Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Richter pochválil Mihála za indexové fondy v druhom pilieri. Treba do nich prestúpiť?

Súčasný stav v druhom pilieri v skratke: 85 percent sporiteľov si sporí na dôchodok v dlhopisových fondoch, ktoré stále zarábajú najmenej. V najlepšie zarábajúcich indexových fondoch je len asi 5 percent sporiteľov.

Nestáva sa často, aby politik vládneho Smeru pochválil niekoho – a tobôž nie z opozície – za druhý pilier. Minister práce Ján Richter urobil výnimku, keď zablahoželal Jozefovi Mihálovi z SaS za to, že zaviedol indexové dôchodkové fondy.

„Chcem poblahoželať môjmu predchodcovi, myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú,“ povedal Richter v Sobotných dialógoch RTVS.

Indexové dôchodkové fondy kopírujú vývoj akciových indexov a už päť rokov po sebe (teda od svojho vzniku) zarábajú najlepšie. Vlani to bolo v priemere viac ako 8 percent.

Reálne však táto informácia môže potešiť nanajvýš 5 percent sporiteľov, lebo toľko z nich si za dôchodkový fond vybralo doteraz práve indexový. Až 85 percent sporiteľov (zo zhruba 1,4 milióna) si sporí v dlhopisových fondoch, ktoré v posledných rokoch veľa nezarobili.

Dôchodok z druhého piliera nebude síce tvoriť viac ako 30 percent celkovej penzie, no je to stále jeho významná časť. Ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spolu so svojím tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. „Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku alebo dve stovky,“ hovorí Šebo.

Oplatí sa teda prestúpiť do indexového fondu?

Ktorý fond si vybrať?

Indexové fondy fungujú od apríla 2012 a odvtedy majú naozaj aj najlepšie zhodnotenie. Presadila ich Radičovej vláda, Mihál bol vtedy ministrom práce. S nápadom, aby sa vytvorili, prišli ekonóm Ľudovít Ódor (v súčasnosti člen rozpočtovej rady) a vtedajší štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

Mihál hovorí, že zhodnotenie indexových fondov je naozaj zaujímavé a kto má pred sebou ešte 30, 40 možno 50 rokov sporenia, jeho majetok (na dôchodkovom účte) môže narásť na zaujímavú hodnotu. A že je škoda, že aj tretí pilier nemá svoje indexové fondy.

Exminister teda hovorí o tom, že kto má menej ako, povedzme, 35 rokov, mal by si zvoliť indexový dôchodkový fond.

Indexové fondy ponúka päť zo šiestich dôchodkových spoločností. Nemá ich iba Allianz DSS, ale jeho akciový dôchodkový fond ekonómovia považujú za alternatívu k indexovým fondom. Vlani zarobil okolo 11 %.

Treba ešte povedať, že štyri indexové fondy podľa dát ekonómov z UMB zarobili vlani okolo 10 %, no indexový fond NN ani nie 3 percentá (stavil na európske akcie a Európe sa minulý rok aj pod vplyvom brexitu vôbec nedarilo).

Šebo však radí, že kto má do dôchodku viac ako 20 rokov, mal by byť vo fonde, ktorý do značnej miery investuje do akcií. Dnes je realita iná: podstatná časť sporiteľov je v dlhopisových fondoch, ktoré vlani nezarobili ani 2 percentá.

Šebo sa preto obáva toho, že ak o 15 až 20 rokov pôjde podstatná časť ľudí z druhého piliera do dôchodku, budú mať nízke dôchodky. „Vláda bude mať úplne legitímne právo siahnuť na druhý pilier. Tak to vidíme my, že sa to stane,“ odhaduje pesimistický scenár.

To, že je väčšina sporiteľov v dlhopisových fondoch, súvisí so zmenou zákona za druhej Ficovej vlády, ktorý ich tam na jar 2013 automaticky prehodil. Sporitelia dostali list a ak nechceli byť v dlhopisovom fonde, mali Sociálnej poisťovni poslať späť návratku. No to urobil málokto.

Lenže vývoj na finančných trhoch sa nedá vopred úplne predvídať. Akcie už niekoľko rokov rastú, no to ešte neznamená, že budú zarábať donekonečna. A podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža to skôr indikuje, že rastie investičná bublina.

Podľa Baláža je správne, že si väčšina sporiteľov sporí na dôchodok v konzervatívnych fondoch, lebo nemajú radi riziko. „Počkajte, keď príde rok 2008 ešte v nejakej horšej verzii, potom sa budete na to pozerať inak,“ hovorí Baláž. Po páde Lehman Brothers začali prudko padať akciové trhy.

Baláž o druhom pilieri hovorí, že to nie je lotéria, kde máte vyhrať čo najviac peňazí. „Spolu s prvým pilierom vám poskytne nejaký základný príjem v starobe. Ten je na to, aby ste mohli zaplatiť účty a sem-tam ísť na kávu. Bavíme sa o základnom príjme a ten by nemal podliehať riziku, najmä vtedy, ak ho ľudia nechcú.“ A výskumy podľa Baláža ukazujú, že 80 % ľudí také riziko nechce.

Aj Šebo pripúšťa, že sú hraničné situácie, keď by sa mohlo stať, že budete mať o 15 % nižší dôchodok, ako keby ste boli celý život v dlhopisovom fonde. „Tento teoretický prípad nastáva vtedy, ak v čase, keď odchádzate do dôchodku, sú akciové trhy zhruba o 40 % nižšie oproti tomu, ako boli 10 rokov predtým. A to je asi v 5 % prípadov,“ hovorí.

No dodáva: „Ja idem do dôchodku, povedzme, o 30 rokov. Chcel by som zažiť situáciu, že trhy budú odteraz 20 rokov padať a posledných 10 rokov budú rásť a stačí, ak skončia na takej úrovni, ako sú teraz.“ Veľkú časť rizika veľkých výkyvov na trhoch rieši to, že si na dôchodok sporíte (investujete) pravidelne, teda na mesačnej báze.

Šebo ešte hovorí, že je veľmi nebezpečné vnímať odchod do dôchodku z druhého piliera ako fixný dátum. „Chodí sa z neho do penzie vtedy, keď máte dosť nasporené. Slováci nie sú na to zvyknutí, ale takto sa chodí do dôchodku zo sporivých schém,“ povedal.

Čo by mal urobiť štát?

Štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd) pripúšťa, že súčasný stav favorizuje akciové fondy; to však neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Situácia sa môže zmeniť, keď úroky stúpnu, aj výnosy vzrastú a dlhopisové fondy môžu byť atraktívnejšie v pomere výnos – riziko. Každému sporiteľovi preto odporúča sa aspoň na 5 minút zamyslieť, zdvihnúť telefón a zavolať do svojej dôchodkovej spoločnosti a požiadať ju o radu.

„Vždy apelujem na ľudí, aby sa zamysleli nad tým, v ktorom fonde sú. Prestup je veľmi jednoduchý. Čím je sporiteľ mladší, tým je to dôležitejšie, tým je jeho potenciálna strata vysoká. Ale nemôžeme proti vôli občanov ich teraz presúvať inam,“ povedal Švejna.

Mihál by od ministerstva práce očakával, že urobí kampaň, ktorá ľuďom vysvetlí, prečo je druhý pilier dobrý. „To, že ja napíšem raz do roka nejaký blog: ‚Ľudia, choďte do indexových fondov!‘ – to asi nestačí,“ povedal v Sobotných dialógoch. Ministerstvo však kampaň neplánuje.

Neuvažuje ani o vytvorení základnej (preddefinovanej) stratégie, ako by mali sporitelia pri výbere dôchodkového fondu uvažovať.

Baláž si zase myslí, že štát by mal byť aktívnejší v prípade ľudí, ktorí majú okolo 40 a nesporia si, najmä pokiaľ ide o ženy. Ani o takej kampani však štát momentálne neuvažuje.

Odvody do 2. piliera znova stúpajú

V tomto roku sa odvod do druhého piliera zvýšil na 4,25 % z hrubej mzdy (vlani to boli 4 %). Odvod sa bude každý rok zvyšovať o 0,25 % na konečných 6 % v roku 2024. Toto tretia Ficova vláda nemá v pláne meniť.

Čo už schválila a v čom teraz čaká na parlament, je zmena pravidiel pri výplate dôchodku z druhého piliera – viac sporiteľov si bude môcť nechať vyplatiť dôchodkové úspory z druhého piliera v niekoľkých splátkach. Nebudú si musieť nutne kupovať doživotný dôchodok v životnej poisťovni.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Pomoc: Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur
  • Obchod: Tesco chce na Slovensku spustiť franšízovú sieť Žabka, ktorú prevádzkuje v Česku
  • EÚ: Rozpočtu Únie a fondu pokrízovej obnovy ekonomík majú pomôcť nové ekologické dane a poplatky
  • Financie: ECB pripravuje plány na program nákupu dlhopisov bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém
Zdieľať

Vládny IT analytik: Ak by štát nakupoval služby IT externistov za ceny ako v Česku, ušetril by 30 miliónov ročne

Martin Kmeťko. Foto - UHP/Facebook
Martin Kmeťko. Foto – UHP/Facebook

Ak by štát nakupoval služby od IT externistov za sadzby, ktoré sú bežné na českom trhu, ročne by usporil 30 miliónov eur, vraví vládny IT analytik Martin Kmeťko. Predpokladom na to je stanovenie cenových limitov na nákup externých IT služieb a ich prenos aj do konkrétnych zmlúv.

Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musia schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdí aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB avšak uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Zdieľať

Rodičia o OČR po 1. júni neprídu, ak ich dieťa nepôjde do školy či škôlky

Ilustračné foto - Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP
Ilustračné foto – Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP

Rodičia detí, ktoré 1. júna nenastúpia do školy, neprídu o ošetrovné a nemusia ani podávať novú žiadosť, ak už OČR počas krízy poberali. Na konci mesiaca len budú musieť poslať Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie na novom formulári.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať