Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Tesco rozbieha predaj neštandardnej zeleniny, bude o pätinu lacnejšia

Britský reťazec dá na pulty slovenských aj stredoeurópskych obchodov plody, ktoré by sa inak možno vyhodili. Ponúkne ich so zľavou.

Aktualizované o 16:05

Ešte vlani v lete britský reťazec Tesco na Slovensku tvrdil, že chce ponúkať ovocie a zeleninu, ktoré spĺňajú stanovené požiadavky na ich kvalitu. Reagoval tým na otázku, či neráta s predajom zdeformovanej mrkvy, či zemiakov, alebo papriky neštandardných tvarov, ktorú musia pestovatelia vyhodiť, ak o ňu nemajú obchodníci záujem.

Svoj názor však teraz najsilnejší nadnárodný reťazec u nás zmenil. Vo vybraných 13 predajniach Tesco by sa malo vo štvrtok objaviť zdeformované ovocie a zelenina, ktoré by sa svojím vzhľadom nedostali na pestovateľské súťaže.

V ponuke budú jablká, mrkva, repa a zemiaky. Ich cena má byť asi o pätinu nižšia ako v prípade esteticky vydarenejších kúskov.

170124_perfectly_imperfect-3

Kde bude predávať Tesco nedokonalé plody 

  • v Martine,
  • v Košiciach na Trolejbusovej ul.,
  • v Bratislave-Lamači,
  • v Bratislave na Zlatých pieskoch,
  • v Dunajskej Strede,
  • v Poprade,
  • vo Zvolene,
  • v Bardejove,
  • v Čadci,
  • v Ružomberku,
  • v Spišskej Novej Vsi,
  • v Humennom,
  • v Revúcej. 

Podobne ako u nás reťazec rozbieha predaj pokrivenej zeleniny a ovocia aj v susedných krajinách, kde Tesco pôsobí. Menej vydarené kúsky ponúkne v 50 predajniach strednej Európy, s označením Perfectly Imperfect (perfektne nedokonalé).

Reagoval na konkurentov

Tesco už takúto akciu má vo Veľkej Británii, tvrdí, že je tam úspešná. „Veríme, že rovnako sa stane obľúbeným i v strednej Európe, pretože jediným nedostatkom dokonale nedokonalého ovocia a zeleniny je to, ako vyzerajú, čo však neovplyvňuje ich nutričnú hodnotu a ani chuť,“ hovorí Patrik Dojčinovič, komerčný riaditeľ spoločnosti Tesco pre čerstvé potraviny.

V lete roku 2014 prišiel s kampaňou na predaj zdeformovanej zeleniny aj francúzsky reťazec Intermarché. Ponúkol ju za ceny o tretinu nižšie oproti výstavnejším kúskom a spotrebitelia mali o ňu záujem.

Pred rokmi skúsil dať na pulty menej vzhľadné kúsky ovocia a zeleniny aj reťazec Globus v Česku, spotrebitelia však vtedy o ne nemali záujem.

Vlani im dal šancu v Česku diskontný reťazec Penny Market, presadil na pulty predajní aj takéto plody. „Mrkva nemusí byť krásna, aby z nej bola skvelá sviečková. Dajte šancu zelenine, ktorá je viac poctivá než krásna,“ lákal na jej predaj v sloganoch. Upozorňoval, že atypické výrastky na zelenine či netradičný tvar ovocia neovplyvnia chuť plodiny.

Pokrivenú zeleninu a zdeformované ovocie ponúka na tamojšom trhu už aj internetový predajca potravín Rohlik.cz. Cez web ponúka napríklad zakrivené uhorky a pokrútené papriky, za polovičné ceny oproti vydarenejším kúskom. Láka na ne heslom: Dajte šancu „škaredej“ zelenine, ktorá by sa inak vyhodila.

Dnes tam mal napríklad v ponuke kilogramové balenia mrkvy a hrušiek a zemiaky v sieťke. Pri mrkve uvádza, že „z dôvodu vizuálnych anomálií je klasifikovaná ako II. akosť“.

Pri hruškách a zemiakoch píše, prečo by sa práve tieto plody bežne vyhodili: „Sú veľkostne nevyrovnané. Môže sa teda stať, že jedna bude oproti iným menšia. Môžu mať pokrútený tvar.“

Hovorkyňa e-shopu Michala Gregorová pre portál ihned.cz uviedla, že záujem o škaredú českú zeleninu trvá. „Aktuálne máme v ponuke ‚škaredú‘ karotku, hrušky a zemiaky, ktoré sú o o 5-25 % lacnejšie než ich krajšie kolegyne, a ich podiel na predajoch týchto druhov ovocia a zeleniny je zhruba štvrtinový,“ dodala.

Nasledovať ich nebudú

Oslovení konkurenti Tesca na Slovensku zatiaľ o obdobnom kroku, aký urobili české reťazce a Tesco u nás, neuvažujú. Tak to napríklad vyplýva z vyjadrenia diskontného reťazca Lidl.

„Lidl svojim zákazníkom garantuje denne čerstvé ovocie a zeleninu. Máme preto záujem ponúkať tovar najvyššej kvality za najvýhodnejšiu cenu,“ reagoval hovorca reťazca Tomáš Bezák.

Terno, ktoré zastrešuje okrem rovnomenných predajní aj obchody Moja Samoška, tvrdí, že aktuálne nepociťuje dopyt po atypickej zelenine či ovocí. „Pokiaľ sa situácia zmení, budeme o zaradení týchto produktov uvažovať,“ dodal.

Predaj menej vydarenej zeleniny a ovocia neplánuje ani Billa. „Podľa našich skúseností by sa pri takomto predaji mohol vyskytnúť problém zo strany štátnej veterinárnej kontroly. Predaj takéhoto sortimentu tiež nekorešponduje s našou koncepciou a nespĺňa naše štandardy,“ tvrdí Denisa Pernicová, hovorkyňa Billa Slovensko.

Ovocie dávajú charite a do väzníc

Šéf Ovocinárskej únie Marián Varga tvrdí, že by pestovatelia privítali, ak by mohli menej vzhľadné ovocie dodávať do reťazcov u nás. Zatiaľ však nevie o tom, že by o takúto spoluprácu požiadali.

Napriek tomu však ovocinári ani plody nižšej kategórie nevyhadzujú, podľa Vargu ich začali poskytovať charitatívnym organizáciám a do väznice. Dávajú im ho zadarmo, Varga však vraví, že by za tento krok proti plytvaniu potravinami mohli dostať z Európskej únie finančný príspevok.

Hoci šéf ovocinárov fandí kampaniam, ktoré by dostali aj nevzhľadné plody do predajní, nemyslí si, že by bol o ne príliš veľký záujem, pretože spotrebitelia dosť dajú na vonkajšiu podobu ovocia. Aby to menej vydarené uspelo a predalo sa, myslí si, že by jeho cena na pulte musela byť výrazne nižšia než toho výstavného.

Dnes na DennikE.sk

Ekonóm Baláž o vypnutí podnikov: Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka

Foto - Archív Vladimíra Baláža
Foto – Archív Vladimíra Baláža

Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka, komentuje ekonóm SAV Vladimír Baláž možnosť vypnutia podnikov počas lockdownu. „Myslím si, že sme už prakticky všetky dostupné možnosti vyčerpali. Vakcinácia by určite pomohla, ale nemáme kde zohnať toľko vakcín“.

Týždeň v európskej ekonomike: Európa zaostáva v budovaní 5G, Slovensko má širší problém s digitálnou infraštruktúrou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Týždeň v európskej ekonomike autorov z portálu Euractiv.sk:

  • Európa mešká s budovaním 5G sietí.
  • Slovenský plán pre budovanie internetových sietí mešká, čo ho brzdí?
  • V potravinovej bezpečnosti patríme medzi posledných v EÚ.

Minúta po minúte

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať