiarskej firmy Aurelian Oil and Gas, do ktorej vstúpili americkí investori a časom sa premenovala na Alpine Oil and Gas, do leta tohto roka bol konateľom tejto firmy, teraz vystupuje ako oblastný riaditeľ a zodpovedný riešiteľ. Pracoval na viacerých ťažiarských projektoch v Česku. V Hodoníne má Múzeum naftového dobývania a geológie.

Prieskum ste robili aj v Poľsku. Ako to tam dopadlo?

AF: V Poľsku sme mali prieskumnú licenciu a robili sme tam seizmický prieskum (prvá fáza) a potom sme sa rozhodli licencie vzdať. To sú skúsenosti spoločnosti Discovery Global. Manažment našej spoločnosti však má mnoho skúseností s ťažbou v Európe aj v Severnej Amerike. Podobne naši partneri.

Rozumiem tomu teda správne, že manažéri vašej firmy majú skúsenosť s úspešnými vrtmi, ale firma ako taká má aktivity v Poľsku a na Slovensku ako prvé väčšie aktivity?

AF: Toto sú naše prvé veľké aktivity, sme mladá spoločnosť. V Severnej Amerike, Británii a vo Francúzsku je mnoho podobných malých firiem so šikovnými skúsenými ľuďmi, ktorí sa osamostatnili od veľkých ropných magnátov, ako je Exxon. Tieto spoločnosti menia tento priemysel, vedia sa lepšie prispôsobiť a aj lepšie dbať na životné prostredie.

Video: Blokády vrtu v Smilne (reportáž RTVS)

Na Slovensku čelíte silnému odporu aktivistov a ochranárov, ktorí odmietajú ťažbu ropy a plynu pre možné ohrozenie životného prostredia a vody. Ako viete presvedčiť Slovensko, že to nehrozí?

AF: Silný odpor? Je to dvadsať, hoci odhodlaných, ale dvadsať ľudí. Protestujúci nás brzdia a nanešťastie, polícia je príliš pasívna, aby s tým niečo urobila. Z pätnástich protestujúcich sú len štyria priamo z dediny Smilno, ktorá má 700 obyvateľov. Máme veľmi dobré vzťahy s miestnymi obchodníkmi, miestnymi dodávateľmi, prespávame v jedinom hoteli v dedine. Majú nás tam radi. Aktivisti nazbierali viac ako polovicu podpisov pod petíciu, ale ešte pred našou informačnou kampaňou. Pri ťažbe ropy a plynu v Európe sú podmienky veľmi prísne, riziko únikov alebo presakovania do vody je veľmi nízke. Rozumieme, že ide o citlivé odvetvie. Nie sme žiadni kovboji. Vieme, že nás miestni sledujú. Podliehame miestnym banským úradom, slovenským aj európskym nariadeniam. Nie sú dôkazy o ohrození životného prostredia.

Ako prebieha prieskum a ťažba a prečo máme veriť, že sú bezpečné?

SB: Ťažba ropy podlieha špeciálnym schvaľovacím procesom v momente, keď už je jasné, aká tá ropa je, koľko jej bude a kam sa bude voziť. K ťažbe sa potom vyjadrujú aj miestne inštitúcie, najmä starostovia. Tento proces ešte nenastal, zatiaľ nevieme, či bude vrt úspešný. Zatiaľ sa snažíme o prieskumný vrt. V minulosti mohli mať vrty nejaké problémy, ale dnes už je technológia bezpečná. Vyučujú ju napríklad aj na košickej Technickej Univerzite.

Ako to vŕtanie funguje? 

Všetky vrty hlbšie ako 50 metrov sa robia rovnakou technológiou, napríklad ako tie na termálne pramene v Bešeňovej. Odvŕta sa diera do hĺbky asi 500 metrov, dá sa tam oceľová trubka, priestor medzi trubkou a horninou sa vycementuje, potom sa ide vrtákom hlbšie o ďalších 500 metrov, dá sa tam ďalšia oceľová trubka. Keď skončíme s vŕtaním, máme hermeticky uzavretú trubku, do ktorej nemôže nič vtekať. Pri skúškach vyťažíme iba malé množstvo ropy alebo plynu, aby sme vedeli spočítať zásoby ložiska. Viditeľným prejavom  na povrchu je stále len 100×100 metrov betónovej plochy izolovanej fóliou.

A ako potom prebieha ťažba?

SB: Proces vŕtania trvá tri-štyri týždne. Je tam hluk, sú tam motory. Samotná ťažba je už však tichá, ak sú tam čerpadlá, tak majú elektromotory, ktoré takmer nepočujete. Už o 150 metrov ďalej nie je žiaden dosah na okolie. Póry v hornine, z ktorých sa ropa vyťaží, sa zaplnia vodou a nič sa neprepadne. Naše ciele sú viac ako kilometer hlboko. Toto je v dnešnej dobe environmentálne najšetrnejší postup. Samozrejme, riziká tam sú. Auto, ktoré vezie ropu, môže havarovať, ropovod môže niekto vyhodiť do vzduchu. V podzemí však riziká nie sú.

Ako vyzerajú vrty

Zdroj: AOG
Zdroj: AOG

vrty
Zdroj: AOG

Podľa zákona pri skúšobných vrtoch nemusíte robiť úradné skúmanie vplyvov na životné prostredie EIA – a tak nemusíte dokazovať, že vaše postupy nie sú nebezpečné. Nezvažovali ste to napriek tomu urobiť? Niektoré vaše vrty sú v chránených územiach Natura 2000.

AF: Tam, kde je Natura 2000, sme vplyvy na životné prostredie skúmali. Taktiež je bežný postup vykonať EIA, keď sa prieskumný vrtom potvrdí rentabilita a prechádza sa k žiadosti o ťažbu. Ani v iných krajinách však nie je bežné takéto zisťovanie robiť pri skúšobných vrtoch. Môže sa stať, že sa prítomnosť surovín nepotvrdí, prípadne nie v dostatočnom množstve. Celý proces môže trvať aj 12 mesiacov. To radšej povieme, poďme to robiť do inej krajiny.

Minister životného prostredia s vami chce rokovať, aby ste to urobili napriek tomu, že vám to zákon neprikazuje. Poviete mu, že nie?

AF: Stretneme sa s ním. Ak tomu správne rozumieme, nepožaduje celé, 12 mesiacov dlhé posudzovanie EIA, ale len predbežné (zisťovacie), ktoré trvá tak tri mesiace. Navyše, každé rozhodovanie napadnú aktivisti a z 12 mesiacov môžu byť dva roky. Mali by ste na Slovensku vytvoriť rovnováhu medzi ochranou životného prostredia a podmienkami pre tých, ktorí hľadajú prírodné zdroje.

SB: Pôvodne sme robili geofyzikálny prieskum aj v národnom parku Poloniny a v CHKO Východné Karpaty, postupne sme sa však z týchto oblastí stiahli a zmenšili skúmané územie. V Smilne nie je Natura 2000, tá je v oblastiach východnejšie, kde robíme na prieskume. Je tam významné vtáčie územie. Dali sme preskúmať, či má naša činnosť vplyv na predmet ochrany. Odborníci majú názor, že to je taká malá časť na takom obrovskom území, že to nemá priamy dosah. Dali nám podmienky, že tam nesmieme byť vo vegetačnom období a v čase, keď vtáci hniezdia. V jednom prípade to ešte nie je právoplatné, ochranári sa odvolali.

Pri vašom vrte v Smilne prišlo už k viacerým incidentom s aktivistami, súkromná ochranka, ktorú ste si najali, sa s nimi strkala. Ste si istí, že ste si na túto prácu vybrali dobrých ľudí? Nechcelo by to viac pokoja ako konfliktov?

AF: Neviem o žiadnych fyzických útokoch. Snažíme sa len uplatniť naše právo na použitie verejnej cesty vedúcej k vrtu a demonštranti nás zastavujú. Pokiaľ viem, nikto sa tam nepobil. Oni nám bránia v našej práci, na ktorú máme právo a všetky potrebné povolenia.

Stali sa aj prípady, že vaša ochranka zastavila aktivistov a nechcela ich pustiť na cestu.

AF: Nemyslím. Naša ochranka sa iba snažila udržať cestu priechodnú a prejazdnú. V tom ich zastavila polícia. Pokiaľ viem, neprišlo k násiliu zo strany našej ochranky.

Protest poľského Greenpeace proti ťažbe ropy v Arktíde. foto - tasr/ap
Protest poľského Greenpeace proti ťažbe ropy v Arktíde. foto – tasr/ap

Miestni ľudia hovoria, že sa cítili v ohrození už pri prieskume územia, keď ste pri prvých prieskumoch rozvibrovali zem. Potom sa sťažovali, že nevedia, aké látky používate pri prieskume, a obávali sa, že znečistíte vodu. Neurobili ste vtedy chybu? Rozprávali ste sa s nimi a vysvetľovali ste im to vopred?

SB: Bol som pri rokovaniach od začiatku. Nie je jednoduché zistiť konkrétne miesto na vrt. Keď sme ich už mali definované, navštívili sme dedinu Oľka, starostu, stretli sme sa s poslancami, na našu žiadosť sme sa stretli s občanmi. Môžno sme nerobili širokú kampaň, v novinách, letáky. No to už rok robíme. Máme už aj slovenské webstránky. Dohovorili sme sa s majiteľmi pozemkov aj, s ich užívateľmi.

Vysvetľovali ste to takto aj v Smilne, kde máte najväčšie problémy?

SB: Smilno prišlo na rad až po Oľke a Ruskej Porube a tam už prišli aj aktivisti z týchto dedín, ktorí sa tú schôdzku snažili rozbiť. Už tam nám hovorili, že máme väzby na Ukrajinu a odmietali nás. Teraz už obyvatelia dostávajú od nás informácie priamo do schránok.

AF: V poslednom polroku robíme významnú vysvetľovaciu kampaň aj v lokálnych novinách a v rádiách. Stojí proti nám malá skupina radikálnych ľudí.

Neprišlo toto vysvetľovanie neskoro, teda až v momente, keď je časť ľudí tvrdo proti a je ťažké sa dohodnúť?

AF: Prekvapila nás takáto opozícia. V roku 2012 pri našom prvom prieskume v Šarišskom Čiernom sme nemali žiaden problém. Tu sme narazili na fanatikov.

SB: Súhlasím, že z pohľadu dnešných znalostí sme s vysvetľovaním prišli neskoro. No postupovali sme štandardne. Nepýtali sme si v obci povolenie od občanov, to sme mali od všetkých kompetentných úradov, len sme chceli s ľuďmi rokovať. Neočakávali sme, že sa niekto zdvihne a urobí hnutie proti nám. Neočakávali sme nepriateľské prostredie. Aj preto, že na Slovensku sa vyvŕta aj desať hĺbkových vrtov ročne. Neďaleko Michaloviec a Trebišova nedávno urobili dva vrty, dva objavy plynu.

AF: Mňa zaráža prístup úradov, ktoré sa zľakli takého malého množstva ľudí. Podobné vrty sa robia po celej Európe.

Je možné, že sa po odpore miestnych vzdáte vrtu v Smilne?

AF: Plánujeme tam vrt. Sme frustrovaní právnymi obštrukciami a slabou podporou polície. Ale aby sme splnili svoje záväzky, potrebujeme dokončiť prieskum vrtom.

Čo bude nasledovať, keď sa ropa na týchto miestach potvrdí? Začnete ju ťažiť, alebo vrty niekomu predáte?

AF: Celý proces od objavu k plánu na ťažbu môže trvať rok-dva. Ak nájdeme ropu, chceme ju ťažiť a dodávať miestnym rafinériám.

Napríklad Slovnaftu?

AF: To je jedna z možností. Hoci do rafinérie v Bratislave je ďaleko.

Ako budete ropu od vrtu prepravovať? Postavíte ropovod?

AF: Z menších polí napríklad v Poľsku sa prepravuje ropa nákladnými autami, zhromažďuje sa v nádrži a pravidelne sa odváža cisternou. Pri väčších objemoch sa môže postaviť potrubie. Závisí to od objemov.

SB: Napríklad v Česku prepravujú ropu po železnici. Viaceré vrty sú ťažko prístupné, nemyslím Smilno, ale iné miesta. Tam by bolo možné doviesť krátke, napríklad kilometrové potrubie a nakladať na inom mieste v priaznivejších podmienkach.

AF: A nezabúdajme na plyn, ten by sme mohli dodávať lokálnym odberateľom v Prešovskom kraji.

Ako funguje ťažba ropy z pohľadu vlastníckych práv? Kúpite si pozemok a keď je v podzemí ropa, môžete ju ťažiť a je vaša?

SB: Európa má na rozdiel od USA iný prístup k nerastnému bohatstvu. Všetko v zemi patrilo kedysi kráľovi. Aj na Slovensku sa z tých čias stále platí poplatok z vyťaženého nerastu štátu, takzvaná kráľovská daň, päť percent hodnoty všetkej vyťaženej ropy. To, čo je v zemi, patrí štátu a ten sám robil prieskum a ťažbu, aj v čase socializmu. Ten proces nebol veľmi efektívny. Aj preto napríklad Maďarsko, Česko, celá západná Európa a aj Slovensko preniesli tieto aktivity na súkromné subjekty.

AF: S rizikom, že nič nenájdete, sa efektívnejšie dokáže vysporiadať súkromná firma, nevŕta tam, kde to nemá zmysel. Štátu platí za licenciu na prieskum a potom za licenciu na ťažbu. Platí poplatok za vyťažený nerast, ďalšie poplatky a potom aj daň zo zisku. Akonáhle ropu vyťažíte zo zeme, je vaša a môžete ju predávať ďalej.

Máte záujem o ťažbu aj inde ako na severovýchode Slovenska?

AF: Naša skupina sa zameriava na karpatský región, najmä Slovensko a Poľsko, možno aj Maďarsko a Rumunsko na tomto oblúku. Na Slovensku nás teraz zaujíma severovýchod.

Postavili sa im miestni, expremiérka aj biskupi

Firma Alpine Oil and Gas narazila pri pokuse o ťažbu ropy a plynu na východnom Slovensku na odpor. Okrem miestnych, ktorí jej blokujú prístupovú cestu, sa proti nim postavila aj cirkev.

„S obavami sledujeme niektoré aktivity zahraničných firiem na severovýchode Slovenska, a preto týmto vyhlásením podporujeme ľudí, ktorí upozorňujú na riziká a nedostatky činností pri prieskume a ťažbe ropy a zemného plynu,“ napísali vo vyhlásení rímskokatolícky košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober a gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak, ktorý je zároveň predsedom Environmentálnej subkomisie Konferencie biskupov Slovenska.

Bývalá premiérka Iveta Radičová zasa upozorňuje na pozadie partnerov Alpine Oil and Gas – o jednom z nich hovorí, že jeho „vlastnícka štruktúra odkazuje na schránku v daňovom raji“.

AOG reaguje, že všetky informácie o nej a aj o jej partneroch sú verejné. Na slovenských aktivitách sa s ňou podieľajú rumunský štátny Romgaz a britská súkromná firma JKX. Ťažiari hovoria, že JKX je kótovaná na londýnskej burze, čo znamená prísnu kontrolu jej činnosti. „Navyše JKX Oil and Gas nevlastní žiadne akcie AOG, ani AOG nevlastní žiadne akcie JKX,“ píšu.

Petíciu proti ťažbe na východe s vyše 12-tisíc podpismi podporil aj Okrúhly stôl Rusínov Slovenska.
S miestnymi aktivistami sa firma sporí najmä o to, či jej aktivity môžu ohroziť prírodu a podzemné vody. Spor majú aj o prístupovú cestu, ktorú aktivisti blokujú, aby sa stroje nedostali k vrtu.

Do sporov teraz na konci roka vstúpilo ministerstvo životného prostredia, ktoré firme ešte cez rok predĺžilo licenciu na pokusné vrty. Teraz ohlásilo hĺbkovú kontrolu a minister László Solymos chce s ťažiarmi rokovať, aby preverili vplyvy ich vrtov na žiovtné prostredie, hoci im to v tejto fáze neprikazuje zákon. Preverovať ich musia až potom, ako budú ťažiť.

Ťažiari na všetky výhrady reagujú, že postupujú podľa slovenských zákonov a tvrdia, že ich činnosť nie je ohrozením pre životné prostredie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie