Denník N

Bratislavskú nemocnicu rozdelí Drucker na štyri, Kramáre a Ružinov ostanú spolu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemocnice v Petržalke a v Starom Meste už nemajú byť súčasťou Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Univerzitná nemocnica v Bratislave je najväčšia na Slovensku. Skladá sa dnes z piatich nemocníc, ktoré majú spoločné riadenie. Nemocnica robí najzložitejšie prípady a nemocnice z iných častí Slovenska sem posielajú pacientov, o ktorých sa nevedia postarať. Nemocnica má aj najväčšie dlhy.

Budúci rok by sa mala organizácia nemocnice výrazne zmeniť. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) ju plánuje rozdeliť na jednotlivé nemocnice.

Samostatná bude nemocnica na Antolskej v bratislavskej časti Petržalka aj nemocnica v Podunajských Biskupiciach a Starom Meste. Univerzitnou nemocnicou ostanú spoločne nemocnice na Kramároch a v Ružinove. Na nich ostane aj dlh, ktorý dnes univerzitná nemocnica má.

Ako budú rozdelené

Najnovšia budova na Antolskej v Petržalke bude samostatná. S touto nemocnicou sa počíta aj po postavení novej nemocnice, pretože je jediná nemocnica na druhej strane Dunaja.

Po rozdelení univerzitnej nemocnice bude samostatné aj Staré Mesto. To je zasa najstaršia budova, ktorá je v zlom technickom stave. Aj keď tam má podľa Druckera aj naďalej prebiehať výučba, nebude už súčasťou univerzitnej nemocnice. Mala by byť samostatná a minister chce, aby sa špecializovala ako geriatricko-neurologicko-psychiatrická.

Posledná časť sú Podunajské Biskupice. Tie dnes majú štyri oddelenia – tri z toho sú akútne. Minister pripomína, že majú celoslovenskú pôsobnosť. Oddelenia chce odtiaľto presťahovať. Napríklad je v Podunajských Biskupiciach klinika detskej pneumológie, tá by sa podľa ministra mohla presťahovať do detskej fakultnej nemocnice, ak by sa tam našli primerané priestory. Geronto-psychiatria by sa zas mohla presunúť do Ružinova.

Po odčlenení chce ministerstvo z tejto nemocnice urobiť neziskovú organizáciu, v nej by však nemalo mať zastúpenie len ministerstvo zdravotníctva, ale aj vyšší územný celok či mestská časť Podunajské Biskupice.

Po rozdelení nemocnice tak bude mať každá svojho riaditeľa. Či riaditeľom univerzitnej nemocnice – teda Kramárov a Ružinova – ostane Miroslav Bdžoch, nechcel minister povedať. „Uvedené spadá pod gesciu nášho zriaďovateľa ministerstva zdravotníctva. Univerzitná nemocnica Bratislava je súčinná pri procese, bližšie nebudeme tému komentovať,“ odkázala nemocnica.

Od rozdelenia si minister sľubuje flexibilnejšie riadenie, ale aj to, že nemocnice nebudú vytvárať tak rýchlo ďalší nový dlh. Ten sa blíži k 200 miliónom eur, je to celkovo zhruba tretina dlhu celého zdravotníctva.

Má byť efektívnejšia

A môže to vôbec dlh znížiť? Dá sa predpokladať, že ak napríklad nemocnica na Antolskej bude samostatná a bez dlhu, bude nakupovať za nižšie ceny. Ak firma vie, že peniaze z nemocnice tak rýchlo nedostane, môže si čakanie na ne premietnuť do ceny, a tak nemocnice platia viac aj preto, že sú zadlžené.

Nie je jasné, či zmenami v nemocniciach pribudne, alebo ubudne administratívy. Niektoré centralizované činnosti však bude teraz musieť robiť každá nemocnica samostatne.

Univerzitná nemocnica fungovala rozdelená na jednotlivé nemocnice už v minulosti. Do jednej veľkej nemocnice ju spojil v roku 2005 minister zdravotníctva vlád Mikuláša Dzurindu Rudolf Zajac.

V jeho tíme pracoval aj Tomáš Szalay, ktorý je dnes externým poradcom ministra Druckera. Zlučovanie v roku 2005 malo podľa neho za cieľ upratať v nemocnici. „Zavreli sa pracoviská, ktoré by sa ťažšie zatvárali v malých nemocniciach,“ hovorí Szalay. Okrem toho sa nemocnica spájala do jednej, lebo Zajac plánoval z nemocníc urobiť akciové spoločnosti. Dnes sú príspevkové organizácie, vďaka čomu majú menej prísne a prehľadné účtovníctvo. „Akciovky sa nestali, ale to upratanie, hoci len čiastočne, sa stalo,“ hovorí Szalay.

Univerzitná nemocnica v Bratislave je podľa Szalaya spleť miliardy problémov a záujmov a o zázračnom riešení nevie. „Toto prinesie do tej paralyzovanej situácie nejakú dynamiku. Čiže to vnímam s ohraničeným, ale predsa len nejakým pozitívnym očakávaním,“ hovorí Szalay.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Bratislavské nemocnice

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie