Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Široký priznal, že je majiteľom Váhostavu, za jeho utajovanie mala firma dostať pokutu

Foto Denník N – Vladimír Šimíček
Foto Denník N – Vladimír Šimíček

V registri konečných užívateľov výhod Váhostav najskôr neuviedol Juraja Širokého. Dnes už tam je.

Juraj Široký priznal, že je vlastníkom stavebnej firmy Váhostav, ktorá získala viac štátnych zákaziek. Jeho meno sa objavilo aj v registri konečných užívateľov výhod. Informáciu ako prvá priniesla RTVS.

Váhostav pôvodne v registri ako konečných užívateľov výhod zverejnil len troch členov štatutárneho orgánu, dnes už tam je Široký. Ten ešte vlani v apríli na súde tvrdil: „Nie som vlastníkom Váhostavu, ani som nikdy nebol.“ Povedal to na súde s Denníkom N.

Hovorca Váhostavu Tomáš Halán hovorí, že tieto dve vyjadrenia spolu nesúvisia: „Tieto dve skutočnosti nie sú v rozpore. V čase, keď pán Široký dal vyhlásenie, bolo pravdivé a vplyv vo Váhostave získal neskôr.“ Na otázku, kedy vplyv vo Váhostave získal, už Halán neodpovedal.

Otázka, kto je majiteľom tejto spoločnosti, získala na naliehavosti v roku 2015, keď naplno prepukla kauza Váhostav. Firma síce dostávala peniaze od štátu na stavbu diaľnice, sama však mesiace neplatila firmám, a teda robotníkom, za ich odvedenú prácu. Smer sa dostal pod silný tlak a narýchlo prijal zákon, ktorý okrem iného určil aj zverejňovanie konečných užívateľov výhod.

Firmy, ktoré zvíťazia vo verejných obstarávaniach, musia do registra zapisovať mená osôb, ktoré vlastnia aspoň 25 percent majetkových, hlasovacích alebo iných práv vo firme. Register v tejto podobe bude fungovať len do februára, keď začne platiť nový protischránkový zákon, ktorý presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Pôvodne v tomto registri Juraj Široký nebol, čo kritizovala Transparency International a opozičný poslanec Ondrej Dostál (poslanecký klub SaS) preto podal informácie aj podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Ak zákon má mať nejaký zmysel, tak nech reálne funguje a ukazuje tých, ktorí sú reálnymi užívateľmi konečných výhod a nie nejaké biele kone,“ hovorí Dostál. Rozhodnutie mu ešte nedoručili, ale s tým, že vo Váhostave je uvedený ako konečný užívateľ výhod Široký, je spokojný. „Až doteraz o tom vedeli na Slovensku všetci okrem Úradu pre verejné obstarávanie,“ dodal.

sirokyVáhostav mal v súvislosti so zápismi do registra dostať aj pokutu. Úrad pre verejné obstarávanie Denníku N potvrdil, že vo veci zverejnených konečných užívateľov výhod vydal pri Váhostave rozhodnutie. Výšku hovorca ÚVO Ján Mažgút nepovedal, rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Keď ho Váhostav získa, môže sa proti nemu ešte odvolať.

„Je zarážajúce, že z takej inštitúcie, ako je ÚVO, sa informácia o uložení pokuty, ktorá nie je zatiaľ nikde zverejnená, dostane skôr k novinárom ako k účastníkom konania. Rozhodnutie ÚVO nebolo Váhostavu do dnešného dňa doručené a spoločnosť si na doručenie počká. Po vyhodnotení rozhodnutia podnikne prípadné ďalšie kroky,“ tvrdí hovorca Váhostavu Halán.

Váhostav podľa zákona prijatého v roku 2015 môže dostať pokutu od 10-tisíc do 1 milióna eur. Ondrej Dostál, ktorý podnet podával, o rozhodnutí ani pokute nevie.

Štruktúru vlastníkov Váhostavu, ktorý napríklad rekonštruoval Bratislavský hrad, odkryla Transparency International.

vahos-1024x762

Na vrchole pyramídy je akciovka Váhostav-SK a potom ďalšie známe firmy roky spájané s Jurajom Širokým – Finasist, Druhá strategická a Prvá strategická. Transparency International Slovensko v spolupráci s dátovou firmou Bisnode Slovensko vysledovali vlastnícku štruktúru až na Cyprus, Nový Zéland a do Kostariky.

Podiely v Druhej strategickej a Prvej strategickej podľa Transparency vlastnia novozélandské firmy Draeger Holdings a Pakema Holdings. Z tých potom väzby pokračujú ďalej na Cyprus a Nový Zéland, v jednej vetve dokonca k piatim fyzickým osobám z Kostariky.

„Pozrite sa na to, ako komplikovane vyzerá akcionárska štruktúra Váhostavu, ktorý teraz ide nezaplatiť až 85 percent svojich dlhov malým dodávateľom,“ uvádzala vtedy svoj graf Transparency International Slovensko na svojom Facebooku.

„Ak ste poctivý podnikateľ, nech aj milionár, nemáte dôvod skrývať svoje vlastníctvo po schránkových firmách. Nie je hanbou, ak biznis niekedy nevyjde a skončí sa trebárs aj konkurzom, ale je nehorázne nastaviť si firemnú štruktúru tak, že podfuky s obchodnými partnermi sa robia veľmi ľahko.“

Váhostav zachraňoval štát

Reštrukturalizáciu a dlhy Váhostavu riešila vláda aj parlament ešte v apríli 2015. Po tom, čo sa začali nevyplatení dodávatelia sťažovať, že Váhostav im nezaplatil faktúry.

A tak štát zaplatil ešte raz – vyplatil dodávateľov Váhostavu. Išlo o takmer 13 miliónov eur. „Celkovo podalo žiadosti 470 veriteľov,“ napísala ešte v apríli minulého roku Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát zriadil na to, aby sa u nej nevyplatení stavbári uchádzali o pomoc.

Štát platil najviac 200-tisíc eur s tým, že viac než polovicu pohľadávky nemajú stavbári na účtoch čakať. Tým, ktorým dlhuje Váhostav viac než 400-tisíc eur, sa tak štátna schéma vyplatí menej.

Takíto veritelia zrejme zvážili aj inú možnosť, ktorú mali na výber: nechať si preplatiť počas piatich rokov asi 19 percent nepreplatených faktúr priamo od Váhostavu, potom do výšky 50 percent si ich vymáhať hoci aj cez exekúciu. Teoreticky môžu po rokoch dostať naspäť aj všetko, ale len vtedy, keby sa Váhostavu podľa oficiálnych čísiel darilo.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať