Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Únia je v tom nevinne, Érsek sa mýli, Slovensko nemuselo minúť milióny na vlastné google mapy

K limitom o zakrivených uhorkách pridal minister dopravy Érsek legendu o povinnosti štátov vybudovať vodičom štátny google.

Už pár dní je na svete nový štátny dopravný informačný systém. Dali sme zaň 14,2 milióna eur (ak nerátame prevádzku) a ten, kto veril, že ho zorientuje na ceste do práce či na dovolenku, sa sklamal. Oveľa lepšie sú pre užívateľov naďalej bezplatné služby Waze či Googlemaps.

„Bola to podmienka Európskej únie, že takýto systém má mať každá krajina,“ vyhlásil v debate o novinke minister dopravy Árpád Érsek.

Pohľad na európske reguly však hovorí, že žiadna krajina nemala povinnosť budovať systém, ktorý by nahradil komerčné riešenia služieb pre motoristov. Smernica o zavádzaní inteligentných dopravných systémov len krajinám káže, aby zabezpečili, aby sa také informácie k vodičom dostali. Spôsob, ako to krajiny urobia, je na nich.

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa špecifikácie prijaté Komisiou uplatňovali na aplikácie a služby informačných dopravných systémov po ich zavedení v súlade so zásadami (…). Tým nie je dotknuté právo každého členského štátu rozhodovať o zavádzaní takýchto aplikácií a služieb na svojom území,“ píše sa okrem iného v smernici.

Podobne súvisiaci pokyn prišiel tri roky po smernici. Píše sa v ňom napríklad, že najdôležitejšie údaje pre bezpečnosť sú dáta o klzkých cestách, zlom počasí, slabá viditeľnosť či šofér v protismere a ďalšie. Nič tam však nie je o tom, že by štát mal budovať vlastné aplikácie.

Štáty majú podľa európskych pravidiel len zabezpečiť, aby už zberané dáta o doprave boli dostupné všetkým možným prevádzkovateľom služieb pre motoristov. „Aby tieto údaje boli ľahšie dostupné na výmenu a opakované použitie s cieľom poskytovať informačné služby, mali by ich verejní a/alebo súkromní prevádzkovatelia ciest a poskytovatelia služieb sprístupniť cez jednotlivé prístupové body alebo zaistiť, aby boli prístupné cez vnútroštátne prístupové body vytvorené a riadené členskými štátmi,“ píše sa v predpise.

Tieto vnútroštátne prístupové body môžu mať formu „archívu, registra, internetového portálu a podobne“, konštatujú uvádzacie formulky pred nariadením.

Únia ráta s vytváraním informačných systémov v členských krajinách, no netvrdí, že musia byť štátne: „Výlučne na účely poskytovania informačných služieb vytvoria verejní a súkromní prevádzkovatelia ciest a/alebo poskytovatelia služieb prostriedky na zisťovanie udalostí alebo určovanie podmienok a zbierajú príslušné dopravné údaje týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky.“

O tom, že Brusel prikazuje vybudovať presne to, čo naše ministerstvo kúpilo za 14 miliónov eur, sa v dokumentoch nepíše.

Inými slovami, aplikácia O doprave či dopravný web odoprave.info nie sú veci, ktoré by od nás európske pravidlá vyžadovali.

Čiastočným ospravedlnením pre slovenskú investíciu môže byť fakt, že štát má zabezpečiť, aby sa dopravné informácie, ktoré má v rôznych systémoch, dostali k možným užívateľom alebo súkromným prevádzkovateľom. Trebárs dáta zo sčítačov dopravy či z mýta môžu byť dobrá pomôcka aj pre služby typu Waze či Googlemaps, aby nimi vylepšovali svoj dopravný servis.

Slovenský web oDoprave.info však síce nejaké exkluzívne dáta má, ale zatiaľ nie je jasné, či ich niekomu naozaj sprístupní. Ponúka možnosť požiadať o ich zdieľanie, ale zatiaľ nie je známe, že by ich už niekomu aj naozaj dali.

Aj ministerstvo dopravy vysvetľuje slová ministra Érseka o tom, že riešenie od Slovak Telekomu od nás vyžadovala Únia, tým, že povinná bola len časť zberajúca dáta. „Každé riešenie má aj svoju prezentačnú vrstvu, prostredníctvom ktorej sa poskytnú informácie, aby boli prístupné ľuďom a šírili sa medzi ľudí. Ako je uvádzané aj priamo v otázke: vytvorenie inej prístupnej formy na odoberanie takýchto informácií. Okrem iného bolo potrebné vybudovať aj nástroj na zber informácií, ktoré je až následne možné poskytnúť,“ píše ministerstvo dopravy.

Z Bruselu sme jasnú odpoveď na otázku, či od členských krajín pýta dopravné IT, nedostali: „Za výber, implementáciu a dohľad nad spolufinancovanými projektmi sú zodpovedné členské štáty,“ píše EK.

České ministerstvo dopravy už má štátny systém dopravných informácií desať rokov. Hovorca ministerstva Zdeněk Neusar však netvrdí, že to mali štáty ako povinnosť. „Európsky akčný plán z roku 2009 nepredstavoval povinnosť nejaký systém budovať,“ povedal Neusar.

Tender, z ktorého vzišiel víťazne Slovak Telekom, sme rozbehli v roku 2013, teraz prišla výsledná služba.

Národný systém dopravných informácií mala však na stole ešte prvá vláda Roberta Fica. V materiáli z januára 2009 sa odkazuje na nezáväznú európsku štúdiu.

„Celkové náklady na realizáciu sú vo výške 131,53 milióna eur,“ schválila vláda v dokumente.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Začína sa žiť, plánujte cesty (po Slovensku)
  • Nedeľný predaj: Prieskum Focusu pre obchodníkov ukazuje nový pohľad
  • Uvoľňovanie: Väčšina kúpalísk dnes prevádzky neotvorí napriek avizovanému uvoľneniu
  • Pomoc: O odklad splatnosti preddavku na poistné za marec požiadalo poisťovne vyše 12 000 zamestnávateľov a SZČO

Minúta po minúte

Zdieľať

Švajčiarska ekonomika si v 1. štvrťroku pripísala rekordný medzikvartálny prepad o 2,6 %, najhlbší od začiatku zverejňovania dát v roku 1980. Medziročne HDP klesol o 1,3 %, dôvodom zhoršenia kondície hospodárstva je koronakríza.

Výsledky sú slabšie, než očakávali analytici. Opatrenia proti koronavírusu sa silne dotkli sektoru služieb, historický prepad zažil obchod, ubytovanie aj pohostinské služby, ktoré začiatkom marca evidovali klesajúce počty zahraničných návštevníkov.

Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti predpokladá, že za celý rok švajčiarska ekonomika klesne o 6,7 %. Na budúci rok by sa mala začať pomaly zotavovať.

Švajčiarsky údaj o HDP v 1. štvrťroku je mierne horší než výsledok nemeckého hospodárstva (medzikvartálne mínus 2,2 %) za rovnaké obdobie, ale výrazne lepší než výkon francúzskej a španielskej ekonomiky, ktoré si oproti záveru vlaňajška odpísali zhodne po 5,3 %. (čtk)

Zdieľať

V agrorezorte by mala vzniknúť pôdna polícia, ako aj štátna kafiléria, povedal Jaroslav Karahuta z hnutia Sme rodina. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo uviedol, že návrhy predkladajú na verejnú diskusiu a po prerokovaní vo výbore ich chcú predložiť ministerstvu.

Samosprávy by sa podľa ďalšieho návrhu mali zapojiť do riešenia užívateľských vzťahov pri prijímaní žiadostí o dotácie na pôdu. Mali by sa doriešiť aj otázky prednostných nájmov na pôdu v správe Slovenského pozemkového fondu. (tasr)

Zdieľať

Sezónne upravená nezamestnanosť v eurozóne v apríli vzrástla na 7,3 % z marcových 7,1 %, v celej EÚ sa zvýšila rovnako o dva percentuálne body na 6,6 %. Vo väčšine členských štátov v apríli platili druhý mesiac koronavírusové reštrikcie.

Konečnú správu o vývoji nezamestnanosti v apríli zverejnil Eurostat na internetovej stránke.

Analytici očakávali, že nezamestnanosť v eurozóne sa vyšplhá až na 8,2 %. Opierali sa o predchádzajúce dáta za marec, ktoré Eurostat revidoval na 7,1 % z pôvodne vyčíslených 7,4 %.

Na Slovensku podľa štatistík Eurostatu stúpla nezamestnanosť v apríli na 6,8 % z marcových 5,6 %. Ústredie práce vykázalo za apríl evidovanú mieru nezamestnanosti na úrovni 6,57 %.

Čísla o nezamestnanosti v eurozóne a EÚ (apríl 2020):

  • oproti marcu pribudlo 211-tisíc nezamestnaných v eurozóne a 397-tisíc v celej Únii,
  • celkovo bolo bez práce 14,08 milióna ľudí v EÚ, z toho 11,92 milióna v eurozóne,
  • najnižšia nezamestnanosť bola v Česku (2,1 %), Poľsku (2,9 %) a Holandsku (3,4 %),
  • najvyšší podiel ľudí bez práce malo Grécko (16,1 % – údaj za február) a Španielsko (14,8 %).

S prudkým nárastom nezamestnanosti v dôsledku koronakrízy sa potýkajú Spojené štáty, kde v apríli stúpla na 14,7 %. Ekonómovia predpokladajú, že prekročí 20 %. (čtk, n)

Zdieľať

Do zoznamu firiem, ktoré požiadali o dočasnú ochranu pred bankrotmi, pribudlo 16 firiem, sú medzi nimi aj dve väčšie eseročky – štúrovská veľkoobchodná firma Cimex a stavebná firma BMS Bojnanský z Veľkého Zálužia. Až sedem firiem žiadosť o ochranu stiahlo. (finstat)

Zdieľať

HB Reavis odpredala plne prenajatý londýnsky projekt 20 Farringdon Street súkromnému investorovi a kúpila ďalšiu budovu Quick & Tower House s rozlohou viac ako 12 500 m2, ktorú plánuje od začiatku budúceho roka prestavať.

Zdieľať

Spoločnosť Enterprise Investors predala za takmer 5 mil. eur podiel 34,4 % v Novaturas, jednotke na trhu cestovných kancelárií Pobaltia. Enterprise Investors je jednou z najväčších private equity spoločností v strednej a východnej Európe.

Zdieľať

Miera nezamestnanosti v Nemecku v máji stúpla na 6,1 percenta z aprílových 5,8 percenta. Počet ľudí bez práce sa zvýšil o ďalších 169-tisíc na 2,81 milióna, čo je o vyše pol milióna viac než pred rokom.

Májové štatistiky nezamestnanosti zverejnil nemecký úrad práce na internetovej stránke.

Negatívny trend na trhu práce sa po apríli nezastavil ani v máji, keď už sa mohla otvoriť veľká časť podnikov uzavretých v dôsledku koronavírusu.

Čísla z nemeckého trhu práce:

  • v apríli počet nezamestnaných stúpol o vyše 300-tisíc a nezamestnanosť vzrástla na 5,8 % z marcových 5,1 %. V apríli stúpla prvý raz v dejinách povojnového Nemecka,
  • do režimu kurzarbeitu, čo je skrátený pracovný čas pre zamestnancov s príspevkom štátu na mzdy, firmy prihlásili v máji 1,06 milióna ľudí (už predtým ich bolo nahlásených rekordných 10,66 milióna),
  • inštitút Ifo odhaduje skutočný počet zamestnancov pracujúcich v režime kurzarbeitu na 7,3 milióna. (čtk)
Zdieľať

Španielski stavitelia bratislavského obchvatu dostali ďalších 90 dní na to, aby štát presvedčili, že násyp so stopami azbestu pri Jarovciach nemusia odstrániť. O rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu informoval minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina).

Zdieľať

Zoom očakáva, že v tomto roku strojnásobí tržby na 1,8 miliardy dolárov. Počet jeho používateľov prudko stúpol vďaka prechodu množstva ľudí na prácu z domu. Na vrchole koronakrízy v apríli ich bolo 300 miliónov, v decembri 10 miliónov.

Počet platiacich zákazníkov Zoomu sa počas koronakrízy viac ako strojnásobil. V máji síce používateľov ubudlo, no firma predpokladá, že si udrží dlhodobo rastúci trend.

Videokonferencie a videohovory sa stali populárnymi nielen vďaka práci z domova. Ľudia ich používali aj na udržiavanie vzťahov s blízkymi, učitelia na výučbu a prenášali sa tak napríklad aj bohoslužby.

Ako koronakríza „zamávala“ so Zoomom:

  • tržby v 1. finančnom štvrťroku do apríla stúpli na 328 mil. dolárov z vlaňajších 122 mil. dolárov a čistý zisk sa znásobil na 27 mil. dolárov z 200-tisíc dolárov,
  • v súčasnosti má 265-tisíc firemných klientov, ktorí majú viac ako 10 zamestnancov (4-krát viac ako pred rokom),
  • dvakrát viac klientov než vlani platí za služby vyše 100-tisíc dolárov za rok.

Prudký nárast používateľov zároveň významne zvýšil náklady Zoomu, keďže počas krízy zrušil mnohé obmedzenia bezplatnej verzie. Ústretovosť sa však vrátila na prírastku firemných klientov, pre ktorých bola aplikácia pri jej vzniku v roku 2011 pôvodne zamýšľaná. (čtk)

Zdieľať

Austrálska ekonomika sa v 1. štvrťroku prepadla medzikvartálne o 0,3 %, ide o prvý pokles po deviatich rokoch. Na vine boli požiare, sucho a počiatky koronakrízy. Očakáva sa, že v 2. kvartáli sa Austrália po 29 rokoch prepadne do recesie.

Predbežné údaje naznačujú, že austrálska ekonomika medzikvartálne klesne aj v 2. štvrťroku a splní tak kritérium recesie. Stiahne ju do nej uzavretie obchodov a firiem v dôsledku pandémie, čo zrejme nevykompenzujú ani masívne podporné opatrenia vlády a centrálnej banky.

V medziročnom porovnaní austrálsky HDP v 1. štvrťroku vzrástol o 1,4 %, najpomalšie od finančnej krízy 2009. Austrália bola jediným členom OECD, ktorý sa vyhol recesii aj počas globálnej finančnej krízy pred desaťročím. (čtk)

Zdieľať

Lufthansa v 1. štvrťroku pre koronakrízu prehĺbila čistú stratu na 2,1 miliardy eur z 342 miliónov eur v rovnakom období vlaňajška. Aerolínie napriek očakávanej štátnej pomoci plánujú rozsiahlu reštrukturalizáciu.

Straty v úvode roka bývajú pre letecké spoločnosti typické, vynahradzujú si ich neskôr v letnej sezóne. Lufthansa očakáva, že dopyt po letoch sa bude po koronakríze obnovovať len pozvoľne.

Nemecký vlajkový letecký dopravca má v súčasnosti na zemi takmer 700 zo svojich 763 lietadiel. Manažment predpokladá, že ešte v budúcom roku sa nevráti do prevádzky 300 strojov a aj v roku 2023 bude disponovať o stovku lietadiel skromnejšou letkou.

Lufthansa získala súhlas so záchranných balíčkom 9 miliárd eur, za ktoré nemecká vláda získa vo firme 20-percentný podiel a dve kreslá v dozornej rade. V prípade pokusu o prevzatie by sa mohol zvýšiť na 25 %.

Analytici očakávajú, že Lufhansa bude tento týždeň odstránená z prestížneho bluechipsového indexu DAX, ktorého súčasťou je od jeho založenia v roku 1988. (reuters, čtk)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Začína sa žiť, plánujte cesty (po Slovensku) +

  • Krčmy, bistrá, reštaurácie a hotely sú znova naplno v biznise
  • Zamestnávatelia sa snažia zmeniť predvolebnú minimálnu mzdu, o chvíľu ich bude tlačiť čas
  • V Deloitte sa končí jedna éra. Masár odchádza do partnerského dôchodku
Zdieľať

Britské firmy poslali od začiatku koronavírusovej krízy na nútenú dovolenku 8,7 milióna zamestnancov. Viac než štvrtina celkovej pracovnej sily teda využíva vládny program pomoci pri zachovaní pracovných miest.

Vláda predstavila program pomoci zamestnanosti v marci, mal by zmierniť dopady koronavírusu. Program umožňuje získať pre zamestnancov až 80 percent mesačnej mzdy, maximálne do výšky 2500 libier, keď ich firma neprepustí. Podľa vládnych údajov už viac než milión firiem požiadalo v rámci programu o 17,5 miliardy libier.

Vláda minulý týždeň potvrdila, že program bude platiť až do konca októbra, pokiaľ budú zamestnávatelia poskytovať zamestnancom pätinu ich miezd. Potom však program ukončí. Celkové náklady na program kabinet odhaduje na 80 miliárd libier. (čtk, bbc)

Zdieľať

Akcie v USA pokračovali v raste, najviac k tomu prispeli akcie finančných, priemyselných a technologických spoločností. Index Dow Jones vzrástol o 267,63 bodu, teda o 1,05 percenta, na 25.742,65 bodu.

Širší index Standard & Poor’s 500 posilnil o 25,09 bodu, teda o 0,82 percenta, na 3080,82 bodu. Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 56,33 bodu, čiže o 0,59 percenta, na 9608,38 bodu.

Všetky tri hlavné indexy sa v posledných týždňoch priblížili k svojmu rekordnému záveru. Nasdaq je teraz zhruba tri percentá pod ním, Dow Jones je 13 percent a S&P 9 percent pod rekordným záverom. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať