Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vládna agentúra, ktorá spravuje Slovensko.sk, ide nakupovať technológie za 36 miliónov

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Agentúra NASES, ktorá neprešla pod Pellegriniho úrad, robí jednu veľkú zákazku za druhou.

Vládna agentúra NASES, ktorú zviditeľnil portál Slovensko.sk, chce podpísať ďalšiu veľkú zmluvu. Tentoraz ide nakupovať technológie za odhadovanú cenu 36 miliónov s DPH (30 miliónov bez DPH).

V krátkom čase je to jej už druhá veľká zákazka. Len pár dní pred Vianocami vyšlo najavo, že NASES ide bez súťaže prideliť zákazku za takmer 20 miliónov eur pôvodným dodávateľom Slovensko.sk.

Informatizácii verejnej správy šéfuje vicepremiér Peter Pellegrini (Smer), no aký vplyv má na vedenie agentúry a jej zákazky, jasné nie je. V čase, keď vznikal jeho nový úrad pre informatizáciu a eurofondy, NASES zostal aj naďalej pod úradom vlády.

Pellegrini pritom presadzuje, aby každá IT zákazka mala poriadnu štúdiu, aby sa vždy posúdilo, či nie je lepšie urobiť viac menších ako jednu veľkú zákazku a aby sa zabránilo automatickému viazaniu nových zákaziek na pôvodného IT dodávateľa. Vyzerá to tak, že zákazka pre Slovensko.sk porušuje všetky tieto pravidlá.

No Pellegriniho by mala zaujímať aj zákazka na nákup IT technológií. NASES chce zatiaľ uzavrieť rámcovú zmluvu  s pár firmami, no rizikom je, že sa firmy môžu medzi sebou dohodnúť. O konkrétnu IT dodávku budú potom súťažiť už len medzi sebou. Štvorročná rámcová zmluva tak vlastne znižuje počet súťažiacich o konkrétnu dodávku technológií. Je naozaj nutná? NASES by mal pri zákazke zohľadniť tiež to, že v datacentre na ministerstve financií sa vytvára cloud na hardvér.

O čo ide v novej zákazke

Vládna agentúra dáva najavo, že si zákazku rieši čisto vo svojej réžii. Na otázku, či ju konzultovala s Pellegriniho úradom, reagovala, že považuje nákup informačno-komunikačných technológií „za štandardnú zákazku realizovanú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní“.

NASES rozdelil predmet zákazky na dve časti (v sume 2 milióny a 28 miliónov eur) a v oboch prípadoch chce uzavrieť rámcovú zmluvu s 5 firmami. Tie potom budú medzi sebou súťažiť už o konkrétne dodávky IT.

Menšia časť zákazky sa má týkať nákupu notebookov, osobných počítačov, LCD obrazoviek, sieťových multifunkčných zariadení, tlačiarní a skenerov. Podstatná časť zákazky sa týka najmä nákupu softvéru: napríklad na podporu rozhodovania, na monitorovanie a riadenie sietí, na riadenie cloudového prostredia, integračných platforiem, zariadení na ukladanie dát – nakúpiť sa majú servery typu I. Rack a Blade I. a podobne.

V súťažných podkladoch je uvedené, že firmy mohli predkladať ponuky do 16. januára; NASES však uviedol, že ich smú predkladať do 23. januára a nasledujúci deň sa budú obálky otvárať. Kritériom na vyhodnotenie ponúk má byť najnižšia cena. Víťazné firmy potom nesmú ponúknuť vyššiu cenu, akú ponúkli vo veľkej súťaži.

NASES chce zákazku financovať z rozpočtu, pripúšťa však, že bude žiadať aj o eurofondy.

A príde aj projekt bielych miest

Vládnej agentúry NASES sa týka aj projekt bielych miest. Pellegrini avizuje, že po roku 2020 by mala mať internet každá obec na Slovensku. Projekt chce spustiť v tomto roku.

Nejde však o nový projekt – bielymi miestami sa zaoberá už piata vláda. NASES ešte v roku 2014 vybral päť firiem, ktorým dal cez štvorročnú rámcovú zmluvu exkluzivitu pre biele miesta (v roku 2015 s nimi podpísal dodatok na celé územie Slovenska).

Či sa bude na biele miesta robiť nová súťaž, alebo internet do takzvaných bielych miest potiahnu už skôr vysúťažené firmy, nie je zatiaľ zrejmé.

Dnes na DennikE.sk

Jedinému väčšiemu východoslovenskému výrobcovi liekov stopla banka úver a dlhuje na odvodoch

Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto - TASR
Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR

Jediný väčší východoslovenský farmaceutický podnik Imuna Pharm Šarišské Michaľany dlhuje na odvodoch vyše 171-tisíc eur. Koronakríza podnik zasiahla uprostred novej investície do rozšírenia výroby infúznych roztokov. Majitelia firmy však veria, že ju udržia pri živote.

Minúta po minúte

Nemecký akciový index DAX sa rozšíri zo súčasných 30 na 40 firiem, zároveň sa sprísnia aj podmienky na zaradenie titulu do burzového ukazovateľa. K úpravám by malo dôjsť v 3. štvrťroku budúceho roka.

Firma Deutsche Börse, ktorá prevádzkuje akciovú burzu vo Frankfurte, informovala o plánovaných zmenách už v októbri, keď začala prieskum medzi investormi.

Úpravami reaguje na škandál okolo firmy Wirecard, ktorú v auguste vyradili z indexu DAX po jej účtovnom škandále. Nahradila ju v ňom donášková služba Delivery Hero, ktorá však čelila kritike pre jej stratové hospodárenie.

Čo sa zmení:

  • Do indexu DAX budú môcť byť zaradené iba firmy, ktoré vykázali prevádzkový zisk najmenej za dva posledné roky.
  • Rozšírenie indexu prispeje k jeho väčšej rôznorodosti. V súčasnosti v ňom dominujú automobilky a technologické firmy, po novom by mali pribudnúť napríklad aj výrobca parfumov Symrise či e-shop Zalando.
  • Viac firiem by malo lepšie reprezentovať najväčšiu európsku ekonomiku. Na porovnanie, v hlavnom indexe parížskej burzy CAC je 40 firiem a v prípade londýnskeho FTSE stovka spoločností.
  • K zmenám dôjde aj v rámci indexu MDAX. Počet firiem v ňom sa zredukuje na 50 zo súčasných 60. (tasr, reuters)

Eurokomisia nezaplatí Česku dotáciu v prepočte 3,8 milióna eur na stavbu linky na výrobu toastového chleba v pekárni Penam. Štát peniaze firme z holdingu Agrofert vyplatil, podľa Bruselu projekt nebol inovatívny a dotáciu nemal dostať.

O definitívnom rozhodnutí EK informuje portál irozhlas.cz. Penam patrí Agrofertu od roku 2004. Jeho majiteľom bol český premiér Andrej Babiš, neskôr podnik vložil do zvereneckých fondov.

Ako rozhodoval Brusel

Podľa EK neinovatívnosť projektu Penamu potvrdili tri nezávislé posudky, ktoré sa spomínajú v rozbore ku konfliktu Babišových záujmov zaslanom v októbri do Prahy.

„Komisia naďalej trvá na tom, že projekt nemal byť zo strany českých orgánov vybraný a že je nespôsobilý na spolufinancovanie z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj,“ uviedla EK.

Podľa EK majú české úrady projekt zrušiť. Ministerstvo priemyslu a obchodu prípad nepovažuje za uzavretý a chce preveriť možnosť ďalšieho postupu.

Prečo pekáreň nezaplatia

Pekáreň Zelená louka žiadala o eurodotáciu pre továreň neďaleko Prahy pred piatimi rokmi a len tesne prešla výberom ministerských úradníkov.

Projekt zdravších a chutnejších toastov bez konzervantov získal 65, respektíve 63 bodov, pričom minimum bolo 60. Penam teda získal peniaze na stavbu linky z českej štátnej pokladnice.

EK vlani v decembri vyhodnotila projekt inak. Podľa nezávislých expertov, ktorých oslovila, nebol inovatívny, a teda nesplnil hlavné kritérium výberu. Dali by mu maximálne 30 bodov. (čtk)

Šéf ÚVO Hlivák pripomenul, že vicepremiér Holý doteraz nezverejnil novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Vicepremiér Holý totiž avizoval revolúciu, ktorá môže byť v rozpore s európskym právom.“

Hlivák vraví, že ide o návrhy, ktoré by zasiahli aj do kompetencií a fungovania ÚVO, a preto teraz úrad stagnuje pri legislatívnej príprave konceptu ÚVO ako národnej autority pre kontrolu eurofondových zákaziek.

Pripomína tiež, že Holý má na stole aj ich návrh zákona na otvorenú komunikáciu, „na základe ktorej štát buduje dôveru občanov“.

„Obávam sa, že nulová komunikácia a ticho okolo novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého vyvoláva neistotu v našej spoločnosti aj u partnerov v zahraničí,“ povedal Hlivák.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský zvolal tlačovku k šafáreniu vo výstavisku Agrokomplex za éry SNS. „Agrokomplex je ukážka úpadku prosperujúceho podniku. Obrovské prostriedky, ktoré boli doň vložené, vyšli navnivoč.“

Medziročný prepad návštevnosti hotelov, penziónov či ubytovní sa v septembri prehĺbil na 35,1 % z augustových 13,6 %. Chýbali najmä zahraniční návštevníci, aj domácich však bolo s výnimkou Žilinského kraja menej.

Čo hovoria štatistici

  • Počet strávených nocí v septembri medziročne klesol o 27,5 %.
  • Počet hostí v septembri sa priblížil úrovni septembra 2015.
  • Najmenej sa prepadol počet návštevníkov v Žilinskom kraji o 13,7 %.
  • Zahraničných návštevníkov bolo celkovo medziročne menej o 66,3 %, chýbali najmä v hoteloch v mestách.
  • Domácich návštevníkov ubudlo o 13,8 %, jedine Žilinský kraj mal viac ubytovaných domácich hostí ako vlani.
  • Za deväť mesiacov pokles počtu návštevníkov predstavuje 40 %.
Zdroj - Štatistický úrad SR
Zdroj – Štatistický úrad SR

Nemecká ekonomika v 3. štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 8,5 %, oznámil v konečnej správe štatistický úrad. Je to výrazne viac, než sa očakávalo. V predbežnej správe v októbri uvádzali rast HDP o 8,2 %.

konečných údajov po sezónnom a cenovom očistení vyplýva, že nemecká ekonomika v 3. kvartáli dokázala dohnať časť prepadu, ktorý spôsobila pandémia covid-19. V druhom štvrťroku sa HDP prepadol o rekordných 9,8 %, v prvom ekonomika klesla o 1,9 %.

V medziročnom porovnaní ekonomika podľa cenovo i kalendárne očistených údajov v treťom štvrťroku klesla o 4 %. V prípade cenovo očistených údajov bol pokles 3,9 %.

K rastu výrazne prispela súkromná spotreba, ktorá oproti predchádzajúcemu kvartálu zaznamenala rast o 10,8 %. Výdavky spotrebiteľov o 0,8 % zvýšil aj štát. O 16,8 % vzrástli investície do strojného vybavenia a nákupu áut, naopak investície do stavebníctva sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku o dve percentá znížili.

Rast hlási aj zahraničný obchod – vývoz tovarov a služieb si oproti predchádzajúcim trom mesiacom pripísal prepad 18,1 %. Dovoz zaznamenal nárast o 9,1 %.

Aj napriek prudkému rastu v treťom štvrťroku však ekonómovia neočakávajú, že nemecké hospodárstvo straty rýchlo doženie, pretože v krajine bola od začiatku od novembra vyhlásená rozsiahla karanténa. Analytici odhadujú, že HDP sa tento rok prepadne o 5,1 %, zatiaľ čo minister hospodárstva Peter Altmaier vychádza z očakávaného poklesu o 5,5 %. (čtk)

Ceny ropy vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Na jednej strane trhy podporili informácie o tretej sľubnej vakcíne proti covidu-19 a na druhej informácia o tom, že Joe Biden bude môcť začať s postupným preberaním moci.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dnes ráno dosiahla 46,60 dolára (39,16 eura) za barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 54 centov.

Je to najvyššia cena Brentu od začiatku marca, než Saudská Arábia odštartovala s Ruskom cenovú vojnu, čo viedlo k prepadu cien komodity. (tasr)

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať