Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Uzavreli najväčšiu súťaž na CT prístroje. Kto ich dodá do nemocníc a koľko budú stáť?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo zdravotníctva ukončilo súťaž na CT prístroje, tvrdí, že ceny sú o tretinu nižšie ako doterajšie ceny u nás a v Česku. Teraz chystá veľké súťaže aj na nákup iných prístrojov aj lôžok.

S CT prístrojmi sa spája jedna z najväčších káuz minulej vlády Roberta Fica – nákup CT prístroja v Piešťanoch. Tamojšia nemocnica ho chcela kúpiť za 1,6 milióna eur, no nakoniec ho nekúpila a dnes nové CT nemá.

To by sa teraz mohlo zmeniť. Ministerstvo zdravotníctva totiž ukončilo najväčšiu súťaž na CT prístroje.

Aj v Piešťanoch chcú cez zmluvu s ministerstvom CT kupovať, prístroj z rovnakej kategórie ako pri kauze si však zaobstarajú najviac za 650-tisíc eur. Aj keby prestavba v Piešťanoch stála 100-tisíc eur, tak by bol piešťanský CT prístroj, pre ktorý sa rozpútala kauza, o 900-tisíc drahší ako ten, čo bude nemocnica nakupovať teraz.

Súťaž ministerstva je celkovo na zhruba 40 miliónov eur. „Bola úspešne zrealizovaná,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru).

Podľa neho sa zatiaľ ministerstvu podarilo priniesť o 30 až 40 percent nižšiu cenu CT prístrojov, než za akú ich nakúpili na Slovensku a v Česku do minulého mesiaca.

Ako prebehla súťaž

Ministerstvo už vysúťažilo CT prístroje pre nemocnice, tie už preto nebudú robiť vlastnú súťaž, ale môžu nakúpiť prístroj cez zmluvu, ktorú s firmami uzatvorilo ministerstvo.

Ministerstvo urobilo päť kategórií podľa toho, pre akého poskytovateľa budú prístroje určené. Prvá je pre menšie polikliniky – pre ne sú slabšie prístroje. Vo vyšších kategóriách sú prístroje pre fakultné či univerzitné nemocnice. Najvyššia kategória je pre špecializované kardiologické ústavy.

Ministerstvo nakupovalo aj dvoj-, päť- a osem-ročný servis, nemocnica si bude môcť vybrať.

Niektoré nemocnice už povedali, že chcú nakúpiť prístroj cez zmluvu s ministerstvom. V zmluve sú dvaja víťazi v každej kategórii. Ak nemocnica bude chcieť kúpiť CT prístroj, už nebude robiť celú súťaž, ale prebehne len elektronická aukcia medzi dvomi víťazmi v danej kategórii.

Znamená to, že cena, ktorú vysúťažilo ministerstvo, sa môže len znižovať. Drucker hovorí, že je možné, že v druhej aukcii sa už ceny veľmi neznížia, ale aj tak sú podľa neho teraz ceny oveľa nižšie ako tie, za ktoré nakúpili nemocnice na Slovensku a v Česku doteraz.

Veľké štátne nemocnice sú však dnes v dlhoch a platiť prístroje si majú samy. Ministerstvo hovorí, že na budúci rok do nemocníc nalejú 70 miliónov eur na obnovu, ale väčšina z týchto peňazí pôjde na rekonštrukcie a stavebné práce.

Ak bude potrebná rekonštrukcia kvôli novému CT, budú si ju nemocnice obstarávať samy. Ale aj to chce ministerstvo strážiť a kontrolovať. „Plne preberáme zodpovednosť, musíme to ustrážiť,“ povedal Drucker.

Koľko budú stáť?

V prvej, teda najlacnejšej kategórií bude CT prístroj stáť najviac 625-tisíc eur. V tejto kategórii vyhrali firmy Siemens a Audioscan (Toshiba).

Ministerstvo tvrdí, že oproti slovenským a českým cenám usporili 187-tisíc až 375-tisíc eur. O tieto prístroje má záujem napríklad nemocnica v Kráľovom Chlmci.

V druhej kategórii vyhrali firmy Audioscan (Toshiba) a Intes Poprad (GE) a najvyššia cena bude 673-tisíc eur. Tieto ceny sú podľa ministerstva nižšie o 1,9 až 2,6 milióna eur.

V tretej kategórii budú najvyššie ceny do 1,15 milióna eur. Tu vyhrali firmy Siemens a S&T (Philips). Je to podľa ministerstva cena nižšia o 613-tisíc až 1,2 milióna eur.

Štvrtú kategóriu vyhrali S&T a Audioscan a najvyššia cena je 1,6 milióna eur. Tieto ceny sú nižšie o 770-tisíc až 1,2 milióna eur. Už teraz chcú nakupovať Fakultné nemocnice v Prešove, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici a Nemocnica v Poprade.

V poslednej kategórii vyhrali Intes Poprad a Meditrade. Najvyššia cena je 1,7 milióna eur. Tu chcú nakupovať VÚSCH a SÚSCH.

Teraz sa budú nemocnice hlásiť, aký prístroj chcú. Zatiaľ prejavilo záujem 14 až 16 nemocníc, že chce nakupovať hneď. Keďže je zmluva na tri roky, neskôr sa budú môcť ďalšie nemocnice pridať.

Keď si nemocnica vyberie kategóriu, z ktorej chce prístroj, musí to ešte schváliť ministerstvo a aj Asociácia zdravotných poisťovní, aby povedali, či prístroj zazmluvnia.

Ďalšie veľké nákupy

Ministerstvo chce v centrálnych nákupoch pokračovať. V prvom štvrťroku budúceho roku plánuje nakúpiť centrálne viaceré tovary.

Bude súťažiť lineárne urýchľovače, ktoré sú potrebné pri onkologickej liečbe. Dnes sú v nemocniciach tieto prístroje veľmi zastarané. Zmluva, ktorú chce ministerstvo uzatvoriť, by mala byť na dva roky a celkový objem by mal byť 20 až 22 miliónov eur. Zmluva už nebude s dvomi víťazmi, ale len s jedným.

Ministerstvo v prvých troch mesiacoch budúceho roka urobí súťaž aj na röntgenové prístroje, ako sú röntgeny, angiografy, mamografy a magnetické rezonancie. Malo by ísť o súťaž na 40 až 45 miliónov eur na tri roky. Tu by opäť, ako pri CT prístrojoch, mala byť zmluva uzatvorená s dvomi víťazmi.

Posledná veľká centrálna súťaž ministerstva by mala byť na lôžka. Chcú nakupovať všetky typy postelí – základné, na prepravu či na JIS. Malo by ísť o trojročnú zmluvu a celkovo o 10 až 12 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Aerolinky po koronakríze čakajú vyšší dopyt po cestách na dovolenku k moru a pokles záujmu o lietanie biznis triedou. Prispôsobiť sa prioritám pasažierov by podľa analytikov mohol byť spôsob, ako sa rýchlejšie zotaviť zo strát.

„Európske aerolinky sa zamerajú na cestovanie za odpočikom. Je to od nich taktická reakcia, idú tam, kam idú ľudia,“ povedal analytik Adrian Yanoshik z firmy Berenberg.

Viac na dovolenku, menej za biznisom

V niektorých európskych štátoch pandémia len vrcholí, iné sa chystajú uvoľňovať obmedzenia. Očakáva sa, že hneď ako to bude možné, ľudia sa budú snažiť vyraziť na dovolenku. Zlepšenie pri obchodných cestách podľa expertov zaberie viac času.

Nízkonákladové aerolínie typu Ryanair či easyJet zvykli lákať cestujúcich na to, že si môžu zobrať pár dní voľna a odletieť za slnkom do Grécka, Španielska či Talianska. Teraz by to mohli robiť aj ďalší dopravcovia vrátane Lufthansy alebo British Airways, ktorí sa zameriavali skôr na obchodných cestujúcich.

„Obchodné cesty sa dostanú na úroveň roka 2019 do konca desaťročia,“ prognózuje Stephen Furlong zo spoločnosti Davy, špecializovanej na správu majetku. Pri letoch na dovolenku sa podľa neho dá po odznení pandémie čakať pomerne rýchle zotavenie.

Čo môže urýchliť zotavenie

Európske aerolinky sa spoliehajú na očkovacie pasy. Sľubujú si od nich, že im tento rok pomôžu rýchlo sa zotaviť. O podobe pasov zatiaľ nie je jasno.

Združenie IATA pracuje na digitálnej platforme, kde si cestujúci budú môcť stiahnuť dáta o svojom aktuálnom zdravotnom stave a absolvovaných testoch, napríklad na koronavírus. (čtk, cnbc)

Apple si upevnil pozíciu lídra predaja inteligentných hodiniek, vo 4. štvrťroku kontroloval dve pätiny trhu. Ten sa posúva smerom k prémiovému segmentu, v ktorom sú silné aj značky Samsung či Garmin.

Údaje o predaji inteligentných hodiniek zverejnila firma Counterpoint. Vyplýva z nich, že dodávky produktov v roku 2020 poznačenom pandémiou stúpli o 1,5 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Apple zvýšil svoj trhový podiel o 6 percentných bodov, v dôsledku čoho sa celý trh posunul viac smerom k prémiovému segmentu.
  • Na predaji produktov s cenovkou nad 300 eur má Apple vyše dvojtretinový podiel.
  • Z najsilnejších značiek vlani najrýchlejšie rástol odbyt hodiniek Huawei, stúpol o 26 %. Predaj značky Apple sa zvýšil o 19 %, Samsungu klesol o 1 %.
  • Výrobca iPhonu vlani predal 33,9 milióna smart hodiniek, trhová dvojka Huawei o dve tretiny menej.

Apple sa stal lídrom trhu v roku 2015, keď uviedol na trh hodinky Apple Watch. Odvtedy si pozíciu neohrozene drží. (tasr, e)

Zoroslava Kollára prepustil na slobodu sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala. Televízii Markíza to potvrdil jeden z jeho advokátov Martin Berec. Voči rozhodnutiu môže podať sťažnosť dozorový prokurátor.

V takom prípade bude o Kollárovi ešte rozhodovať Najvyšší súd.

Kollár bol vo väzbe od októbra minulého roka. Zadržali a obvinili ho zo zasahovania do nezávislosti súdu v rámci akcie Víchrica. (tvnoviny.sk)

Dopravný podnik Bratislava sa chystá obstarať dokumentáciu pre 16 kilometrov nových trolejbusových tratí. Hodnotu projekčných prác vyčíslil na necelé 3,3 milióna eur bez DPH, samotné stavby budú neskôr stáť zhruba desaťnásobne viac.

DPB o tom informoval v tlačovej správe, zákazku na dokumentáciu chce financovať z eurofondov.

S ktorými novými traťami mestský podnik počíta:

(niektoré uvedené trate už čiastočne existujú, môžu sa modernizovať)

  • Hlavná stanica – Kramáre – Mlynská dolina – Riviéra (17,35 kilometra vrátane zmodernizovaných tratí, predpokladaná investícia 21 miliónov eur)
  • Trenčianska – Bajkalská – Hraničná – Grófska niva (3,5 kilometra, predpokladaná investícia 5,8 milióna eur)
  • Autobusová stanica – Nové SND a Bulharská – Galvaniho (2,05 kilometra a 2,8 kilometra, predpokladaná investícia za obe 7 miliónov eur)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať