Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Elektrina firmám a obciam na strednom Slovensku nezdražie, Fico dohovoril šéfovi nezávislého úradu

Foto - tasr
Foto – tasr

„Odporúčam hodiť do koša a nevšímať si, pretože musia prísť so zálohovými platbami tými istými, ako boli v roku 2016,“ odpovedal po stredajšom vládnom rokovaní premiér Robert Fico na otázku, čo majú urobiť ľudia, ktorým prišiel list oznamujúci, že majú platiť vyššie preddavkové platby.

Ide hlavne o faktúry za plyn ale aj elektrinu na strednom Slovensku. Na zdražovanie elektriny sa v utorok sťažovali premiérovi na stretnutí v Martine starostovia.

Deň nato si Fico zavolal na úrad vlády šéfa regulačného úradu Jozefa Holjenčíka (nominant Smeru), ktorý rozhodnutia o cenách energií vydáva. Po debate, ktorá oddialila oficiálny program vládneho rokovania približne o hodinu a pol, premiér oznámil, že Holjenčík zdražovanie berie späť a cenové rozhodnutia opraví.

„Tu bolo umelé navýšenie fixných poplatkov, s ktorými nebudeme nikdy súhlasiť,“ dodal Fico.

Video: Ceny plynu ani elektriny sa zvyšovať nebudú, Fico zatlačil na ÚRSO
(autor: Martina Koník)

Holjenčík (nominant Smeru), ktorý by mal byť pri rozhodovaní o cenách nezávislý a autonómny, hovoril o tom, že rozhodnutia prehodnotí. Znamená to, že možno už v priebehu 24 hodín stiahne rozhodnutie týkajúce sa elektriny na strednom Slovensku, ale aj rozhodnutie o cenách plynu. Tým, ktorým sa rozposlali nové preddavkové rozpisy či faktúry, príde dokument o ich stornovaní.

Ide o jednu zložku ceny. Fixné platby za elektrinu a plyn sú poplatky za distribúciu energií. Pri elektrine ide o platbu za istič, respektíve takzvanú rezervovanú kapacitu. Inými slovami: Ak je istič takpovediac veľký, distribučná spoločnosť musí preň držať rezervovanú kapacitu vo vedeniach pre prípad, že by jej zákazník odobral v tak veľkom objeme.

Cenové rozhodnutia sú staršieho dáta, sú z konca minulého roka. Panika sa začala po tom, ako začali v januári do domácností, ale aj starostom miest a obcí prichádzať nové preddavkové príkazy.

Danko vraví, že regulátor robí láskavosti EPH

Do energetickej debaty sa pribral aj šéf Národnej rady Andrej Danko. Tvrdí, že sa zasadil o to, aby premiér v stredu oznámil späťvzatie cenových návrhov.

Distribúciu elektriny na strednom Slovensku má pritom na starosti  firma z majetku holdingu EPH, podobne tak EPH ovláda aj distribúciu SPP.

„Je to jasný odkaz tým, ktorí mohli špekulatívne konať, aby dosiahli určitú výhodu. (…) „Nebudem teraz upodozrievať predsedu úradu, ale je na zamyslenie prečo práve tieto dve spoločnosti mali to šťastie,“ odkázal Danko Holjenčíkovi a podnikateľom zo skupiny EPH na tlačovej besede o tohtoročných cenách energií.

Danko tvrdí, že sa sám zasadil o to, aby dnes premiér Fico presvedčil Holjenčíka stiahnuť niektoré rozhodnutia o cenách.

Šéf parlamentu pred voľbami kritizoval manažérov EPH. Opakoval napríklad, ako treba urobiť „poriadok so spoločnosťami ako EPH a J&T“.

Holding EPH ovláda podnikateľ Daniel Křetínský. Firma postupne preberá kontrolu aj nad Slovenskými elektrárňami. Danko o manažéroch Křetínskom a Patrikovi Tkáčovi z J&T (ktorý vystúpenie z EPH ohlásil minulý rok) pred voľbami verejne hovoril ako o „dvoch 40-ročných chlapcoch“.

Holjenčík: Konečná cena by šla dole

Regulátor Holjenčík vysvetľoval, že sa len mení štruktúra taríf. Jedna vec je nárast fixnej zložky z ceny, ktorá sa niektorých dotkne. To je pevná suma, ktorú platia odberatelia mesiac čo mesiac. Na druhej strane však malo dôjsť k poklesu jednotkových nákladov za spotrebované množstvo energie. Holjenčík hovoril, že napríklad pri plyne tak v priemere vo finále klesnú náklady na Slovensku v roku 2017 o 2,6 percenta.

Pri elektrine išlo podľa jeho slov aj o stabilitu siete, čo sa nezlučuje s veľkými objemami rezervovanej elektriny.

„Je to preto, aby sa každý odberateľ zamyslel nad tým, či skutočne potrebuje blokovať takú kapacitu sústavy. Či ističom, ktorý je nadmerne veľký , ale odbery nezodpovedajú tomuto istiacemu prvku (…) ale distribúcia musí
blokovať kapacitu vedenia pre takéhoto odberateľa a nemôže ho ponúknuť inému. Konečný dôsledok toho je, že v prípade záujmu pripojiť nových obyvateľov sa musia stavať vedenia, ktoré musíme platiť všetci,“ povedal Holjenčík.

Tento problém už úrad v minulosti podľa Holjenčíka vyriešil na západnom aj východnom Slovensku. Teraz prišiel rad na stred.

Holding EPH sa ohradil s tým, že „odmieta byť účelovým nástrojom politických bojov a verejné škandalizovanie spoločnosti predsedom Národnej rady“.

„Spoločnosť zo svojich aktivít na Slovensku neočakávala medziročný rast výnosov,“ píše v stanovisku.

Opozičný poslanec Karol Galek povedal, že na strednom Slovensku boli ceny zregulované najdramatickejšie, ale aj v ostatných oblastiach je veľa modelových príkladov, kedy nové tarify zvýšia faktúry za energie.

Z  prepočtov Združenia dodávateľov energií vyplýva, že napríklad v bežnej tarife bytovkových domácností D2 na západnom Slovensku v priemere zlacnie elektrina o 3,58 percenta, ale zároveň platí, že pre väčšinu ľudí konečná cena vzrastie. V tomto konkrétnom prípade by malo ísť o 65 percent odberateľov elektriny spadajúcej do tejto kategórie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať