Právnik, ktorý vyzval Milana Fiľa: Toto je väčšia kauza ako Váhostav

Trnavský advokát PAVOL KORYTÁR už viac ako dva roky zastupuje niektorých zamestnancov Mondi SCP v spore s Milanom Fiľom a jeho firmou Eco-Invest. Právnik platí náklady spojené s kauzou z vlastných peňazí a hovorí, že sa dohodol na podiele na odmene 20 %. Zamestnanci žiadajú od Fiľovej firmy ako náhradu škody desiatky miliónov eur a vydanie zamestnaneckých akcií.

Ako ste sa dostali k tomuto prípadu?

Nepoznal som ani zamestnancov, ani docenta Gavorníka. Zoznámil ma s ním jeden klient, pre ktorého som pracoval a ktorý nakoniec od kauzy odskočil. Gavorník môže byť vnímaný ako kontroverzná osoba, keďže je bývalým šéfom Fondu národného majetku z obdobia Mečiarovej privatizácie. Po tých rokoch ho už poznám lepšie a po ľudskej stránke mám naňho pozitívny názor. Získal som od neho niektoré materiály, ktoré sa týkali privatizácie Severoslovenských celulózok a papierní, dnešného Mondi SCP so sídlom v Ružomberku.

Kto konkrétne vás so Štefanom Gavorníkom zoznámil?

Klient, ktorý je pomerne na verejnosti známy. Nevystupuje v tejto kauze a mal určité spory s pánom Fiľom, čo bola jeho motivácia.

Bol to Vladimír Póor?

Áno. V minulosti som ho zastupoval v niektorých prípadoch, v súčasnosti už nie. On v kauze nevystupuje, ani ju nefinancuje, ani nefinancoval. Ja som tú kauzu najprv nechcel, presvedčila ma spolupráca s pánom Gavorníkom. Zobral som si od neho dokumenty týkajúce sa privatizácie, ktoré som si naštudoval. Po nejakej dobe som vyhodnotil, že prípad je právne zaujímavý a riešiteľný a chcem tých ľudí zastupovať. Gavorník mi ako právnemu zástupcovi zo začiatku nedôveroval, referencie o mne mu dalo viacero mojich klientov z Bratislavy. Ich mená nemôžem nateraz zverejňovať, nemám ich súhlas. Títo ľudia v kauze nevystupujú ani ako klienti, ani inak.

Koľkých zamestnancov teraz zastupujete?

V čase, keď som prevzal kauzu, malo staré Občianske združenie Eco-Papier asi 10 členov, čo by bolo na žalobu málo. Bolo zrejmé, že ľuďom treba vysvetliť, že im nárok na akcie vznikol. Dovtedy sa nerobila pre zamestnancov žiadna kampaň, nemali informáciu, že majú takýto nárok. Veľa sme im vysvetľovali, bolo aj 20 stretnutí, kým sa stali členmi združenia. Potom sme založili nové združenie Ružomberský papier. Zastupujem jednak celé združenie, ktoré má viac ako 500 členov. V konkrétnych sporových konaniach zastupujem dvoch zamestnancov. Stovkám ľudí poskytujem právne poradenstvo. Ľudia boli od začiatku pod určitým tlakom, aby si svoje nároky neuplatňovali. Združenie preto podalo 16. novembra trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru.

Pokúšali ste sa buď vy alebo druhá strana o mimosúdnu dohodu?

Áno, my sme sa pokúšali, druhá strana nie. Keď som kauzu prevzal, po analýze som poslal list firme Eco-Invest a požiadal som ju o stretnutie ohľadom mimosúdneho vyrovnania. List bol doručený, ale Eco-Invest na list nereagoval. Snažil som sa s nimi stretnúť aj cez mojich známych, aj som sa stretol, ale bez nejakého záveru. Nemali záujem o formálne rokovanie. V súčasnosti žiadne rokovania nevedieme, ani ich neočakávam. Žiadne urovnanie nebeží a ani to nepredpokladám, ani sa oňho neusilujeme.

Čo je vaša motivácia?

Ako právny zástupca som, samozrejme, motivovaný finančnou odmenou. So združením som uzavrel zmluvu na podiel odmeny vo výške 20 %. Nevidím v tom nič nezákonné alebo amorálne, ľudia s tým súhlasia. O výške odmeny by som ani nemusel hovoriť, ale nemám s tým, problém. Navyše, sám osobne prispievam združeniu na jeho chod z vlastných prostriedkov. Keďže zastupujem ľudí, ktorých finančné možnosti sú veľmi obmedzené, rozhodol som sa, že náklady spojené s touto kauzou budem financovať ja.

Koľko ste už do toho investovali?

Je to rádovo v tisíckach eur. Očakávam, že do budúcnosti to bude vyššia suma vzhľadom na súdne poplatky.

Akú sumu odhadujete?

Ťažko mi je vyhodnocovať, čo prinesie život v budúcnosti, ale určite to bude v desiatkach tisícov. Okrem priamych výdavkov na súdne poplatky máme aj poradcov. Máme tiež mzdové náklady na zamestnancov, ktorí pracujú na kauze.

V súvislosti s kauzou sa spomínalo meno Zoroslava Kollára.

Zodpovedne môžem povedať, že za touto kauzou nestojí nikto okrem mňa a Gavorníka. Tých mien, kto každý bol v tejto kauze oslovený, bolo podstatne viac. Ja som v poradí 25. advokát, ktorý sa týmto prípadom zaoberá. Nevylučujem, že osoba, o ktorej hovoríte, bola oslovená, boli oslovené aj úplne iné osoby, aj takzvaní oligarchovia, aby tým ľuďom a združeniu pomohli formou finančnej pomoci. Ale nikto pri kauze nebol ochotný zotrvať. Na konci dňa si zvážili, že sa im to neoplatí.

V polovici novembra bolo pred úradom vlády protestné zhromaždenie zamestnancov. Bolo cieľom tejto akcie najmä to, aby sa z toho stala verejná a politická téma?

Politiku do toho podľa nášho názoru ako prvá zatiahla protistrana. Sme presvedčení, že z jej iniciatívy vzišlo spoločné vyhlásenie doterajších primátorov Ružomberka, publikované pred niekoľkými týždňami v mestskom periodiku, ktoré odsudzuje našu legitímnu snahu o spravodlivosť. A čo sa týka nášho protestného zhromaždenia, chceme z toho spraviť verejnú tému, pretože naša kauza je verejnou témou. Ako prvého sme oslovili predsedu vlády. Myslíme si, že štát má chrániť poškodených ľudí a nemal by premeškať príležitosť získať do svojho vlastníctva majetok, ktorý mu patrí. A podotýkam, nemáme čo skrývať. Chceme ukázať navonok, že sú tu ľudia, ktorí sa cítia poškodení, nedostali to, čo podľa privatizačnej zmluvy dostať mali a žiadajú z toho vyvodiť adekvátnu zodpovednosť. Eco-Invest označil protestné zhromaždenie ako nátlakovú akciu s cieľom uzatvoriť urovnanie. Za zamestnancov, ktorých zastupujem, môžem povedať, že žiadnu nátlakovú akciu nerobíme. Protestné zhromaždenie bolo oznámené zákonným spôsobom. Na druhej strane, boli tam najaté osoby, ktoré tam chodili s transparentmi. Ich cieľom bolo rušiť priebeh nášho pokojného zhromaždenia.

Zaujímajú sa o tento prípad aj niektorí politici?

Áno, z opozície. Ministrovi hospodárstva sme listom navrhli, že sa chceme s ním stretnúť, ale nie je o to záujem.

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) nedávno povedal, že spor je podľa analýz ministerstva premlčaný a že ide o prípad, ktorý sa MH Manažmentu týka v treťom, štvrtom rade. Je tento spor premlčaný, alebo nie je?

Nesúhlasím s jeho tvrdeniami. Tvrdím, že nároky zamestnancov premlčané nie sú. Čo premlčané nemôže byť, je aj vlastnícke právo štátu alebo FNM, v súčasnosti MH Manažmentu, k akciám. Zastávam právny názor, že privatizačná zmluva mala byť zrušená k 1.1. 1999 a že vlastnícke právo nadobudol spätne FNM zrušením tejto zmluvy. Je nevhodné, aby minister vyhlásil, že nejaké právo je premlčané. Nerozumiem tiež argumentácii, čo je v treťom, štvrtom rade. Účastníkom privatizačnej zmluvy bol FNM a to nie je tretí, štvrtý rad. To je predávajúci, ktorý vlastnil 67 % akcií a previedol ich na Eco-Invest. Právny nástupca týchto práv je MH Manažment. Majetkovo sa bavíme podľa môjho názoru odhadom o stovkách miliónov eur, čo je hodnota tých akcií, nehovoriac o dividendách. Nároky zamestnancov na náhradu škody sa nedajú dnes presne exaktne vyčísliť, sú v desiatkach miliónov eur. Podľa môjho názoru je to ak nie najväčšia, tak jedna z najväčších aktuálnych právnych káuz.

Väčšia ako napríklad kauza Váhostav?

Myslím si, že toto je väčšia právna kauza. V kauze Váhostav bolo asi 700 drobných dodávateľov stavebných prác pre Váhostav. Výška pohľadávok nezabezpečených veriteľov bola 20 až 30 miliónov eur. Tu je počet poškodených asi 4000 ľudí, niektorí majú podlomené zdravie a nároky sú výrazne vyššie. Tento prípad má potenciál byť väčšou kauzou. Či bude, neviem. Mám obavu, že hlavné audiovizuálne médiá nemajú záujem túto informáciu púšťať ďalej.

Akú majú mať istotu ľudia, ktorých zastupujete, že sa nakoniec nedohodnete s protistranou?

Mám ich dôveru a ja nechcem ich dôveru sklamať. Nepôjdem proti ich záujmom. Je to ťažká kauza a sú tu silné protizáujmy.

Vy ste už rozhodnutý, že zostanete pri tomto prípade až do rozhodnutia súdu?

Ako ma označila protistrana, že som vytrvalý, tak vytrvalý som. Je to pre mňa aj prestížna kauza.