Drucker pripravuje zoznam, čo je štandard. Všetko navyše by mali platiť pacienti

Ministerstvo zdravotníctva pracuje na vytvorení zoznamu, na čo má pacient nárok zo zdravotného poistenia. Chce určiť aj maximálne čakacie lehoty. A to už nielen na operácie, ale aj na vyšetrenia u špecialistov.

Pacient by tak vedel, že ak ho bolí koleno a potrebuje magnetickú rezonanciu, mal by dostať termín napríklad do dvoch týždňov. To mu zaplatí poisťovňa, ak by chcel vyšetrenie skôr, mohol by si to zaplatiť.

„Ak by mal onkologický nález, mal by mať nárok na magnetickú rezonanciu napríklad do 48 hodín,“ vysvetľuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru), ako by to mohlo fungovať.

Nemalo by teda platiť, že by mal každý pacient nárok napríklad na CT vyšetrenie do 48 hodín, bude záležať aj na dôvode vyšetrenia a ochorenia.

Nevieme, na čo máme nárok

Ide o prvý krok k tomu, aby si pacient mohol legálne priplatiť za rýchlejšie vyšetrenie alebo za lepší materiál pri operácii. Dnes totiž nevie, na čo má nárok, a nevie si to ani vymôcť. Nevie si napríklad doplatiť kvalitnejší materiál alebo urgentnejšie vyšetrenie.

Zatiaľ Drucker s odbornými spoločnosťami pripravujú zoznamy štandardov. Kedy ich zverejnia a zavedú, zatiaľ nehovorí.

Do konca roka by však chcel mať hotové definície nároku a rozsahu v troch špecializáciách. Teraz rokuje s kardiologickými, neurologickými, onkologickými a ortopedickými spoločnosťami.

Podľa prieskumu, ktorý si ministerstvo dalo urobiť, sa na termín u špecialistov čaká v priemere zhruba dva týždne. Prieskum, ktorý robila spoločnosť GfK, ukazuje iné čísla: „Problém získať termín majú ľudia hlavne u špecialistu, u ktorého sa na termín čaká priemerne 7,3 týždňa,“ opisuje GfK výsledky prieskumu.

Necelá tretina pacientov podľa prieskumu čaká na termín u špecialistu do jedného týždňa, ďalšia tretina dva až štyri týždne. Približne 15 percent pacientov čaká viac ako tri mesiace.

Ako to dnes funguje? Oficiálne čakacie lehoty si musí viesť každá poisťovňa na pár typov operácií – v oblasti operácie oka, chorôb svalovej a kostrovej sústavy, obehovej sústavy a na mamograf.

No to, koľko má pacient čakať na CT vyšetrenie alebo termín u kardiológa, nie je nikde stanovené.

To by sa malo zmeniť. Čakacie listiny sa totiž majú rozšíriť aj na iné vyšetrenia či termíny u špecialistov.

„S navrhovaným smerom absolútne súhlasím,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar. Pomôže to podľa neho viac definovať, na čo má poistenec nárok. Ak by sa definoval nárok vo viacerých oblastiach, mohlo by to podľa Zachara vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty.

Vidí však aj riziká návrhu – najmä to, ako štát definuje, čo je štandard. „Ak sa teraz na nejaké vyšetrenie čaká v priemere napríklad mesiac a ministerstvo stanoví štandard do jedného týždňa, tak to bude mať za následok presmerovanie oveľa väčšej sumy na tieto vyšetrenia, ktorá sa bude musieť zobrať niekde inde zo zdravotníctva,“ upozorňuje.

Na druhej strane, ak ministerstvo stanoví štandard dva mesiace, tak to bude motivovať poskytovateľov aj poisťovne na to, aby predlžovali čakanie až k tomuto limitu. V takom prípade by si totiž zrejme pacienti boli ochotní priplatiť si za skorší termín.

Za určenie štandardu sú aj členovia Asociácie súkromných lekárov, bez neho podľa nich nemôže fungovať moderné  zdravotníctvo na  špičkovej úrovni. Ak sa nezavedie možnosť pripoistenia, ktorá vytvorí možnosť viaczdrojového financovania zdravotníctva, podľa súkromných lekárov sa nepohneme dopredu.

Obmedzia zisk poisťovní

Tieto zmeny sú podľa Druckera naviazané na pripravovaný zákon o obmedzení zisku, v ktorom chce ministerstvo  pripraviť koncept motivovania zdravotných poisťovní.

Smer vždy chcel obmedziť alebo úplne zakázať zisk zdravotných poisťovní. V prvej vláde ho aj zakázal, vláda Ivety Radičovej tento zákon zrušila. Premiér Robert Fico aj v ďalších vládach chcel zisk obmedziť, zatiaľ sa to však nestalo.

Drucker teraz plánuje nastaviť obmedzenia zisku. Napríklad ak sa rozšíria čakacie lehoty, neznamená to len to, že poisťovne budú viesť poradovníky, ale budú si musieť aj odkladať peniaze na zaplatenie týchto výkonov.

Jednou z povinností poisťovní bude aj zaistenie minimálnej siete špecialistov. „Nemôže byť v Bratislave desať špecialistov a na polovici územia Slovenska nikto,“ hovorí Drucker. Minimálnu sieť musia podľa ministra zdravotníctva naplniť, inak budú sankcionované.

Poisťovňa podľa neho má vymyslieť spôsob, ako bude motivovať lekárov, aby šli aj do lokalít, kde nikto nie je. Napríklad by mohli dostať viac peňazí, pretože pri malom počte pacientov si nemusia vedieť zaplatiť výkonmi.

Aj súkromní lekári tvrdia, že sieť špecialistov, ktorá je dnes, nie je dobrá, preto sa vytvárajú čakacie lehoty. „Je nevyhnutné stanovenie minimálnej alebo objektívnej siete špecializovanej a primárnej ambulantnej starostlivosti na okresnom princípe na 10-tisíc obyvateľov,“ tvrdí asociácia.

Na to, aby sa zistilo, aká sieť bude optimálna, by sa malo povedať, koľko pacientov by za deň mal špecialista vyšetriť. „Všeobecne platí, že na jedného pacienta má byť 15 až 20 minút, to znamená, že  na jednej špecializovanej ambulancii by nemalo byť denne vyšetrených viac ako zhruba 25 až 27 pacientov,“ tvrdí asociácia.

V severských krajinách je to podľa nich 18 až 20 vyšetrení za deň. Dnes však špecialisti u nás majú často oveľa viac pacientov.

Podľa šéfky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej je legitímne, že nejaké čakacie časy u špecialistov sú. Žiadny vyspelý štát podľa nej nedokáže pokryť v celom rozsahu celkový dopyt po zdravotnej starostlivosti.

Mali by sa však týkať len zdravotnej starostlivosti, ktorá znesie odklad.

„Vieme, že stúpa výskyt určitých civilizačných ochorení, špecialisti preto majú plné čakárne ľudí, ktorí naliehavo potrebujú pomoc. Napokon, zvyšuje sa aj počet občanov v postproduktívnom veku, ktorí vyžadujú viac zdravotnej starostlivosti ako mladá populácia. Niektorí lekári ordinujú aj napriek svojmu vyššiemu veku, no v určitých mestách či regiónoch je aj tak stály nedostatok špecialistov,“ hovorí Lévyová.