13 odborníkov vybralo graf roku 2016

Po brexite už libra nedobehla, čo stratila

(kurz britskej libry oproti americkému doláru za posledný rok)

Hlasovanie za odchod Veľkej Británie z EÚ – brexit – patrí k najvýznamnejším udalostiam tohto roka. Aj keď ešte nebol oficiálne začatý proces podľa čl. 50 Lisabonskej zmluvy (očakáva sa to až v priebehu budúceho roka), dosah britského rozhodnutia už trhy pocítili. Asi najvýraznejšie je vidieť vplyv brexitu na kurze britskej libry oproti americkému doláru. Tesne pred referendom bol kurz libry oproti doláru takmer 1,49, hneď na druhý deň klesol o 8 % na 1,37.

Napriek istému posilneniu dôvery v libru, ktoré so sebou priniesla nová vláda v Británii pod vedením Theresy Mayovej, libra celkovo oslabila aj v mesiacoch po referende a v polovici decembra je oproti predreferendovej úrovni o takmer 15 % slabšia (1,27 GBP/USD).

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne

 

V nezamestnanosti dominujú tí, čo sú bez práce viac ako rok

Ekonomickým hitom roka 2016 bol najmä dramatický pokles nezamestnanosti. Ten bol spôsobený predovšetkým klesajúcou ponukou pracovných síl v dôsledku demografického vývoja a solídnym ekonomickým rastom.

Štruktúra nezamestnaných však poukazuje na to, že nezamestnanosti dominujú u nás dlhodobo nezamestnaní. Po nich zamestnávatelia v čase ekonomického boomu siahajú až vtedy, keď sú vyčerpané ostatné zdroje pracovných síl. Preto aj dlhodobá nezamestnanosť klesá pomalšie ako celková nezamestnanosť.

Slovenská republika zaznamenala v dlhodobej nezamestnanosti určité zlepšenie. V druhom kvartáli tohto roku činil podiel ľudí nezamestnaných dlhšie ako jeden rok na celkovej nezamestnanosti 60,6 % (v roku 2012 to bolo 67,3 %). V EÚ28 bola miera dlhodobej nezamestnanosti podstatne nižšia ako na Slovensku (47,8 %).

Vladimír Baláž, Slovenská akadémia vied

 

Česko ozdravuje verejné financie úspešnejšie

Verejný dlh Slovenska v tomto roku prekročí 53 % HDP a deficit verejných financií 2,2 % HDP, kým v ČR dlh klesne pod 40 % HDP a deficit na nulu. Ešte pred krízou v roku 2008 pritom obe krajiny dosahovali v oboch ukazovateľoch takmer identické hodnoty.

Porovnanie ukazuje, že ozdravovanie verejných financií je na Slovensku menšou prioritou než v Českej republike. V konečnom dôsledku sú teda v Česku lepšie pripravení na starnutie obyvateľstva a budúce krízy. Navyše si vytvárajú priestor na znižovanie daní, kým u nás pretrváva tlak na ich zvyšovanie.

Peter Goliaš, inštitút INEKO

 Na whistleblowing sa pozeráme ako na nutné zlo

„Slovensko opäť pridalo jednu veľkú tehlu do priehrady, ktorou sa snažíme obmedziť korupciu na Slovensku a zabrániť jej prenikaniu do celej spoločnosti,“ vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák na jeseň 2014 po schválení Zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Zákon na ochranu whistleblowerov platí od januára 2015. Údaje, ktoré zbierala Transparency, však ukazujú, že ani v druhom roku od jeho účinnosti sa nám túto „tehlu“ ešte do priehrady zamurovať nepodarilo.

Z 28 oslovených ústredných orgánov štátnej správy, ako sú ministerstvá, úrad vlády, Národný bezpečnostný úrad či Najvyšší súd, zaznamenali za rok a trištvrte aspoň jeden podnet o protispoločenskej činnosti iba štyri inštitúcie. Pri 100 najväčších samosprávach ich bolo 5.

Dovedna išlo v najdôležitejších inštitúciách ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy o necelé tri desiatky podnetov, z ktorých väčšinu úrady odmietli ako neodôvodnené.

A keď sa už aj nejaké relevantné dôvody našli, tak ako v prípade Zuzany Hlávkovej na ministerstve zahraničia, úradníci sa tvária, že o žiadny whistleblowing vlastne ani nejde.

Aj tento prípad ukázal, že prijať zákon často nestačí a dôležitý je aj prístup politikov a vysokých štátnych úradníkov. Kým sa budú na whistleblowing pozerať len ako na nutné zlo, ktoré od nás požaduje EÚ, čestných ľudí ako Zuzana bude vo verejnej správe čoraz menej.

  Michal Piško, Transparency International Slovensko   

 

Rastu zamestnanosti pomáhal verejný sektor

Slovenská vláda sa chváli klesajúcou nezamestnanosťou, v roku 2016 sa dostala pod hranicu 10 %. Keď sa však pozrieme na čísla a ich vývoj podrobnejšie, priestor pre radosť sa zmenší. Klesajúcej nezamestnanosti medzi rokmi 2012 až 2015 výraznou mierou pomohla rastúca zamestnanosť vo verejnom sektore. Na konci roku 2013 pribudlo 20-tisíc pracovných miest vo verejnom sektore (vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby a verejná správa, obrana). Okrem toho, počet ľudí pracujúcich v zahraničí sa zvýšil v roku 2016 na 159,8 tisíca oproti 115-tisíc z roku 2012.

Počet ľudí, ktorí si privyrábali v rámci dočasnej, príležitostnej alebo sezónnej práce, sa zvýšil o 72-tisíc. Pokles miery nezamestnanosti z posledných rokov tak bol do značnej miery ťahaný zdrojmi z verejného sektora a ľuďmi, ktorí nemajú plnohodnotné zamestnanie, robia v zahraničí alebo na aktivačných prácach.

Najväčším problémom roku 2016 v nezamestnanosti však naďalej ostávajú dlhodobo nezamestnaní. Stále máme viac ako 110-tisíc nezamestnaných, ktorí si hľadajú prácu dva a viac rokov. Riešenie tohto problému bude najväčšou výzvou nasledujúceho roku.

Robert Chovanculiak, analytik INESS

Záujem o prácu v cudzine klesol

Záujem Slovákov o prácu v zahraničí klesá. Kým v roku 2012 chcelo vycestovať do zahraničia za prácou 21 % uchádzačov hľadajúcich prácu cez portál Profesia.sk, v tomto roku ich bolo už len 12 %. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce na Slovensku a zároveň nestabilná situácia vo viacerých krajinách Európskej únie majú zrejme za následok pokles množstva ľudí ochotných vycestovať za prácou za hranice Slovenska.

Ako príklad možno uviesť Veľkú Britániu. Spomedzi uchádzačov, ktorí chcú pracovať v zahraničí, preferovalo v roku 2016 prácu v tejto krajine len 12 % uchádzačov, pričom v predchádzajúcich rokoch sa tento podiel pohyboval až okolo 20 %. Tento pokles veľmi pravdepodobne súvisí s výsledkom referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie.

Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Nohy na plecia: Je nás o 280-tisíc menej

Za posledných 15 rokov klesol počet zdravotne poistených osôb v Slovenskej republike o takmer 280-tisíc na 5,1 milióna. Naopak, podľa Infostatu počet obyvateľov v SR za rovnaké obdobie stúpol o 23-tisíc na približne 5,4 milióna osôb. Pokles počtu poistených možno sledovať najmä po vstupe Slovenska do EÚ a pokračuje aj v nasledujúcich rokoch mimo krízového roku 2009.

Zatiaľ čo údaje Infostatu vychádzajú najmä zo sčítania obyvateľstva a údajov o trvalom pobyte, register poistencov obsahuje všetky osoby, ktoré majú poistný vzťah s jednou zo zdravotných poisťovní v rámci verejného zdravotníctva.

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky

Ako vláda aktualizuje rozpočtové ciele

Rok 2017 mal byť významným obdobím pre verejné financie Slovenskej republiky. Mali sme dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet alebo – jazykom Paktu stability a rastu – strednodobý cieľ (MTO). Rok 2017 sa na obrazovky ministerstva financií dostal na jar v roku 2014. Vtedy bolo potrebné pripraviť trojročný rozpočet aj poslať program stability do Bruselu s horizontom 2014 až 2017. Sľúbilo sa, že v roku 2017 už budeme hospodáriť s deficitom len na úrovni 0,54 % z HDP.

Ako je možné vidieť z grafu, tento cieľ sa postupne „aktualizoval“ a vo vládnom návrhu rozpočtu je to už 1,29 % z HDP. Posunutie cieľa k menej ambicióznym hodnotám nie je nič výnimočné v zlých časoch, keď ekonomika produkuje menej a štátna kasa sa plní horšie, ako boli očakávania. Je to aj prípad Slovenska?

Oproti pôvodnému odhadu z programu stability z roku 2014 je daní a odvodov viac (v návrhu rozpočtu na budúci rok) o 3,6 % z HDP. V eurovom vyjadrení je to približne 2,35 miliardy eur. Vyzerá to tak, ako keby platilo, že čím viac daní, tým vyšší deficit.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

 

Vďaka EÚ sme bohatší takmer o 2800 eur na hlavu

Vytvorili sme alternatívnu ekonomiku Slovenska, ktorá nikdy nevstúpila do EÚ ani do eurozóny. Alternatívna ekonomika SR by sa tak vyvíjala aj po roku 2004 ako vážený priemer krajín mimo EÚ, ktoré najlepšie kopírovali vývoj skutočnej ekonomiky SR do roku 2003.

Výsledkom integrácie Slovenska s európskymi inštitúciami sú v roku 2014 o 20 % vyššie príjmy na obyvateľa.

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky

 

Ako prieskumy (ne)zachytili nálady verejnosti

Rok 2016 bol rokom viacerých nečakaných politických udalostí. V marci sme boli na Slovensku prekvapení volebnými výsledkami, ktoré výrazne nadhodnotili preferencie Smeru, Siete a Mosta, naopak, podhodnotili preferencie opozície. V júni Európu zaskočil brexit, ktorý mal podľa prieskumov iba malé šance. A nedávno v novembri USA šokovali svet, keď si za prezidenta zvolili Donalda Trumpa, ktorému prieskumy dávali ešte menšie šance ako brexitu.

Aj keď mali odchýlky čiastočne objektívne dôvody (moratórium na prieskumy pred voľbami na Slovensku; výsledky brexitu aj Trumpa boli v rámci predpokladanej štatistickej chyby), množstvo nevydarených predpovedí kladie otázku, či v spoločnosti neprebiehajú zmeny, ktoré súčasní „pollstri“ ešte nedokážu zachytiť. Dúfame, že v roku 2017 budú prieskumy vernejšie zachytávať nálady v spoločnosti.

Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky

 

Rozdiel medzi výnosmi nemeckých a talianskych dlhopisov sa prehlbuje

Čo je na grafe, ktorý ukazuje rozdiel medzi výnosmi 10-ročných talianskych a 10-ročných nemeckých dlhopisov, zaujímavé? Symbolizuje trvajúce a azda aj „bobtnajúce“ rozdiely medzi krajinami eurozóny a vlastne celej Európskej únie.

Vysoký výnos pri talianskych dlhopisoch ukazuje, že finančný svet považuje Taliansko z hľadiska investovania za rizikovú krajinu. Naopak, nízky výnos nemeckých dlhopisov ukazuje, že investori považujú Nemecko za veľmi bezpečné. Pritom projekt EÚ a eurozóny mal podľa prvotných ideí jednotlivé štáty ekonomicky zbližovať – deje sa však opak.

Pokiaľ v budúcich talianskych voľbách zvíťazí Hnutie piatich hviezd a keď sa mu podarí zostaviť vládu, pravdepodobne vypíše referendum o zotrvaní Talianska v EÚ. Keď k tomu však dôjde, už nebude možné hlasovanie o brexite považovať za jednorazový úlet – skôr by sa potom dalo hovoriť o začiatku „drolenia“ EÚ.

Markéta Šichtařová, Next Finance

Trh práce sa úplne obrátil

Zdroj: ÚPSVaR, INEKO

Graf počtu voľných pracovných miest na Slovensku najlepšie vypovedá o tom, ako sa trh práce v poslednom roku-dvoch zmenil, čo prispelo k tomu, že nedostatok pracovných síl sa stal jedným z najvýznamnejších problémov ekonomiky Slovenska. Vo februári tohto roka bolo voľných miest takmer 35-tisíc – o vyše 20-tisíc viac ako rok predtým a takmer o 30-tisíc viac ako dva roky predtým.

Trh práce sa úplne obrátil – z trhu, kde si ľudia hľadali prácu a zvyčajne ju našli iba tí najlepší, na trh, kde firmy hľadajú ľudí a nájdu ich zvyčajne iba tie najlepšie, pretože vyberať si teraz môžu skôr ľudia, nie firmy. Tie budú musieť čoraz viac ponúkať vyššie platy, ďalšie benefity k tomu, zlepšovať svoj imidž, prípadne posúvať svoje pobočky do regiónov, kde ešte voľných ľudí možno nájsť. Samozrejme, nedostatok ľudí je výrazný najmä v ekonomicky silných regiónoch, ako je juhozápad Slovenska, Považie a podtatranský, Košice a Prešov, Banská Bystrica a Zvolen. Stále viac ho však možno cítiť aj inde.

Peter Kremský, Podnikateľská aliancia Slovenska

 

Dobre zarábajúci majú o 0,3 % nižší úrok na hypotéku

Nezainteresovaný človek by sa mohol pýtať, či sadzby slovenských hypoték boli v roku 2016 odtrhnuté od vývoja sadzieb v eurozóne. Prudký prepad úrokov v marci a apríli približne o 20 % však nebol spôsobený dianím na finančnom, ale na politickom poli.

Legislatívne ošetrenie maximálneho poplatku za predčasné splatenie hypotéky spôsobilo doslova refinančný ošiaľ. Banky v snahe udržať si, resp. získať klientov sa pretekali, ktorá ponúkne nižšie sadzby. A klienti to patrične aj ocenili. Tento boj o klienta trval v podstate až do konca roku. Rok 2017 už môže byť súťažou, ktorá banka dvihne sadzby ako posledná.

V grafe porovnávam vývoj 5-ročných fixácií pri hypotékach pod 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, teda najžiadanejšie typy hypoték počas roka.

Pavel Škriniar, FinančnáHitparáda.sk

Japonsko skupuje svoj akciový trh

Jeden z najvýznamnejších grafov ukazuje, ako Japonsko postupne skupuje akciový trh. Centrálna banka aj vláda sa snažia podporiť infláciu. Už veľa rokov nakupuje centrálna banka štátne dlhopisy. Toto opatrenie však nezabralo, preto štát začal skupovať aj akcie fondov obchodovaných na burze, ktoré investujú do japonských akcií.

Momentálne už do akcií investoval 13 biliónov jenov, čo je približne 108 miliárd eur a okolo 3 % celkovej tržnej kapitalizácie japonského akciového trhu.

Ak inflácia nepríde a japonská centrálna banka bude naďalej nakupovať akcie, tak už v roku 2020 by Japonsko mohlo vlastniť viac ako 10 % akcií všetkých burzovne obchodovaných súkromných spoločností v Japonsku.

Boris Tomčiak, Finlord