Bratislava sľubuje na budúci rok integrovaný lístok pre smartfóny

Keď prídete do Milána a chcete jazdiť autobusmi či metrom, stačí ak si do mobilného telefónu stiahnete milánsku aplikáciu ATM, zaregistrujete sa a kupujete lístky bez toho, aby ste hľadali najbližší automat. Na nákup stačia údaje z platobnej karty.

V Londýne nepotrebujete ani to. Vystačíte si s bankovou kartou na bezkontaktnú platbu. K týmto civilizačným okruhom sa teraz chce priblížiť aj Bratislava. Aspoň podľa oficiálnych sľubov.

Spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava (BID) chce do jedného roka ponúknuť hotovú mobilnú aplikáciu, cez ktorú si cestujúci jednoducho nájde najbližší spoj a hneď si aj kúpi lístok.

„Je reálne stihnúť to do konca roku 2017,“ hovorí predseda predstavenstva BID Marian Rovenský.

Video: V Londýne netreba žiadnu električenku, stačí platobná karta

Bratislavská aplikácia má fungovať na báze GPS. Človek si cez mobil vyhľadá, kde práve stojí, a zadá adresu, kam sa potrebuje dostať.

„Mohol by hneď vidieť, z ktorej zastávky ide najbližší spoj, dostal by informáciu o prípadnom meškaní a lístok by si zakúpil pomocou údajov z platobnej karty,“ vysvetľuje Rovenský.

Zastaralé SMS-ky

Takáto aplikácia by bola v bratislavských pomeroch zásadným prielomom. V hlavnom meste je dnes možné kúpiť si lístok aj cez mobil, ale len pomocou SMS.

Tá je nevýhodná pre ľudí, ktorí potrebujú prejsť len niekoľko zastávok – cestujúci si musí kúpiť lístok minimálne na 40 minút za jedno euro. SMS-kami navyše nedokážu platiť zamestnanci, ktorým telefón platí firma.

Aplikácia ma takéto obmedzenia vyriešiť. Okrem toho umožní nákup lístkov nielen v rámci mesta, ale aj na prímestské autobusy alebo osobné vlaky. „Vyvinutie takejto aplikácie považujeme za jednu z priorít,“ dodáva BID.

Video: V Bratislave funguje aj elektronická peňaženka, ušetríte 10 percent
Autor: Martina Koník

Integrovaná doprava sa naplno rozbehla vlani v novembri, kedy sa systém rozšíril aj na okresy Pezinok či Senec.

V rámci Bratislavy a okolia dnes akceptujú jednotné lístky a električenky traja dopravcovia: bratislavský dopravný podnik (MHD), štátna Železničná spoločnosť Slovensko (osobné vlaky) a Slovak Lines (prímestské autobusy).

Firme Slovak Lines sa po zavedení tohto systému podarilo zastaviť odliv cestujúcich z autobusov.

„Pripisujeme to fungovaniu integrovanej dopravy. Zákazníci majú vďaka nej viac možností, ako cestovať na jeden lístok a za jednu cenu,“ hovorí riaditeľ Slovak Lines Peter Sádovský.

Málo priehľadný a propagovaný

Viaceré chyby sa však odstrániť nepodarilo. Slovak Lines upozorňuje, že mnohí ľudia stále nevedia, prečo by mali integrovanú dopravu využívať.

„Najväčším nedostatkom, napriek určitým zlepšeniam, je nedostatočná informovanosť o výhodách a vôbec návod na využívanie systému, ktorí by ľudia ľahko pochopili,“ dodáva Sádovský.

Niektorí cestujúci sa sťažujú, že im plastové kartičky nefungujú u všetkých dopravcov – tie od Slovak Lines napríklad nejdú načítať v električkách či autobusoch bratislavskej MHD.

Bratislavský dopravný podnik podobné problémy neeviduje. „Spočiatku sme zaznamenali zopár podnetov tohto typu, v súčasnosti už však nie. Ak má cestujúci takýto problém, nech sa na nás obráti,“ odpovedá hovorkyňa dopravného podniku Adriana Volfová.

Možno príde aj RegioJet

Ďalším nedostatkom je, že cestujúcich dochádzajúci do Bratislavy z juhovýchodu sa nepodarilo plne integrovať. Dôvodom je, že sa do integrovanej dopravy doteraz nezapojil súkromný RegioJet, ktorého vlaky jazdia na linke Komárno – Bratislava.

Čiastkový pokrok nastal v tom, že obe strany začali predbežne rokovať o podmienkach, za akých súkromník môže pristúpiť do systému.

Prečítajte si

RegioJet začne rokovať o vstupe do integrovanej dopravy, tri roky to odmietal

RegioJet požaduje, aby mu štát najprv povolil zvýšiť kapacitu vlakov na tejto trase. „Naše zapojenie do integrovanej dopravy by priviedlo do vlakov ďalších cestujúcich, takže bez zvýšenej kapacity sa nezaobídeme,“ upozorňuje hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Okrem toho chce BID, ako koordinátor celého systému, zahrnúť aj prímestské autobusy z Trnavského kraja. Trnavský kraj si nechce budovať vlastný systém, keďže veľká časť tunajších spojov smeruje do Bratislavy.

„Konečným cieľom je, aby napríklad cestujúci z Trnavy mohol cestovať v rámci Bratislavského kraja na jeden lístok,“ povedal pred časom hovorca Trnavskej župy Patrik Velšic.

Chýbajú nástupištia

Do bratislavskej dopravy by sa tak mali zapojiť dopravcovia Arriva Trnava a SAD Dunajská Streda. „O tejto možnosti rokujeme, určite v tom vidíme zmysel,“ hovorí šéf SAD Dunajská Streda Michal Humeník.

Prímestské autobusy trnavských a bratislavských dopravcov sú dnes len minimálne koordinované. Spoločnosť BID tvrdí, že by bolo logické, keby dopravcovia z Trnavy nezachádzali až do centra Bratislavy.

Cestujúcich by mohli vyložiť na okraji mesta, napríklad pri električke v Rači alebo na Zlatých pieskoch, a ďalej by už pokračovali bratislavskou MHD. „Pre nás je v podstate zbytočné, aby sme zachádzali s prímestskými autobusmi až do centra a potom stáli v zápchach,“ poznamenáva Humeník.

Na takýto model však nie je Bratislava pripravená. V hlavnom meste je dnes jediné veľké nástupište na autobusovej stanici Mlynské Nivy, ktorú plánujú zbúrať a prestavať.

Na okraji Bratislavy by museli vybudovať nové nástupištia, kde by sa cestujúci mohli aj v nepriazni počasia schovať a autobusy by sa tam mohli pohodlne otáčať. O ničom takom sa zatiaľ neuvažuje.

Integrovaná doprava pritom podľa dopravcov dokáže splniť svoj hlavný cieľ – presvedčiť ľudí, aby necestovali autom, ale hromadnou dopravou – len ak bude spojená s investíciami do zdanlivo doplnkových vecí.

„Potrebujeme chodníky pre cyklistov, vyhradené pruhy pre autobusy, odstavné parkoviská, vylepšené prestupy, odstrániť autá z chodníkov a podobne,“ vypočítava Sádovský, do čoho treba investovať a na čom ešte treba robiť.