Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovák, ktorý založil hedžový fond: Sme garážová firma, ktorá sa dostala medzi špičku

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Portfólio manažér PETER BÁLINT už 16 rokov obchoduje na finančných trhoch. Hovorí, že za tie roky zistil, že najlepšia finančná stratégia je tá, ktorú používa Warren Buffett. Keď v roku 2010 odchádzal z viedenskej Erste Bank, chcel založiť hedžový fond. Pred dvoma rokmi ho založil spolu s ďalšími tromi Slovákmi na Malte. Fond bol nominovaný medzi sedem najlepších hedžových fondov – nováčikov v Európe v roku 2016.

Kedy ste začali obchodovať s akciami?

Po vysokej škole som absolvoval tréningový program v Erste Bank vo Viedni, ktorý bol zameraný na obchodovanie na finančných trhoch. To mi pomohlo vyhrať Investorský pohár Trendu. Potom som začal obchodovať na vlastný účet. Obchodoval som s derivátmi na akciové indexy, komodity a menové páry. Môj začiatok nebol bohvieaký úspešný, zaplatil som relatívne vysoké školné.

Prečo?

Pretože som vychádzal z toho, čo sa dalo naučiť v knihách o analýze finančných trhov, o technickej analýze. Väčšina takýchto kníh je v skutočnosti odpadom. Produkujú sa preto, aby autorom zarábali za predaj kníh. Keby niekto poznal zázračný spôsob, ako zarobiť, tak by ho neocenil na 30 eur, ktorý predá všetkým, aby zbohatli. Je veľa balastu, cez ktorý sa človek musí predrať, čo však stojí peniaze.

Čo ste zistili, že nefunguje?

Krátkodobé špekulácie. Keď si človek myslí, že na základe analýzy vie odhadnúť krátkodobý pohyb trhu a že vie na tom zarobiť a vie to robiť konzistentne, tak to neplatí.

Neplatí teda, že sa dá na takýchto špekuláciách dlhodobo zarábať.

Nie, to neplatí. Najlepší investičný prístup, ktorý som za 16 rokov, čo obchodujem, videl a ktorý funguje, je prístup Warrena Buffetta. Nehovorí o tom, že akciu kúpite a potom ju predáte, ale na začiatku zanalyzujete, či ide o veľmi dobrú firmu, ktorá je v tom lepšom prípade podhodnotená. Potom jej akcie dlhodobo držíte. Keď sa budete snažiť surfovať po vlnkách, že akcie raz kúpite, potom predáte, nemusí sa to skončiť dobre.

Čo sa deje v hlave obchodníka, keď prerobí? Obchodovali ste menej, boli ste opatrnejší alebo čo sa stalo?

Obchodoval som metódou pokus – omyl. Keď som zistil, že niečo nefunguje, prestal som s tým. Táto metóda ma postupne viedla k tomu, čo na finančnom trhu funguje. Ako mladého ma nadchýnalo niečo také, čo robil George Soros, ktorý stavil na to, že britská libra opustí európsky menový systém, a zarobil na tom miliardu za deň. Oproti tomu Buffett hovoril – nájdi dobrú firmu, kúp ju a drž ju celý život. Ale ja som sa pýtal – a čo budem medzitým robiť? Aj keby mi sám Buffett pred rokmi povedal, aby som skúsil jeho metódu, asi by som to hneď neurobil. Musel som postupne prísť na to, že je to najlepšia stratégia.

Ako ste sa dostali k hedžovým fondom?

V Erste Bank sme mali oddelenie, ktoré investovalo do hedžových fondov, ale ja som tam nezačínal. Začal som na riadení aktív a pasív, bankového portfólia cenných papierov, potom som prešiel na obchodovanie s dlhopismi krajín strednej a východnej Európy. Až keď sa biznis s dlhopismi končil, lebo prichádzalo euro a bolo stále menej príležitostí, ako na dlhopisoch zarobiť, dostal som sa tam, kde som chcel byť na začiatku – na oddelenie alternatívnych investícií. Tie investovali aj do hedžových fondov.

Čím vás hedžové fondy lákali?

V roku 2001 boli hedžové fondy pánmi vesmíru. Vo finančnom svete to boli smart money, každý chcel robiť pre takýto fond. Boli to sofistikované investičné stratégie, ktoré nikto iný nevie robiť, obrovská masa peňazí, ktorá sa hýbe z jednej krajiny do druhej, a horúce peniaze, ktoré sa snažia zarobiť na všetkom. V banke sme mali 1,8-miliardové portfólio, chodili za nami manažéri významných hedžových fondov z celého sveta a prezentovali, ako to robia. My sme tiež chodili za nimi. Do Ameriky, hocikde do Európy. Ja som mal na starosti strednú a východnú Európu, aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ako Kazachstan, Azerbajdžan, no aj Afriku.

Kde ste investovali v Afrike?

Mali sme napríklad investície  v Zimbabwe tesne predtým, než tam Mugabe stratil absolútnu moc a musel urobiť vládu národnej jednoty. Investovali sme do akcií lokálneho výrobcu piva aj do siete hotelov pri Viktóriiných vodopádoch. Finančný trh tam plnil úlohu ochrancu peňazí pred infláciou. Doteraz máme ako suvenír odložené stotriliónové zimbabwianske bankovky. V tom čase ste za ne kúpili jedno vajce na trhu. Inflácia tam bola taká obrovská, že ľudia vozili bankovky na vozíkoch. Krajina bola pred veľkou zmenou, ktorá sa tam aj udiala.

img_3016

Kedy ste sa rozhodli, že založíte vlastný hedžový fond?

Z Erste Bank som v roku 2010 odišiel s tým, že so švagrom a s ďalšími dvoma známymi, tiež investormi, založíme hedžový fond. Najprv sme založili obchodníka s cennými papiermi, no licencia nám neumožňovala manažovať hedžové fondy, čo som hneď nevedel. Vtedy ešte neexistoval v Európe štandard, ako riadiť takéto fondy. Neskôr prišla európska direktíva, ktorá zregulovala svet hedžových fondov.

V roku 2010 bolo tesne po veľkej finančnej kríze, počas ktorej hedžové fondy stratili glanc. Aj tak vás lákali?

Ako celok síce stratili glanc, ale veľa fondov zarobilo na kríze slušné peniaze. Je to vidieť napríklad vo filme Stávka na neistotu (The Big Short). Keď v rokoch 2001 až 2003 praskla technologická bublina, hedžové fondy si dokázali udržať dobré výsledky, čo prilákalo nových investorov. Každý chcel mať hedžový fond, ich počet narástol z pár stoviek na tisícky. V roku 2008 to neuhrali. Aj typ krízy bol trochu iný ako v roku 2001. Vtedy boli akcie ako celok naozaj nadhodnotené, no v roku 2008 neboli. Nikomu však nenapadlo, že Spojené štáty nechajú padnúť jednu z najväčších investičných bánk (Lehman Brothers – pozn. redakcie). Ak niečo nadhodnotené bolo, tak to bola prémia, ktorá sa platí za to, že beriete na seba kreditné riziko. Hypotéky dostali ľudia bez aktív, príjmu, bez zamestnania a platili 2 % nad základný úrok, no riziko nebolo ohodnotené. Realitná bublina praskla a stiahla dole aj akcie. Hedž-fondový svet sa s tým nevedel úplne vyrovnať, možno aj preto, že tam boli 25-roční chlapci, ktorí presvedčili ľudí, aby im dali peniaze.

Ktoré hedžové fondy vyšli z krízy dobre?

Napríklad tie, ktoré mali stratégie nastavené tak, že dokázali participovať na poklese akcií, ropy, úrokov. Zarobili od 20 do 60 percent. Takisto fondy, ktoré mali pozície na to, že trh nehnuteľností v Amerike skolabuje a hypotekárne dlhopisy pôjdu na nulu. Napríklad John Paulson a jeho fond zarobil na kolapse amerického hypotekárneho trhu v roku 2007 15 miliárd dolárov, čo je najväčší zárobok v histórii. Dobrý výsledok mali aj fondy, ktoré stratili iba 6, 7 % a uchránili portfólio. Veľa hedžových fondov totiž zaniklo.

Najprv ste si teda založili obchodníka s cennými papiermi. Kde ste po kríze investovali?

Napríklad do lacných dlhopisov Ukrajiny. Dlhopis Bukurešti sme mohli kúpiť s výnosom do splatnosti 15 či 16 %, pričom správna cena mala byť 5, 6 %. Dlhopisy dubajskej spoločnosti Nakheel sme kupovali 15, 20 % pod ich nominálnou hodnotou tri mesiace predtým, ako mali vrátiť peniaze. A zarobili sme.

Kupovali ste aj grécke dlhopisy?

Nie. Videli sme, že Grécko je neriešiteľný problém. Kupovali sme cyperské dlhopisy, kde problém riešiteľný bol. Grécko malo problém ako krajina, Cyprus s bankovým sektorom, ktorý bol zdevastovaný najmä investíciami bánk do gréckych dlhopisov. Investovali sme aj do obnoviteľných zdrojov. Keď som sa pozeral na slovenský model slnečnej elektrárne, videl som, že je to štátny dlhopis s dvojciferným výnosom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedy ste začali pripravovať hedžový fond?

V roku 2014. Reguluje ho úrad dohľadu nad finančným trhom na Malte.

Prečo ste ho založili práve na Malte?

Na Slovensku nie sú na to podmienky. Potrebujete dobrú legislatívu, veľký sektor servis providerov, ktorí obsluhujú hedžový fond, robia účtovníctvo, audit. Uvažovali sme o európskych onshore jurisdikciách, ako je Luxembursko, Írsko a Malta. V Luxembursku je veľa fondov a regulátor je pomalý, Írsko je trochu ďaleko. Malta má najkrajšiu polohu a boli tam založené fondy, ktoré už poznáme. Náš partner, ktorý pochádza z USA, má predkov z Malty a je maltézsky rytier. Aj takéto detaily rozhodli. Ale ani na Malte to nebolo jednoduché, regulátor kontroloval úplne všetko, pomaly aj naše vysvedčenia. Zisťoval, či sme naozaj vyštudovali odbor, ktorý sme uviedli, volal do bánk, ktoré sme uviedli ako tie, s ktorými budeme spolupracovať. Všetko si overoval. Bol to relatívne dlhý proces.

Na začiatku ste si museli byť dosť istí, že budete mať klientov.

Mali sme investorskú bázu z obchodníka s cennými papiermi, prirodzene prešli do fondu. Boli to prevažne Slováci. Ale mali sme aj partnerov, s ktorými sme spolupracovali dlhodobo. Vedeli, čo robíme, a páčilo sa im to. Hneď na začiatku sme získali veľa peňazí z privátnych bánk v Andorre a Luxembursku.

Koľko peňazí spravuje váš fond?

25 miliónov eur. Rastieme relatívne prudko. Je nepísané pravidlo, že na to, aby sme získali peniaze inštitucionálnych investorov, teda poisťovní, penzijných fondov, by fond mal mať 50 miliónov a dva roky dobré výsledky. Potom sa vám otvárajú dvere. Ale stále je to veľmi ťažké, lebo fondov je minimálne 17-tisíc.

Celý čas hovoríme o hedžových fondoch, ale málokto z bežných ľudí si vie predstaviť, čo to presne je. Takže čo je hedžový fond?

Na rozdiel od klasických podielových fondov nemusí spĺňať také prísne pravidlá regulátora a môže využívať stratégie, ktoré sa nedajú použiť v klasických fondoch. Hedžové fondy dokážu teoreticky zarobiť na veľkých poklesoch alebo byť uchránené pred veľkými poklesmi. Môžeme mať vo fonde pozície, ktoré zarábajú, keď trhy klesajú. Môžeme využívať pákový efekt. Môžeme si od brokera požičať viac peňazí, než máme vo fonde, a nakúpiť viac akcií, ako by sme ich mohli nakúpiť, keby sme používali iba svoj kapitál. Takto využívame 20 až 30 percent zdrojov, ktoré sú teraz veľmi lacné. Ak sme investovali dobre, zarobíme o tretinu viac, ako by sme zarobili iba so svojím kapitálom. Môžeme nakupovať opcie, za ktoré síce platíme pravidelne prémiu, ale keď príde veľká kríza, opcie nás ochránia. Je to ako poistenie proti kríze.

Keď to zjednoduším – keď akcie začnú zrazu prudko padať, na rozdiel od klasického fondu môžete urobiť aj protiobchod.

Vieme otvoriť krátke pozície na akcie, o ktorých si myslíme, že spadnú hlbšie ako akcie, do ktorých investujeme. British American Tobacco spadla v kríze o 12 %, ale ruský index o 75 %. Keď mám nakúpené akcie British American Tobacco a voči tomu predám ruský index, tak síce spadnem na British American Tobacco 12 %, ale na ruskom indexe zarobím 75 %. Klasický fond by nemohol mať krátke pozície.

Do akých akcií investujete?

Väčšinou sú to veľmi jednoduché biznisy, veci, ktoré človek každý deň používa. Zubné pasty, kefky, pracie prostriedky, žuvačky, nápoje, tabak, konzervačné látky. Nesnažíme sa odhadovať budúce geniálne trendy. Staviame na to, že ľudia budú stále jesť čokoládu. Nesnažíme sa zarobiť 300 % za rok, ale 15, 16 %, no pravidelne. Vieme si predstaviť, kde bude biznis firmy o 10 rokov, koľko asi firma dokáže zarobiť a aká bude približne jej hodnota.

Kto vám robí analýzy?

Máme tím ľudí, ktorý analyzuje firmy, vrátane mňa. Ja to portfólio riadim a vyberám firmy, ktoré sa doň dostanú. Rozhodujem, kedy portfólio hedžujeme a kedy sa ideme obrániť proti veľkej kríze.

Hedžové fondy sú pre bohatých ľudí. Aká je minimálna investícia?

Nie sú pre bohatých, ale kvalifikovaných investorov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí by mali chápať, čo sa vo fonde deje, a mali by byť schopní pochopiť riziko. Minimálny vstup do fondu je 75-tisíc eur, v Česku je to 125-tisíc a sú fondy, ktoré majú minimálny vstup 5 miliónov. Regulátor sa rozhodol, že jeden z predpokladov, že sú skúsení, je to, že majú kapitál.

Koľko máte klientov?

Niekoľko desiatok. Máme investorov z Veľkej Británie, Nemecka, zo Španielska, z Francúzska, Rakúska, samozrejme, zo Slovenska a z Česka. Sú to inštitúcie aj fyzické osoby. Nemáme amerických investorov.

A koľko je vás?

Teraz je nás 20.

Fond zatiaľ funguje rok. Koľko vlani zarobil?

Čistý výnos pre klienta bol 18,8 %.

Aké máte poplatky?

Hedžové fondy majú spravidla poplatok 2 % zo správy a 20 % zo zisku. My máme 1,5 % a 20 %.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Váš hedžový fond sa dostal medzi sedem fondov, ktoré boli v kategórii nových fondov nominované na Eurohedge Awards 2016. Ako vážne sa to berie na trhu?

Vníma sa to ako veľká prestíž, je to niečo ako Oskar pre Európu. Cieľom fondu síce nie je vyhrať, ale zarobiť investorovi peniaze. Ale je tu nezávislá autorita, ktorá tento biznis každý rok sleduje a vyberá najlepších. Pozerá sa na to, koľko fond zarobil a s akou volatilitou. Nás vybrali z viac ako sto nových fondov. Sme jediní Slováci, ktorým sa to zatiaľ podarilo. Nie sme z Goldman Sachs alebo J. P. Morgan, sme garážová firma, ktorá sa dostala medzi špičku.

Nakoniec ste však nevyhrali.

Nie. Mali sme síce najlepší výnos, ale vyhral fond, ktorý bol najlepší v druhom kritériu. Má úplne inú stratégiu ako my, robil takzvanú arbitráž kapitálovej štruktúry, kupoval napríklad dlhopisy nejakej firmy a predával jej akcie. Robil aj párové obchody, ale iba v energetickom sektore. Zarobil tiež veľmi dobre, a to 15 %, ale vyhral by, aj keby zarobil 8 %, pretože mal veľmi vysoký pomer medzi výnosom a volatilitou.

Aké stratégie hedžových fondov sa podľa vás osvedčili?

Také, ktoré zarábajú z dlhodobého hľadiska, ale ich výkonnosť kolíše, a to investori nemajú radi (pozn. – volatility long). Nejde pritom o reálnu stratu, ale o preceňovanie finančných nástrojov na trhu. No investori chcú mať rovnú čiaru a slušný výnos. Rovná čiara sa dá zarobiť inou stratégiou (pozn. – volatility short), ktorá hrá na to, že všetko bude veľmi pokojné a nič zásadné sa nestane. No práve takéto stratégie sa neosvedčili. Tak to bolo aj v prípade hedžových fondov, ktoré stratili na amerických hypotékach v roku 2008. Predpokladali, že ceny nehnuteľností nemôžu klesnúť, a určite nie vo všetkých štátoch USA naraz, lebo sa to nestalo za posledných 50 rokov. A potom sa to stalo a oni všetko stratili.

Váš fond mal vlani dobré čísla, ale stále je to výsledok len za jeden rok.

Rovnakú stratégiu máme na našich manažovaných účtoch od roku 2013, takže poznáme jej výsledky za viac rokov. Myslím si, že môžeme byť nominovaní každý rok. Ale vždy sa nájde niekto, kto bude mať buď zázračne vysoký výnos, alebo nízku volatilitu, a možno nikdy nevyhráme. Šancu vyhrať máme vtedy, keď bude veľmi zlý rok na akciových trhoch.

Akú časť svojich peňazí máte v tomto fonde?

Značnú, ale nakúpil som aj iné akcie, ktoré by som chcel držať dlhodobo. Napríklad akcie leteckej firmy Copa Holdings. Mám investované v našej firme a aj v niektorých startupoch.

Sú teraz akcie dobrý nápad aj pre bežného človeka?

Akcie sú vždy dobrý nápad. Už ich teraz nebude kupovať lacno, ale ani nie draho. Pravidelná investícia do lacných akciových fondov a do dobre diverzifikovaného portfólia, sektorovo aj globálne, je najlepšie, čo môže urobiť. Stačí malá pravidelná investícia. Je to investičná stratégia, ktorú by pre bežných ľudí odporučil aj Warren Buffett.

Dlhopisy asi teraz nie sú dobrý nápad.

Nie. Ak je niekde vo svete bublina, tak sú to štátne dlhopisy. Dvojročný dlhopis nemeckej vlády má výnos -0,75 %. Dlhopisom, hlavne štátnym, by som sa momentálne vyhol.

V druhom dôchodkovom pilieri má väčšina sporiteľov peniaze v dlhopisových fondoch. Je to dobré riešenie?

Investícia do dlhopisov momentálne nezarobí, ale to sa zmení, keď pôjdu úrokové sadzby opäť nahor a nové prílevy do penzijného systému budú alokované pri vyšších výnosoch. Určite by v každom penzijnom pláne mali byť zastúpené akcie. Treba na to dlhé obdobie, ani 10 rokov nie je dosť. Ak by sme investovali v roku 2000, tak by sme do roku 2011 pravdepodobne nič nezarobili. No keď máme horizont 20, 30 rokov, v každom penzijnom pláne by mali byť aj akcie. Bežnému človeku by som odporučil indexové fondy, ktoré sú najlacnejšie, a pravidelné investovanie.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Bálint (40) vyštudoval EU FPM v Bratislave. V rokoch 2001 až 2010 pracoval v rôznych funkciách v rámci Treasury v Erste Bank vo Viedni. V roku 2010 založil investičnú firmu Infinity Capital. Je portfólio manažér hedžového fondu Infinity Enhanced Equity Class A, ktorý bol nominovaný na ocenenie najlepší nový fond – akciové stratégie na Eurohedge Awards 2016 v Londýne. 

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW sa kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW takisto prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, pretože výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať