Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zoznamy neplatičov: Ako sa dostanete dnu a ako von

Foto - TASR
Foto – TASR

Oficiálne listiny dlžníkov majú jasné pravidlá. Problémom sú rôzne internetové kópie, ktoré môžu uchovávať meno dlžníka dlho po tom, čo uhradil dlh a niet sa komu sťažovať

Ak nestihnete zaplatiť banke načas splátku hypotéky, meškáte s platbou za faktúru od mobilného operátora alebo ste zabudli poslať načas odvody, pravdepodobne sa ocitnete na niektorom zo zoznamov neplatičov.

Vedú si ich viaceré inštitúcie, a takmer všetky sa odlišujú v tom, ako rýchlo neplatiča zapíšu, ako rýchlo ho vymažú, či kto všetko môže do ich zoznamu nazrieť.

1. Bankový úverový register

Stane sa pre vás dôležitým najmä vo chvíli, keď žiadate banku o úver. Úverový register bánk v princípe nie je o neplatičoch – je v ňom zápis o každom, kto čerpá úver z banky alebo o úver ešte len žiada.

V registri sú základné údaje o klientovi, o jeho úveroch a ich počte. Je tam uvedená aktuálne čerpaná výška úveru (pri kreditných kartách a povolenom prečerpaní na účte výška celého úveru) a história splácania – to znamená, či klient platí svoje splátky načas, resp. s ktorou splátkou a ako dlho meškal. Obsahuje tiež informácie o ručiteľoch, takže keď sa úver poriadne nespláca, môžu mať v budúcnosti aj oni problém pri žiadosti o úver.

Ako rýchlo banky zaznamenajú do registra údaj, že ste úver nezplatili načas? Opýtali sme sa nato troch najväčších bánk a každá odpovedala inak.

Slovenská sporiteľňa dáva informáciu o omeškaní splátky do úverového registra vtedy, ak splátka nie je uhradená k 30. dňu za príslušný mesiac. VÚB banka hovorí, že ak klient mešká so splátkou niekoľko dní a vyrovná ju v tom istom mesiaci do 20. dňa, záznam nejde do registra. Ak mešká hoci aj deň a dlh vyrovná po tomto termíne alebo až v nasledujúcom mesiaci, už sa to v registri objaví.

Tatra banka zaznamenáva každé omeškanie, je však viditeľná suma a počet dní v omeškaní, aby bolo možné vyhodnotiť jeho závažnosť.

„Ani negatívne záznamy neznamenajú automaticky, že klient úver nedostane. Banky majú nastavenú určitú toleranciu, aké omeškanie ešte akceptujú a aké už nie,“ hovorí analytik bankových produktov Maroš Ovčarik.

Úverový register bánk nie je verejne dostupný. Prístup do registra má 17 bánk alebo pobočiek bánk. Klient však môže kedykoľvek požiadať prevádzkovateľa registra, spoločnosť SBCB, o odpis informácií, ktoré sa o ňom uchovávajú v registri. Tlačivo, ktoré treba vyplniť, je zverejnené na webovej stránke spoločnosti. Nie je to však zadarmo. Za výpis vyhotovený do 30 dní sa platia štyri eurá, ak je zaslaný poštou, platí sa aj poštovné. Za výpis do piatich dní sa platí 14 eur plus poštovné. Výpis sa dá prevziať aj osobne.

2. register nebankových spoločností

V nebankovom registri sú údaje o lízingových a úverových zmluvách – o ich počte, o výške jednotlivých splátok a histórii splácania, ďalej informácie o ručiteľoch a zárukách. Na rozdiel od bankového registra v ňom nie sú len údaje o úveroch fyzických osôb, ale aj od živnostníkov a právnických osôb.

Aj v tomto prípade platí, že informácie sa v registri uchovávajú ešte päť rokov od ukončenia úverovej zmluvy. Prístup do registra má aktuálne dvanásť lízingových a splátkových spoločností.

Občan môže kedykoľvek požiadať prevádzkovateľa registra, spoločnosť NBCB, o odpis informácií z registra, ktoré o ňom uchováva. Formuláre sú zverejnené na webovej stránke spoločnosti. Za výpis zhotovený do 30 dní sa platia štyri eurá plus poštovné. Za rýchly výpis je poplatok 14 eur. Osobne ho vystavia na počkanie, poštou ho zašlú do piatich dní od prevzatia žiadosti.

3. Zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne

Na zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne sa firma, živnostník alebo iná fyzická osoba dostane vtedy, keď nezaplatí načas alebo v správnej výške poistné a neuhradí ho ani v čase spracovania zoznamu dlžníkov na web (spravidla do konca pracovného týždňa).

Zoznam dlžníkov sa aktualizuje štyrikrát mesačne. Kto teda svoj dlh vyrovná, bude zo zoznamu vymazaný pri jeho ďalšej aktualizácii. Ak niekto preukáže, že je na zozname neoprávnene (napríklad pre nespárovanú platbu), Sociálna poisťovňa ho zo zoznamu vymaže hneď.

Pripomeňme, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje penále za meškajúce poistné: Je vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania (odo dňa splatnosti poistného až do dňa zaplatenia, keď peniaze prídu na účet poisťovne).

4. Zoznamy dlžníkov zdravotných poisťovní

Na zoznam sa dostane každý, kto nezaplatil zdravotné odvody za tri mesiace v danom kalendárnom roku alebo neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania odvodov vyšší ako 10 eur.

Podľa zákona stačí, ak sa zoznam aktualizuje len raz mesačne, a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Tak ho aktualizuje Všeobecná zdravotná poisťovňa aj Union. To znamená, že ak poistenec uhradí dlžné poistné, zo zoznamu bude vymazaný až k najbližšiemu 20. dňu v mesiaci.

Dôvera tvrdí, že neplatiča zo zoznamu vymaže najneskôr do siedmich kalendárnych dní po uhradení dlhu. „Ak je celý dlh uhradený online platbou cez našu Elektronickú pobočku, vymazanie zo zoznamu dlžníkov na webe prebehne o niekoľko minút,“ tvrdí zdravotná poisťovňa.

Zoznamy neplatičov zdravotných poisťovní sú verejne dostupné na webe poisťovní. (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera, Union zdravotná poisťovňa).

Pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 percent.

5. Zoznamy neplatičov daní

Na zoznam daňových dlžníkov Finančnej správy sa dostane každý, kto má vysoké daňové nedoplatky. V aktuálnom zozname sú fyzické osoby s daňovým nedoplatkom, ktorý ku koncu roka 2013 presiahol 17-tisíc eur, a právnické osoby s nedoplatkom na daniach nad 170-tisíc eur.

Zoznam daňových dlžníkov sa aktualizuje raz ročne, najbližšie to bude koncom júna podľa stavu k 31. decembru.

Ak daňovník stihne podať dodatočné daňové priznanie pred začatím daňovej kontroly, sankcia je päť percent z nezaplatenej dane. Ak mu daň dorubí daňová kontrola, sankcia je 10 percent z neuhradenej dane.

Daniari vedú aj ďalšie zoznamy. Podnikatelia, ktorí sú platcami DPH a túto daň neuhradia alebo nepodajú kontrolný výkaz DPH, prípadne neumožnia daňovú kontrolu, sa dostanú na takzvanú čiernu listinu podnikateľov. Zoznam sa aktualizuje každý deň, no toho, kto si splní všetky povinnosti podľa pravidiel daniarov, zo zoznamu vyradia po šiestich mesiacoch.

Kto sa z takzvanej čiernej listiny dostane, toho natrvalo zaradia na ďalší zoznam, že bol kedysi na čiernej listine.

6. „Black list“ mobilných operátorov

Každý z mobilných operátorov má svoj interný „black list“ neplatičov. Zákon im však umožňuje vymieňať si informácie o dlžníkoch.

Ako rýchlo vás operátori zapíšu na zoznam? „Zákon nám ukladá povinnosť zapísať na zoznam neplatiča, ktorý nemá uhradené pohľadávky 30 dní od ich splatnosti. Len čo sú pohľadávky vyrovnané, je zákazník zo zoznamu vymazaný, maximalné do 24 hodín,“ tvrdí spoločnosť O2.

V Orangei sa klient dostane na „black list“ vtedy, keď neplatí faktúru šesť mesiacov. Keď ju zaplatí, zo zoznamu ho vymažú. Slovak Telekom aktualizuje zoznam priebežne.

7. Zoznamy na internete

Na webe sa dajú nájsť stránky, ktoré zverejňujú zoznamy dlžníkov napríklad Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní alebo daňových dlžníkov. Ich prevádzkovatelia tvrdia, že zoznamy aktualizujú hneď, ako to robia aj uvedené inštitúcie. Či je to vždy tak a načas, sa nedá overiť.

„Dôležité je, aby pri každom zozname dlžníkov bol uvedený dátum aktualizácie, teda k akému dátumu platí,“ hovorí Iveta Bošiaková, advokátka spolupracujúca s kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c. Problém by mohol byť napríklad vtedy, keby prevádzkovateľ niektorého z portálov dlhodobo neaktualizoval údaje v zozname, alebo by tak robil selektívne. „Bývalý dlžník, ktorý by stále figuroval medzi dlžníkmi na niektorom z portálov, by pri uplatnení nároku na náhradu škody na druhej strane mal vedieť preukázať, že tretia strana sa na tieto údaje spoľahla a došlo k nejakému problému,“ uviedla Bošiaková.

8. Ďalšie zoznamy

Zmluvy PZP
Slovenská kancelária poisťovateľov spravuje neverejný register zmlúv povinného zmluvného poistenia. Sú v ňom informácie o každom, kto má povinné zmluvné poistenie na svoje auto.

Verejnosti sú údaje z registra dostupné v obmedzenej miere. Môžete si podľa evidenčného čísla vozidla pozrieť, či je konkrétne auto poistené. Prípadne si viete overiť údaje o vozidle z poistnej zmluvy. Ani poisťovne nemajú plný prístup do tohto registra. V plnej miere je dostupný len policajtom.

Zoznam SOLUS
Ide o „negatívny register“, sú v ňom informácie o klientoch, ktorí nesplácajú záväzky niektorého z členov SOLUS. Do registra má prístup 11 prevažne finančných inštitúcií.

O výpis z registra je možné požiadať – postačí jednoduchá žiadosť, z ktorej je zrejmý predmet žiadosti, kto o to žiada, treba uviesť adresu pre zaslanie odpovede a podpísať sa. Úradné overenie podpisu nie je podmienkou, ale združenie to odporúča. Najjednoduchšie je doručiť žiadosť do sídla združenia SOLUS poštou, no dá sa to vybaviť aj osobne.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

V praxi by sme mali viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast, reaguje na klimatickú zmenu riaditeľ Inštitútu politiky na ministerstve životného prostredia Martin Haluš.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia 

Ako prvé by sme mali prestať dotovať fosílne palivá. A nehovorím len o dotáciách do uhlia na výrobu elektriny, ale aj o mnohých výnimkách v spotrebných daniach najmä na uhlie, ale aj plyn.

Zároveň by sme mali premyslieť a zrealizovať zelenú, fiškálne neutrálnu daňovú reformu s ošetrením dopadov na nízkopríjmové skupiny. Ideálne na celoeurópskej úrovni.

Je to nutné najmä v sektoroch, ktoré nie sú momentálne pokryté schémou obchodovania s emisiami a kde emisie stále mierne rastú (napr. doprava). V praxi by sme teda viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast. Dobrá správa je, že s tým počíta aj Environmentálna stratégia Slovenska.

Okrem toho musíme prijať aj iné opatrenia ako napríklad pokračovať v zatepľovaní budov, prijať regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikovať najlepšie dostupné technológie v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikovať dopravu, prijať nové CO2 štandardy alebo podporovať a decentralizovať obnoviteľné zdroje energie.

To všetko nebude zadarmo, ale ani nás to ako krajinu nezruinuje. Najmä ak sa to spraví nákladovo efektívne najmä prostredníctvom trhových nástrojov.

Európska a naša stratégia musia ísť ruka v ruke. Slovensko preto momentálne pracuje na vlastnej stratégii nízkouhlíkového rozvoja a klimaticko-energetických plánoch, ktoré už čoskoro predstaví v Bruseli.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.