Štátna Všeobecná poisťovňa žiada od štátu 150 miliónov na svoju vysokú stratu

Nielen nemocnice, ale aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa žiada od štátu peniaze, aby vykryla svoje vysoké straty. Po bývalom vedení v štátnej Všeobecnej zostala strata 225 až 250 miliónov eur. Ročne cez najväčšiu poisťovňu na trhu pretečie viac ako dve miliardy eur.

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto musela predložiť ozdravný plán. V ňom ukazuje, ako chce na budúci rok šetriť. Okrem toho však žiada aj peniaze navyše. Ide o 150 miliónov, poisťovňa oznámila, že ich potrebuje na dofinancovanie „z dôvodu zabezpečenia jej platobnej schopnosti“.

Riaditeľ poisťovne Miroslav Kočan oznámil, že o tom rokuje s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom, ktorý ho do funkcie nominoval. „S ministerstvom zdravotníctva to budeme spoločne riešiť. Aj pán minister sa vyjadril, že systém bude potrebovať viac peňazí. Myslím si, že v tom nemáme úplne nezhodu,“ povedal Kočan v narážke na to, že Drucker sa netají tým, že zdravotníctvo dostalo v štátnom rozpočte málo peňazí.

„Dofinancovanie VšZP úzko súvisí s dofinancovaním sektoru, o konkrétnej výške dofinancovania sektoru, prípadne VšZP, bude ministerstvo zdravotníctva rokovať s ministerstvom financií,“ reagovalo Druckerovo ministerstvo.

Kde chce šetriť Všeobecná zdravotná poisťovňa

Chcú šetriť

Okrem peňazí navyše chce poisťovňa aj šetriť. Budúci rok tak plánujú ušetriť 115 miliónov eur. Najviac chce poisťovňa obmedziť výdavky na liekoch – takmer 40 miliónov eur budúci rok. Chce viac nakupovať centrálne, čo znamená, že nakúpi lieky za nemocnice a bude žiadať množstevnú zľavu. Už dnes tak nakupuje niektoré drahé lieky. Zameria sa aj na to, koľko liekov pacienti užívajú – plánujú zaviesť elektronický recept.

Diskutuje sa aj o stanovenej a dodržiavanej preskripcii. O tom už hovoril aj minister, viac sa pozrú na to, koľko liekov predpisujú lekári, a budú porovnávať. Poisťovňa chce získať peniaze, celkovo 24 miliónov, na revíznej činnosti – teda na kontrole, či sa niektoré lieky, či vyšetrenia nepredpisujú duplicitne a či nemocnice správne vykazujú výkony.

Celkovo chce poisťovňa na výkonoch ušetriť takmer desať miliónov eur. Plánuje zrušiť zmluvy niektorým, podľa nich „neefektívnym“ lekárom. Obavy by mali mať takí, čo majú aj iné úväzky – napríklad pracujú vo svojej ambulancii aj v nemocnici. Koľko ich je a kto, Kočan nepovedal, budú to ešte analyzovať. „Ak lekár pracuje v nemocnici a na jeden deň si otvorí ambulanciu, tak jej odzmluvnením sa nezníži dostupnosť starostlivosti,“ vysvetľoval riaditeľ.

Pri platbe za zdravotnú starostlivosť ide aj o vyšetrenia CT a magnetickú rezonanciu, ktoré sú podľa viacerých porovnaní u nás drahšie ako v zahraničí. Chcú tak znížiť ceny jednotlivých vyšetrení, Kočan však hovorí, že pacient to nepocíti, lebo so zníženými cenami zvýšili počet vyšetrení o päť percent. Aj napriek tomu očakáva úsporu 20 miliónov eur.

Nebudú prepúšťať

Viac peňazí chcú získať aj na poistnom, ide najmä o zlepšenie výberu a prácu s neplatičmi. Poisťovňa chce šetriť aj na svojej prevádzke – tam vidí možnosť stiahnuť náklady o vyše 800-tisíc eur, prepúšťať však neplánuje.

„Nechceli sme sa dotknúť odmeňovania zamestnancov, či sa to týka počtu, alebo ich miezd. Realizácia ozdravného plánu si vyžaduje veľmi jednotné pôsobenie celej poisťovne,“ povedal riaditeľ Kočan.

Na to potrebuje ľudí a to, aby boli motivovaní. „Situáciu nemohli zamestnanci ovplyvniť, nemá zmysel strieľať do nesprávnych radov.“

Ako vznikla strata

Aj napriek vysokej strate sa poistenci podľa úradu pre dohľad nemajú čoho obávať. Všeobecná zdravotná poiťovňa má peniaze a záväzky, teda napríklad platby nemocniciam či lekárom platí načas.

Ako môže mať poisťovňa rekordnú stratu a platiť načas? Ide o účtovnú stratu. Za náklady sa považujú aj technické rezervy, čiže peniaze, ktoré by si poisťovňa mala odkladať na plánované výkony alebo pre nemocnice a ambulancie. Všeobecná zdravotná si však pod bývalým vedením tvorila nižšie rezervy, ako mala. Nemá preto teraz akútny nedostatok peňazí, pred sebou však tlačí balík plánovaných výkonov.

Poisťovňa za riaditeľa Marcela Foraia a neskôr aj Miroslava Vaďuru, ktorý po Foraiovi nastúpil, nezohľadnila vyššie náklady napríklad na platy lekárov, vyššie ceny za výkony u lekárov v dôsledku zrušenia doplatkov či zavedenie odvodovo-odpočítateľnej položky.

„V porovnaní s rokom 2015 vzrástli v roku 2016 náklady VšZP na zdravotnú starostlivosť o 193,5 milióna eur,“ hovorí terajšie vedenie poisťovne. Tento vývoj vlani nezohľadnili ich predchodcovia pri tvorbe technických rezerv, tie je poisťovňa povinná vytvárať približne vo výške mesačných nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo je asi 270 miliónov eur.

Bývalé vedenie pritom dostalo odmeny za dobré hospodárske výsledky. Túto odmenu zatiaľ bývalý šéf Vaďura nevrátil. „Časť straty podľa nás patrí do minulého roka, ak nám to audítor potvrdí, vyzveme bývalé vedenie, aby odmeny vrátili.“

Zosobnenie žiada aj člen dozornej rady a šéf Transparency International Gabriel Šípoš. „Pýtal som sa na vyvodenie osobnej zodpovednosti voči minulému vedeniu, vrátane audítorskej firmy Rentabil Bratislava, ktorá poisťovni spravila audit tak, že si machinácie s číslami nevšimla. Vedenie sľúbilo na nasledujúcom stretnutí predložiť správu, ako zodpovednosť vyvodilo,“ napísal.

Na zle účtované položky prišla spoločnosť Deloitte, ktorú si štátna poisťovňa vybrala, aby jej spravila audit. Správa, ktorú audítori vypracovali, stála takmer 14-tisíc eur bez DPH. Poisťovňa nerobila klasickú súťaž, ale keďže išlo o zákazku s nízkou cenou, urobila prieskum trhu. Zákon to povoľuje. Štátna poisťovňa tak oslovila štyri firmy, aby jej vypracovali cenové ponuky. Deloitte mal dať najnižšiu cenu.

Správa audítorov ukázala, že ak by poisťovňa účtovala správne, nedosiahla by zisk, ale stratu niekoľkých desiatok miliónov, tvrdí dnešné vedenie poisťovne. Bývalé vedenie by si tak nevyplatilo odmeny za dobré hospodárske výsledky.

Štátna poisťovňa teraz pripravuje ozdravný plán a sčasti zvýšila aj technické rezervy. Znížila už ceny za špeciálny zdravotnícky materiál a od budúceho roka chce znížiť aj ceny za vyšetrenia CT i magnetickej rezonancie. Vedenie poisťovne tiež podalo orgánom činným v trestnom konaní podnet na prešetrenie, či nešlo o trestný čin.

Aj po Zvolenskej

Všeobecná zdravotná, ktorá má najviac poistencov, situáciu s vysokou skrytou stratou nerieši prvýkrát. Vedenie poisťovne počas Radičovej vlády našlo stratu 50 miliónov eur. Tvrdilo, že bývalé vedenie, na ktorého čele bola vtedy Zuzana Zvolenská, nadhodnocovalo pohľadávky po lehote splatnosti. Zvolenská to odmietala.

Poisťovňa však musela robiť ozdravné opatrenia, hrozila jej aj nútená správa.