Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Robil suši, teraz navrhuje ponožky Fusakle: Mladí sú leniví, nevieme zohnať ľudí

Ján Anguš. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Anguš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ján Anguš stál pri vzniku bistra MoshiMoshi, dnes navrhuje a vyrába ponožky Fusakle. Hovorí o tom, ako sa mu podniká a aké neochotné sú úrady u nás poradiť či pomôcť.

Dostali ste na Vianoce ponožky?

Nie, nik mi už posledné dva roky nedáva ponožky. Nechápem prečo.

Aké ponožky nosíte?

Ak mám dobrú náladu, tak veselé, ak nie, dám si niečo tlmené. Mám aj čisto čierne, ale sú odložené bokom a nemal som ich asi dva roky. Keď čierne, tak aspoň s jemným vzorom.

Podnikať ste začali pred siedmimi rokmi v gastrobiznise, s obchodným partnerom ste založili bistro MoshiMoshi. Ako ste sa dostali k ponožkám?

Gastro bol útek pred zamestnaním sa vo firme. Oslobodenie sa. Bavilo ma to a rád som varil. Po čase som začal mať zdravotné problémy a pocit, že niečo potrebujem zmeniť. Rád cestujem a často som hľadal, aký suvenír si z krajiny donesiem. Ponožky boli výborný nápad, lebo sú aj využiteľné a nebude to len lapač prachu. Vždy, keď som prišiel so zaujímavým kúskom, ľuďom sa to páčilo. Zdalo sa mi, že je to dobrý nápad.

Prečo je to dobrý nápad? 

Ponožky sú úplne iný biznis a priznám sa, že trochu jednoduchší. Na to, aby som ponúkal jedlo, musím ho minimálne dve, tri, štyri hodiny pripravovať. Keď mi na konci dňa náhodou ostane, tak ho musím vyhodiť a je to čistá strata a hlavne škoda. Ale ak ponožky nepredám dnes, tak sa budem snažiť, aby som ich predal zajtra, nepokazia sa.

Dá sa ponožkami uživiť?

Myslím si, že áno. Aj keď dnes idú ešte všetky peniaze do vývoja. A Fusakliam sa môžem venovať vďaka MoshiMoshi, ktoré ma momentálne stále živí. Ale je podľa mňa priestor, aby som sa v budúcnosti venoval len ponožkám. Nosia sa každý deň, nezáleží na tom, či je leto alebo zima, ani či ste robotník alebo manažér. Ponožky nosia všetci na každú príležitosť. Mojím cieľom je vyrobiť domácu značku, s ktorou sa ľudia stotožnia. A mali ju radi. Chceme ľudí viac počúvať  a dať im možnosť, aby sami tvorili vzory. Napríklad teraz chceme pripraviť regionálne ľudové vzory, ktoré navrhnú sami ľudia. Vznikne tak kolekcia ľudových vzorov z celého Slovenska. A už teraz vyrábame kolekciu s urbanistickými vzormi zo slovenských miest.

Ján Anguš (38)

Na strednej škole študoval baníctvo a geológiu v Banskej Štiavnici. Na vysokej aplikovanú ekonómiu a programovanie. Deväť rokov pracoval v marketingu a obchode. Pred šiestimi rokmi s Martinom Šestákom založil bratislavskú reštauráciu MoshiMoshi. V septembri 2015 predstavil svoje ponožky Fusakle.

Čo vám v podnikaní robí najväčšie problémy?

Najväčšie prekážky sme zažívali najmä v gastro biznise, pri vybavovaní všetkých formalít, povolení, ktoré boli aj sú dosť zastarané. Začali sme podnikať pred siedmimi rokmi a vidíme vývoj – ako sa nám zvyšujú náklady a sťažujú sa nám podmienky na podnikanie. V posledných dvoch až troch rokoch sú veľký problém ľudia.

Zohnať ich? 

Nevieme nájsť dobrých, kvalitných ľudí. A to tak v gastro biznise, ako aj pri ponožkách. Dnes majú mladí veľmi prehnané nároky, ale veľmi slabý výkon. Vedia málo ponúknuť. Už dávno sme si chceli otvoriť viac pobočiek, ale nevieme zohnať spoľahlivých ľudí.

Čo znamená, že majú veľké nároky?

Chcú čo najviac dostať, ale čo najmenej urobiť. Nebol by problém človeka odmeniť, ale musí ukázať, že v ňom niečo je a je ho za čo odmeniť. Zaberá nám to veľmi veľa času, keď sa musíme venovať základným veciam a ich kontrole. Chceli sme dať šancu najmä mladým ľuďom zo školy, no veľmi nás sklamali. V škole sa nič nenaučili ani zo zručností, ani zo zodpovednosti. Keď sme ich niečo chceli naučiť, tak ich pozornosť bola na minime a o proaktivite nemôže byť ani reč. Najviac nás sklamal ich nezáujem a ľahostajnosť.

Ako to riešite?

Veľmi dlho nám trvá výber. Už siahame aj nie len po ľuďoch vyučených v odbore. Skôr sa zameriavame na osobnosť, prejav a najmä záujem. Jeden z našich najlepších ľudí je vyštudovaný ITčkár. Nočné služby, kde sa pripravujú balíčky pre reťazce, pre nás robia študenti z Macedónska a z Indie. A sú super, pretože sa veľmi snažia.

Koľko zamestnávate ľudí?

Fusakliam sa naplno venujeme asi piati ľudia plus výroba, kde je 12 ľudí. V MoshiMoshi sme v minulosti boli pätnásti, skresali sme to na desať ľudí.

Koľko si mladí ľudia pýtajú?

Ideálne by bolo pre nich mať aspoň tisíc eur v čistom, veľmi veľa voľného času, čo najmenej zodpovednosti a práce. Ale mať zodpovednosť, alebo aspoň pochopiť základný princíp, že by mali robiť veci tak, ako by ich sami chceli dostať, to nefunguje.

Čím to je?

Viním za to školstvo a rodičov. Školy neučia tvorivosti, samostatnosti, zodpovednosti a sebarealizácii. Rodičia svoje deti rozmaznávajú a zabúdajú ich učiť, že keď niečo chcem, musím pre to aj niečo urobiť. Keď sme zháňali študentov na brigády – na kompletizovanie objednávok alebo na naše predajné miesta, dostali sme odpoveď, že za tri až štyri eurá na hodinu sa im neoplatí vstávať z postele. Radšej budú doma ležať na posteli, pozerať telku a dostávať nejaké peniaze od rodičov.

Zdroj: Fusakle.sk
Zdroj: Fusakle.sk

Sú leniví?

Áno. Napríklad pred Vianocami sme mali predajné miesta v obchodných centrách. Nevedeli sme zohnať brigádnikov, tak sme cez deň vybavovali agendu, procesy, predajné miesta a keď sme zavreli, tak sme večer začali v sklade baliť objednávky. Skončilo to tak, že som už tri týždne chorý. Česť tým niekoľkým, ktorých sme zohnali. Nie všetci mladí sú bez ambícií, no je ich veľmi málo.

Aké problémy vám robí pri podnikaní štát?

Najzákladnejšia vec je neinformovanosť. Pýtali sme sa úradov, ako máme robiť niektoré veci, aby boli správne, a dostali sme veľmi veľa zamietavých stanovísk, že nie sú na vysvetľovanie, oni kontrolujú. Boli veľmi neochotní. Štát by mal na začiatku ľuďom pomôcť, povedať, čo je pre nich výhodnejšie, ako začať, aby potom pri schvaľovaní bolo čo najmenej chýb, na čo myslieť pri vybavovaní. Mám pocit, že je to len o tom, aby čo najviac peňazí nenápadne od podnikateľov a živnostníkov vytiahli. Teraz sa trošku menia niektoré nastavenia u živnostníkov, ale stále sú tu veľmi vysoké odvody a najmä nerovné rozdelenie práv a povinností medzi štátom a podnikateľom. A za to, koľko sa štátu odvádza, dostávame strašne málo. Ak by bol štát prístupnejší, ľudia by mali omnoho menší problém platiť dane. Ak by im pomohol, bol by ten vzťah lepší.

Nechceli ste podnikať inde?

Nie. Musela by to byť veľmi veľká prekážka, aby sme odišli. Napríklad, ak by sa rozširoval extrémizmus, alebo ak by štát systematicky ničil strednú triedu a naďalej sťažoval podnikateľské prostredie.

Nie je znak rozširovania extrémizmu aj to, že je Marian Kotleba v parlamente?

Zatiaľ to beriem ako omyl a frustráciu. Stále sa môžeme vrátiť späť a ukázať ľuďom, že je aj iná cesta. Nemuselo by ma to zaujímať, ale žijem tu. A chcem sa tu cítiť dobre. Snažím sa vytvárať nejaké hodnoty a chcem niečo po sebe zanechať. Chcem tu voľne a slobodne chodiť, chcem sa stretávať s kamarátmi, nechcem zakaždým s ľuďmi riešiť, ako je všetko zlé. Ľudia si u nás veľmi málo veria a negativizmus nás brzdí v spúšťaní projektov aj v rozvoji nápadov. Preto spoločnosť vyzerá, ako vyzerá. Nie som aktivista, ani som nechcel byť, len hovorím nahlas, čo si myslím. A to by sme  mali robiť všetci. Len tak vieme predísť frustrácii, extrémizmu, ale aj korupcii.

Dali ste niekedy úplatok?

Nikdy som ho nemusel dať, snáď som to teraz neuriekol. Mali sme to síce často ťažšie, ale povedali sme si, že budeme podnikať zodpovedne. Sme zásadne proti úplatkom. Boli sme ochotní sa poďakovať bonboniérou a kyticou, ak nám niekto poradil, ale nie peniazmi.

Dávali vám najavo, že by to bolo jednoduchšie, ak by ste ho dali?

Áno, najmä v gastronómii. Pri ponožkách to nezáležalo na jednom človeku. Ale pri gastrobiznise je to často závislé od jednotlivca, napríklad pri povoleniach z hygieny. Tam sme často cítili očakávania. A keď neboli naplnené, tak nám to netrvalo týždne, ale mesiace.

Je korupcia rozšírená?

Je to hlúpy zvyk z minulosti. U nás sa všetko rieši cez známosti. Ľudia majú pocit, že nič nevybavia, ak nemajú známosti. Tak to mohlo fungovať za socializmu, ale nemôžeme tak fungovať stále. Ale, žiaľbohu, to tak stále je.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Problém ste mali aj s tým, aby ste našli výrobcov ponožiek. Prečo?

V 90. rokoch bola móda, že si veľa ľudí nakúpilo pletacie stroje na ponožky. Spoliehal som sa na to, že sú tu stále ľudia, ktorí to nezabudli a stroje vlastnia. Ale bol som veľmi prekvapený. Ľudia boli veľmi neflexibilní a neochotní.

Ako prebiehali vaše stretnutia?

Ukázal som im moju predstavu a víziu a chcel som, aby mi urobili vzorky. Mal som na to vyhradené peniaze. Bol som na piatich stretnutiach a okrem jedného ma od môjho nápadu odhovárali, hovorili mi, že to nepôjde a že sú moje návrhy príliš farebné a divné. A hlavne, že sa im do toho nechce ísť.

Vaše začiatky opisujete tak, že vám nedôverovali ani najbližší. Prečo pochybovali?

Neverili nápadu. Čo s ponožkou, ak ju niekto chce, tak si zájde do obchodu a kúpi si ju. Ale na Slovensku nik nevyrábal ponožky so vzormi, ktoré by vychádzali z našich reálií. Ja som si myslel, že tu je diera, a tak som to skúsil.

Veriť vám nezačali, ani keď ste ukázali prvé vzory. Sám ste napísali, že vyzerali ako „z ruského trhu“.

Ukázal som im návrhy pätnástich vzorov. Neboli dobré. Boli krátke a široké. Farebne boli nepremyslené a aj vzory boli nepodarené. Neštudoval som dizajn, ani som sa mu nevenoval. Všetko som to robil pocitovo, a keď som to videl prvýkrát urobené, tak sa mi to nepáčilo. Prvé návrhy som úplne zahodil a vrhol som sa na to od začiatku, s novými vzormi a kombináciami. Dnes už sú naše ponožky štíhle a predĺžené, sú sexi, vzory sú premyslenejšie, farebnosti trendovejšie.

Kedy sa ponožky stali módnym doplnkom?

Podľa mňa boli vždy. Ale teraz tomu praje doba. Ľudia konečne začínajú ukazovať svoju individualitu a pocity alebo nálady. A to sa dá aj takým detailom ako ponožky.

Ako vyzerá úspešná ponožka?

To je ťažko povedať. Napríklad teraz na Vianoce sme robili tri vianočné vzory. Vymyslel som si fúzaté stromčeky a myslel som si, že to pôjde ako raketa. Druhý vzor bol do počtu. Na tretí vzor som sa nechal ukecať – gýč s červeným sobíkom. Bol pre mňa infantilný. To, čo som si myslel, že pôjde najviac – fúzaté stromčeky – išlo najmenej, predbehli ich aj infantilné červené soby. A hitom boli práve tie do počtu.

Zdroj: Fusakle.sk
Zdroj: Fusakle.sk

Čo bol najväčší prepadák?

Napríklad kynológ – tomu som veril. Mali sme krikľavo magnetovú ponožku s tmavou špičkou,vrchom a pätou. Na ponožke bol čierny buldoček. Mne sa veľmi páčila, ale skončila veľkým fiaskom.

Máte farby alebo vzory, ktoré nikdy nepoužijete?

Dostal som pár návrhov, aby som na ponožky dal genitálie, tak to v žiadnom prípade. Určite by som nedal nič hanlivé ani rasistické. Práve teraz na jar vyjdú ponožky, ktoré budú znázorňovať, že všetci sme ľudia a je jedno, či sme bieli, čierni, oranžoví, hnedí. Všetci sme si rovní. Nechceme predávať len produkt, chcem dať ľuďom aj nejakú správu, posolstvo. A toto bude jedna z nich.

Neobávate sa, že si takýmito posolstvami proti sebe popudíte časť zákazníkov?

Vôbec sa toho nebojím. Ak by sa to stalo, je to znak, že je niečo zle. Mrzelo by ma, ak by som sa aspoň nepokúsil tú správu ľuďom odovzdať. Treba sa k sebe správať slušne a byť k sebe otvorení. Ak by nám ponožky s takýmto posolstvom uškodili, tak by som začal uvažovať, že odtiaľto odídem. Lebo by to znamenalo, že sa táto spoločnosť uberá veľmi zlým smerom. Práve preto chcem do posolstva ponožiek dať niečo, čo tým ľuďom vie pripomenúť, že sa treba vrátiť naspäť na zem, otvoriť, pochopiť aj iných, nielen samých seba. Myslím si, že je na to stále čas.

Akí sú vaši zákazníci?

Ide väčšinou o ženy, ktoré určujú trendy aj pre svojich partnerov alebo kamarátov. Na začiatku si veľa našich zákazníkov nevedelo predstaviť, že si oblečú niečo výrazné a nápadné. Keď to však vyskúšali, zistili, že reakcia okolia je dobrá, veselá, odlíšili sa. A teraz od nás práve títo zákazníci pýtajú nové a odvážnejšie vzory. Teší nás, že dostávame objednávky aj z rôznych kútov Slovenska, o ktorých sme doteraz nevedeli. To je znak, že o nové veci sa nezaujímajú len ľudia z miest, ale zvedavosť a hlad po niečom inom je aj v menších obciach.

15337560_651161451732621_4885883050554565759_n
Zdroj: Fusakle.sk

Majú podnikatelia dávať najavo svoje politické názory?

Nie som  za miešanie biznisu a politiky, a preto ani ja nechcem robiť politiku. Chcel by som len, aby ľudia začali rozmýšľať nad tým, čo hodnotu má a čo nie. Nechcem hovoriť ľuďom, čo je dobrá a čo zlá strana. Je to skôr o uvedomení si, čo je správne a čo už je nebezpečné. Podnikatelia majú zodpovednosť či už voči zamestnancom, štátu, životnému prostrediu, no aj voči základným ľudským hodnotám.

Pôvodne ste chceli dovážať ponožky zo zahraničia, prečo ste ich nakoniec začali vyrábať na Slovensku?

Úplne prvý nápad bol ich dovážať, lebo to je najjednoduchšie. Potom som chcel, aby to ostalo na Slovensku, aby sme dali prácu ľuďom tu, ale aj aby sme možno ukázali ostatným, že aj tu sa dajú realizovať sny a plány. Chcel som ukázať, že sa to dá. Ľudia sú tu väčšinou nastavení tak, že sa niečo nedá, sú skeptickí. Výsledok sa dá dosiahnuť, ale ľudia ho dnes chcú hneď, a to nejde. Keď sme rozbiehali MoshiMoshi, boli sme len dvaja. Odišiel som zo zamestnania, robil som v kuchyni a partner bol ešte pol roka zamestnaný. Keď prišla objednávka, zavolal som mu, on odišiel  z kancelárie, prišiel po objednávku, zaviezol ju a vrátil sa do kancelárie. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát denne. Po pol roku odišiel z práce aj on a postupne sme začali aj naberať kolegov.

Vnímajú podľa vás ľudia, že Fusakle vyrábate na  Slovensku? Nie  je im to jedno?

Vnímajú to. Myslím si, že je to jedna z našich výhod. Aj sa to snažíme prezentovať.

Ak si to uvedomujú, prečo náš textilný priemysel upadol?

V Banskej Štiavnici bola napríklad kedysi Pleta – bol to závod, ktorý robil pletené odevy, šále, svetre a 90 až 95 percent sa vyvážalo za socializmu do zahraničia. To, že to upadlo, je následok doby a toho, že sme sa veľmi rýchlo chceli adaptovať na nové situácie, demokraciu, chceli sme sa čo najskôr priblížiť západu. Bol boom nakúpiť čo najlacnejšie. Vtedy som si neuvedomoval, že keď tu skončí výroba a všetko budeme dovážať zvonku, nič nám tu neostane. Čo budeme potom robiť, ako budeme zarábať peniaze, z čoho budeme žiť? Preto je dnes problém s nízkymi mzdami, nedostatkom roboty, lebo veľká časť priemyslu sa po revolúcii zlikvidovala a prestalo sa u nás vyrábať.

Slovenské výrobky sú omnoho drahšie ako tie, ktoré sa vyrábajú v Indii či Bangladéši.

Uvedomujem si, že mnohí ľudia majú problém s peniazmi. Nie všetci môžu zarábať tak, aby si kupovali ponožky za 5 eur alebo tričko za 15 alebo 20 eur vyrobené na Slovensku. Ale treba začať postupne. Keď tu vytvoríme výrobky, aj viac ľudí si potom bude môcť dovoliť drahšie veci, lebo budú mať prácu. Hlavne musíme začať niečo robiť.

Dokáže slovenský textilný priemysel s ich cenami konkurovať veľkým reťazcom?

Pozrite sa na trhy ako Urban market, Dobrý trh alebo Sashe, kde je pôvodný domáci dizajn a výroba a ľudia majú o to záujem a kupujú to. Je to možné. Treba začať v oblastiach, kde na to ľudia majú peniaze, a potom začať zadávať výrobu do stredu a na východ Slovenska. Pokiaľ budú mať ľudia prácu, budú môcť aj míňať a budú si môcť dovoliť viac. Okrem toho aj tak naše domáce produkty sú často kvalitnejšie ako tie z Ázie, a tým pádom ušetria, keď nebudú musieť kupovať lacné, no menej kvalitné veci.

Aj vy ste začali na Dobrom trhu v roku 2015, kde ste Fusakle predstavili. Aké to bolo?  

Išiel som tam s malou dušičkou. Keď sme si postavili stánok, tak som poprosil dve kamarátky, aby išli predávať a ja som sa zavrel do kancelárie a čakal som. Nemal som vysoké sebavedomie, bál som sa. Kamarátky potom za mnou chodili, že je všetko v poriadku a ľuďom sa to páči.

Koľko ste odvtedy predali ponožiek?

Bude to do stotisíc párov.

Vaším najväčším  konkurentom sú Happy Socks zo Švédska. Ako funguje konkurencia? Pozeráte si ich vzory, porovnávate sa?

Pozeráme sa, čo majú oni, aj iní výrobcovia. Nechcem mať kópie a snažíme sa nekopírovať. Pri vzoroch, ako sú bodky a pásiky, veľmi iný nebudete, ale snažíme sa pri nich mať aspoň iné farebné kombinácie.

Zdroj: Fusakle.sk
Zdroj: Fusakle.sk

Vaša značka je veľmi aktívna na sociálnych sieťach. Ako veľmi je dnes komunikácia dôležitá pre úspech značky?

Je to určite viac ako polovica úspechu. Ľudia si už nevytvárajú vzťah k značke len podľa toho, či je niečo pekné, ale podľa emócie, ktorú vyvoláva. Darí sa nám robiť love brand, ľudia nás majú radi a vnímajú, že im chceme niečo povedať a že sa snažíme hlavne pomôcť či už vytváraním práce, alebo šírením pozitívnych emócií a nálady.

Koľko stojí na Slovensku vyrobiť pár ponožiek?

Záleží, či je krátka, dlhá, podkolienka a z akého je materiálu. Naša ponožka v predaji stojí 6,50 eura. Do ceny vstupuje DPH, predajca, ktorý tiež potrebuje maržu, a potom sú tam naše náklady – ľudské zdroje, balenie, doprava a aj výroba. Ľudia si myslia, že ponožku urobí stroj a reálne ju aj uštrikuje, ale odkedy sa urobí, až po to, že sa predá, prejde aspoň 35-krát rukami. Je to naozajstná ľudská práca. Musí sa zošiť, ožehliť, poskladať, oštítkovať. Výroba jedného páru je medzi jedným a dvomi eurami, samozrejme záleží na vyrobenom množstve. Máme teda vyššie náklady ako náš nadnárodný konkurent, ktorý ich vyrába v Turecku, ale stále im vieme konkurovať cenou. Niektorí chceli, aby sme spravili personalizované ponožky – jeden či dva páry. Dá sa to, ale cena je 400 až 600 eur. Lebo proces výroby trvá veľa ľudských hodín práce. Preto z každého páru vyrábame aspoň sto párov, aby sa tieto náklady rozložili.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Upratovanie dôchodkov po Dankovi a Ficovi sa už začalo
  • Banky: ČSOB definitívne získava OTP Banku Slovensko
  • Parlament: Oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov sa ruší
  • Dotácie: Okruh detí, na ktoré bude možné poskytnúť dotáciu na stravu, sa zúži
  • Obchod: Daniel Křetínský a Patrik Tkáč sa stali najväčšími akcionármi amerického reťazca Foot Locker, vlastnia v ňom 10,3 %
  • Nemecko: Merkelová sa pokúsi dohodnúť zatvorenie lyžiarskych stredísk v EÚ
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Podľa šéfa SIS je v Mochovciach bezpečnostný problém, jadrový dozor sa ohradil proti obvineniam zo slabej kontroly

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vážnejšie ohrozenie bezpečnosti elektrárne Mochovce by hroziť nemalo. Pochybnosti riaditeľa SIS sú podľa zdrojov Denníka N v skutočnosti staršie a Úrad jadrového dozoru ich už riešil s elektrárňami. Ohradil sa tiež proti slovám Vladimíra Pčolinského, že kontrolu robili len formálne.

Minúta po minúte

Ekonomický newsfilter: Upratovanie dôchodkov po Dankovi a Ficovi sa už začalo +

  • Vicepremiérka Remišová chce ťarbavé Slovensko.sk časom vypnúť, dovtedy ho skúsia vylepšiť
  • OTP Banka na Slovensku končí, ČSOB bude silnejšia
  • Křetínský s Tkáčom idú po retaili

Obedy zadarmo sa upravia, okruh detí, na ktoré bude možné poskytnúť dotáciu, sa zúži. Schválený zákon ráta aj s vytvorením dvoch nových dotačných schém na podporu plnenia funkcií rodiny a dobrovoľníctva.

Pôvodne bolo možné dotáciu na stravu poskytnúť na každé dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu, alebo na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, kde najmenej 50 % detí je z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, respektíve dieťa, ktoré žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima a nejde o dieťa navštevujúce posledný ročník materskej školy.

Po novom sa dotácia bude poskytovať už len na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu, v ktorej je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu a žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima.

Účinnosť právnej úpravy, ktorou sa zužuje okruh detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, má byť od 1. augusta 2021. Dotácia by sa mala zvýšiť tak, aby pokryla najvyššie finančné pásmo na nákup potravín v základnej škole na druhom stupni vyučovania, ktoré je vo výške 1,30 eura za jeden obed.

Do dotačného mechanizmu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa dopĺňajú nové dotačné tituly, a to dotácia na podporu plnenia funkcií rodiny a dotácia na podporu dobrovoľníckej činnosti.

Rezort chce, aby prostredníctvom nového druhu dotácie mohli byť podporené preventívne aktivity, ako napríklad preventívne programy, tréningy a osveta zameraná na plnenie funkcií rodiny, predchádzanie negatívnym javom v rodine, kampane zamerané na zvyšovanie citlivosti verejnosti k závažným rodinným témam, ako aj aktivity zamerané na posilňovanie medzigeneračných vzťahov v rodine, budovanie svojpomocných skupín či edičné činnosti, ktoré s týmito aktivitami súvisia. Maximálna suma dotácie má byť v objeme 10 000 eur, v prípade utvárania priestoru na podporu socializácie a inklúzie detí formou detských ihrísk v maximálnej výške 50 000 eur.

Dotácia na podporu dobrovoľníckej činnosti má byť v maximálnej výške 5000 eur.

Súčasťou návrhu je aj možnosť, aby sa o dotáciu na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, konkrétne na aktivity a činnosti na predchádzanie chudobe jednotlivcov a rodín, na predchádzanie a podporu riešenia domáceho násilia, mohli uchádzať aj registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, respektíve právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od tejto registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Upraví sa aj názov tejto samotnej dotácie. Namiesto názvu dotácia na podporu rodovej rovnosti sa má uvádzať ako dotácia na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí. Ministerstvo to zdôvodňuje tým, že chce, aby samotný názov dotácie „korešpondoval s účelom dotácie, respektíve ho neprimerane nezužoval“. (tasr)

Poslanci posunuli do druhého čítania vládnu novelu Zákonníka práce. Má umožniť zamestnancom vybrať si medzi gastrolístkami a príspevkom na stravovanie, upraviť má aj prácu z domu.

Známu kaviareň Carpano v Košiciach po tlaku verejnosti nezrušia. Maďarský konzulát, ktorý vlastní budovu, potvrdil, že reštauračné zariadenie zachová. Časť z nej však bude slúžiť na diplomatické účely.

Aktuálny personál však končí už v nedeľu, iniciatíva za záchranu kaviarne sa s nimi chce symbolicky rozlúčiť zapálením sviečok. Do iniciatívy sa od začiatku septembra, keď vznikla, zapojilo 750 ľudí.

Podľa jedného zo zakladateľov iniciatívy Tomáša Novotného ju podporuje aj rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť, herec Milan Lasica či Štefan Skrúcaný a iní známi zákazníci. (korzár)

Maserati plánuje do piatich rokov vyrábať už len čisté elektromobily a hybridy. Luxusná automobilka je súčasťou taliansko-americkej skupiny Fiat Chrysler Automobiles.

Model Grecale, ktorý má byť uvedený na trh na budúci rok, sa bude od začiatku ponúkať so spaľovacím aj hybridným motorom, uviedol prevádzkový šéf Maserati Davide Grasso.

„Nové modely Gran Turismo a Gran Cabrio budú tiež elektrické. Do piatich rokov bude elektrický celý náš modelový rad,“ povedal Grasso. Neskôr sa očakáva uvedenie plne elektrickej verzie SUV Grecale.

Ferrari vs. elektrina

Luxusné autá ďalšej talianskej značky Ferrari na rozdiel od Maserati nikdy nebudú plne elektrické, poznamenal šéf Ferrari Louis Camilleri na začiatku novembra po zverejnení výsledkov hospodárenia za 3. štvrťrok.

Camilleri vidí obrovské výhody v hybridných autách a chce sa venovať tejto oblasti. (čtk, reuters)

Daniel Křetínský a Patrik Tkáč sa stali najväčšími akcionármi amerického reťazca Foot Locker, vlastnia v ňom 10,3 %. Do predajcu obuvi začali investovať v máji, ich podiel má v súčasnosti hodnotu 400 miliónov dolárov.

Foot Locker sa podobne ako ďalšie maloobchodné firmy spamätáva z pandémie. Firma na jar odvolala výhľad na tento rok a uviedla, že prechodne zatvorí pobočky vo väčšej časti sveta.

Jej hospodárske výsledky za 3. štvrťrok však prekonali odhady a cena akcií sa od prepadu na začiatku roka zdvojnásobila.

„Už investujeme. Jednoducho veríme, že súčasný trh podhodnocuje niektoré veľmi zaujímavé a dôležité spoločnosti,“ povedal Křetínský v apríli, teda v čase veľkej neistoty okolo koronakrízy.

Ďalšie nedávne investície

Křetínský tento rok investoval do mnohých firiem vrátane druhej najväčšej siete supermarketov v Británii J Sainsbury alebo do britskej poštovej služby Royal Mail.

V máji vyšlo najavo, že kúpil podiel v amerických obchodoch Macy’s. Väčšinu z neho zakrátko predal, keď stúpla cena reťazca. Spoločne s Tkáčom nedávno zvýšili podiel v nemeckom Metre na zhruba 40 %. (čtk, bloomberg)

Podľa agentúry Schweiz Tourismus nie je šanca, že by sa Európa dohodla na uzavretí lyžiarskych stredísk na túto zimu. Švajčiarske úrady trvajú na konaní hlavnej lyžiarskej sezóny napriek pandémii. Vlažne sa k zastaveniu vlekov stavia aj Rakúsko.

„Vo Švajčiarsku sú spolková rada (vláda), úrady a odvetvie turistického ruchu presvedčené, že švajčiarska cesta je v tejto chvíli správna a zimná sezóna sa môže bezpečne uskutočniť,“ povedal hovorca Schweiz Tourismu Markus Berger.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyslovila za uzavretie všetkých lyžiarskych areálov v Európe. Berlín podľa nej chce, aby Európa zatiaľ do 10. januára nechala zjazdovky prázdne.

Podľa Schweiz Tourismu téma nie je nová. Úvahy o koordinovanom prevádzkovom čase a začiatku sezóny v destináciách zimných športov sa medzi alpskými krajinami objavili už koncom leta, no v dôsledku nevhodnosti sa v nich nepokračovalo. „Predpokladáme preto, že tento námet sa ani teraz nestretne s úspechom,“ myslí si Berger.

Čo hovoria Francúzi a Taliani

Premiér Jean Castex potvrdil, že vo Francúzsku by mali lyžiarske vleky počas zimných sviatkov stáť, aj keď centrá zimných športov majú byť otvorené.

Ľudia budú môcť navštíviť rekreačné strediská, bary a reštaurácie však zostanú zatvorené. „Všetky lyžiarske vleky a verejné zariadenia zostanú pre verejnosť uzavreté,“ zdôraznil Castex.

Prezident Emmanuel Macron je proti otvoreniu stredísk zimných športov počas sviatkov. Taliansky premiér Giuseppe Conte varoval pred lyžovaním cez zimné prázdniny a vyzval ostatné európske štáty na dohodu o spoločných pravidlách v sektore.

V prvej vlne pandémie sa mnohí Nemci nakazili v rakúskom stredisku Ischgl a nemecká vláda už varovala občanov, aby necestovali do lyžiarskych oblastí v Rakúsku, Taliansku a Švajčiarsku.

Aký je postoj Rakúska

Rakúsko má uvoľniť karanténne opatrenia 7. decembra. Zatiaľ nie je jasné, čo to bude znamenať pre rekreačné lyžovanie. Krajina sa voči spoločným európskym pravidlám stavia vlažne.

Kancelár Sebastian Kurz sa vyjadril proti odkladu štartu lyžiarskej sezóny. V Rakúsku pritom zďaleka nie je zhoda na tom, ako sa postaviť k zimnej sezóne. Tirolsko a Vorarlbersko sú za plné otvorenie lyžiarskych areálov až v polovici januára, ostatné spolkové krajiny chcú otvoriť už cez víkend pred Vianocami.

Vo Francúzsku, Taliansku, Rakúsku a Nemecku je v súčasnosti zatavená prevádzka lyžiarskych zariadení vo vysokých nadmorských výškach – často v nádeji, že na vrchole sezóny budú mať otvorené, keď to dovolí vývoj pandémie. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva po výčitkách Európskej komisie pripravilo zmenu zákona, ktorým pomohlo cestovným kanceláriám v koronakríze. Cestovky vďaka súčasnej úprave môžu ponúkať náhradný zájazd namiesto vrátenia peňazí, ak sa nemohol pre pandémiu uskutočniť.

Predloha počíta s tým, že cestovné kancelárie budú môcť náhradný zájazd bez súhlasu klienta ponúkať len na dovolenky plánované do 30. apríla budúceho roka. Od mája 2021 by sa tak praticky mali obnoviť pravidlá z obdobia pred prepuknutím pandémie covidu-19.

Cestovné kancelárie by síce aj po tomto termíne mohli mať možnosť ponúkať náhradné zájazdy, čo však klient bude môcť odmietnuť a požadovať vrátenie peňazí. V súčasnosti túto možnosť môžu využiť len niektoré skupiny klientov cestovných kancelárií, medzi nimi staršie osoby, tehotné ženy či ľudia, ktorí počas pandémie prišli o prácu.

Poskytovať náhradné zájazdy umožnilo Slovensko po vypuknutí koronakrízy s cieľom pomôcť cestovným kanceláriám. Pri príprave zákona sa inšpirovalo Českou republikou. Európska komisia potom vyzvala Slovensko, aby dodržalo príslušnú smernicu Únie, ktorá v prípade neuskutočneného objednaného zájazdu dáva zákazníkovi právo na vrátenie peňazí.

Ministerstvo hospodárstva neuviedlo počet klientov cestoviek, ktorých sa súčasné pravidlá s náhradnými zájazdmi dotkli. (čtk, e)

Vianoce v Európe budú tento rok iné, píše portál americkej televízie CNBC. Pandémia si vyžaduje od politikov bezprecedentné a nepopulárne rozhodnutia. Koncoročné sviatky budú sprevádzať rodinné „bubliny“ či zavreté lyžiarske strediská.

Vlády v Európe v posledných dňoch riešili, ako umožniť rodinám zísť sa na Vianoce a zároveň neriskovať ďalší nárast prípadov koronavírusu.

Vedci varovali, že uvoľnenie zásadne dôležitých opatrení na ochranu verejného zdravia počas vianočného obdobia by viedlo k väčšiemu šíreniu vírusu a potenciálne k ďalším úmrtiam.

Británia, Francúzsko, Taliansko či Nemecko zverejnili podrobnosti o tom, čo bude a čo nebude povolené na Vianoce a Nový rok.

Británia

Rodiny naprieč Spojeným kráľovstvom sa budú môcť na Vianoce zísť. Britská vláda oznámila, že obmedzenie sociálnych kontaktov bude uvoľnené od 23. do 27. decembra, čo umožní až trom domácnostiam vytvoriť „výlučnú vianočnú bublinu“.

Vianočné bubliny budú zviazané početnými pravidlami. Ľudia môžu byť len v jednej vianočnej bubline a nesmú ju zmeniť. Môžu cestovať medzi regiónmi s rôznymi úrovňami opatrení, aby sa zišli so svojou vianočnou bublinou.

So svojou bublinou sa môžu stretnú len v súkromných domoch alebo vo svojej záhrade, na miestach na konanie bohoslužieb alebo vo vidieckych verejných priestoroch.

V súkromnom príbytku sa nemôžu stretnúť s nikým, kto nie je súčasťou domácnosti alebo bubliny. Inak sa môžu mimo svojho domova naďalej stretávať s ľuďmi mimo svojej vianočnej bubliny na základe pravidiel v ich oblasti.

Francúzsko

Druhá plošná karanténa sa začne postupne zmierňovať od soboty, keď sa otvoria obchody. Od 15. decembra bude uzávera uvoľňovaná ďalej, ak to umožní zdravotná situácia. To by mohlo ľuďom umožniť cestovať po krajine a navštíviť rodinu a priateľov.

Kiná a divadlá budú môcť otvoriť 15. decembra, ale bary, reštaurácie a posilňovne zostanú zavreté až do neskorého januára. Zákaz vychádzania zostane platiť od 21.00 do 7.00 s výnimkou Štedrého dňa alebo Silvestra, aj keď nebudú povolené veľké verejné zhromaždenia.

Prezident Emmanuel Macron povedal, že ešte nebolo rozhodnuté o tom, či sa tento rok budú môcť otvoriť lyžiarske strediská.

Taliansko

Premiér Giuseppe Conte povedal, že aj keď na Vianoce vylučuje veľké stretnutia, krajina by nemala mať cez prázdniny žiadne „červené zóny“ s vysokým covidovým rizikom.

„Ak bude pokračovať (zostupný) trend šírenia nákazy, nebudú v decembri už žiadne červené zóny. Nemôžeme však vo vianočnom období umožniť spoločenský život vrátane neobmedzených prázdnin na snehu.“

Ak bude Taliansko na Vianoce bez červených zón, ľudia budú môcť navštevovať svojich príbuzných kdekoľvek v krajine. Teraz sú červenými zónami Kalábria, Lombardsko, Piemont a Údolie Aosty. Tieto oblasti ich obyvatelia nesmú opustiť až do 3. decembra.

Podobne ako Francúzsko ani Taliansko ešte nerozhodlo o režime lyžiarskych stredísk.

Nemecko

Spolkové krajiny sa dohodli s kancelárkou Angelou Merkelovou na predĺžení miernej verzie lockdownu. Obchody a školy zostávajú otvorené, ale bary a reštaurácie budú zatvorené až do 20. decembra, aby reštrikcie mohli byť uvoľnené na Vianoce. V januári už majú byť opäť sprísnené.

Od 1. decembra bude počet účastníkov spoločenských stretnutí obmedzený na päť, ale v období vianočných sviatkov (od 23. decembra do 1. januára) bude limit zvýšený na desať, aby sa mohli stretnúť priatelia a rodiny, pričom deti do 14 rokov sú z neho vyňaté.

Nemcom bolo odporučené, aby sa vyhli kontaktom sedem dní pred Vianocami z dôvodu minimalizácie šírenia infekcie. Nemecký Silvester by mohol byť pokojnejší. Zakázané budú ohňostroje na rušných uliciach a námestiach.

Lyžiarska turistika je zakázaná najmenej do 10. januára. (čtk, cnbc)

Vedenie štátneho podniku Lesy SR po sérii výberových konaní obsadilo všetky najvyššie funkcie v podniku. Na posledný neobsadený vedúci post riaditeľa výrobno-technického úseku nastúpi Eduard Apfel.

Dlhé roky pôsobil ako hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica. Od začiatku augusta bol poverený viesť výrobno-technický úsek štátneho podniku.

„Mojím cieľom je naštartovať zmeny v pracovných postupoch nielen na generálnom riaditeľstve, ale aj vo vonkajšej prevádzke. Prial by som si zintenzívniť uplatňovanie princípov prírode blízkeho hospodárenia v lese (PBHL). Musím skonštatovať, že množstvo lesníkov tieto princípy ovláda a uplatňuje. Chcem tiež otvorene komunikovať a riešiť problémy,“ dodal Apfel.

V najbližších dňoch agrorezort uzavrie aj výberové konanie na členov Dozornej rady Lesov SR.

Cesta medzi Muráňom a Prednou Horou by mala byť v jednom jazdnom pruhu otvorená zrejme do Vianoc. Cestu v júni poškodili prívalové dažde. Po zimnej odstávke však plánujú na jar opätovné uzavretie hlavnej cesty a pokračovanie v rekonštrukčných prácach.

Uviedol to podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter. „Predpokladáme, že ešte pred Vianocami, dá sa povedať, že pod vianočný stromček, dostaneme otvorenie v jednom jazdnom pruhu. Celú zimu tak osobná aj autobusová doprava bude môcť tadiaľ premávať,“ avizoval Lunter, podľa ktorého však pre nákladnú dopravu bude i naďalej platiť obchádzka cez Brezno alebo Rožňavu.

Dodal, že po zimnej odstávke kraj plánuje pokračovanie v rekonštrukčných prácach.

„Vtedy budú ľudia znova používať obchádzkovú trasu. Predpokladáme, že niekedy okolo leta, do septembra, bude celá trasa zrekonštruovaná v obidvoch pruhoch a na jeseň už po nej ľudia budú môcť jazdiť,“ ozrejmil podpredseda.

BBSK v súvislosti s rekonštrukciou hlavnej cesty v uplynulých dňoch opravil aj obchádzkovú trasu cez Muránsku planinu. „Všetky práce sú na nej hotové, je bezpečná a prejazdná pre všetkých vodičov. Na jej 13-kilometrovom úseku boli osadené zvodidlá v celkovej dĺžke 5,5 kilometra, taktiež bolo vybudovaných asi 13 asfaltových výhybní a spevnené boky vozovky. Na niektorých miestach je tiež vymenený asfalt,“ konkretizoval Lunter. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať