Denník N

Ako Žitňanská presadila tri veľké zákony s nulovým odporom koalície aj opozície

Ministerka spravodlivosti zostáva vo funkcii aj po tom, ako presadila protischránkový zákon, exekučnú novelu a zmenu pravidiel pre reštrukturalizácie. Hovorili sme s ňou o tom, aká stratégia jej pomohla tak jednoznačne ich presadiť.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd žiari. S úsmevom si podáva ruky s poslancami, ktorí jej gratulujú k schváleniu protischránkového zákona. Je 25. október 2016, má bielu blúzku a čierne sako s brošňou mačky.

Takmer presne o mesiac sa tento výjav v parlamente opakuje. Tentoraz jej kolegovia gratulujú k presadeniu exekučnej novely a novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Opäť získala pre svoje zákony jednoznačnú podporu parlamentu. A opäť má oblečenú bielu blúzku a čierne sako s mačkou. Zdá sa, že ministerka spravodlivosti je poverčivá a oblieka si v dôležité dni to isté.

„Nie, je to čistá náhoda,“ s veľkým smiechom oponuje Žitňanská.

Ministerka spravodlivosti Lucia ŽŽitňanská si podáva ruku s poslancom Petrom Kresákom po hlasovaní o protischránkovom zákone. FOTO TASR - Martin Baumann
Ministerka spravodlivosti Lucia ŽŽitňanská si podáva ruku s poslancom Petrom Kresákom po hlasovaní o protischránkovom zákone. Foto – TASR

Vďaka čomu teda prešli tri kľúčové zákony tohto roka a možno aj najdôležitejšie legislatívne zmeny tohto volebného obdobia s takou jednoznačnou podporou nielen vládnych poslancov? Spätne sme sa na to s ministerkou pozreli. Navonok sa zdalo, že jej návrhy prešli celým legislatívnym procesom veľmi hladko. Až priľahko na to, o aké dôležité zmeny ide. Bolo to skutočne tak?

Vláda s Ficom a signál frustrovaným voličom

„Máme dobrú koaličnú dohodu a dobrý vládny program. Ak má koalícia fungovať, musí stať na téze, že dohody sa dodržiavajú. To je absolútny základ,“ hovorí Žitňanská o „hladkom“ priebehu.

Ministerka si presadenie všetkých troch zákonov dobre načasovala, zvolila si začiatok volebného obdobia. Vládna trojka sa ešte nestihla tak rozhádať, aby došlo na podrazy. Čo teda vopred dohodla, platilo aj pri hlasovaní. O rok či dva už takýto luxus nemusí platiť.

Správne načasovanie je dôležité aj z iného dôvodu. Ak sa bavíme o protischránkovom zákone, tak išlo o kľúčový zákon, ktorým chcela vládna koalícia dokázať opodstatnenosť svojho vzniku.

Nie je náhoda, že po jeho schválení prišiel na tlačovú besedu na ministerstvo spravodlivosti aj premiér Robert Fico a niekoľkokrát zopakoval, aký mimoriadne dôležitý bod vládneho programu prešiel, a to už „pár mesiacov po vzniku vlády“.

Môže to byť tiež brané ako signál Mostu-Híd svojim frustrovaným voličom, ktorí strane vyčítali, že išla do vlády so Smerom a SNS.

Exekúcie a novela konkurzu a reštrukturalizácií sú zasa dvojica navzájom previazaných zákonov. Riešia aj osobný bankrot, čím zase ministerka zobrala na čas agendu Borisovi Kollárovi, ktorého Sme rodina hovorí o exekučnej amnestii. Na pozmeňujúcom návrhu sa dokonca dohodla s Kollárovým poslancom Petrom Pčolinským, vďaka čomu získala podporu pre zákony aj z celého jeho klubu.

Hlasovania v parlamente

25.10.2016

  • protischránkový zákon: 138 prítomných poslancov, 121 za, 0 proti, 17 sa zdržalo;

29.11.2016

  • novela Exekučného poriadku: 141 prítomných poslancov, 128 za, 0 proti, 13 sa zdržali;
  • novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii: 142 prítomných, 141 za, 0 proti, 1 sa zdržal.

Chýbal politický protivník

Načasovanie síce pomohlo, ale ministerka mala v prípade týchto návrhov veľkú výhodu v tom, že nemali „prirodzeného politického protivníka“ a prípadní lobisti, ktorí by chceli zmeny zvrátiť, sa veľmi nemali na koho obrátiť. A tak sa diskusia so „záujmovými“ skupinami otvorila pre Žitňanskú.

„Vedeli sme, že zasiahneme mnohých aktérov a že potrebujeme ich spätnú väzbu. S ich návrhmi riešení som sa nemusela zhodnúť, ale vždy sme sa snažili nájsť riešenie na ich obavu,“ hovorí ministerka.

„So všetkými kľúčovými hráčmi som sa stretla osobne. Chcela som osobne poznať ich výhrady,“ vysvetľuje. No bol v tom aj kalkul a ministerka ho priznáva: „Platí, že na druhej strane je tým vyslaný aj signál, že to berieme vážne, keď sa na rokovaniach zúčastňuje minister.“

Najťažšia fáza

Zdá sa, že to boli náročné stretnutia, pretože aj spätne Žitňanská priznáva, že práve táto fáza, teda pripomienkové konanie, bola to najťažšie z celého legislatívneho procesu. Záujmovým skupinám, ktoré doposiaľ ťažili z nefungujúceho systému, napríklad pri exekúciách, musela vysvetľovať, že aj ony musia časť svojho komfortu obetovať. Bez toho totiž bude stále zaťažené súdnictvo, a tak sa nikdy nezabezpečí lepšia vymáhateľnosť práva, ktorú aj veľké firmy potrebujú.

Kto boli tí veľkí hráči? Zástupcovia miest a obcí, ale nebude tajomstvo, že to boli aj operátori či Sociálna poisťovňa.

Ak hovorí, že to boli ťažké rokovania, znamená to, že sa v jej zasadacej miestnosti aj kričalo? „Znamená to, že tie diskusie trvali veľmi dlho a áno, pod chvíľou boli aj emotívne, no veľmi slušné,“ odpovedá diplomaticky ministerka.

Na vládu a do parlamentu tak odišli návrhy už „očistené“. Môže sa zdať, že po pripomienkovom konaní teda už bolo presadenie zákonov jednoduché.

Ministerka si aj tak výrazne oddýchla, keď reštrukturalizácie prešli vládou aj s odobrenou podmienkou, že odpisovať dlhy bude môcť len ten, kto vyplatí aspoň polovicu svojich dlhov. Až do rokovania ministrov sa o tom nepísalo, málokto si to všimol a až komenátor Denníka N Konštantín Čikovský to pomenoval ako „stop reštrukturalizačnej mafii“, ktorý prešiel vďaka pripomienke zo žilinského okresného súdu.

Prekabátila Žitňanská touto zmenou kolegov z koalície? To sme videli na jej tvári, keď novela prešla vládou. Spätne vysvetľuje, že sme ju zle čítali. „Áno, bola som spokojná, ale nie z rokovania vlády. Predtým sme mali tripartitu, na ktorej to nikto nenamietal, a tam som vnímala možný problém.“ Odmieta, že to bola škodoradosť. Nemyslí si, že partneri z tripartity si nevšimli práve tú kľúčovú pripomienku, pretože o iných sa bavili. A možno to súvisí s tým, že všetci politickí partneri Žitňanskej vyslali signál, že zneužívanie reštrukturalizácií im prekáža.

Základom je v parlamente sa neprekvapovať

Žitňanská teda mala po pripomienkach aj po vláde. No často je to práve parlament, kde sa výsledný zákon „pokazí“.

Ministerka priznáva, že aj v tomto momente istú nervozitu pociťovala. „Je to nervozita skôr spojená so zvedavosťou, či prídu na výboroch nejaké nové návrhy.“

Žitňanská hovorí, že má svoju rokmi overenú stratégiu, ako čo najviac „podpásovky“ eliminovať: „Keď predkladám vážne veci, tak sa snažím pozvať relevantných poslancov ústavnoprávneho výboru na rokovanie vopred.“ Pozná teda postoj kľúčových poslancov, a to aj opozičných, ktorí by inak mohli jej návrhom „zavariť“. Je to vlastne dohoda o „neprekvapovaní sa“, pretože rokovania výborov bývajú verejné a mediálnemu obrazu ministra môže uškodiť, že je zaskočený nejakým pozmeňujúcim návrhom.

Napriek tomu však do tejto stratégie zasiahla analýza z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Týkala sa novely Exekučného poriadku a jej výsledkom bol záver, že Žitňanskej návrh je vlastne protiústavný.

Nahnevalo ju, keď ju akademici vypracovali? „To nemôžem povedať, ale prišlo mi z nej smutno.“ Aká bola reakcia? S autormi analýzy sa stretla. Spochybňovali najmä kľúčový náhodný výber exekútorov. Dohodu nenašli. V parlamente nakoniec analýza ohlas nenašla.

Pri hlasovaní novela získala hlasy 128 zo 141 prítomných poslancov. To číslo je dôležité, pretože by sa na pôde Národnej rady nemalo nájsť 30 zákonodarcov, ktorí by spochybnili novelu na Ústavnom súde. Aj o tom sú ministerské stratégie a počty.

Ministerka v správach a faktor Kaliňák

Žitňanská tak v októbri aj v novembri zažívala v médiách hviezdne chvíle. Ani medzi novinármi nemala totiž voči svojim návrhom veľkých oponentov. Prečo vlastne nepredložila trojicu noviel naraz, ale v dvoch balíkoch? Bola to náhoda alebo opäť premyslená stratégia mediálne zaujať dvakrát po sebe? „Môj kalkul nebol medializácia,“ hovorí Žitňanská.

Načasovanie vysvetľuje tým, že „ťažké veci, a toto boli ťažké zákony, musia ísť na začiatok“.

Ministerka má plán každý polrok predstaviť jeden justičný zákon a jeden, ktorý sa bude týkať boja proti korupcii.

Faktom je, že mediálna stratégia ministerke stopercentne nevyšla. Keďže protischránkový zákon si nenechal ako pozitívnu tému utiecť ani premiér Fico, téma sa skôr zvrtla na Kočnerove esemesky a odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka pre kauzu vratiek DPH Ladislava Bašternáka.

O druhom balíku zákonov zase poslanci hlasovali v rovnaký deň ako o štátnom rozpočte, čo bola tiež silnejšia téma. Nemrzelo ju to? „Nepodlieham tomuto typu emócií,“ odpovedá Žitňanská. Zároveň tiež hovorí, že „o exekúciách sa budeme ešte baviť v priebehu nasledujúceho roka, určite častejšie ako o rozpočte“.

Robert Fico na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti s Luciou Žitňanskou. Foto – TASR
Robert Fico na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti s Luciou Žitňanskou. Foto – TASR

Najbližšie sa táto téma môže rozprúdiť už o mesiac, pretože ministerku čakajú ďalšie zložité rokovania s exekútormi. Ich komora totiž podporila novelu Exekučného poriadku, no bol to práve spomenutý Pčolinského pozmeňujúci návrh, ktorý ich nahneval. Určuje totiž limit na ich odmeny a to sa im nepozdáva. Keďže výsledná podoba tohto limitu bude vo vyhláške, ktorú určí ministerka, čakajú ju ešte „veľmi tvrdé debaty“. Odmieta však, že by schválením pozmeňujúceho návrhu podrazila exekútorov.

Ešte vo vláde ostane

Žitňanská sa netají, že presadenie týchto troch legislatívnych zmien je jedným z dôvodov, prečo išla do vlády s Robertom Ficom a prečo tam ostáva aj napriek Bašternákovmu tieňu na Kaliňákovi.

No nie je teraz čas už odísť, keď to, čo chcela, presadila? „Zákony sú možno len 20 percent celej roboty. Ich schválenie je len prvým krokom na to, aby veci reálne fungovali.“ Ministerka je teda pripravená sledovať, ako sa bude protischránkovému zákonu či osobným bankrotom a náhodnému výberu exekútorov dariť v praxi. To však nebude jediné.

Na rade budú sudcovia, pre ktorých pripravuje statusové zákony. Okrem toho sa chce zamerať na tému zneužívania bielych koní, opäť má v pláne aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku. „Zase, a verím, že naposledy,“ dodáva.

Väčšina právnikov sa totiž zhodne, že tento zákon je a bude neúčinný. Prečo by mal pri treťom prepracovaní konečne fungovať? „Je to koaličná dohoda a je to zákon, ktorý spadá pod toto ministerstvo. Urobíme maximum pre to, aby bol účinný,“ vraví Žitňanská.

Zaboduje rovnako ako s prvými tromi veľkými zákonmi? „Nie je tajomstvo, že toto nie je moja priorita. Je to však dohoda a ja ten zákon predložím.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie