Denník N

Srbi a Rumuni už firmám nestačia. Chcú sem voziť ľudí z Filipín a Malajzie, avizuje Fico

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Premiér naznačil, že sa naši zamestnávatelia, ktorí majú problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, stále viac obzerajú po vzdialenejších trhoch.

Na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila tak akútne, že zamestnávatelia dovážajú ľudí do fabrík aj zo zahraničia. Bratislavský Volkswagen si požičal 550 ľudí z partnerského závodu Audi v maďarskom Győri a trnavský PSA Peugeot Citroën si najal 200 operatérov zo Srbska.

Podľa posledných vyhlásení premiéra Roberta Fica (Smer) sa však už firmy obzerajú aj po exotickejších trhoch, z ktorých by mohli vykryť nedostatok pracovníkov. „Objavuje sa čím ďalej tým viac žiadostí zamestnávateľov o dovoz zamestnancov zo zahraničia, hlavne z oblastí, ako je Vietnam, Filipíny a Malajzia,“ povedal Fico cez víkend v diskusnej relácii TA3 V politike.

Rumuni a Bulhari idú ďalej

O tejto možnosti síce podnikatelia reálne diskutujú, no zatiaľ nejde o masívnu aktivitu.

„Sú náznaky, že by to bolo v niektorých sektoroch zaujímavé, existuje aj takáto požiadavka,“ potvrdil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Táto pracovná sila by sa podľa neho mohla uplatniť napríklad v strojárskom priemysle.

Zamestnávateľov môže na exotickejších trhoch lákať to, že zatiaľ čo Rumuni či Bulhari sa ako členovia Európskej únie po príchode na slovenský trh rýchlo začnú obzerať po lepšom zárobku ďalej na západe, ľudí z krajín mimo Únie zväzujú vážnejšie administratívne brzdy.

Motivácia ľudí zháňať po príchode na Slovensko pracovné povolenia na západnejších trhoch môže byť o to slabšia, o čo väčší je rozdiel medzi príjmom, ktorý dostanú na Slovensku, a tým, čo mali v domovskej krajine. Rozdiel v zárobku je už taký veľký, že im stačí prísť sem, vyplýva z Machunkových slov o ázijskom pracovnom trhu.

Podľa neho nejde o to, že by tunajší zamestnávatelia chceli špeciálne ľudí z ázijských oblastí, ale že sa tejto myšlienky chytila nejaká personálna agentúra, s tým, že záujem je zo strany ľudí zo spomínaných krajín, a zamestnávatelia na to zrejme reagujú.

Ľudia zvonku Únie? Skôr Ukrajinci

To, že zatiaľ nejde o žiadnu masívnu záležitosť, potvrdil aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov a šéf personálnej agentúry McRoy Luboš Sirota. O požiadavke na dovoz pracovnej sily z Filipín či Malajzie počul prvýkrát od premiéra.

Upozorňuje, že v prípade ázijských krajín platia pri prijímaní ľudí podobné obmedzenia, aké napríklad pre Ukrajinu či Bielorusko a ďalšie krajiny mimo EÚ. Keby firma chcela takýchto ľudí zamestnať, nestačí, aby ich mala dočasne pridelených cez agentúru, musí mať s nimi priamo zmluvu.

To ešte nie je reč o ďalších byrokratických prekážkach, ktoré sa pracovníkov z krajín mimo Únie týkajú. Extra by bola v prípade pracovnej sily z exotických krajín na mieste otázka drahšej leteckej dopravy.

Manažérka Lenka Tonkovičová z personálnej agentúry Synergie naznačuje, že firmy sa zatiaľ skôr „spoliehajú na nevyčerpateľnosť Balkánu“.

Sirota to vidí tak, že napríklad zo srbskej Vojvodiny už zamestnávatelia zo Slovenska odobrali relatívne veľa pracovnej sily.

„Pozorujeme však snahu dovážať ľudí aj z iných krajín, ako z Bulharska a krajín, ktoré síce nie sú v EÚ, ale v ktorých ich obyvatelia disponujú občianstvom inej členskej krajiny,“ hovorí Kotlárová.

Rozdielna kultúra

Debata o dovoze pracovníkov z Filipín či Malajzie je zjavne o požiadavke firiem na vládu, aby zjednodušila procesy pri prijímaní zahraničnej pracovnej sily. Ide hlavne o úpravu Zákonníka práce či zákona o dočasnom pridelení.

To však nie je jediný problém pri nábore z exotických trhov.

„Prekážkou pri prijatí takýchto zamestnancov je nielen administratívno-legislatívne zaťaženie pre personálne oddelenia firiem, ale aj jazykové bariéry, predovšetkým pri pozíciách s nižšou kvalifikáciou, kde nie je cudzí jazyk samozrejmosťou. Ide aj o problémy s logistikou, procesom náboru či ubytovaním v rámci regiónu,“ vymenováva Kotlárová.

Sirota si aj preto myslí, že väčší záujem – pokiaľ ide o pracovníkov z krajín mimo Únie – by firmy mali o ľudí z ukrajinského či bieloruského trhu. Privítal by, keby sa uvoľnil náročný byrokratický proces prijímania ľudí z týchto krajín.

„Je tam menšia jazyková bariéra a rovnaké kultúrne návyky,“ hovorí Sirota. Pripomína, že napríklad pri pokusoch priviezť na Slovensko pracovníkov z Mongolska sa v ubytovniach ukázali ako neprispôsobiví.

Ani s Vietnamom, o ktorom často premiér Fico hovorí ako o vhodnom mieste na slovenské investície, to nemusí byť jednoduché. Slovensko s ľuďmi z Vietnamu už historickú skúsenosť má, a preto je predpoklad, že sa odtiaľ dá sprostredkovať pracovná sila.

„Vo Vietname je rozsiahla komunita, ktorá vie po slovensky alebo česky. Bude to skôr okrajový zdroj pracovníkov, než aby vyriešil situáciu nedostatku zamestnancov,“ uvažuje Jiří Halbrštát z agentúry Manpower.

Skúsenosť má staršia generácia, ktorá si môže pamätať slovenský či český jazyk. Spoliehať sa na to, že by napríklad prekladateľa robila na Slovensku fungujúca, ale pracovne tiež vyťažená menšina, nie je podľa Sirotu namieste.

Prax môže ukázať aj ďalšie problémy. V minulosti sa napríklad ukázalo, že pri dovoze pracovnej sily z Vietnamu je dôležité, aby výrobné linky neboli privysoké, naznačuje Sirota, aby zamestnanci dočiahli, kam majú.

Automobilky sa po nich neobzerajú

Nie je pritom jasné, o akých firmách či pracovných pozíciách premiér Fico v televízii rozprával. Tunajšie automobilky totiž vylúčili, že by mali o ázijskú pracovnú silu záujem.

„Zameriavame sa prioritne na občanov Srbska,“ opakujú v trnavskom Peugeote. Kia sa obáva, že pre nedostatok ľudí bude musieť viac ľudí naberať aj mimo žilinského regiónu, na ktorý sa chcela sústrediť.

„Volkswagen Slovakia sa snaží nájsť zamestnancov primárne na Slovensku, o prácu v našej spoločnosti sa však zaujímajú aj uchádzači zo susedných krajín, ako je Maďarsko alebo Česko. Situácia na pracovnom trhu je náročná a pracovná sila chýba, prijímanie zamestnancov z uvedených krajín však nezvažujeme,“ vraví hovorkyňa bratislavského Volkswagenu Lucia Makayová.

Nie je vylúčené, že by naši zamestnávatelia radi prijali IT špecialistov z Ázie, aj v tejto oblasti totiž chýbajú na Slovensku odborníci. „Z nášho pohľadu je tento trh pri danom nastavení skôr zaujímavý z pohľadu dovozu vysoko kvalifikovanej pracovnej sily napríklad pre segment IT technológií či medicíny, kde síce pracujete s menším počtom kandidátov, ale stále je rentabilné znášať aj prípadný vyšší náklad na zamestnanca,“ vraví Kotlárová.

Iná možnosť, ako motivovať ľudí zo Slovenska, aby išli do práce, je zvýšiť ich mobilitu, radí Sirota. Pomohli by vyššie príspevky na presťahovanie sa za prácou a chýbajú aj nájomné byty. „Desať rokov sa nestavajú nájomné byty, ktoré by umožnili aj celým rodinám odísť za prácou,“ uzavrel Sirota.

Práca zo zahraničia

  • Na Slovensku podľa odhadov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pracovalo ku koncu minulého roka 56 zamestnancov z Filipín, 8 z Malajzie a 134 z Vietnamu.
  • Údaje sa týkajú počtu zamestnancov z týchto krajín, ktorí majú štátnu príslušnosť danej krajiny.
  • Dáta zahŕňajú počet ľudí s vystaveným pracovným povolením alebo s informačnou kartou. V druhom prípade ide o ľudí, ktorí majú zo Slovenska napríklad manžela/manželku.
  • Na získanie pracovného povolenia pre ľudí mimo Únie treba splniť množstvo byrokratických povinností. Napríklad aj vykázať, že dané pracovné miesto nejde jednoducho obsadiť človekom evidovaným na úrade práce. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie