Denník N

Pracujú za málo, zhoršujú vzťahy vo fabrike. Odborári sa sťažujú na robotníkov z Balkánu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Slovensko čaká debata o tom, ako sa postaviť k pracovníkom zo zahraničia. Automobilky a ich dodávatelia po nich siahajú stále viac. Odborári sa na Srbov, Rumunov a Bulharov často sťažujú.

Slovenskí odborári sa sťažujú na robotníkov, ktorí do fabrík prichádzajú zo Srbska, Rumunska a Bulharska. Šéf odborov v trnavskej automobilke PSA Milan Minárech hovorí, že s kolegami z Balkánu majú slovenskí zamestnanci nezhody.

„Na linke robia cudzinci len jednoduchšie úlohy, zložitejšie za nich musia robiť naši. Keď im príde majster niečo vysvetliť, tak mu nerozumejú,“ rozpráva Minárech. Tému cudzincov vo fabrikách v utorok otvorili predáci z Odborového zväzu KOVO.

Firmy týchto ľudí zamestnávajú, pretože sú lacnejší a na našom trhu práce už na niektoré odbornosti ani nie je dostatok ľudí.

Atmosféra v trnavskej fabrike sa podľa Minárecha zhoršuje: „Zahraniční pracovníci často nerešpektujú naše vnútorné predpisy, nerešpektujú slovenských kolegov. Pred pár rokmi tu bol dobrý kolektív, to sa teraz zmenilo.“

Zvlášť upozornil na hygienu. „Chýbajú im základné hygienické návyky, naše upratovačky by vám vedeli rozprávať.“ Spomenul aj krádeže a výtržnosti na sídlisku v obci Zavar pri Trnave, kde má automobilka byty pre zamestnancov.

„V obchodoch sa tam kradne, v niektorých bytoch ničia vybavenie alebo sa medzi sebou pobijú.“

Na linke s tlmočníkmi

Overiť si jeho slová nie je ľahké. Minárech priznáva, že ani medzi Slovákmi nie sú len vzorní pracovníci. „Áno, aj my Slováci sme často takí, akí sme,“ uznáva.

Automobilka PSA oficiálne uvádza, že v Trnave zamestnáva necelých 500 cudzincov z celkových 3500 pracovníkov. Väčšina z nich pochádza zo Srbska.

Odmieta však, že by na pracovisku vládli napäté vzťahy. „Sťažnosti riešime štandardne bez ohľadu na to, či ide o slovenských alebo zahraničných zamestnancov,“ reaguje hovorca firmy Peter Švec.

Rečová bariéra sa podľa neho postupne stráca. Medzi Srbmi je zhruba sto robotníkov, ktorí patria k slovenskej menšine v Srbsku, tí rozumejú bez problémov. „Zamestnancov cudzej štátnej príslušnosti vyhľadávame podľa možností prioritne tak, aby čo najviac rozumeli po slovensky. Väčšina cudzincov po slovensky čiastočne rozumie, niektorí sú aj v pozíciách majstrov,“ hovorí Švec.

Špecifickou skupinou sú len Rumuni, ktorých pracuje vo fabrike zhruba sedemdesiat. „V komunikácii využívame tlmočníkov, čo túto ťažkosť čiastočne eliminuje,“ dodáva Švec.

Predseda OZ KOVO v trnavskej automobilke Milan Minarech tvrdí, že so zahraničnými pracovníkmi prišli problémy. Automobilka to odmieta. Foto - TASR
Predseda OZ KOVO v trnavskej automobilke Milan Minárech tvrdí, že so zahraničnými pracovníkmi prišli problémy. Automobilka to odmieta. Foto – TASR

Polícia: riešime hlavne hluk

Problémy s cudzincami potvrdila aj trnavská polícia, ktorú pravidelne volajú na sídlisko, kde robotníci bývajú.  Väčšinou ide podľa nej o priestupky.

„Vo väčšine prípadov sa zaoberáme priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku, ktorých sa dopúšťajú cudzí štátni príslušníci. Dochádza aj k rušeniu nočného pokoja,“ odpovedá krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.

Polícia už o tom hovorila aj s manažérmi automobilky. „Sme s nimi v kontakte, automobilka prijala vlastné opatrenia na pokojné spolužitie obyvateľov,“ dodáva Kredatusová.

Ku konfrontácii a konfliktom s miestnymi ešte neprišlo. „Niektorí obyvatelia majú zo zahraničných pracovníkov možno obavy, pretože sú tmavší, ale nedá sa povedať, že by tu dochádzalo k niečomu dramatickému,“ hovorí starosta Zavaru Rudolf Baroš.

Na západnom Slovensku i na Považí

Prípad trnavskej automobilky ukazuje, že Slovensko čaká debata o tom, ako pristupovať k náboru zamestnancov zo zahraničia.

Odborový zväz KOVO odhaduje, že v tunajších fabrikách či na stavbách pracuje päť- až šesťtisíc pracovníkov z východnej Európy. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sa zamestnajú cez pracovné agentúry, prípadne ich firmy zamestnávajú vďaka rôznym právnym kľučkám.

„Vieme, že v jednej fabrike cudzinci oficiálne pracujú ako živnostníci, v iných prípadoch ide o zamestnancov zahraničných firiem, ktoré ich sem vysielajú akože na zácvik alebo na dlhodobé služobné cesty,“ hovorí predseda OZ KOVO Emil Machyna.

Zoznam slovenských firiem, kde pracujú zahraniční robotníci z Balkánu, sa stále rozširuje. Napríklad srbská agentúra Largo Plus ponúka na webe prácu vo fabrikách na výrobu automobilových súčiastok v Senici, Malackách, Lozorne alebo u výrobcu elektroniky Samsung Galanta.

Závody Samsungu v Galante a Voderadoch patria k tým, ktoré stále viac spoliehajú na cudzincov. Foto - TASR
Závody Samsungu v Galante a vo Voderadoch patria k tým, ktoré sa stále viac spoliehajú na cudzincov. Foto – TASR

Ďalšie skupiny cudzincov pracujú Seredi, Nitre a v Považskej Bystrici. Väčšinou ide o radové miesta takzvaných operátorov výroby. To však stále môže byť len začiatok.

Napríklad PSA v súčasnosti podľa Minárecha chystá nábor ďalších cudzincov, ktorí by mali pracovať v rámci pripravovanej štvrtej pracovnej zmeny.

O dovážaní zahraničných robotníkov sa neoficiálne hovorí aj v súvislosti s novou automobilkou Jaguar Land Rover, ktorá má začať vyrábať v roku 2018.

Zamestnanci z Balkánu podľa odborárov pracujú za výrazne nižšie mzdy než Slováci. „V Srbsku je priemerná mzda 200 eur, keď u nás zarobia 600 eur, tak sú to pre nich veľké peniaze,“ hovorí Machyna.

Slovenskí zamestnanci potom podľa Machynu majú sťaženú pozíciu, pokiaľ si chcú vyrokovať vyššie platy. „Zamestnávateľ sa s nimi nemusí ani baviť, pretože im povie, že si miesto nich dovezie stovky ľudí z Balkánu,“ posťažoval sa Machyna.

PSA: Nie sú ľudia

Firmy sa na zamestnávanie cudzincov pozerajú z opačnej strany. V trnavskom kraji na jeseň klesla nezamestnanosť pod päť percent a fabriky stále ťažšie zháňajú pracovníkov. „Dôvodom náboru cudzincov je situácia na domácom trhu práce,“ tvrdí trnavská PSA.

Hovorca automobilky odmieta, že by cudzinci pracovali za nižšie mzdy než Slováci. „Práva, povinnosti aj platy sú úplne rovnaké. Agentúrnym pracovníkom, medzi ktorými zďaleka nie sú len cudzinci, navyše ponúkame, aby prešli do pozície kmeňových zamestnancov,“ tvrdí Švec.

Rovnoprávnosť oficiálne vyžaduje aj zákon. Agentúrny zamestnanec musí podľa ministerstva práce dostať porovnateľnú mzdu ako kmeňový zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť. Za dodržanie tejto povinnosti je spoluzodpovedný zamestnávateľ.

Odborári namietajú, že takáto vec sa ťažko kontroluje. „Nevidíme do zmlúv, čo majú cudzinci podpísané s pracovnými agentúrami, ktoré majú často sídlo v cudzine,“ hovorí Machyna.

Pohyb robotníkov v oboch smeroch

Situácia je podľa odborárov absurdná predovšetkým v tom, že Slovensko je stále krajinou, odkiaľ ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia. Mnohí sa tak dostávajú do podobnej pozície, v akej sú u nás napríklad Srbi. Slovenskí odborári tvrdia, že štát by sa mal postarať v prvom rade o to, aby sa vrátili slovenskí robotníci z Česka alebo Nemecka.

„Len v českých firmách pracuje okolo 40-tisíc pracovníkov zo Slovenska. Keby sa polovica z nich vrátila, tak problém s nedostatkom ľudí máme vyriešený,“ myslí si Machyna.

Čo s tým štát môže urobiť, je otázka. Zamestnávanie Rumunov a Bulharov obmedziť nemôže, pretože ide o občanov Európskej únie, v ktorej platí voľný pohyb pracovných síl.

Trnavská automobilka PSA. Foto – TASR
Čiastočne aj vďaka cudzincom vyrobilo Slovensko vlani rekordný počet áut, ktorý prevyšuje počet milión kusov. Foto – TASR

Vláda by mohla pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nižšími príjmami, čo by firmám umožnilo ľahšie zvýšiť reálne platy.

OZ KOVO, ktoré má dlhodobo nadštandardné vzťahy s vládou Smeru, chce podľa Machynu presadiť do zákonníka práce ďalšie sprísnenie náboru agentúrnych pracovníkov. Okrem toho sa chcú obracať na inšpektoráty práce, aby vo fabrikách zamestnávajúcich cudzincov robili častejšie kontroly.

„To nie je opatrenie voči zahraničným pracovníkom, oni sú často v pozícii obete. Je to proti tým, ktorí na nich zarábajú,“ tvrdí Machyna.

Fico: zvykajme si

Dosah takýchto zmien by bol len pozvoľný. Len ťažko si možno predstaviť, že na Slovensko by sa masovo začali vracať tisíce Slovákov, ktorí často v žijú zahraničí už roky.

Premiér Robert Fico už v decembri hovoril o tom, že na zamestnávanie cudzincov si Slovensko jednoducho musí zvyknúť, a viackrát to zopakoval aj v januári.

„Zrazu zisťujeme, že pokiaľ by firmy ako PSA nedostali povolenie na dovoz pracovníkov zo Srbska, tak nevedia garantovať výrobu. Ak s priemerným zárobkom 1300 eur nie sme schopní nájsť ľudí, ktorí by išli pracovať, tak potom je už naozaj niečo veľmi zlé, pokiaľ ide o štruktúru nezamestnaných na Slovensku,“ povedal Fico minulý týždeň.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie