Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Do rieky Orava ešte aj po polstoročí uniká arzén, na skládku chcú voziť nový odpad

Pohľad na skládky zhora. Foto – archív Denníka N
Pohľad na skládky zhora. Foto – archív Denníka N

Je ťažké odhadnúť, koľko arzénu vytieklo do medzinárodne chránenej rieky Orava od roku 1952, keď sa na dolnej Orave začala výroba ferozliatin. Ťažké je to určiť najmä preto, lebo nevieme, kde končil minimálne trinásť rokov nebezpečný odpad, kým nepostavili takzvanú starú, ale vtedy úplne novú, ale nezaizolovanú skládku.

Tona, pol tony, menej, viac? Koľko kilogramov arzénu v rieke je už veľa a koľko ešte tak akurát?

Problém nie je koľko, ale prečo desaťročia jed stále kontaminuje rieku a pravdepodobne aj teraz, keď čítate tento článok, do nej arzén pribúda a cez Váh tečie do Dunaja.

Upozornil na arzén, žalujú ho

Zhrňme si fakty. Nevie sa presne, kedy vznikla nezaizolovaná skládka, pre zjednodušenie ju budeme nazývať stará, ale v materiáloch ministerstva životného prostredia ju datujú rokom 1965, teda pred vyše päťdesiatimi rokmi. Samotná výroba ferozliatin sa však začala na dolnej Orave už v roku 1952.

Na začiatku tretieho tisícročia postavili na približne tretine starej skládky novú, už zaizolovanú skládku a čističku. Cez ňu pretekajú odpadové vody z novej a zachytáva aj časť zo starej. Zvyšok sa rôznymi cestami dostáva do Oravy.

V roku 1993 namerali v rieke Orava arzén. O pätnásť rokov neskôr sa objavili v médiách informácie o znečistení rieky a o ďalších osem rokov znova.

Ján Šimún, bývalý poslanec mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, predložil ostatné znepokojivé výsledky meraní arzénu z akreditovaného laboratória poslancom a vedeniu mesta na rokovaní zastupiteľstva. Obával sa totiž, že ak sa naplnia údajné plány na ukladanie komunálneho odpadu na „novú“ skládku, výrazne to sproblematizuje riešenie hlavného problému – likvidáciu „starej“ skládky.

Firma OFZ, ktorá je jediným spoločníkom ESI, prevádzkovateľa jednej z troch skládok v lokalite (novej), podala na Šimúna žalobu. Tvrdia, že klamal, keď ich dal do súvislosti s vytekajúcim arzénom, hoci oni za to nezodpovedajú. Poškodenie dobrého mena odhadli na osemtisíc eur a ospravedlnenie v tlači. V zásade firma tvrdí to, že za staré znečistenie a unikanie do Oravy nemôže, štát naň upozornila ešte pred Šimúnom a investovali už veľa peňazí do ochrany prírody cez čističku vody.

Nákres z blogu výkonného riaditeľa OFZ

nakres

Arzén tečie do Oravy

V roku 2008 namerali na Orave podľa medializovaných informácií 7,2 miligramu arzénu na liter. Povolené limity arzénu by v tom čase prekročili 250-krát a dusitanov dvetisíckrát. Oficiálne výsledky monitoringu hovoria o stonásobnom prekročení v spodných a rovnakom v povrchových vodách potoka, ktorý sa vlieva do Oravy.

Združenie Slatinka si objednalo v akreditovanom laboratóriu rozbor vody v tomto roku. Povolený limit arzénu je 0,2 miligramu na liter, ale vo vzorke namerali 7,24 miligramu. Hodnoty prekročili limit 36-násobne.

Žilinská pobočka Slovenskej inšpekcie životného prostredia potvrdila, že priesakové kvapaliny z environmentálnej záťaže obsahujú vysoké hodnoty arzénu. Čiastočne ich zachytáva čistiareň odpadových vôd firmy ESI, ale väčšina z nich vyteká na terén a následne do vodného toku. Kontroly z rokov 2012, 2014 a 2016 potvrdili prekročenie emisných limitov.

Inšpekcia urobila v auguste na základe výsledkov združenia environmentálnu kontrolu. Na základe „predložených“ vzoriek z obdobia od januára do júla 2016 konštatovala štyri prekročenia limitov, ale „výrazne nižšie“ ako 7,24 miligramu na liter.

Ďalšie kontrolné odbery pred vstupom do čističky odpadových vôd ukázali vyše štvornásobné prekročenie limitov pred vyčistením a žiadne po ňom. Kontrolu uzavreli tým, že vysoko kontaminované vzorky obsahovali priesakové kvapaliny zo „starej skládky odpadov“, ktorá je v zozname environmentálnych záťaží.

Martina Paulíková zo Združenia Slatinka si na základe odpovedí, ktoré dostali, myslí, že inšpekcia sama nerobila odbery, ale nechala si ich predložiť prevádzkovateľom skládky.

„Inšpekcia, ale aj ostatné orgány tvrdia, že arzén ide do rieky zo ‚starej skládky‘, ktorú nevlastní OFZ. Nám je však jedno, kto čo vlastní. Problémom nie je vlastníctvo, ale to, že do rieky tečie arzén. Ani mne ako vyštudovanej ekologičke nie je celkom jasné, ako mohlo byť povolené takéto vrstvenie odpadu na nezabezpečenom území. Vzbudzuje to rôzne podozrenia, ale musí sa o tom hovoriť, pretože ignoráciou sa arzén v rieke nerozplynie,“ dodala Paulíková.

Žaloba

„Ján Šimún sa dopustil hrubého podvodu a opakovane verejne klamal. Dal odobrať vzorky znečistenej vody, o ktorej tvrdil, že sú to vody po vyčistení v našej čističke. Na základe toho potom tvrdil, že čistička nefunguje,“ reagoval hovorca OFZ Ľubomír Schwarzbacher na otázky, prečo vlastne žalujú Šimúna.

V protokole laboratória o skúške vody sa ako objednávateľ uvádza Združenie Slatinka.

V oficiálnom prepise Šimúnovho vystúpenia na rokovaní zastupiteľstva jeho údajné tvrdenie, „že sú to vzorky po vyčistení“, nie je a tvrdenie o nefunkčnej čističke Šimún uviedol „podľa odborníkov“.

Podľa odborníkov môže byť napríklad správa ministerstva životného prostredia z apríla tohto roku, v ktorej sa v súvislosti s požiadavkou ESI na rozšírenie ostatných odpadov pre ich skládku konštatuje okrem iného:
„… akumulačná nádrž priesakových kvapalín a priemyselná čistiareň odpadových vôd v súčasnosti kapacitne nevyhovujú a vyčistené odpadové vody na odtoku z ČOV nedosahujú požadované emisné limity“.

Pre úplnosť treba dodať, že inšpekcia životného prostredia o štyri mesiace neskôr vyhodnotila vzorky z ČOV ako limitné.

OFZ sme sa ešte opýtali, na základe čoho dospeli k žalovanej sume osemtisíc eur. „Pre spolumajiteľa dvoch dopravných spoločností s ročnými výnosmi okolo 4,5 milióna eur je to primeraná suma na pomoc niektorému z ochranárskych združení.“ Znamená to, že ak vyhrajú súdny spor, túto sumu venujú.

Spor o arzén a o to, kto môže profitovať

Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok v blogu s názvom „Ako je to s arzénom na Orave naozaj?“ v dvoch tretinách textu zhrnul to, o čom sme už písali. OFZ o probléme s arzénom vie, informovala ministerstvo, ale nemá s ním nič spoločné. Nikdy nebola vlastníkom problematickej starej skládky… Šimún podvádza a klame…

Keďže Šimún chcel zabrániť vozeniu komunálneho odpadu na „novú“ skládku, minimálne kým sa nevyrieši arzénový problém so „starou“, Klocok občanom Dolného Kubína vysvetlil, prečo platia za odpad „najviac“ na Slovensku. Pretože ho odvážajú nákladiakmi na vzdialenú skládku ročne za stotisíc eur. Na záver sa opýtal, kto asi môže mať na tom záujem.

„Možno sa autorom článkov na podporu Jána Šimúna v tejto otázke trochu vyjasní, keď si otvoria obchodný register. Tento bohumilý „aktivista“ je totiž konateľom firmy Cargo Routes International a spoločníkom vo firme North Slovakia Kamion. Obidve sa venujú cestnej nákladnej doprave,“ naznačil „kto to hovorí“ v blogu Klocok.

Šimún je skutočne konateľom CRI. Spoločnosť nevozí komunálny odpad, ale zaoberá sa sprostredkovaním v medzinárodnej kamiónovej doprave. Nikdy smeti nevozili, ani to neplánujú robiť, hovorí Šimún.

Šimún je skutočne aj 12-percentným spoločníkom firmy NSK. Hovorí však, že z nej odišiel v roku 2002, chcel sa zbaviť aj podielu, ale nedovolil mu to ani súd. Štrnásť rokov, ako tvrdí, nedostal „ani cent“. Šéf NSK Rudolf Valentíny potvrdil, že komunálny odpad nevozia, pretože nemajú na to autá ani techniku. Nemienia ho ani voziť.

CRI a NSK sú pravdepodobne tie dve firmy „s ročným výnosom 4,5 milióna“, ktoré spomínal Schwarzbacher. Výška výnosov bez nákladov firmy pritom o jej úspechoch až tak veľa nehovorí, dôležitý je zisk po zdanení. Zhrnutie. Firmy nevozia komunálny odpad a podľa Finstatu boli ich súhrnné tržby v minulom roku okolo 4,5 milióna a zisk 2581 eur. Jedna z nich vykázala stratu.

Firma OFZ, a. s., žalobca, vznikla podľa obchodného registra v roku 1999. Oravské ferozliatinárske závody, a. s., v roku 1992 (do roku 2012). Dvaja z troch dnešných štatutárov OFZ boli aj v štatutárnych orgánoch Oravských ferozliatinárskych závodov.

Podľa plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže ministerstva životného prostredia „na oboch spomínaných skládkach (rozumej starej a novej) spoločnosť OFZ ukladala odpad z výroby – trosku, prach a ďalšie“.

Propagačné video OFZ Istebné

Verejná zbierka

Združenie Slatinka vypísalo verejnú zbierku na právne zastupovanie Jána Šimúna a ľudia začali posielať peniaze. Doteraz poslali takmer dvetisíc eur.

„Ide o zastrašenie. Výroky, za ktoré ma žalujú, som nepovedal, alebo som ich nepovedal tak, ako ich uvádzajú, alebo sú vytrhnuté z kontextu. Svoje obavy a všeobecne známe fakty som nevykrikoval na ulici s transparentom, ale informoval som o nich na mieste, ktoré je na to určené, v zastupiteľstve. V prvom rade treba zastaviť výtok arzénu, až potom je všetko ostatné,“ povedal Šimún.

Likvidácia do konca roku 2019

Skládku prevádzkovali v minulosti Oravské ferozliatinárske závody Istebné, ale dnes už nemá majiteľa. Environmentálnu záťaž s vysokou prioritou, ako ju dnes nazývajú, má odstrániť ministerstvo životného prostredia.

Firma ESI prevádzkuje skládku, ktorú umiestnili na spomínanú problematickú environmentálnu záťaž. Podľa inšpekcie je zaizolovaná a stavebne zabezpečená. Od roku 2012 údajne odpad na ňu nevozia.

„ESI objednáva pravidelne mesačne analýzy vôd vytekajúcich z čistiarne. Hodnoty, ktoré uvádzate (7,24 mg/l), neboli nikdy namerané na mieste odtoku z čističky, za ktorú nesieme zodpovednosť… Pravdepodobne ide o priesakové vody z environmentálnej záťaže, na ktoré sa musíte však opýtať zodpovednej osoby – štátu,“ konštatoval pred niekoľkými mesiacmi Ľuboš Schwarzbacher, hovorca firmy OFZ.

Štát chce problematickú skládku zlikvidovať do novembra roku 2019 a potom ju budú ešte dva roky monitorovať. Ministerstvo životného prostredia má plán prác na likvidáciu environmentálnej záťaže a výberové konanie „je v procese“. Po podrobnom geologickom prieskume, ktorý zistí rozsah znečistenia, spresnia aj rozsah sanácie. Peniaze plánujú získať z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Zákon, ktorý sa zaoberá environmentálnymi záťažami, platí od roku 2012. Slovensko ich má v informačnom systéme 2022. Ministerstvo na ich likvidáciu (do roku 2021) potrebuje 210 miliónov eur, z toho 180 miliónov na sanáciu.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.