Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Právnik, ktorý vyzval Milana Fiľa: Toto je väčšia kauza ako Váhostav

Protestné zhromažždenie pred úradom vlády 16. novembra 2016 v Bratislave. Na snímke vpravo je advokát Pavol Korytár. Foto - TASR
Protestné zhromažždenie pred úradom vlády 16. novembra 2016 v Bratislave. Na snímke vpravo je advokát Pavol Korytár. Foto – TASR

Spolumajiteľ ružomberských papierní M. Fiľo čelí sporu s bývalými zamestnancami papierní pre záväzok z privatizačnej zmluvy z roku 1996.

Trnavský advokát PAVOL KORYTÁR už viac ako dva roky zastupuje niektorých zamestnancov Mondi SCP v spore s Milanom Fiľom a jeho firmou Eco-Invest. Právnik platí náklady spojené s kauzou z vlastných peňazí a hovorí, že sa dohodol na podiele na odmene 20 %. Zamestnanci žiadajú od Fiľovej firmy ako náhradu škody desiatky miliónov eur a vydanie zamestnaneckých akcií.

Ako ste sa dostali k tomuto prípadu?

Nepoznal som ani zamestnancov, ani docenta Gavorníka. Zoznámil ma s ním jeden klient, pre ktorého som pracoval a ktorý nakoniec od kauzy odskočil. Gavorník môže byť vnímaný ako kontroverzná osoba, keďže je bývalým šéfom Fondu národného majetku z obdobia Mečiarovej privatizácie. Po tých rokoch ho už poznám lepšie a po ľudskej stránke mám naňho pozitívny názor. Získal som od neho niektoré materiály, ktoré sa týkali privatizácie Severoslovenských celulózok a papierní, dnešného Mondi SCP so sídlom v Ružomberku.

Kto konkrétne vás so Štefanom Gavorníkom zoznámil?

Klient, ktorý je pomerne na verejnosti známy. Nevystupuje v tejto kauze a mal určité spory s pánom Fiľom, čo bola jeho motivácia.

Bol to Vladimír Póor?

Áno. V minulosti som ho zastupoval v niektorých prípadoch, v súčasnosti už nie. On v kauze nevystupuje, ani ju nefinancuje, ani nefinancoval. Ja som tú kauzu najprv nechcel, presvedčila ma spolupráca s pánom Gavorníkom. Zobral som si od neho dokumenty týkajúce sa privatizácie, ktoré som si naštudoval. Po nejakej dobe som vyhodnotil, že prípad je právne zaujímavý a riešiteľný a chcem tých ľudí zastupovať. Gavorník mi ako právnemu zástupcovi zo začiatku nedôveroval, referencie o mne mu dalo viacero mojich klientov z Bratislavy. Ich mená nemôžem nateraz zverejňovať, nemám ich súhlas. Títo ľudia v kauze nevystupujú ani ako klienti, ani inak.

Koľkých zamestnancov teraz zastupujete?

V čase, keď som prevzal kauzu, malo staré Občianske združenie Eco-Papier asi 10 členov, čo by bolo na žalobu málo. Bolo zrejmé, že ľuďom treba vysvetliť, že im nárok na akcie vznikol. Dovtedy sa nerobila pre zamestnancov žiadna kampaň, nemali informáciu, že majú takýto nárok. Veľa sme im vysvetľovali, bolo aj 20 stretnutí, kým sa stali členmi združenia. Potom sme založili nové združenie Ružomberský papier. Zastupujem jednak celé združenie, ktoré má viac ako 500 členov. V konkrétnych sporových konaniach zastupujem dvoch zamestnancov. Stovkám ľudí poskytujem právne poradenstvo. Ľudia boli od začiatku pod určitým tlakom, aby si svoje nároky neuplatňovali. Združenie preto podalo 16. novembra trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru.

Pokúšali ste sa buď vy alebo druhá strana o mimosúdnu dohodu?

Áno, my sme sa pokúšali, druhá strana nie. Keď som kauzu prevzal, po analýze som poslal list firme Eco-Invest a požiadal som ju o stretnutie ohľadom mimosúdneho vyrovnania. List bol doručený, ale Eco-Invest na list nereagoval. Snažil som sa s nimi stretnúť aj cez mojich známych, aj som sa stretol, ale bez nejakého záveru. Nemali záujem o formálne rokovanie. V súčasnosti žiadne rokovania nevedieme, ani ich neočakávam. Žiadne urovnanie nebeží a ani to nepredpokladám, ani sa oňho neusilujeme.

Čo je vaša motivácia?

Ako právny zástupca som, samozrejme, motivovaný finančnou odmenou. So združením som uzavrel zmluvu na podiel odmeny vo výške 20 %. Nevidím v tom nič nezákonné alebo amorálne, ľudia s tým súhlasia. O výške odmeny by som ani nemusel hovoriť, ale nemám s tým, problém. Navyše, sám osobne prispievam združeniu na jeho chod z vlastných prostriedkov. Keďže zastupujem ľudí, ktorých finančné možnosti sú veľmi obmedzené, rozhodol som sa, že náklady spojené s touto kauzou budem financovať ja.

Koľko ste už do toho investovali?

Je to rádovo v tisíckach eur. Očakávam, že do budúcnosti to bude vyššia suma vzhľadom na súdne poplatky.

Akú sumu odhadujete?

Ťažko mi je vyhodnocovať, čo prinesie život v budúcnosti, ale určite to bude v desiatkach tisícov. Okrem priamych výdavkov na súdne poplatky máme aj poradcov. Máme tiež mzdové náklady na zamestnancov, ktorí pracujú na kauze.

V súvislosti s kauzou sa spomínalo meno Zoroslava Kollára.

Zodpovedne môžem povedať, že za touto kauzou nestojí nikto okrem mňa a Gavorníka. Tých mien, kto každý bol v tejto kauze oslovený, bolo podstatne viac. Ja som v poradí 25. advokát, ktorý sa týmto prípadom zaoberá. Nevylučujem, že osoba, o ktorej hovoríte, bola oslovená, boli oslovené aj úplne iné osoby, aj takzvaní oligarchovia, aby tým ľuďom a združeniu pomohli formou finančnej pomoci. Ale nikto pri kauze nebol ochotný zotrvať. Na konci dňa si zvážili, že sa im to neoplatí.

V polovici novembra bolo pred úradom vlády protestné zhromaždenie zamestnancov. Bolo cieľom tejto akcie najmä to, aby sa z toho stala verejná a politická téma?

Politiku do toho podľa nášho názoru ako prvá zatiahla protistrana. Sme presvedčení, že z jej iniciatívy vzišlo spoločné vyhlásenie doterajších primátorov Ružomberka, publikované pred niekoľkými týždňami v mestskom periodiku, ktoré odsudzuje našu legitímnu snahu o spravodlivosť. A čo sa týka nášho protestného zhromaždenia, chceme z toho spraviť verejnú tému, pretože naša kauza je verejnou témou. Ako prvého sme oslovili predsedu vlády. Myslíme si, že štát má chrániť poškodených ľudí a nemal by premeškať príležitosť získať do svojho vlastníctva majetok, ktorý mu patrí. A podotýkam, nemáme čo skrývať. Chceme ukázať navonok, že sú tu ľudia, ktorí sa cítia poškodení, nedostali to, čo podľa privatizačnej zmluvy dostať mali a žiadajú z toho vyvodiť adekvátnu zodpovednosť. Eco-Invest označil protestné zhromaždenie ako nátlakovú akciu s cieľom uzatvoriť urovnanie. Za zamestnancov, ktorých zastupujem, môžem povedať, že žiadnu nátlakovú akciu nerobíme. Protestné zhromaždenie bolo oznámené zákonným spôsobom. Na druhej strane, boli tam najaté osoby, ktoré tam chodili s transparentmi. Ich cieľom bolo rušiť priebeh nášho pokojného zhromaždenia.

Zaujímajú sa o tento prípad aj niektorí politici?

Áno, z opozície. Ministrovi hospodárstva sme listom navrhli, že sa chceme s ním stretnúť, ale nie je o to záujem.

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) nedávno povedal, že spor je podľa analýz ministerstva premlčaný a že ide o prípad, ktorý sa MH Manažmentu týka v treťom, štvrtom rade. Je tento spor premlčaný, alebo nie je?

Nesúhlasím s jeho tvrdeniami. Tvrdím, že nároky zamestnancov premlčané nie sú. Čo premlčané nemôže byť, je aj vlastnícke právo štátu alebo FNM, v súčasnosti MH Manažmentu, k akciám. Zastávam právny názor, že privatizačná zmluva mala byť zrušená k 1.1. 1999 a že vlastnícke právo nadobudol spätne FNM zrušením tejto zmluvy. Je nevhodné, aby minister vyhlásil, že nejaké právo je premlčané. Nerozumiem tiež argumentácii, čo je v treťom, štvrtom rade. Účastníkom privatizačnej zmluvy bol FNM a to nie je tretí, štvrtý rad. To je predávajúci, ktorý vlastnil 67 % akcií a previedol ich na Eco-Invest. Právny nástupca týchto práv je MH Manažment. Majetkovo sa bavíme podľa môjho názoru odhadom o stovkách miliónov eur, čo je hodnota tých akcií, nehovoriac o dividendách. Nároky zamestnancov na náhradu škody sa nedajú dnes presne exaktne vyčísliť, sú v desiatkach miliónov eur. Podľa môjho názoru je to ak nie najväčšia, tak jedna z najväčších aktuálnych právnych káuz.

Väčšia ako napríklad kauza Váhostav?

Myslím si, že toto je väčšia právna kauza. V kauze Váhostav bolo asi 700 drobných dodávateľov stavebných prác pre Váhostav. Výška pohľadávok nezabezpečených veriteľov bola 20 až 30 miliónov eur. Tu je počet poškodených asi 4000 ľudí, niektorí majú podlomené zdravie a nároky sú výrazne vyššie. Tento prípad má potenciál byť väčšou kauzou. Či bude, neviem. Mám obavu, že hlavné audiovizuálne médiá nemajú záujem túto informáciu púšťať ďalej.

Akú majú mať istotu ľudia, ktorých zastupujete, že sa nakoniec nedohodnete s protistranou?

Mám ich dôveru a ja nechcem ich dôveru sklamať. Nepôjdem proti ich záujmom. Je to ťažká kauza a sú tu silné protizáujmy.

Vy ste už rozhodnutý, že zostanete pri tomto prípade až do rozhodnutia súdu?

Ako ma označila protistrana, že som vytrvalý, tak vytrvalý som. Je to pre mňa aj prestížna kauza.

 

Ako vidí kauzu právny zástupca OZ Ružomberský papier:

Privatizačná zmluva SCP Ružomberok, dnešného Mondi SCP, nadobudla účinnosť v roku 1996 po zaplatení prvej splátky ceny vo výške 300 miliónov korún (celková suma bola 1,1 miliardy korún). Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy mala firma Eco-Invest navýšiť základné imanie a vydať minimálne 15 % zamestnaneckých akcií, ale neurobila to. Firma Eco-Invest zaslala Fondu národného majetku v roku 1997 list, v ktorom mal Milan Fiľo, predseda predstavenstva Eco-Invest konštatovať, že porušili zmluvu, lebo firma zamestnanecké akcie nevydala a zaplatia za to pokutu 10 miliónov korún, čo aj urobili.

“Zaplatením pokuty nedošlo k zániku záväzkov,” hovorí Korytár. Eco-Invest následne dodatkom požiadal o predĺženie termínu, dokedy má povinnosť vydať akcie. Nový termín bol 31. 12. 1998. Ten sa však nedodržal, preto mal fond podľa právneho zástupcu poškodených od zmluvy odstúpiť. Navyše, k zmluve bol v roku 1996 prijatý aj druhý dodatok.

Podľa Korytára sa tým dodatočne menili podmienky pre privatizáciu, preto šlo o neplatný právny úkon. Fond národného majetku mal preto od zmluvy odstúpiť. “Pre privatizáciu boli dané tri základné podmienky – zaplatiť kúpnu cenu 1,1 miliardy korún, preinvestovať určitú sumu – okolo dvoch miliárd a emitovať akcie zamestnancov. Tieto podmienky od júna 1996 podľa vtedy platného zákona nebolo možné meniť.”

Nesúhlasí s tým, že záväzok voči zamestnancom bol splnený cez firmu Papko, pretože ide o inú privatizačnú zmluvu.

Ako vidí kauzu Eco-Invest:

„O vydaní a prevode nových akcií nerozhoduje firma, ale jej akcionári. A práve akcionári Eco-Investu po roku 1996 s takýmto krokom nesúhlasili. Milan Fiľo nevedel tento záväzok presadiť cez iných vtedajších spoluvlastníkov Eco-Investu,“ povedala pre Trend hovorkyňa Eco-Investu Petra Greksová. Zároveň podľa nej M. Fiľo i Eco-Invest zabezpečili to, aby sa zamestnanci papierní mohli dostať pri ich privatizácii k ich akciám iným spôsobom – cez novozaloženú firmu Papko.

Aj vďaka pomoci od Eco-Investu si Papko, ktoré spoluvlastnilo aj vyše dvetisíc zamestnancov papierní, mohlo od štátu v lete roku 1997 kúpiť až 30 percent akcií papierní. Neskôr Eco-Invest od zamestnancov akcie Papka vykupoval a napokon túto firmu pod seba aj zlúčil. A tak sa zamestnanci stali aj akcionármi Eco-Investu.

„Ešte po prelome milénia mal Eco-Invest aj vyše šesťsto drobných spoluvlastníkov z radov zamestnancov papierní. A tak, ak dnes niekto tvrdí, že zamestnanci papierní neboli zapojení do ich privatizácie, nie je to pravda,“ hovorí Greksová. „Všetky doterajšie rozsudky boli v náš prospech a veríme, že aj v ďalších sporoch budeme úspešní, keďže cez Papko sa zamestnanci papierní zúčastnili ich privatizácie,“ hovorí Greksová.

Dnes na DennikE.sk

  • Koronavírus: Finanční predstavitelia G20 podniknú kroky na obmedzenie vplyvov vírusu na globálne hospodárstvo (reuters)
  • Cesty: Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy bude 28. februára
  • Brexit: Nové britské pasy sa budú vyrábať v Poľsku (čtk)
  • Investície: Spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov (reuters)
  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
Zdieľať

Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook, hodnotí Danko anketu o diaľničných známkach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.

„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“

Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.

Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.

Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)

Zdieľať

Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.

Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.

„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.

Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.

SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.

Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.

Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)

Zdieľať

Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.

Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.

Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.

„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)

Zdieľať

Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.

Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.

„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.

Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať