Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico a Bugár chcú zákon, aby mohli stavať bez ohľadu na dlh, SaS a OĽaNO odkazujú, že ani náhodou

Premiér hovorí, že na diaľnice a železnice potrebujú 5 až 7 miliárd eur. Preto pýta investičnú výnimku z ústavného zákona o dlhovej brzde.

Tento rok sa vládna koalícia pokúsi opozíciu presvedčiť, aby jej dala možnosť míňať oveľa viac, ako povoľuje v súčasnosti platný zákon o dlhovej brzde. Budú pýtať takzvanú investičnú výnimku. Zatiaľ to vyzerá tak, že bez hlasov od Sme rodina alebo kotlebovcov to nedokážu.

Premiér Robert Fico (Smer) hovorí, že na dokončenie infraštruktúry potrebujú od 5 do 7 miliárd eur (6 až 9 percent HDP), aj keď nie naraz. Fico hovorí o výstavbe diaľnic a rekonštrukcii železníc. Eurofondy na to nestačia, navyše je dosť možné, že ďalšie eurofondové obdobie ani nebude.

No ak by sa vláda tak výrazne zadlžila, aj keď postupne, nevyhla by sa tvrdým sankciám. Dlhová brzda je, zjednodušene, akási páka na vládu, ktorá ju núti krotiť sa v míňaní a zadlžovaní krajiny, v opačnom prípade ju čaká trest. V krajnom prípade aj hlasovanie o dôvere vláde. Investičná výnimka by zabezpečila, že by sa vláda tvrdšiemu trestu vyhla.

Fico však vie, že ak chce dlhovú brzdu zmeniť, musí sa dohodnúť s opozíciou. Dlhová brzda je ústavný zákon, na jej zmenu treba minimálne 90 hlasov. Koalícia môže rátať s 80 hlasmi, na zmenu dlhovej brzdy jej chýba minimálne 10 hlasov.

„Ja nebudem kupčiť s opozíciou,“ povedal vzápätí Fico, keď s Andrejom Dankom (SNS) a Bélom Bugárom hovorili o cieľoch koalície na rok 2017. Buď opozícia podľa Fica akceptuje, že do budúcnosti tu bude „relevantný nástroj na získavanie zdrojov na infraštruktúrne projekty“ aj z iných zdrojov ako z eurofondov, alebo to akceptovať nebude. „Ak to nechcú, tak to jednoducho nebude,“ dodal Fico.

Je zrejmé, že zmena dlhovej brzdy nie je už len agendou Smeru, ale aj Mosta-Híd. „Je veľmi správne hovoriť o otvorení ústavného zákona,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorého stranícky kolega Árpád Érsek je ministrom dopravy.

Kažimír avizoval, že začne s SaS

Na podobe ústavného zákona o dlhovej brzde sa v roku 2011 dohodla Radičovej vláda so Smerom. Minister financií Peter Kažimír (Smer) to zvykne rád pripomínať. „Som jeho spoluautor a hrdo sa hlásim k tomu, že moje meno je napísané spolu s Vladom Tvaroškom. Bez Smeru by jednoducho ten zákon nikdy nebol prijatý,“ povedal nedávno Kažimír pre Trend.

Keď vláda na jeseň schválila rozpočet, Kažimír povedal, že chce o investičnej výnimke rokovať s opozičnou SaS. Sulíkova strana má v parlamente 21 hlasov. Zatiaľ to vyzerá tak, že minimálne u tejto opozičnej strany Kažimír neuspeje.

„Je to len ďalší spôsob, ako ďalej zvyšovať dlh. Ak potrebujú investovať, nech znížia iné výdavky, resp. obmedzia rozkrádanie,“ napísal v esemeske predseda SaS Richard Sulík.

Aký máme vlastne dlh

Kažimír by sa chcel na zmene dlhovej brzdy dohodnúť v priebehu prvého polroka. Pre Trend povedal, že dlhová brzda by mala prihliadať jednak na situácie, keď Eurostat zmení pravidlá na výpočet dlhu. „Ten zákon je robot, on nerozoznáva farbu ani vôňu, proste ide.“ Druhá téma má byť tá, ako budeme pokračovať s infraštrukturálnymi projektmi, keď sa minú eurofondy.

Diaľnice sa platia z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, na ktorý dozerá ministerstvo dopravy. Je na nich vyčlenených zhruba 1,6 miliardy eur. Ministerstvo dopravy pred koncom roka uviedlo, že doteraz bolo z eurofondov zazmluvnených 485 miliónov eur (najviac na úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka II. fáza, a to 238 mil. eur), plánujú sa ešte projekty vo výške 1,142 miliardy. Keď to zhrnieme – eurofondy sú už prerozdelené.

Ministerstvo financií podľa našich informácií nemá zatiaľ pripravený detailný návrh, ako by chceli meniť ústavný zákon. Dnes nie je zrejmé, či sa má investičná výnimka týkať iba výstavby diaľnic, alebo aj rýchlostných ciest, či každého nového úseku, ktorý sa už nezaplatí z eurofondov, alebo sa to bude riešiť ad hoc. Nie je jasné ani to, či by sa upravili aj pásma dlhovej brzdy, alebo nie.

Aj preto zrejme Kažimír zatiaľ nedoručil pozvánku SaS. Tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca však hovorí, že možnosť zvyšovania dlhu odmietajú. Jeho strana chcela, naopak, presadiť v parlamente výdavkové stropy, no s návrhom neuspela.

„Ak by parlament schválil investičnú výnimku, to znamená možnosť zadlžovať krajinu vtedy, keď sa investuje napríklad do diaľnic, rovnaký dôvod na investičnú výnimku by mohli vzniesť aj ďalšie sektory ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, informačné technológie. To by znamenalo obrovský nárast dlhu,“ hovorí Jurzyca.

Slovensko má dlh niečo nad 53 % HDP a podľa dlhovej brzdy sa nachádza v druhom sankčnom pásme. Vláda teda bude znova vysvetľovať, prečo ho neznížila. Od roku 2018 sa majú sankčné pásma pre dlh navyše sprísňovať.

Pripomeňme, že pred prvou Ficovou vládou sme mali dlh asi 29 %. Do roku 2009 nám rástli výdavky rekordne najviac spomedzi krajín eurozóny. V roku 2010 sme mali už dlh 41 % a vlani bol okolo 53,1 %.

Rozhodne sa v regiónoch?

Igor Matovič z OĽaNO hovorí, že predbežné stanovisko strany je, že investičnú výnimku nepodporia. „Je to iba o tom, že stavajú cesty drasticky predražené, a teraz my im máme dovoliť, aby mali aj ďalšiu špajzu a aby z nej mohli stavať to, čo mali postaviť doteraz?“ pýta sa Matovič. Debatoval aj s Jurzycom z SaS, a myslí si, že sa dokážu na tom zhodnúť. S ďalšími opozičnými stranami nedebatoval. Neobáva sa ani toho, že by tak urobili členovia strany z regiónov.

Práve nevyhovujúcim stavom ciest v regiónoch argumentuje splnomocnenec pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (bol najprv v Sieti, potom prešiel do poslaneckého klubu Mosta-Híd). „Chodím často po regiónoch a vidím, že cesty sú tam neúnosné a ľudia sú nahnevaní, lebo už sa im roky sľubujú cesty a nič sa nedeje.“

Janckulík hovorí, že nie je jednoznačne zástancom toho, aby sa uvoľnila dlhová brzda. „Ale keď vidím, aký je ten stav, som aj za uvoľnenie dlhovej brzdy, ale museli by byť nastavené prísne kritériá, ako to bude prebiehať, aby sa peniaze nerozkradli, keď to tak poviem natvrdo,“ povedal. O kritériách ešte presne neuvažoval, ale malo by ich byť viac a mal by ich pripraviť tím odborníkov, vrátane tretieho sektora.

Miroslav Ivan z SaS hovorí, že kým sa tu stavia kilometer diaľnice za 45 miliónov eur (obchvat Prešova) a kým ministerstvo dopravy beží vo svojom svete bez toho, aby sa porovnávali úseky cez Hodnotu za peniaze, nie sú prístupní o investičnej výnimke debatovať. 

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Obchod: Predaj áut v Nemecku v júni klesol medziročne o 40 % na 220-tisíc kusov
  • Financie: Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, najviac od roku 1999
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR

Finančnej skupine Arca chce podľa zdrojov Denníka E pomôcť z dlhov oveľa majetnejšia skupina J&T. Nebude to zadarmo. V hre môže byť kapitálový vstup medzi spoluvlastníkov Arcy či prevzatie jej perspektívnejších podnikov.

Zdieľať

Kľúčový Doležalov konkurz polovica kandidátov spochybňuje, Kremský ho odporučí zopakovať

Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto - TASR
Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto – TASR

Dvaja zo štyroch kandidátov na post šéfa telekomunikačného úradu spochybňujú konkurz na ministerstve dopravy. Bývalý šéf poštového úradu Karol Achimský označil písomný test za nedôstojný a na konkurz neprišiel. Pochybnosti má aj bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorý podľa rezortu neprešiel písomným testom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Spoločnosti British Airways, easyJet a Ryanair ukončia právny spor, ktorý viedli s britskou vládou pre povinnú dvojtýždennú karanténu. Vláda má od tohto plánu upustiť pri ľuďoch, ktorí sa vrátia z populárnych turistických destinácií, napríklad z Francúzska, Talianska či zo Španielska.

Povinná karanténa bude však stále platiť pre tých, čo pricestujú zo Spojených štátov.

Právny zástupca trojice aerolínií Tom Hickman uviedol, že zoznam krajín, pri ktorých nebude karanténa platiť, dnes zverejnia. Súhlasil s tým, že námietku v tom prípade stiahne.

Britská vláda zaviedla povinnú dvojtýždennú karanténu tých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, od 8. júna. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ide o nevyhnutný krok, aby sa predišlo druhej vlne pandémie. (čtk)

Zdieľať

Daimler zvažuje predaj závodu vo francúzskom Hambachu ako súčasť zmien v globálnej výrobnej sieti. Firma varovala, že v 2. štvrťroku z dôvodu reštrukturalizácie zaúčtuje mimoriadne náklady rádovo v stovkách miliónov eur.

Rozhodnutie Daimleru prichádza v období, keď automobilový priemysel bojuje s nadmernou kapacitou a prepadom dopytu po nových autách v Európe.

Daimler produkoval v Hambachu dvojsedadlové modely Smart s elektrickým a spaľovacím motorom. V roku 2017 sa tam vyrobilo vyše 80-tisíc áut.

Vlani však automobilka uviedla, že bude vyrábať novú generáciu elektrických Smartov v spoločnom podniku s Geely a presťahuje produkciu z Francúzska do Číny. Závod v Hambachu má 1 600 zamestnancov.

Výsledky Daimleru (rok 2019):

  • čistý zisk klesol takmer o dve tretiny na 2,7 miliardy eur (stiahli ho dodatočné náklady spojené s aférou okolo emisií naftových áut, vysoké investície do elektrických vozidiel a problémy s výrobou);
  • tržby stúpli o 3 % na 172,7 miliardy eur;
  • predal 2,34 milióna osobných áut Mercedes-Benz, deviaty rok za sebou rekordný počet vozidiel. (reuters, čtk)
Zdieľať

Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, čo je najviac od začiatku sledovania štatistiky v roku 1999. Ukazovateľ odráža podiel hrubých úspor k hrubému disponibilnému príjmu domácností.

Pravidelnú kvartálnu štatistiku o úsporách domácností zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V záverečnom štvrťroku vlaňajška ich miera dosiahla 12,7 %.

K výrazne vyššiemu sklonu k šetreniu pomohli viaceré okolnosti. Podľa Financial Times výdavky domácností limitovali začínajúce koronavírusové reštrikcie a s nimi súvisiace obmedzenie pohybu. Ich príjmy navyše podporili vládne opatrenia na zmiernenie dosahov koronakrízy.

Eurostat uvoľnil tiež údaje o investíciách domácností, ktorých miera na rozdiel od úspor medzikvartálne klesla na 8,7 %.

Zdieľať

Akcie v Číne stúpli na 5-ročné maximum, impulzom bol najmä silný júnový rast sektora služieb. Akciový index CSI 300, ktorý sleduje obchodovanie na burzách v Šanghaji a Šen-čene, vzrástol o 1,9 % a uzavrel týždeň najvyššie od júna 2015.

Index nákupných manažérov pre čínsky sektor služieb v júni rástol najvýraznejšie za viac ako 10 rokov. K jeho zotaveniu pomohlo uvoľnenie koronavírusových reštrikcií, ktoré viedlo k zvýšeniu spotrebiteľského dopytu.

Podľa Mobeena Tahira z firmy WisdomTree čínske akcie ťažia z fiškálnej podpory vlády a menových stimulov centrálnej banky na pomoc ekonomike v koronakríze. Viac o stave hospodárstva napovedia nové údaje o nezamestnanosti, inflácii a HDP.

Index CSI 300 prekonáva americké i európske burzové indexy, od začiatku roka stúpol o 4 % a počas koronakrízy ho postihol miernejší prepad. Americký S&P tento rok stráca 3 % a paneurópsky index Stoxx 600 až 11 %. (ft)

Zdieľať

S vymáhaním dlhov od neplatičov bude po korone viac práce, hovorí šéf inkasnej agentúry Musil

V platobnej schopnosti sa vraciame k normálu, tvrdí Martin Musil, šéf asociácie inkasných spoločností, ktoré vymáhajú pohľadávky zo zmeškaných platieb. V marci a apríli asi 20 percent ich zákazníkov prestalo splácať zo dňa na deň. Teraz už pokles nie je zásadný.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať