Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Základný príjem testovali aj v kanadskom mestečku, klesol počet hospitalizácií na psychiatrii

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Vo Fínsku spustili dvojročný experiment, počas ktorého budú dve tisícky náhodne vybraných ľudí bez práce dostávať každý mesiac nezdanených 560 eur. Pilotný projekt má odpovedať na otázku, či ich automaticky prideľované peniaze od štátu budú motivovať k práci, ktorú by predtým odmietli.

Účastníkmi projektu sú nezamestnaní vo veku od 25 do 58 rokov. 560 eur budú dostávať každý mesiac až do decembra 2018 a nikoho nebude zaujímať, koľko zarábali v poslednom zamestnaní a či začnú aj pracovať. Nikto tiež nebude kontrolovať, čo s peniazmi urobia.

Základnú dávku presadzuje fínsky premiér Juha Sipilä. Vo Fínsku totiž už niekoľko rokov po sebe rastie nezamestnanosť, v roku 2015 dosiahla 9,4 %, čo bolo najviac od roku 2001.

Základný príjem je len o niečo vyšší ako podpora v nezamestnanosti po zdanení.

Základný príjem na viac spôsobov

O základnom príjme pre všetkých už pred polstoročím hovoril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. Fínsko je prvá krajina, ktorá ho oficiálne testuje, aj keď zatiaľ len na nezamestnaných.

Zaručený príjem bol témou aj vo Švajčiarsku, pred pol rokom ho tam však v referende odmietli. Švajčiarski iniciátori chceli 2500 frankov pre každú dospelú osobu, pre deti 625 frankov.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž hovorí, že za obdobu základného príjmu sa dajú považovať aj naše prídavky na deti. Sú rovnaké bez ohľadu na to, aké majú rodičia príjmy. Nejde však o automatický príjem pre každého.

So základnou štátnou dávkou vo výške životného minima (dnes je zhruba 200 eur) počíta  aj odvodový bonus Richarda Sulíka a jeho SaS. Nahradila by niekoľko desiatok sociálnych dávok, okrem toho by bolo ešte šesť mimoriadnych sociálnych dávok, napríklad na dieťa alebo pre invalidných občanov. Témou bol najmä za Radičovej vlády, tá sa však predčasne skončila. Opozičná SaS ho má stále vo svojom programe.

Exminister práce Jozef Mihál (SaS) upozorňuje na niekoľko rozdielov oproti fínskemu modelu. Napríklad obec, ktorá bude základný príjem vyplácať, by mala právo žiadať určitú pracovnú aktivitu. Ak by sa poberateľ základnej dávky zamestnal alebo by začal podnikať, dávka by sa mu znížila o 10 % vlastného príjmu. Vo fínskom modeli zostáva príjem stále rovnaký.

Treba ešte dodať, že odvodový bonus hovorí aj o zmene systému platenia daní a odvodov a o superhrubej mzde.

Kanadský experiment

Na to, ako experiment zaberie vo Fínsku a či naozaj zníži nezamestnanosť, si treba ešte počkať. Štátna sociálna poisťovňa Kela po roku posúdi, či experiment rozšíria aj na ďalších ľudí.

Baláž však pripomína experiment s upravenou verziou základného príjmu v kanadskom mestečku Dauphin ešte v 70. rokoch. Základný príjem tam dostávalo 30 percent obyvateľov mestečka, niektorí mali prácu, iní nie.

Tí, čo pracovali, dostali k platu príplatok 50 centov na každý zarobený dolár. Vláda experiment nikdy oficiálne nevyhodnotila, podľa štúdie Manitobskej univerzity vyplácanie základného príjmu však spôsobilo len minimálny pokles zamestnanosti.

„Kritici experimentu namietajú, že obyvatelia mestečka vedeli, že pokus je dočasný a raz sa skončí. Preto bol pokles zamestnanosti taký nízky. Ak by ľudia mali istotu, že základný príjem je garantovaný doživotne, mnohí by sa nenamáhali ani pracovať, ani študovať,“ povedal Baláž.

Z výsledkov je zaujímavé ešte to, že matky – účastníčky experimentu – zostávali doma dlhšie s deťmi, tínedžeri uprednostnili dlhšie štúdium pred zamestnaním, poklesol aj počet hospitalizácií na miestnej psychiatrii.

Ako by to pomohlo nám

Podobný experiment ako vo Fínsku beží od januára v holandskom Utrechte. Zabral by však v slovenských podmienkach?

Richard Ďurana z inštitútu INESS si myslí, že len ťažko. „Už teraz sme v situácii, keď je u nás nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a zamestnávatelia ju musia dovážať zo zahraničia,“ hovorí.

Naša nezamestnanosť vlani klesla pod 10 %, v tomto roku sa očakáva, že padne pod 9 %. Medzi nezamestnanými je však stále najviac tých, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok. Tým by podľa Ďuranu najviac pomohlo zníženie odvodov.

Ficova vláda zaviedla odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, čo ekonómovia chvália. Akurát zabudla na to, že jej výška sa s rastúcou minimálnou mzdou nemení.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.