Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bývalý majiteľ Plusky: Mečiar nám ponúkal privatizovať tlačiarne, ale Dzurindu a Fica rešpektujem

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dva roky po predaji vydavateľstva Spoločnosť 7 plus Pente napísal jeden z jeho zakladateľov, Štefan Šimák, knihu o pozadí vydávania najúspešnejšieho týždenníka.

V knihe Nehovorte mi magnát Štefan Šimák prechádza postupne celú históriu vydavateľstva, ktorú postavili na ponovembrovom úspechu týždenníka Plus 7 dní. Opisuje aj napäté vzťahy medzi politikmi, vydavateľom, reklamnými agentúrami a redakciou. V rozhovore vysvetľuje aj to, kedy a ako vydavatelia robili kompromisy a prečo mal v minulosti Ivan Kmotrík v médiách imunitu.    

Ste hrdý na tých 25 rokov, čo ste viedli Plusku?

Takto som o tom nikdy neuvažoval. Dva roky po predaji vydavateľstva už mám však odstup a musím povedať, že z tej perspektívy pociťujem hrdosť na to, čo sa nám podarilo s Pluskou dosiahnuť.

Čitateľ vašej knihy musí mať pocit, že fungovanie Plusky prispelo k tomu, že demokracia na Slovensku prežila.

Áno. Bol to aj jeden z dôvodov, prečo som napísal knihu – aby sa na to pamätalo. Rok po predaji sa ma navyše zmocnil pocit, že mnoho špičkových ľudí z vydavateľstva odišlo a stráca sa pamäť toho, čo sa tu urobilo. Aj šéfredaktor Miloš Luknár napokon odišiel, sotva mu niekto podal ruku. V každom prípade, či sa to niekomu páči, alebo nie, Plus 7 dní zanechalo stopu v zápase o budúcnosť Slovenska a jeho dnešnú demokratickú podobu. Tak to bolo aj v boji s mafiou, pri večnom rozkrádaní a pri postoji voči Mečiarovi.

Pre predaj vydavateľstva Pente ste sa rozhodli až po tom, čo aj šéfredaktor Plus 7 dní Miloš Luknár s ním súhlasil, čím získali redakcie akúsi garanciu, že sa smerovanie zásadne nezmení. No pán Luknár napokon po roku z týždenníka odišiel tiež…

Úvahy o predaji vydavateľstva sa ťahali od roku 2007. So spoločníkom Jožom Dukesom sme chápali, že do digitálnej éry už nie sme. A Luknár v tom bol vlastne s nami, preto sme web rozvíjali dosť stereotypne. Ale bola tu už aj iná spoločenská situácia ako tá, v ktorej sme začali vydávať Plusku. Myslím, že dnes sme normálna krajina. Fico je v porovnaní s európskymi lídrami, a to už nehovorím o Poľsku a Maďarsku, štandardný európsky politik. Na rozdiel od minulosti už nežijeme v krajine, v ktorej by sa rozhodovalo o základných veciach. Luknár v krízových situáciách vždy zareagoval bez mihnutia oka, vždy sa postavil na správnu stranu. V tom sa Pluska mohla na neho spoľahnúť. Preto potom dokázal uspokojiť aj veľa čitateľov, ktorí v zložitých situáciách stáli o jej radu, o jej názor. Aby ste pochopili Luknárovu výnimočnosť, skúste nájsť niekde inde v Európe šéfredaktora, ktorý 25 rokov viedol taký významný týždenník.

Ale pri predaji vydavateľstva nebol spoločníkom, nezarobil tak, ako napríklad vy. Aj v knihe vysvetľujete, že mal ponuku stať sa spoločníkom, ale Luknár ako začínajúci šéfredaktor týždenníka uprednostnil redakčnú nezávislosť.

Počul som aj úvahu, v ktorú neverím, že Miloš nemal dosť odvahy stať sa spoločníkom a tiež investovať peniaze do nového týždenníka. Je možné, že nemal peniaze, ale skôr si myslím, že chcel byť šéfredaktorom bez ďalších záväzkov. Na začiatku nás všetkých najmä lákalo robiť slobodnú žurnalistiku po novom, vôbec sme o tom neuvažovali cez peniaze. A hoci na začiatku sme mali šťastie, po prudkom štarte sme mali aj obdobia, keď sme rok-dva takmer nemali na výplaty. Ak za sebou nemáte niekoho, kto vám zaručí prítok peňazí, také obdobie pri vydávaní novín skôr či neskôr príde. Dosť na tom, že hoci sa Miloš Luknár nikdy nestal spoločníkom, rozlúčili sme sa s ním tak, že je slušne zabezpečený.

V knihe píšete, že štátne firmy vám občas dávali inzerciu aj podľa toho, či ste politikov hnevali alebo nie. Za Ficovej vlády sa potom už podľa vás občas stávalo aj to, že súkromné firmy sa báli u vás inzerovať, aby si nepohnevali politikov. To naozaj bolo až také zlé?

Realita vydavateľa je, že buď dostane z inzercie dosť na to, aby uživil vydavateľstvo, alebo to môže zavrieť. Aj Štefan Hríb napokon predal mnoho predplatného Pente, aby mohol zachrániť vydávanie .týždňa. My sme mali na začiatku šťastie v tom, že tých peňazí nebolo treba veľa. A po pár rokoch sme sa postavili tak na nohy, že sme už mohli byť sebavedomí. Pamätám sa, ako raz prišiel riaditeľ reklamnej agentúry a naduto nám povedal, že ak v útokoch na HZDS nepribrzdíme, tak z Donaru nedostaneme inzerciu. To slovo aj dodržali. Bolo to tvrdé, ale prežili sme. Keď potom prišiel Fico, vedeli sme, že s ním prídu sofistikovanejší moderní ľudia a že sa to už nebude robiť ako za Mečiara a neprídu priamo vydierať. Ale vždy to nejako funguje. Zoberte si napríklad mobilných operátorov, Slovnaft či iné podobné veľké firmy. Väčšinou je nejakým spôsobom do ich obchodov zapojený štát a potrebujú s ním byť zadobre. Vo chvíli nejakého závažného vyjednávania sa im zdá normálne, že zavolajú do agentúry a povedia, aby dali menej reklamy Pluske. Skrátka, nechcú provokovať.

Vy vlastne hovoríte, že ľudia ako Majoroš, Lančarič ci Világi sú ochotní robiť také kompromisy…

To neviem, ale viem, že sú to všetko veľké osobnosti, ktoré si hocikto nenatrie na chlieb. Ale keď rokujete o niečom veľkom, a druhá strana vám povie, aby ste neprovokovali napríklad inzerátmi v nejakých novinách, tak povedzme na pol roka hodíte spiatočku. Všetci sa správame pragmaticky, netvrdím, že práve títo traja ľudia nejako poškodili Plusku, ale vo všeobecnosti sa to takto dialo. Firmy nechcú ísť do súbojov, politici sa menia, ale firmy ostávajú a chcú mať pokoj. Pre nás, našťastie, sa to však často dialo napríklad tak, že niektoré firmy stiahli inzerciu z týždenníka, ale presunuli ju napríklad do mesačníkov, kde tiež fungovala, ale nebola tak na očiach politikom.

Fico sa zmenil?

V posledných rokoch sme mali vo vydavateľstve veľké debaty o Ficovi. Najmä s Dukesom a Luknárom. Môžem mať dnes výhrady v tom, ako sa Fico správa napríklad v kauze Bašternák, ale v princípe musím povedať, že ako politik sa správal štandardne. Bolo viacero situácií – keď prišla kríza, alebo keď sa rozpadla pravica, keď tvrdá ruka, ktorú mal Fico v Smere, bola Slovensku na prospech. Ako krajina sme vtedy neupadli do chaosu. Mohol by som, samozrejme, aj dlho hovoriť o tom, čo všetko by som na jeho mieste nerobil. Že by som sa napríklad nenechal tak vytočiť, aby som nadával na novinárov. Ale viem si predstaviť, že my novinári dokážeme niekedy veci prehnať, aj napísať voloviny, napríklad o tuneli na úrade vlády či novom veľvyslanectve v Bielorusku.

Vyzerá, že dvojicu Dzurinda a Fico rešpektujete, Mečiara nie.

Jednoznačne. Dzurinda zohral pre Slovensko nesmiernu úlohu, hoci dnes vidíme skôr to, že sa nedokázal dištancovať od ľudí, ktorí mu kazia meno. Tú istú chybu teraz robí aj Fico. Dzurinda však šiel po podstate, dostal Slovensko tam, kde ho mal dostať. Fico potom nastúpil do čistého vlaku, ktorý mal jasný smer. My s Dukesom sme sa s Ficom stretli. Napríklad, keď bola situácia aj premiérovou vinou taká neúnosná, že novinári si kopli do predsedu vlády, kedy si práve zmysleli. On sa správal rovnako. Povedali sme mu, že ak je nejaký novinár podľa neho idiot, nech to povie, je to jeho vec, ale nie aby rozprával, že každý novinár je idiot. Aj to potom ako-tak fungovalo. Jeho pobočník Erik Tomáš na nás párkrát niečo skúsil, ale premiér držal slovo a už plošne neútočil. My ako vydavatelia sme nikdy neboli voči Ficovi principiálne nepriateľsky naladení. To sa samozrejme nedá povedať o redakcii. Ale viem to pochopiť. Keď vám niekto surovo opakovane nadáva do debilov, prirodzene reagujete. A z každej maličkosti potom v novinách robíte drámu.

A keď sa Ficovi spolupracovníci vyhrážali rodine vášho syna, že unesú dieťa?

Vyhrážali sa nám, ale som presvedčený, že Fico o tom nevedel. Vážim si, že prišiel, keď som mu vtedy zavolal. Samozrejme, že sa bránil. Nemohol predsa povedať, že má aj sponzorov, ktorí sú schopní všetkého. Ale opakujem, dôležité je, že o tom zrejme naozaj nič nevedel a že možno to aj niekto zo synových kamarátov, ktorí nás varovali, trošku našľahal. V každom prípade, potom už bol pokoj.

Mečiar zašiel ďalej. On vám fakticky ponúkal úplatok. Navrhol, aby ste privatizovali tlačiarne.

Mečiar mal v hlave taký model a mal čo rozdávať. Vedel, že ak nám ponúkne fabriku za tri miliardy, ktorú potrebujeme, tak o tom aspoň porozmýšľame.

Keby ste sa boli vtedy dohodli možno aj s inými vydavateľmi a privatizovali tlačiarne či PNS, možno by to nedopadlo zle. Tak ako napríklad dnes rozprávame o Hatinovi ako o váženom podnikateľovi, tak by bolo odpustené aj vám, ak by ste to nerozkradli.

Rozmýšľal som o tom asi týždeň. Povedať, že nechcete tri miliardy majetku fakticky za nič, na to potrebujete pár večerov. V tom čase ešte nebol Mečiar tak jednoznačne vyfarbený. Ale vo chvíli, keď sa opýtal, ako by sme sa mu za to odvďačili, tak nám muselo dôjsť, že by to nebolo férové. Pretože čo už od nás mohol chcieť iné ako politickú podporu?

V knihe tvrdíte, že najväčšiu mediálnu imunitu v tejto krajine mal Ivan Kmotrík, lebo vlastnil aj tlačiarne aj distribúciu tlače, aj reklamnú agentúru a všetci vydavatelia sa ho preto báli?

Nepovedal by som, že sme sa ho báli, ale všetci sme vedeli, že Ivan Kmotrík ťahal za nitky. Na začiatku pomáhal Smeru, jeho camarilla bola vtedy všade, kde bol Smer. Oni sa potom od neho trochu odtiahli, ale stále mával pravidelné stretnutia s ministrami, s podpredsedami vlády, mal v politike vplyv. Nestrkal do toho peniaze zbytočne. Vplyv mal aj preto, lebo robil reklamu, mal podiel v najväčšej reklamnej agentúre. K tomu ste vedeli, že vám tlačí časopisy a takmer všetky distribuuje. Vedeli sme, že zajtra môže pokojne Plus 7 dní meškať dva dni, potom tri dni, ak si Kmotrík zmyslí. A vy s tým nič nemôžete robiť. Napísať o premiérovi, že niečo spackal, trvá len tých pár sekúnd, kým to naklepete do počítača, ale napísať niečo o Kmotríkovi, to už je celkom problém.

Aj ste niekedy šéfredaktorovi Luknárovi povedali, aby redakcia brzdila s písaním o Kmotríkovi?

Kmotrík nebol ten typ, ktorý tak provokoval, že by sa nedalo o ňom nepísať. Žil si vo svojom vlastnom svete a preto nebol až tak na očiach a novinári sa preto nedostávali do dilemy, či o ňom písať alebo nie. To nebol Majský, ktorý oklamal ľudí a ešte sa aj všade ukazoval a provokoval.

Keď pôjdete na svoje vinice pozrieť chlapov, čo tam robia, a budú rozprávať, že všetky médiá sú aj tak skorumpované, že majú svoje záujmy, že o mnohých sa boja písať, čo im na to poviete?

Nič. Oni sa o takých veciach nerozprávajú. Títo ľudia na vidieku, zvlášť na tom maďarskom, žijú úplne iný život. Vôbec sa o to nestarajú. Zaujíma ich, či bude jedenásteho výplata, či ste im pridali, a ako to vyzerá s hroznom. Nie, takéto problémy ako my tu, tam ľudia neriešia. Samého ma to prekvapilo. Ak by sa niekto predsa len pristavil pri tejto téme, ohradil by som sa pri úvahe, že všetky médiá sú skorumpované. Myslím, že skorumpovaný tu nie je nikto. Občas sme len urobili malý ústupok.

Hnevali sa na vás čitatelia, keď ste im nepísali po vôli?

Mali sme podrobné analýzy správania a názorov čitateľov. Vedeli sme, že ak 30 percent ľudí volí Mečiara, tak asi veľmi ťažko nás budú čítať s nadšením. Boli sme s tým viac-menej zmierení, hoci sme sa snažili vplývať trochu na redakciu, aby to nepreháňali, aby neupadli do jednostrannosti. Na druhej strane sme mali v začiatkoch voľné pole v tom, že televízie sa nedali pozerať. V mečiarovskej televízii šéfovala spravodajstvu nejaká Pravdová. Ešte tu nebola Markíza, nebola Jojka, a my sme z toho ťažili. V tom sme mali šťastie. Keď sme predávali cez dvestotisíc kusov týždenníka v priemere, každý čítali štyria ľudia, tak to bola miliónová sila. V podobnej situácii bol vydavateľ Sme. Preto ak chcel čitateľ objektívnu informáciu o Slovensku v tom čase, tak musel siahnuť po nás a Sme. Našťastie sme to nezneužili. Snažili sme sa nepliesť do politiky. Aktívni sme boli len, ak sa nám zdalo, že už musíme povedať názor. Bolo to napríklad vtedy, keď sme boli presvedčení, že mladého Kováča stĺkla SIS-ka, alebo keď sa rozhodovalo, či Slovensko vstúpi do EÚ. Vtedy sme sa ľuďom snažili povedať, že teraz sa rozhoduje o Slovensku.

V čom bol týždenník Plus 7 dní iný, že tak uspel?

Od začiatku sme mali predstavu, ako má vyzerať moderný, nový časopis a kam má smerovať Slovensko. Nechceli sme už tie klasické reportáže, ktoré sa dovtedy písali, bolo to treba robiť inak. Priniesli sme aj nové témy, nie všetky však uspeli. Ľudí napríklad nezaujímalo, keď sme písali o životnom prostredí. Potom prišlo obdobie mečiarizmu a svetoví vydavatelia, ktorí už boli v Česku, sa zľakli a na Slovensko nechodili. My sme tak dostali čas vyrásť oveľa viac, ako keby sme tu mali tvrdú konkurenciu od samého začiatku. Ale nielen my, aj Sme, aj mnohé priemyselné podniky mali čas pripraviť sa na príchod konkurencie. Ak by západní vydavatelia prišli na Slovensko skôr, tak by nás rýchlo roztrhali, ale dostali sme povedzme päť rokov k dobru, počas ktorých sme sa postavili na nohy a zosilneli. Všimnite si, ako sa teraz nemecké vydavateľstvo Bauer Media na Slovensku trápi s portfóliom, s ktorým je všade inde vo svete úspešné.

Časté písanie o majetkoch, o domoch, to bol zámer? Cielene ste šli po závisti?

Bola to jedna z nových tém. Neskôr sme dosť bojovali s redakciou, ktorá mala občas tendenciu to prehnať. Nehovorím to v zlom, rozumiem ich motivácii. Niekedy urobili vilu či rezidenciu aj z domu, ktorý mal na dedine hocikto čo len trocha úspešný. Tomu sa nedalo úplne vyhnúť. Máte uzávierku, nemáte čo dať na titulku, tak nafotíte nejaký dom známej osobnosti tak, aby vyzeral ako veľká vila. Ale nechcel by som to znevažovať, to sa stáva v každej redakcii. Princíp bol v poriadku, poukázať na majetky ľudí, ktoré nemali ako poctivo získať, na čierne stavby a podobne.

Kedy ste sa za Plusku hanbili?

V princípe som sa za Plusku nikdy nehanbil. Bol som však bezradný, keď sa vzťahy s Ficom dostali z obdivoch strán na neúnosnú úroveň. V knihe spomínam, ako bol Fico na futbale so synom, na chvíľu sa mu otočil chrbtom, my sme ho tak nafotili a napísali sme, že sa nevenoval synovi. A pritom sa dalo napísať, že vzorný otecko zobral syna na futbal. Aj to nás potom primälo, aby sme sa s Ficom stretli a rozprávali sa. Ak ide s právničkou, s ktorou sa korčuľoval na hrádzi, tak musí počítať, že to bude napísané, s čím v tomto prípade možno aj rátal. Ale všeobecne: Nikdy sme nenapísali niečo zásadné, za čo by sme sa potom hanbili.

Rozhodnutie robiť aj denník, nielen týždenníky a mesačníky, v knihe široko obhajujete. Ale naozaj by ste ho zopakovali?

Okrem Sme je to jediný nový denník, ktorý prežil. Denník N nerátam, to nie je klasický spravodajský denník. Naša smola pri Plus Jeden Deň bola, že sme nezačali o dva roky skôr, keď ešte vydavateľom bila karta. Ale určite to nebol zlý nápad. Moje a Dukesove osobné predstavy však boli iné. Dosiahli sme denný predaj až okolo 70-tisíc výtlačkov a chceli sme, aby to šlo obsahom bližšie k Plus 7 dní. Denník mal byť niekde medzi naším týždenníkom, Novým časom a Sme. Ale vymklo sa to, bola tam prevaha ľahkých tém, čo pretrváva dodnes.

Čiže keď hovoríte, že ste hrdý na Plusku, tak myslíte najmä týždenník.

Áno, ale za denník sa nehanbím. Len hovorím, že by som ho robil inak.

Kedy vám došlo, že sa tlačový trh rozpadá?

Na prelome rokov 2008 a 2009 sa stretli dve veci. Hypotekárna a finančná svetová kríza a s ňou prišli všetky tie nové vecičky: sofistikované mobily, iPady a všetky nové agresívne digitálne technológie, ktoré zaujali mladých. Obsah týchto nových médií sa sčasti sám napĺňal, akoby ani nepotreboval žurnalistov. Už nikdy sa po tomto tlačový trh nevráti na pozíciu, kde bol predtým.

Slabý web vo vydavateľstve ste chceli vyriešiť skokom, kúpili ste Centrum Holding a najali českých manažérov. Spätne sa to zdá ako správne riešenie?

Bolo už neskoro. Okrem toho ľudí, ktorí nielen rozumejú internetu, ale dokážu priniesť aj niečo nové, postaviť niečo ako Alza alebo Mall, tých je veľmi málo. Viete nájsť ľudí, ktorí sa orientujú, ale potrebujete ľudí, ktorí vedia urobiť niečo výnimočné. A takých sme na webe nemali. Keď sme od Američanov Warburg Pincus kúpili Centrum Holding a Atlas, ešte to ako-tak fungovalo, ale nezvratný úpadok bol jasný. Ich ľudia na internete nevedeli robiť obchody. Preto to aj predávali a my sme to zistili dosť neskoro. Splnilo sa nám len to, že sme sa stali na Slovensku skokom trojkou na spravodajskom webe. Obchodná a strategická časť tam však bola už prakticky mŕtva. Z našej strany to bol posledný pokus dať vydavateľstvu druhú nohu. Nevedeli sme to však ďalej rozvíjať. Keď som prišiel na poradu hocijakého časopisu, tak som vedel, o čom je reč, rozumel som tomu do podrobnosti. Ak som niečo povedal, tak všetci vedeli, čo tým myslím a že viem, prečo to hovorím. Ale keď som prišiel na poradu Centrumu, kde sedelo 60 ľudí, tak som sa cítil neisto. Už som nevedel vydať presnú inštrukciu, ako napríklad zmeniť obchod a potom to o mesiac skontrolovať. Preto sme sa to všetko rozhodli predať.

Haščák vás presvedčil, že nebude cez noviny robiť politiku. To vám stačilo?

Ak by sa tí chlapci rozhodli robiť otvorene a verejne politiku, dopadli by ako Pavol Rusko. My sme hľadali aj niekoho, kto má dosť peňazí na to, aby vydavateľstvo v prípade ďalšieho prehĺbenia krízy podržal, ak by malo problémy. Ale bolo tiež jasné, že noví vydavatelia nebudú mať sentiment udržiavať na doterajších pozíciách vo vydavateľstve ľudí, ktorí nebudú stačiť. S Jaroslavom Haščákom som sa stretol párkrát. Bolo jasné, že do vydavateľskej brandže nevstupuje náhodne alebo nepripravený. Mal všetko premyslené a vedel definovať nasledujúce kroky. Nie je to náhodný človek, hoci ako vydavateľ nemusí dopadnúť dobre. Po každom stretnutí som mal z toho chlapa čoraz lepší pocit. Videl som, že Penta podniká úspešne a vo veľkom v Čechách a Poľsku, nie je závislá od Slovenska. Haščák ma presvedčil, že majú záujem vydavateľstvo ďalej rozvíjať.

Pluska mala dva veľké okamihy rastu, počiatočný nárast a potom moment, keď získala ženské publikum.

Veľmi nám pomohol príbeh princeznej Diany. Ten pritiahol k nášmu týždenníku nových čitateľov, najmä ženy. Predaj sa nám v priebehu pár mesiacov znásobil. V tom čase televízie nemali spoločenské rubriky, Sme sa toho ešte štítilo, týždenník Život to robil po starom, tak sme sa toho chytili. Nebola to genialita, hľadali sme po Diane podobné témy a fungovalo to. Postupne sme tak zdvojnásobili počet čitateľov.

Čo vám na knihu povedal tretí spoločník Karol Bustin, ktorého tam viackrát kritizujete?

Nevidel som ho odvtedy, čo zobral peniaze za predaj vydavateľstva. Hoci predtým chodil do práce každý deň. Plusku sme riadili Dukes, ja a Miloš Luknár. Takto sme prežili 25 rokov.

Nie je trochu riziko dať teraz všetky peniaze do vína a zámku v Pezinku?

Samozrejme, že to je riziko. Hľadal som priestory pre zriadenie vinárstva a nakoniec cez jedného právnika som sa dostal aj k vinohradu, aj k zámku, kde sa v minulosti vyrábali 3 milióny litrov vína. Vinohrady sme začali rekultivovať minulý rok. Do celého projektu možno vložíme až 95 percent toho, čo som zarobil na predaji Plusky. Teší ma, že nikto z rodiny mi nepovedal Tatko neblázni.

Chcete, aby sa vám to vrátilo, alebo aby si to len zarobilo na seba?

Musí si to na seba zarobiť. Pivnice sú urobené veľkoryso tak, aby fungovali ďalších dvesto rokov. Bude tam aj vinárske múzeum. Na jar začneme rekonštrukciu horných poschodí zámku a na mieste bývalého zhoreniska vybudujeme hotel. V zámku obnovíme Pálfiovské apartmány a zriadime medzinárodnú galériu umeleckého skla. Netrápi ma, že sa mi tie peniaze nikdy nevrátia. Sám som si chcel potvrdiť, že to čo som robil dvadsaťpäť rokov, som nerobil pre peniaze. Pochopiteľne, teraz všetko zlaďujeme tak, aby sme na zámok nemuseli dlhodobo doplácať, a aby bol ziskový aspoň v prevádzke, a uživil mňa a moju rodinu.

Naozaj ste sa naučili piť víno ako novinár v Moskve, aby ste obmedzili vodku?

Navštívil ma tam ako spravodajcu generálny riaditeľ Česko-slovenského rozhlasu Ján Riško, ktorému som sa posťažoval, že sa tam upijem. Poradil mi prejsť na víno. Povedal, že Rusi si ma potom nebudú vážiť, ale zaberie to. Tak aj bolo.

Štefan Šimák (68)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Žurnalistiku vyštudoval v Bratislave, v rokoch 1982 až 1987 bol stálym spravodajcom Česko-slovenského rozhlasu v Moskve. Rozhlas opustil po tom, čo v roku 1990 s Jozefom Dukesom a ďalšími spoločníkmi založili týždenník Plus 7 dní.

V roku 2014, keď vydavateľstvo predávali Pente, vlastnili napríklad denník Plus 1 deň, týždenníky Plus 7 dní, Báječná žena, Šarm či mesačníky Záhradkár, Emma, Zdravie a webové portály Pluska.sk, Aktualne.sk, Centrum.sk a Atlas.sk.

Je ženatý, spolu so synmi v súčasnosti obnovuje Pezinský zámok, kde buduje centrum ich Zámockého vinárstva.

Svoj príbeh opísal v knihe Nehovorte mi magnát.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme v situácii, keď lockdown je menej zlé riešenie
  • Automobilky: Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zastavila dnes výrobu na rannej zmene, chýbali jej diely
  • Obchod: Predaj nových áut klesol v prvých troch štvrťrokoch o vyše 25 %
  • Cestovný ruch: Medziročný prepad sa v auguste zmiernil na 13,6 %
  • Prieskum: Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežije najbližší rok
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera klesla viac, ako sa čakalo
  • Prognóza: Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, predpovedá Euler Hermes
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne
  • Firmy: Kto platí na Slovensku najväčšie dane
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Trnavský dodávateľ testov jedného vládneho politika pozná veľmi dobre. Z prostredia Kollárovho Sme rodina

Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto - TASR
Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto – TASR

Vlastník trnavskej firmy Eurolab Lambda Peter Krajčovič, ktorá dodá štátu milióny testov, deväť rokov podnikal s terajším štátnym tajomníkom vicepremiéra Holého Martinom Hypkým. Toho na post nominovalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina.

Ženy riešia rébus dôchodkovej tabuľky. Nie je im jasné, komu štát doplatí k penzii

Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR
Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR

Ženám ročníkov 1957 až 1965 sa od januára už druhýkrát mení ich dôchodkový vek. Štát bude na kompenzácie dôchodkov pre viac ako 148-tisíc žien potrebovať vyše 140 miliónov eur. Vysvetľujeme nejasnosti novej dôchodkovej tabuľky.

Minúta po minúte

Kia v Tepličke nad Váhom zastavila výrobu na rannej zmene. Dôvodom sú problémy v dodávateľskom reťazci zo zahraničia pre koronavírus.

Hovorca Ján Žgravčák doplnil, že ide o diely, ktoré sa nedajú do áut domontovať dodatočne. „Popoludňajšiu zmenu sme preto už do práce nevolali a odstávka zatiaľ trvá jeden a pol zmeny,“ uviedol Žgravčák s tým, že o nočnej zmene sa zatiaľ nerozhodlo. (tasr)

Parlament schválil novelu, ktorá má zjednodušiť fungovanie drezín. Podporiť by sa tak mal cestovný ruch. Čiernohronskej železnici nedávno zakázali prevádzkovať cyklodreziny a dostala aj pokutu 30-tisíc eur od Dopravného úradu.

Dreziny sú v súčasnosti prevádzkované iba podľa podmienok platných pre hnacie dráhové vozidlá. Ministerstvo dopravy však poukázalo na jednoduchosť obsluhy a nízku rýchlosť drezín, ktoré sú poháňané len ľudskou silou. Podľa rezortu preto nie je potrebné, aby sa na ich vedenie uplatňovali také požiadavky ako na vedenie hnacích dráhových vozidiel s motorovým pohonom.

Rezort dopravy priblížil, že legislatívna úprava podmienok prevádzkovania drezín bola plánovaná v rámci širšej novely zákona o dráhach, ktorá sa pripravuje a bola naplánovaná na rok 2021.

„Avšak vzhľadom na výnimočnú situáciu v súvislosti so šírením pandémie a pozastavenie voľnočasových aktivít v rámci cestovného ruchu považujeme za potrebné po ukončení tohto výnimočného stavu navrhovanou úpravou podporiť cestovný ruch v prírodne špecifických lokalitách našej krajiny,“ skonštatoval rezort dopravy.

Podľa ministerstva existuje zámer prevádzkovať dreziny na dvoch dráhach, a to na Čiernohorskej železnici a Košickej detskej historickej železnici. Výhľadovo je ich prevádzka plánovaná aj na iných dráhach.

„Prevádzka drezín môže významne prispieť k podpore cestovného ruchu na Horehroní, v Košickej kotline, ale aj v iných oblastiach Slovenska,“ zdôraznilo ministerstvo. (tasr, n)

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa má zvýšiť, aby sa podporila výstavba nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona, ktorú posunul parlament do druhého čítania.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov. Súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Limit úveru na byt pre fyzické osoby by sa mal zvýšiť z 90 000 eur na 120 000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom či neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90 000 eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu. Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Vypustiť by sa malo ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky. „Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa, určená vo výške 2000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby,“ dodal rezort v materiáli. (tasr)

Minister práce Milan Krajniak sa ohradil voči tvrdeniam odborárov o blokovaní zasadnutia tripartity. Zopakoval, že je pripravený rokovať s každým, kto prejaví záujem o sociálny dialóg.

Konfederácia odborových zväzov informovala, že minister práce opätovne porušil zákon o tripartite, keď vláda v stredu schválila koncepciu kurzarbeitu. Tá rovnako ako zákon o štátnom rozpočte nebola podľa odborárov prerokovaná v tripartite.

Ministerstvo práce uviedlo, že rokovanie tripartity nie je možné zrealizovať, ak sa KOZ nezúčastní na predsedníctve Hospodárskej a sociálnej rady SR. „Vzhľadom na oznámenie KOZ SR o tom, že sa nezúčastní na zasadnutí predsedníctva HSR SR predsedníctvo nie je schopné prijímať závery, vrátane záveru o čase, mieste a programe plenárneho zasadnutia tripartity. V dôsledku toho predseda HSR nemôže uskutočniť plenárne zasadnutia tripartity,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce. Zasadnutia tak neúčasťou podľa ministerstva blokuje KOZ.

Rezort práce tiež uviedol, že sa neuskutočnilo ani plánované štvrtkové rokovanie predsedníctva tripartity. „Tým sa muselo zrušiť aj plánované plenárne zasadnutie HSR SR,“ upozornilo ministerstvo práce.

KOZ je so všetkými ostatnými členmi Hospodárskej a sociálnej rady súčasťou Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času, tzv. „kurzarbeit“. Riadiaci výbor zasadol prvýkrát 16. júla 2020. Hlavným bodom programu bola podľa vyjadrení ministerstva príprava zavedenia kurzarbeitu.

V stredu 23. septembra 2020 sa na ministerstve uskutočnilo rozporové konanie k zásadným pripomienkam k tejto koncepcii, na ktorom sa zúčastnili aj piati zástupcovia KOZ vrátane prezidenta Mariána Magdoška.

„V pondelok 5. októbra 2020 sa uskutočnilo rokovanie riadiaceho výboru s hlasovaním per rollam, ktorého bodom bolo aj schválenie návrhu koncepcie zavedenia kurzarbeitu. Napriek tomu, že prezident KOZ nie je hlasujúcim členom výboru, s návrhom koncepcie súhlasil,“ dodalo ministerstvo práce. (tasr)

Detva prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc 336-tisíc eur. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Od štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.  Výpomoc musí byť použitá do konca roka, zároveň nesmú byť prekročené limity dlhu.

Primátor Ján Šufliarský po rokovaní zastupiteľstva povedal, že peniaze nedá mesto na žiadny konkrétny projekt alebo investíciu. „Bude to na bežné a kapitálové výdavky tam, kde mala samospráva výpadky,“ spresnil. (tasr)

Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, prognózuje poisťovňa Euler Hermes. Odhaduje, že vlny koronavírusu po Európe postihnú Afriku a Latinskú Ameriku, situácia v pacifickej Ázii zostane pod kontrolou.

„Od 3. štvrťroka 2020 až do konca roka 2021 sa neočakáva normalizácia situácie okolo pandémie,“ uvádza Euler Hermes. Očakáva sprísňovanie a uvoľňovanie reštrikčných opatrení podľa vývoja koronakrízy a s tým súvisiace kolísanie ekonomickej aktivity.

Podľa Euler Hermes bude cestovanie za hranice jednotlivých štátov obmedzené až do roku 2022, keď sa predpokladá koniec sanitárnej krízy.

Aký je trend insolvencií:

Globálny insolvenčný index Euler Hermes ukazoval v 1. polroku pokles o 7 %. Prepad oficiálnych registrácií platobných neschopností pokračoval v lete vo väčšine krajín, ktoré regulovali likviditu firiem a zmäkčovali podmienky vyhlásenia bankrotu.

Ukončenie podporných schém povedie k obratu trendu od 3. alebo 4. štvrťroka tohto roka. Závisieť bude od situácie v jednotlivých krajinách a zrýchľovania ekonomík v 1. polroku 2021.

Insolvenčný index sa prudko zdvihne ku koncu budúceho roka (o 31 %) vo všetkých regiónoch.

Euler Hermes je svetovým lídrom v poistení pohľadávok, má vyše 52-tisíc klientov vo viac ako 50 krajinách. Patrí do skupiny Allianz. (čtk)

Eurostat revidoval dlh Slovenska z úrovne tesne pod 48 % na 48,5 % HDP. Dlh sa tak vracia do sankčných pásiem dlhovej brzdy, upozornila rozpočtová rada.

Eurostat zaznamenal do dlhu aj záväzky z dotácií na zelenú energiu a revidoval aj výšku HDP nadol, čo zvýšilo podiel dlhu na HDP.

Počas účinnosti dlhovej brzdy (od roku 2012) sa tak slovenský verejný dlh nikdy nenachádzal mimo sankčných pásiem. „Podobná situácia sa odohrala aj pred rokom, keď sa po jesennej notifikácii Eurostatom dlh vrátil do sankčných pásiem,“ uviedla rozpočtová rada.

Firma Polyus tvrdí, že podľa nového odhadu má na Sibíri najväčšie svetové nálezisko zlata s viac ako štvrtinovým podielom na ruských rezervách. Doteraz najväčším náleziskom bol projekt KSM firmy Seabridge Gold v Kanade.

Najväčšie ložisko Suchoj Log sa nachádza v Irkutsku, sovietski geológovia ho objavili v roku 1961. Vláda dlho uvažovala o jeho predaji, až práva na rozvoj ťažby kúpila v aukcii v roku 2017 firma Polyus s partnerom Rostec.

Minulý mesiac Polyus oznámil, že kúpi od spoločnosti Rostec jej 22-percentný podiel v ložisku Suchoj Log za 128 miliónov dolárov.

Viac o ložisku Suchoj Log:

  • Podľa nového odhadu jeho rezervy dosahujú 540 miliónov ton rudy s obsahom 40 miliónov troyských uncí zlata. Kanadský projekt KSM má odhadované rezervy 38,8 milióna uncí.
  • Zabezpečuje firme Polyus pozíciu najväčšieho ťažiara zlata podľa odhadovaných rezerv spolu so spoločnosťou Newmont.
  • Polyus odhaduje náklady na projekt medzi 2 a 2,5 miliardy dolárov, ročná ťažba by mala dosiahnuť 1,6 milióna uncí.
  • Ďalšie plány s ložiskom chce Polyus oznámiť do konca roka.

Rozvoj ťažby na veľkom ložisku býva zvyčajne zdĺhavý a nákladný proces. Nové ložisko by ale mohlo firme Polyus zvýšiť ročnú ťažbu najmenej o 70 %. Odvtedy, ako ho kúpila, stúpli ceny zlata o 60 % a v auguste dosiahli nový rekord. (čtk, reuters, bloomberg)

Tesla v 3. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 131 % na 331 miliónov dolárov pri rekordných dodávkach vyše 139-tisíc elektromobilov. Firma skončila v pluse piaty štvrťrok za sebou a mieri k prvému ziskovému finančnému roku.

Tržby Tesly od júla do septembra stúpli medziročne o 39 % na 8,77 miliardy dolárov, analytici očakávali o niečo nižšie číslo.

Ďalšie fakty o Tesle:

  • za tri štvrťroky dodala zákazníkom približne 319-tisíc elektromobilov, z toho takmer polovicu v 3. kvartáli;
  • na celý rok má cieľ dodať na trh pol milióna vozidiel, na jeho splnenie by musela v 4. štvrťroku dosiahnuť opäť rekordné dodávky vyše 181-tisíc áut;
  • vyrába elektromobily v kalifornskom Fremonte a od decembra tiež v Šanghaji, kde produkuje Model 3, ktorý čoskoro začne exportovať z Číny aj do Európy, a pripravuje kapacity pre SUV Model Y;
  • pripravuje druhý americký závod v Texase a prvú európsku továreň neďaleko Berlína, v ktorej plánuje na budúci rok spustiť výrobu Modelu Y;
  • hodnota jej akcií od začiatku roka vzrástla o zhruba 400 % a stala sa najhodnotnejšou automobilkou na svete. (čtk, bbc, e)

Bratislava od začiatku roka 2021 zakáže umiestňovanie herní na vzdialenosť menej ako 500 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia na liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Mesto schválilo nové VZN o podmienkach umiestňovania herní na území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávno schválenú novelu zákona o hazardných hrách.

Herne bude možné v Bratislave umiestniť len v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách pre obchod a služby, kultúru a verejnú zábavu. Taktiež aj v bytových domoch, ak s tým písomne vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vo VZN sa limituje aj vzdialenosť jednej hernej od druhej.

Bratislavskí mestskí poslanci schválili aj VZN, ktorým od januára 2021 hlavné mesto vo vybraných dňoch zakáže prevádzkovať v hlavnom meste bingo, stolové hry a hazardné hry na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi či na iných technických zariadeniach. Výnimku tvoria internetové hry. Zákaz má platiť 1. januára, 6. januára, na Veľký piatok, na Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. a 2. novembra, 24., 25. a 26. decembra. Prevádzkovanie hazardných hier bude zakázané aj v čase trvania štátneho smútku, ak bude vyhlásený. (tasr)

Poľská vláda požiada EK o povolenie štátnej pomoci na výstavbu atómovej elektrárne. Poľsko plánuje vybudovať svoj prvý jadrový zdroj do roku 2033, zatiaľ nemá plán financovania projektu.

„V súčasnosti je nemožné postaviť jadrovú elektráreň bez štátnej podpory,“ povedal vládny splnomocnenec pre energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. Kabinet chce zapojiť do výstavby aj domáci priemysel, aby znížil náklady.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia a jadrovú energetiku považuje za spôsob, ako sa dopracovať k zníženiu emisií podľa požiadaviek EÚ.

Aké sú plány Poľska s jadrom:

  • Vláda chce urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 33 miliárd eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.
  • Plánuje vybudovať dve jadrové elektrárne so šiestimi reaktormi a celkovou kapacitou 6 až 9 gigawattov.
  • Výstavba prvého zdroja sa má začať v roku 2026, hotový by mal byť v roku 2033. Druhá elektráreň má byť spustená o desať rokov neskôr.

Poľsko uzavrelo dohodu o jadrovej energii s USA, v rámci nej má kúpiť od amerických firiem jadrovú technológiu za 18 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Minister práce Milan Krajniak opäť porušil štandardný legislatívny proces, tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Vláda schválila koncepciu kurzarbeitu bez toho, aby bola prerokovaná v tripartite, podobne ako pri zákone o štátnom rozpočte.

Na štvrtkové popoludnie zvolal minister práce rokovanie predsedníctva tripartity a súčasťou pozvánky bol aj predbežný návrh plánu jej práce na mesiace november a december. KOZ uviedla, že zostala nemilo prekvapená, že jedným z bodov programu rokovania tripartity plánovaného na 2. novembra je aj koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“, ktorú už schválila vláda.

Minister práce tak podľa KOZ opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Podľa odborárov pritom predstavitelia ministerstva deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času.

Toto rokovanie sa však neuskutočnilo, KOZ nedostalo ani záverečnú verziu koncepcie. Schválením koncepcie na vláde sa podľa odborárov opätovne obchádza rokovanie tripartity.

KOZ nesúhlasí s takýmto konaním. „Nebudeme hrať hru ministra práce Krajniaka. Nechceme blokovať pomoc pre firmy a pracujúcich, zároveň si však nenecháme skákať po hlave. Platí zákon, ktorý stanovuje, ako má tripartita fungovať. Minister Krajniak však robí všetko pre to, aby odbory blokoval. Preto sa nezúčastníme na najbližšom zvolanom rokovaní tripartity a budeme pokračovať v protestných a nátlakových akciách s cieľom navrátiť sociálny dialóg,“ vyhlásil v stanovisku pre médiá prezident KOZ SR Marián Magdoško.

KOZ samotný kurzarbeit podporuje. Je však presvedčená, že opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré významne zasahujú do podnikania a výrazne zvyšujú sociálne a ekonomické následky pandémie, musia byť primerane kompenzované.

„Očakávame, že nová schéma odstráni všetky nedostatky opatrení z prvej vlny, ktoré nechali bez povšimnutia slobodné povolania, množstvo ľudí na voľnej nohe, verejné podniky a mnoho ďalších skupín,“ dodala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová s súvislosti s projektom Prvá pomoc plus. (tasr)

Ďalšia dodávka viac ako troch miliónov antigénových testov by mala prísť na Slovensko v piatok, uviedol šéf hmotných rezerv Ján Rudolf. Dnes ráno pristálo v Bratislave lietadlo s takmer troma miliónmi antigénových testov určených na plošné testovanie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať