Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Osem mužov vlastní toľko, čo chudobnejšia polovica planéty

Miliardári a filantropi Bill Gates a Warren Buffett. Foto – TASR/AP
Miliardári a filantropi Bill Gates a Warren Buffett. Foto – TASR/AP

Britská mimovládna organizácia Oxfam prišla deň pred začiatkom Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose s analýzou, podľa ktorej je majetková nerovnosť „väčšia ako kedykoľvek predtým“.

Osem najbohatších ľudí sveta, medzi ktorými figuruje šesť Američanov, Španiel a Mexičan, nazhromaždilo podľa denníka Guardian majetok v hodnote 426 miliárd dolárov. Je to viac, než vlastní chudobnejšia polovica obyvateľov Zeme, čiže približne 3,6 miliardy ľudí.

Kumulované bohatstvo

Oxfam

  • medzinárodná mimovládna nezisková organizácia
  • založená skupinou kvakerov, aktivistov a akademikov v Oxforde v roku 1942
  • zameriava sa na odstránenie chudoby a nespravodlivosti vo svete

Oxfam zverejňuje v posledných rokoch podobné štatistiky pravidelne. Ešte vlani mala chudobnejšia polovica sveta majetok porovnateľný so 62 najbohatšími, no podľa ČTK Oxfam tentoraz použil presnejšiu metodiku. Nové údaje zo švajčiarskej banky Credit Suisse navyše ukázali, že svetové bohatstvo je kumulované v rukách menšieho počtu ľudí, ako sa odhadovalo.

Analytici Oxfamu si pri porovnaní pomohli tradičným rebríčkom magazínu Forbes. Jeho posledná edícia na prvé miesto medzi miliardármi zaradila zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa s majetkom vo výške 75 miliárd dolárov.

V jeho elitnej spoločnosti sa ocitajú tradičné mená – zakladateľ módnej značky Zara Amancio Ortega (67 miliárd), investičný magnát Warren Buffet (61 miliárd), mexický magnát Carlos Slim Helu (50 milárd), zakladateľ Amazonu Jeff Bezos (45 miliárd), otec Facebooku Mark Zuckerberg (45 miliárd), tvorca značky Oracle Larry Ellison (44 miliárd) a bývalý primátor New Yorku Michael Bloomberg (40 miliárd).

Percento bohatých

Predstavitelia Svetového ekonomického fóra minulý týždeň uviedli, že nárast nerovnosti a sociálnej polarizácie má za následok, že majetnejší ľudia bohatnú čoraz rýchlejšie a z nemajetných sú ešte chudobnejší.

Podľa aktuálnej správy Oxfamu dosiahol majetok všetkých ľudí sveta métu 255 biliónov dolárov. V uplynulom desaťročí sa rozdiel medzi najbohatším jedným percentom obyvateľstva v pomere k veľkosti majetku zvyšných 99 percent zmenšoval, až kým v roku 2015 nedosiahol mýtickú hranicu päťdesiatich percent.

Foto: Oxfam
V roku 2015 vlastnilo 1 % najbohatších ľudí rovnaký majetok ako zvyšných 99 %. Foto – Oxfam

Paradoxom, na ktorý Oxfam neupozorňuje, je, že mnohí z miliardárov sa čoraz viac venujú dobročinnosti. Bill Gates spolu s manželkou Melindou založil dobročinnú organizáciu a na charitu venoval viac než 44 miliárd dolárov. Warren Buffett vlani prispel čiastkou 2,9 miliardy a Mark Zuckerberg sa po narodení dcéry rozhodol venovať na charitu 99 percent akcií Facebooku. V tom čase mali hodnotu viac než 45 miliárd dolárov.

Dva doláre na deň

„Je nehanebné, že toľko bohatstva je v rukách niekoľkých jedincov, keď každý desiaty človek na svete musí prežiť s dvomi dolármi na deň,“ uviedla ugandská diplomatka Winnie Byanyimová, ktorá je od roku 2013 výkonnou riaditeľkou Oxfamu. „Nerovnosť ženie do chudoby stovky miliónov ľudí, rozdeľuje spoločnosť a podkopáva demokraciu,“ pokračovala Byanyimová, ktorá vystúpi v Davose ako jeden z rečníkov.

Za ďalší morálny problém považuje Oxfam to, že bohatí sa vyhýbajú plateniu daní, ako ukázala napríklad kauza Panama Papers. „Miliardári neraz platia nižšie dane než ich upratovačka alebo sekretárka. To je šialené,“ povedal pre agentúru AP poradca spoločnosti Max Lawson.

Strata dôvery

Marketingová spoločnosť Edelman, ktorá mapuje dôveru ľudí v súčasný systém (do ktorého zaraďuje vládu, oblasť biznisu, neziskové organizácie a médiá), v prieskume zistila, že v súčasnosti verí vo funkčnosť systému iba 15 % opýtaných, pričom toto číslo od hospodárskej krízy v roku 2008 stále klesá.

Aj podľa Lawsona ľudia strácajú dôveru v tradičné autority a médiá, čoho dôsledkom je zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta alebo nedávne rozhodnutie Britov o vystúpení z Európskej únie. Agentúra ČTK pripomína, že pred sociálnou nerovnosťou a jej vplyvom varoval aj pápež František a Medzinárodný menový fond.

Oxfam naznačuje, že východiskom z tejto situácie by mohli byť vyššie dane pre bohatých, vyššie dane z príjmu, dôstojné platy, investície do verejných služieb a zlepšenie komunikácie medzi vládami, čo by mohlo boháčom zabrániť vyhýbať sa platbe daní.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Očakávané udalosti:

  • vláda rokuje v Kežmarku, dá peniaze na sanáciu Spišského hradu
  • voľba člena súdnej rady
  • rokuje parlament
  • na Bôriku bude verejné vypočutie kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu
  • správkyňa konkurznej podstaty Potravín Kačka s tajomníkom ministerstva práce o dávkach z garančného poistenia prepusteným zamestnancom
  • sledujeme vývoj okolo brexitu po zamietnutí zrýchleného prerokovania zákona, Únia bude rokovať o ďalšom presunutí termínu
  • Európsky parlament hlasuje o svojom postoji k návrhu rozpočtu
Zdieľať

Vláda rozdelila pre okres Sobrance viac ako 1,42 milióna eur. Pôvodne plánovanú sumu jeden milión eur počas rokovania zvýšili. Uvoľniť ich majú byť do 30. novembra. Zvýšená suma je určená na riešenie vodovodov a kanalizácie. (tasr)

Zdieľať

Parlament nezvolil druhého kandidáta na člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Jedinou kandidátkou na tento post je zatiaľ Sylvia Beňová, ktorú zvolil parlament minulý týždeň. Bude sa konať opakovaná voľba.

O post sa uchádzali okrem Beňovej Slavomír Brudňák, Miroslav Čelinský, Jozef Ďuratný a Vladimír Sirotka. Parlament musel voliť nového člena rady preto, lebo doterajšiemu členovi Jánovi Horkovičovi vypršalo šesťročné funkčné obdobie 4. septembra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Berlín schválil strop výšky nájomného na najbližších päť rokov pre 1,5 milióna bytov postavených pred rokom 2014. Zmrazenie musí ešte potvrdiť regionálny zákonodarný zbor. Vedenie Berlína reagovalo na prudký rast nákladov na bývanie, rozhodnutie kritizuje opozícia aj podnikatelia. (dpa, čtk)

Zdieľať

Michalovce dostanú od štátu 2,2 milióna eur na modernizáciu športovej infraštruktúry. Rozhodla o tom vláda na výjazdovom rokovaní v Sobranciach.

Väčšina prostriedkov dotácie má ísť na modernizáciu mestskej plavárne, jej stavby i techniky (2 145 000 eur).

Menšie sumy na úpravy šatní mládeže, nachádzajúce sa pod východnou tribúnou futbalového štadióna MFK Zemplín Michalovce (30 000 eur), a na vybavenie telocvične pre džudistický klub ŠK Zemplín Michalovce (25 000 eur).

Mesto má k financovaniu odhadovaných nákladov rekonštrukcií vo výške 2 555 000 eur prispieť sumou 355 000 eur. (tasr)

Zdieľať

SaS kritizuje zákon o verejnom obstarávaní od SNS. Jana Cigániková tvrdí, že vláda sa ním pripravuje na „bezbrehé kradnutie vo veľkom“.

Stavebné zákazky do troch miliónov eur sa budú riadiť pravidlami zákaziek s nízkou hodnotou a nebudú sa tak musieť zverejniť ani na nástenku.

Cigániková kritizuje aj to, že z návrhu vyplýva, že zmluvu bude možné uzatvoriť s jedným z prvých troch uchádzačov, ak bude ponuka maximálne o 20 percent vyššia ako najnižšia ponuka.

„Táto situácia je o to nebezpečnejšia, že sa na to využívajú informácie, ako sa chce vraj pomôcť internátom a nemocniciam,“ uviedla poslankyňa. Nepáči sa jej ani to, že SNS tento návrh prekladá tesne pre voľbami.

„Chcem podporiť výzvu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, aby prezidentka nepodpísala tento zákon,“ povedala Cigániková.

Z návrhu zákona o verejnom obstarávaní má byť zriaďovateľom umožnené ísť do výberového konania s tým, že oslovia tri firmy, a zvýšiť sa má aj celková suma obstarávania. (tasr)

Zdieľať

Personálny šéf VW: Za opatrenia ako rekreačné poukazy by sme uvítali ústupky

Sebastian Krapoth. Foto N – Vladimír Šimíček
Sebastian Krapoth. Foto N – Vladimír Šimíček

Dobre meno bratislavského Volkswagenu štrajkom spred dvoch rokov utrpelo, hovorí súčasný personálny šéf fabriky. „V koncerne to vôbec nezapôsobilo dobre,“ vysvetľuje v rozhovore člen predstavenstva firmy Sebastian Krapoth.

Zdieľať

Hasbro znížilo v 3. kvartáli čistý zisk medziročne o pätinu na 213 miliónov dolárov. Hlavným dôvodom sú vyššie náklady súvisiace s hrozbou ciel na dovoz hračiek z Číny. Výsledok zaostal za odhadmi analytikov, akcie firmy stratili 7 %.

Možnosť, že sa na hračky z Číny budú vzťahovať clá, zvyšuje výdavky na prepravu a skladovanie, uvádza Reuters.

Hasbro bojuje aj so slabým dopytom po klasických hračkách a stolných hrách. Zákazníci čoraz viac uprednostňujú videohry a počítačové hry.

Tržby firmy síce mierne stúpli na 1,6 miliardy dolárov, no zaostali za očakávaniami analytikov.

Hasbro je druhým najväčším výrobcom hračiek v Spojených štátoch po firme Mattel.

Zdieľať

Stredisko pre ľudské práva vidí diskrimináciu v novele Zákonníka práce od SNS, ktorá zavádza päťtýždňovú dovolenku pre rodičov mladších ako 33 rokov. Podľa strediska zmena znevýhodňuje zamestnancov, ktorí sa o deti nestarajú.

Novelu už schválil parlament.

Stredisko upozornilo aj na to, že nárok na dovolenku vychádza práve z potreby zamestnanca na zotavenie sa po práci a nie je v priamom súvise s aktívnym výkonom rodičovstva a starostlivosti o deti. Zákonník práce navyše odkazuje na podporu rodičovstva v iných ustanoveniach.

„Materstvo, rodičovstvo a starostlivosť o dieťa sa neobmedzuje iba na obdobie narodenia dieťaťa a jeho predškolského veku,“ upozornilo stredisko s tým, že rodinná politika sa dá presadzovať aj iným, nie diskriminačným spôsobom, napríklad posilňovaním konceptu zosúladenia rodinného a pracovného života, tzv. work-lifebalance. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať