Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto môže za to, že aj naše deti budú mať malé platy? My

Robert Fico na návšteve súťaže učňov zo Slovenska, Čiech a Maďarska v Nitre v disciplínach murovanie a stierkovanie. Foto – TASR

Robert Fico na budúci rok zažije déja vu. Pripomenie si nástup svojej prvej vlády, keď v rokoch 2006 a 2007 nezamestnanosť na Slovensku klesla až k 8 percentám. Zrazu vtedy akoby neboli problém ľudia bez práce, ale pomáhať bolo treba podnikom, ktoré nevedeli zohnať dosť zamestnancov.

Pred desaťročím vyriešila problém s nedostatkom pracovnej sily kríza, ktorá prišla tak rýchlo, že rok 2009 končil s takmer 13-percentnou nezamestnanosťou. Aktuálne sa našťastie ani následky brexitu pre Slovensko nejavia také dramatické, že by mali zastaviť vyše trojpercentný rast ekonomiky a s ním aj potrebu ďalších ľudí.

V neprospech zamestnávateľov hrá čoraz viac aj demografia. Zo škôl budú prichádzať slabšie ročníky a počet nezamestnaných tak bude klesať, aj keby nových pracovných miest nepribúdalo.

Aby si vláda aj budúci rok udržala relatívne dobré vzťahy s priemyslom, bude ešte prudšie dotovať platy nových zamestnancov a dlhodobo nezamestnaných pri ich návrate do práce. Cieľom bude zvýšiť rozdiel medzi príjmom z práce a dávok bez toho, aby štát znížil podporu ľuďom bez práce. K tomu ešte vláda veľkolepo preberie zodpovednosť aj za časť stredných odborných škôl, ktoré spravujú župy. Pomôže to málo.

Podniky budú naopak čoraz častejšie dostávať banálnu radu: Ak nemáte dosť ľudí, dvihnite platy. Pokiaľ typická mzda v slovenskom priemysle nedokáže konkurovať platom slovenských ekonomických emigrantov v najnižších pracovných pozíciách v Rakúsku, Nemecku či vo Veľkej Británii, k zásadnejšiemu obratu nedôjde.

Strach zo straty zamestnania sa bude strácať a preto sa aj bežní zamestnanci budú naliehavejšie pýtať, prečo sú vlastne platy na Slovensku trojnásobne nižšie ako v susednom Rakúsku či Nemecku. Pridajú sa aj opozičné strany. Vláde budú vyčítať, že krajina nie je dosť atraktívna, aby prilákala investorov, ktorí dávajú ľuďom „nemecké“ platy.

Smer bude musieť reagovať, pretože pochopí, že po desiatich rokoch Ficovej vlády to je výčitka nielen zrozumiteľná, ale aj férová.

Ako aspoň trochu vyhovieť priemyslu

Len pripomenutie, že rozdiel medzi životnou úrovňou na Slovensku a napríklad v Rakúsku a Nemecku neustále klesá, už nepomôže. Protiotázka bude totiž znieť, či je výkonnosť slovenského zamestnanca oproti nemeckému naozaj trikrát nižšia ako priemerný plat, ktorý dostáva.

Pod kritiku sa preto dostanú aj odbory. Začne sa hovoriť o tom, že za malými mzdami môže byť nízka organizovanosť v odboroch, ktoré majú málo členov, nízku autoritu a preto nedokážu za zamestnancov efektívne vyjednávať. Bude pribúdať prípadov ako vo Volkswagene, kde sa odborári odtrhli z OZ Kovo a vytvorili si vlastnú bunku. Vzrastať budú aj podozrenia, že vedenia odborov sú skorumpované a od mnohých firiem berú peniaze za to, že sa tam ani nesnažia budovať odborárske štruktúry. Budúci rok však ešte neprinesie revolúciu v odboroch, lebo Smer svojich dlhoročných spojencov nepustí k vode.

Zvýšený tlak na platy pripomenie nápad, aby vláda zvýšila čisté príjmy zamestnancov tým, že zníži dane a odvody. Pred dvoma rokmi to urobila pri ľuďoch s najnižšími platmi, a automaticky tým spravila zamestnávanie atraktívnejším.

Ak by však chcel štát dramaticky znížiť dane z práce širšej skupine, potreboval by si to vynahradiť inými príjmami. Otvorilo by to znova debatu, či napríklad nezvýšiť majetkové dane, ktoré sú na Slovensku nízke a ktorých zvyšovanie brzdí ekonomiku menej ako dane z príjmu.

Ani tadiaľ však najbližšie roky cesta nepovedie. SNS a Most-Híd nemajú vlastnú ekonomickú politiku a Smer už v minulosti ukázal, že nemá odvahu dvíhať napríklad daň z nehnuteľností. Nenájde sa politik, ktorý by dokázal vysvetliť, že vyššie čisté príjmy zamestnancov by stáli za to, aby sa viac zdanilo nielen luxusné, ale aj bežné bývanie.

Firmy budú v roku 2017 od vlády žiadať viac povolení o zamestnávanie ľudí napríklad z Ukrajiny, zo Srbska či iných z krajín Balkánu. Ficova vláda to neprijme s nadšením. Bude tvrdiť, že rozumnejšie je investovať do slovenských dlhodobo nezamestnaných. Ak by firmy žiadali o povolenia najmä pre pracovné pozície s platmi len tesne nad minimálnou mzdou, bude takýto odmietavý postoj vlády ešte pochopiteľný. Typicky by totiž šlo o veľké firmy typu bane či lacná výroba v elektrotechnike, ktoré už požívajú štátnu podporu.

Šlo by navyše o príchod ľudí, pre ktorých by bolo Slovensko zastávkou za lepšími platmi v západnej Európe. My potrebujeme migrantov, ktorí dlhodobo zvýšia našu atraktivitu u investorov a zároveň si tu založia rodiny. Dnes nie je jasné, či ich lákať podľa veku, profesie, vzdelania, jazykovej blízkosti alebo krajiny, odkiaľ prichádzajú, no tento typ získavania pracovnej sily by bol pre krajinu so slovenskou demografiou zaručene užitočný.

Miesto odvahy rozmýšľať o imigrácii bude slovenská vláda budúci rok opakovať, že je pre ňu cennejšie starať sa o slovenských dlhodobo nezamestnaných. Samozrejme, nič tým pokaziť nemôže. Šanca, že takú zložitú vec zorganizuje Smer po tom, čo deväť rokov bez väčšieho úspechu kontroloval ministerstvo práce a sociálnych vecí, je nízka.

Čo vlastne robíme zle?

Prebudenie odborov, zníženie daní z práce, úspešná imigrácia či prevýchova nezamestnaných však aj v ideálnom prípade len trochu zdvihnú našu atraktivitu pre investorov, a teda aj naše čisté platy. Kľúčová otázka zostane: Prečo ani 26 rokov po revolúcii nie sú naše podniky také úspešné, aby mohli platiť ľuďom mzdy podobné mzdám v starých členských krajinách Únie?

Na zásadné zmeny totiž už bolo dosť času aj podmienok. Kompletne sa vymenili vlastníci slovenských firiem, priviezol sa sem najlepší know-how a nezdá sa ani, že by firmy na Slovensku dlhodobo trpeli nedostatkom kapitálu na investície.

Manažérske, obchodné a technologické know-how máme vo firmách v zásade rovnaké ako všade inde v Európe bez ohľadu na to, či ide o zahraničných alebo slovenských vlastníkov. Prudký prenos všetkých druhov know-how na Slovensko začal v čase reprivatizácie už na konci Mečiarových vlád. V súčasnosti už niet bariéry, ktorá by tunajším firmám bránila nemať informácie o najnovších manažérskych či technologických postupoch. V tejto oblasti už teda nemožno čakať prudký skok, ktorý by priniesol viditeľný rast produktivity, a teda aj platov.

Slovenské podniky netrpia ani nedostatkom kapitálu, ich majitelia nemajú v zásade ťažší prístup k peniazom ako inde v Európe. Ak majú použiteľný biznis plán, banky alebo materské koncerny im naň požičajú rovnako ako všade inde. Ani tu teda nie je dôvod veľkého zaostávania.

Čiastočné vysvetlenie môže byť v štruktúre slovenského priemyslu. Michal Lehuta z TRENDU upozornil, že máme relatívne vyšší podiel odpisov na HDP, čo vlastne znamená, že máme podniky náročnejšie na investície. Je to zrejme daň za to, že Slovensko bolo za socializmu orientované na ťažký priemysel a táto tradícia ovplyvnila aj typ investorov, ktorí k nám po revolúcii prišli. Ani investičná náročnosť slovenskej ekonomiky však sama osebe nedáva odpoveď na otázku, prečo by mali mať tunajšie podniky na odmeny zamestnancom len tretinu peňazí oproti ich konkurentom v Rakúsku a Nemecku.

Takéto podniky nepotrebujú bystrých ľudí

No kým kapitál a skúsenosti si môžu investori so sebou doniesť, alebo si ich môžu ľahko požičať, atraktívne podmienky pre podnikanie a šikovných ľudí musíme ponúknuť my. Hlavná príčina, prečo sme tak málo cenení, je teda v nekvalite nášho štátu a v našej nevzdelanosti.

Podmienky na podnikanie na Slovensku dlhodobo protežujú firmy s veľkým počtom zamestnancov, pretože tie majú čím vydierať politikov. Tento druh podnikateľov dostáva od začiatku výnimky a opateru úradov. Vďaka nej preto veľké firmy zabúdajú, že na Slovensku dlho nefungovali súdy, polícia bola neschopná, nefungovali verejné registre, zákony boli neprehľadné a korupcia bola tomu primeraná.

Nedostatky vo vymáhateľnosti práva tieto firmy netrápia, pretože mafia a oligarchovia si na ne netrúfnu alebo sú súčasťou ich biznisu už od začiatku ich pôsobenia.

Slovenským politikom sa to zatiaľ javí ako dobrý model podpory podnikania, pretože ako výsledok vidia klesajúcu nezamestnanosť a rastúce hospodárstvo. Problémom tohto typu ekonomiky je, že jeho rast je obmedzený. Väčšinou ide o využívanie lacnej pracovnej sily a nedodržiavanie ekologických noriem spojené s vládnymi úľavami a priamymi dotáciami. V takomto prostredí navyše trpia malé firmy, ktoré sa však s problémami napokon vysporiadajú, pretože nemajú na výber.

Výsledok je relatívne fungujúci systém, ktorý málokedy prichádza so zásadnou inováciou, a preto nemá dôvod ani možnosť platiť zamestnancom nadpriemerné platy.

Nízke nároky na kvalitu ľudí v takto organizovanej ekonomike kryjú nekvalitné školstvo. Ak chýbajú inovatívnejší alebo sofistikovanejší investori, nie je ani dopyt, aby pre nich vychovávali školy ľudí. A ak pracovné agentúry hlásia nedostatok špecialistov v cenených profesiách, neláka to firmy s vyššou pridanou hodnotou riskovať podnikanie na Slovensku. Oboje potom brzdí potrebu a možnosti firiem dvíhať slovenským zamestnancom platy.

Priemyselníci nevedia, čo je pre naše deti dobré

Vzťah medzi kvalitou vzdelania, úspešnosťou krajiny a vyššou životnou úrovňou je témou už aj na Slovensku. Ubúda aj z predstavy, že slovenské školstvo je v zásade fajn, a medzinárodné testovania žiakov nezohľadňujú naše prednosti. Minimálne vo verejnej debate sa už slovenské školstvo považuje za problém, nie za našu prednosť. Aj politici však ďalej trpia mýtmi o školstve, ktoré bránia, aby vôbec začalo jeho vylepšovanie.

Najčastejším je predstava, že školstvo má vychovávať ľudí pre aktuálne potreby priemyslu. Ide len o to spýtať sa podnikov, akých ľudí potrebujú, a podľa toho nastaviť osnovy v školách.

Tejto predstave uveril napríklad bývalý minister školstva Dušan Čaplovič a doteraz je to základ pohľadu na školstvo pre slovenského premiéra. Aj on si myslí, že ak firmy teraz hľadajú nejaké profesie alebo konkrétne zručnosti, tak školy sa tomu majú okamžite prispôsobiť. Preto napríklad budúci rok buď zoberie župám moc nad strednými odbornými školami, alebo ich inak donúti, aby svoje programy prispôsobili aktuálnym potrebám regionálnych priemyselníkov.

To však pôjde proti užitočnému vzdelávaniu, ktoré má pripraviť terajšie deti na rôzne scenáre, nielen na prácu v konkrétnej fabrike. Nehovoriac o tom, že firmy s dobrými ponukami pre zamestnancov si spomedzi nich vyberajú a nemajú preto dôvod sťažovať sa politikom, že u nich nemá kto robiť.

Školstvo má najmä vychovávať ľudí, ktorí sa v budúcnosti dokážu prispôsobiť a získať rýchlo a efektívne dostatok špecializovaných informácií a zručností, ktoré bude vyžadovať ich práca. Pokiaľ budú smerovanie slovenského školstva určovať aktuálne potreby časti slovenského priemyslu, stanú sa jeho absolventi od neho ešte viac závislí. A tak budú vyzerať aj ich platy.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Babiš si vybojoval experiment s DPH, Slovensko má dvakrát také úniky +

  • RegioJet opäť dráždi Danka, pokúša sa o zaujímavý segment biznisu
  • Dotácie na elektromobil možno rezervovať od 11. decembra
  • Štát je pri hľadaní zodpovedných za envirozáťaže nemohúcny
Zdieľať

Dlhová brzda neumožňuje Slovensku vydávať viac dlhopisov, pretože spomalenie ekonomického rastu tlačí pomer dlhu na HDP bližšie k jej sankčným úrovniam. „Pondelková aukcia bola posledná v tomto roku,“ povedal šéf Agentúry pre riadenie dlhu Daniel Bytčánek pre Bloomberg.

Šéf agentúry povedal, že boli spokojní s dopytom aj výnosmi dlhopisov splatných v roku 2031. Dopyt dosiahol 288 milióna eur, Slovensko si požičalo 118 miliónov, priemerný úrok bol 0,166 % ročne.

Dopyt po dlhopisoch splatných v roku 2047 bol „prekvapivo slabý“, čo môže súvisieť aj s opatrnosťou investorov pred blížiacim sa koncom roka. Dopyt dosiahol len 67,5 milióna eur, štát akceptoval 40,5 milióna eur, priemerný ročný výnos bol 0,788 %. (bloomberg)

Zdieľať

Coty preberá kontrolu v kozmetickej značke Kylie Jenner. Mladá miliardárka zbohatne o 600 miliónov dolárov

Coty sa dohodla s Kylie Jenner, že za 600 miliónov dolárov prevezme väčšinový podiel v jej kozmetickej značke. Obchod ohodnocuje biznis hviezdy sociálnych médií, ktorú sledujú stovky miliónov fanúšikov, na 1,2 miliardy dolárov.

Transakcia posilňuje majetkový status Jenner, ktorá patrí k najmladším miliardárom na svete, píše Bloomberg.

Dohoda prichádza v období, keď sa Coty snaží zvýšiť podiel produktov starostlivosti o pleť a parfumov a posilňuje výdavky na marketing. Snaží sa tak bojovať s poklesom predaja.

Akcie Coty reagovali na dohodu rastom o viac ako 5 percent.

Coty prevezme celkovú zodpovednosť za portfólio Kylie Cosmetics, Jenner bude mať na starosti kreatívu a komunikáciu značky.

Ako sa vypracovala Kylie Jenner:

  • Patrí k celebritnému klanu Kardashianovcov. V biznise ťaží z popularity rodiny, ktorú si získala vďaka reality šou Keeping Up With the Kardashians.
  • Značka Kylie Cosmetics začínala v roku 2015 s líniou rúžov na pery, ktorú vypredala za niekoľko minút, uvádza Reuters. Jenner ju rozbiehala ešte v tínedžerskom veku.
  • V súčasnosti ponúka širokú paletu kozmetiky od gélu na obočie až po produkty starostlivosti o pleť.
  • Kylie Cosmetics sa spočiatku predávala iba online, od roku 2018 je dostupná v sieti Ulta Beauty, ktorá má viac ako 1 100 kamenných predajní v Spojených štátoch.

Kylie Jenner má masívny výtlak na sociálnych médiách, kde ju sleduje viac ako 270 miliónov ľudí. Za uplynulých 12 mesiacov jej kozmetická značka dosiahla čisté tržby 177 miliónov dolárov, odhaduje Coty.

Najmladšia miliardárka:

Časopis Forbes tento rok zaradil Jenner do rebríčka dolárových miliardárov.

Jenner sa stala vo veku 21 rokov vôbec najmladšou miliardárkou a zároveň najmladšou miliardárkou, ktorá si majetok zarobila sama.

V oboch kritériách predbehla Marka Zuckerberga. Spoluzakladateľ Facebooku sa vypracoval na dolárového miliardára v roku 2008 vo veku 24 rokov.

Zdieľať

Česká vláda schválila zavedenie 7-percentnej digitálnej dane pre veľké internetové firmy ako Facebook alebo Google. Do štátneho rozpočtu by daň podľa odhadov ministerstva financií mohla priniesť v prepočte 200 miliónov eur ročne.

Zákon by mohol začať platiť v priebehu budúceho roka. Musí ho ešte schváliť parlament a podpísať prezident.

Dani by mali podliehať internetové firmy s globálnym obratom nad 750 miliónov eur, ktoré budú mať na území Česka ročný obrat za uskutočnené zdaniteľné služby minimálne 100 miliónov českých korún (zhruba 4 milióny eur). (čtk)

Zdieľať

Airbusu sa sypú miliardové objednávky z Dubaja. Ušlo sa aj Boeingu

Air Arabia kúpi od Airbusu 120 úzkotrupových lietadiel série A320neo, hodnota obchodu dosahuje 14 miliárd dolárov. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2024. Ide o ďalšiu veľkú objednávku pre Airbus, kúpu 50 kusov A350 dnes oznámili Emirates.

Zákazka od Air Arabia pozostáva zo 70 lietadiel A320neo, zvyšok sú stroje A321XLR (na diaľkové lety) a A321neo, píše Bloomberg.

Aerolínie sú najväčším nízkonákladovým leteckým dopravcom v oblasti Perzského zálivu a severnej Afriky.

Prírastky vo flotile od Airbusu im pomôžu pri plánovanej expanzii v juhovýchodnej Ázii a Afrike.

Air Arabia pripravuje spoločný podnik s Etihad Airways, ktorý by mohol začať fungovať v 2. štvrťroku 2020.

Plodná Dubai Airshow

Najnovšie veľké objednávky na lietadlá Airbusu sa zrodili na prebiehajúcej leteckej šou v Dubaji.

Bez objednávok nezostal ani konkurent Airbusu, americký Boeing, ktorý získal druhú zákazku na lietadlá 737 Max 8 od ich marcového núteného uzemnenia.

Turecký dopravca SunExpress si objednal ďalších 10 strojov tohto typu. Od roku 2014 čaká na dodanie 32 kusov 737 Max 8.

Zdieľať

Aerolinky SunExpress kúpia od Boeingu ďalších desať lietadiel typu 737 Max 8. Katalógová cena strojov dosahuje 1,2 miliardy dolárov. Ide o druhú objednávku 737 Max od ich núteného odstavenia po marcovom leteckom nešťastí.

Charterové turecké aerolínie SunExpress majú od roku 2014 objednaných 32 lietadiel Boeing 737 Max 8, ktoré zatiaľ neboli dodané, píše Reuters.

SunExpress sú spoločným podnikom Turkish Airlines a Lufthansy.

Záujem o kúpu lietadiel 737 Max prejavila v júni spoločnosť IAG, ktorá vlastní napríklad aerolinky British Airways, Iberia, Aer Lingus či Vueling.

Išlo o prvú objednávku od marcového uzemnenia strojov tohto typu. Prvé lietadlá má IAG prevziať v roku 2023.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať