RegioJet nás učil jesť vo vlaku suši aj kupovať lístky cez web, dnes ide naposledy (+video)
Na slovenskú železnicu priniesol možnosť výberu. Jeho dnešný odchod nemusí byť definitívny. Čisto po technickej stránke môže RegioJet obnoviť linku Bratislava – Košice veľmi jednoducho.
Mladý IT-čkár Martin Krajňák pri dochádzaní z východného Slovenska do Bratislavy zvažoval dve možnosti: buď spolujazdu autom, alebo RegioJet. Cenovo mu vychádzala lepšie spolujazda, v prospech RegioJetu však hovoril jeden, možno na prvý pohľad nepodstatný bonus: roznáška jedál.
To bol napokon aj dôvod, prečo uňho víťazila železnica. „Stevardi mi tu prinesú jedlo až do kupé, čo bolo veľmi pohodlné. Croissant stojí 80 centov, kofola len 60. Za také ceny by to človek nekúpil ani v obchode,“ rozpráva v chodbičke žltého vlaku.
Cestuje práve poobedňajším spojom RegioJetu z Košíc do Bratislavy. Kúsok od neho stojí osemdesiatročný bývalý stavebný inžinier Jozef Čulman. Pravidelne dochádza do hlavného mesta na zdravotné vyšetrenia. Hoci štátnymi rýchlikmi by ako dôchodca mohol cestovať bezplatne, dával prednosť súkromníkovi, kde platí zníženú cenu.
Video: Na Dankovo ťaženie proti RegioJetu doplatíme my, hovoria zákazníci
Autor: Martina Koník
„Tu mám pocit, že je to firma, ktorá skutočne slúži ľuďom. Stevardi sú ochotní, prídu sa nás opýtať, čo nám môžu priniesť. Je to úplne iná kultúra,“ hovorí pán Čulman.
Obaja cestujúci pritom sedia vo vlaku, ktorý má hodinové meškanie. Niektoré toalety sú v ňom mimo prevádzky a na niektorých miestach nestíha kúrenie. Ani jeden z nami oslovených cestujúcich však tieto problémy nespomína.
„Meškať síce meškáme, ale vlakový personál hlásil, že polovicu ceny nám vráti, takže to je z môjho pohľadu vybavené,“ hovorí Krajňák.
V tejto podobe ide dnes RegioJet naposledy, po prvom februári už bude trať Bratislava – Košice znovu patriť len štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá súkromníka nahradí v rovnakých časoch aj v rovnakých staniciach vlakmi InterCity.
Odchod českého dopravcu však nemusí byť ešte definitívny. Čisto po technickej stránke sa môže vrátiť kedykoľvek pri najbližšej zmene grafikonu. RegioJet si na Slovensku naďalej ponecháva celé svoje zázemie, ktoré bude využívať v ďalších svojich spojoch. Napríklad košickú posádku, ktorá doteraz jazdila do Bratislavy, začne nasadzovať na posilnenú linku do Prahy.
„V priamej náväznosti na náš odchod z linky Bratislava – Košice sme prepustili len desať ľudí a zrušili predajné miesta iba v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši, všetko ostatné zostáva. Na Slovensku budeme ďalej podnikať,“ potvrdzuje hovorca firmy Aleš Ondrůj.
Ak by štát v budúcnosti vyhovel jeho požiadavkám, môže RegioJet operatívne linku obnoviť. Ministerstvu dopravy navrhol, aby umožnilo aj jemu zadarmo voziť študentov a dôchodcov tak, ako ich dnes vozia štátne rýchliky. Stačila by mu vraj len polovičná kompenzácia nákladov.
„Chceme, aby si bezplatní cestujúci mali možnosť vyberať, s akým dopravcom budú cestovať. Pokiaľ by sa tak stalo, sme pripravení sa vrátiť,“ dodal Ondrůj.
Mladý dopravca so starými vagónmi
Hoci RegioJet jazdil medzi Bratislavou a Košicami len krátko nad dva roky, zanechal po sebe výraznú stopu. Vôbec prvýkrát priniesol na najdôležitejšiu slovenskú trať konkurenciu. Tak ako v Česku na hlavnej trase Ostrava – Praha, mohol si aj slovenský cestujúci odrazu vyberať, s kým bude cestovať.
RegioJet postavil svoj marketing na presviedčaní ľudí, že je v každom smere lepší než štátna ZSSK. Cestujúci vo všetkých triedach zažívali doteraz nepoznaný pocit, že nie sú cestujúci, ale zákazníci.
„Všetky štátne dráhy sa snažia vyšperkovať svoju prvú triedu, aby následne šklbali cestujúcich v druhej triede. My sme sa k tomu postavili opačne,“ hovoril majiteľ RegioJetu Radim Jančura na jeseň 2014.
Cestujúcich usadil do priestrannejších vozňov. V nich už neboli sprievodcovia kontrolujúci lístky, ale stevardi, ktorí roznášali bezplatné nápoje a pravidelne sa chodili ľudí pýtať, či si niečo dajú.
Slováci si tak zvykali na bezplatný jablčný mušt alebo mätový čaj, mohli si objednávať donášku suši alebo slivkových koláčov.
Zákazníkov firma zároveň tlačila k tomu, aby si lístky kupovali cez internet – lístky v najlacnejšom pásme totiž predávala len elektronicky. Nákup im uľahčoval veľmi priateľským e-shopom, cez ktorý si cestujúci mohol zakliknúť hneď aj presné miesto, kde bude sedieť. Na rozdiel od ZSSK nevyžadoval RegioJet číslo občianskeho preukazu ani adresu bydliska. „Sme mladý, sexi dopravca,“ vyhlasoval sebavedome Jančura.
Asi najpozoruhodnejším úspechom jeho marketingu bolo, že mnoho cestujúcich dodnes verí tomu, že RegioJet jazdí s novšími vozňami než jeho štátny konkurent. V skutočnosti ide často o rekonštruované vagóny rakúskych dráh, ktoré vyrobili ešte v 70. rokoch.
Všetko prekryl žltým náterom, modernejším dizajnom a práve svojimi službami. Ochotu personálu si vynucoval aj tým, že stevardov odmeňoval aj podľa toho, aké referencie na nich cestujúci posielali.
Štátna ZSSK, historicky zvyknutá na svoj pohodlný monopol, musela chtiac-nechtiac na RegioJet reagovať. Už málokto si dnes spomenie na jej rozpačité pokusy, ktorými sa v decembri 2014 snažila vylepšiť svoje prémiové vlaky InterCity.
V deň príchodu RegioJetu napríklad začala všetkým cestujúcim rozdávať bezplatné noviny a minerálky, ponúkla špeciálnu triedu 1 plus, kde mal pasažier zahrnuté trojchodové menu, a zaviedla plávajúce ceny lístkov: podobne ako v aerolíniách pri nich cena rástla s tým, ako rýchlo sa vypredávali v danom spoji miesta.
Väčšina zmien sa však neosvedčila a do dnešných dní prežili už len bezplatné noviny a minerálky.
Danko: Je to neslovenský špekulant
RegioJet bol špecifický aj v tom, že ako prvý dopravca začal Slovákov voziť za vlastné peniaze. Na rozdiel od ZSSK nemohol počítať s veľkorysou podporou štátu, ani s tým, že bude môcť ponúknuť zľavy Roberta Fica pre študentov a dôchodcov.
Namiesto toho nasadil podnákladové deväťeurové ceny lístkov, ktorými sa snažil pretiahnuť maximum platiacich cestujúcich. Keď po jeho tlaku bývalý minister Ján Počiatek (Smer) koncom roku 2015 zrušil vlaky InterCity, ceny sa zvýšili. V poslednej fáze sa začínali ceny RegioJetu na úrovni 12,10 eura mimo špičky a 21,50 počas špičky.
Túto politiku mu dodnes vyčíta celý rad kritikov na čele s predsedom SNS Andrejom Dankom, ktorý RegioJet označuje za špekulanta.
„Dovolili sme súkromníkovi, ktorý sem nosí repasované vlaky, aby si zobral čerešničku v podobe trasy Bratislava – Košice. A potom v okamihu, keď sme zrušili vlaky InterCity, zdvihol ceny,“ hovoril Danko v televízii.
Na druhej strane, Danko a spol. už nedodávajú podstatný fakt, že RegioJet aj po zdražení stál menej, než koľko stáli vlaky InterCity pred jeho príchodom. Ich bežné ceny sa pôvodne začínali pri 24 eurách, prípadne na 16 eurách pri rezervácii aspoň deväť dní vopred. Dnes sa vo všetkých dňoch blížia cenám RegioJetu.
Železničný low-cost
Agresívna cenová politika zároveň nútila RegioJet fungovať ako skutočný low-cost. To znamenalo šetriť náklady, kde sa len dalo. Začínalo sa to pri maličkostiach, ako boli úsporné polovičné porcie bezplatných nápojov, či nie vždy čerstvé suši.
Zásadnejšie pre cestujúceho už bolo, že RegioJet nemal na trati žiadne záložné súpravy, pritom ich obehy mal pri niektorých spojoch nastavené úplne nadoraz. Súprava mala pobudnúť v cieľovej stanici len minimálny čas a hneď zase vyraziť späť.
To však znamenalo, že keď mal vlak pri rannej jazde do Košíc poruchu, ktorá spôsobila výrazné meškanie, tak toto meškanie sa automaticky prenieslo aj na poobedný spoj. Navyše, pri takomto časovom sklze posádka nestíhala vagóny ani len poriadne vyčistiť a už vôbec nemohla odstrániť napríklad poruchy na toaletách.
„Nie sme ideálny dopravca, sme však lepší než štátny. Štátny dopravca má nulové služby, maximálne rozdá minerálky, tak čo môže ‚p*srať‘? Nič,“ obhajoval sa nedávno Jančura v rozhovore pre Denník N.
Hneď však Jančura pridal aj niektoré čísla, ktoré majú dokazovať, že ako dopravca bol na Slovensku obľúbený.
„Štátne IC vlaky v čase svojho vrcholu odviezli len 690-tisíc cestujúcich ročne, my sme vlani s menším počtov spojov odviezli až 1,1 milióna ľudí,“ dodal Jančura.
Po ekonomickej stránke však mohol počítať len straty. Za rok 2015 prerobil na Slovensku 5,5 milióna eur, k nule sa podľa Jančuru začal blížiť až minulý rok. V praxi teda RegioJet na linke Bratislava – Košice nechal niekoľko miliónov eur, ktoré vykrýval väčšinou z toho, čo zarobili Jančurove firmy v domovskom Česku.
Rozhodnutie ukončiť linku do Košíc napokon prišlo pri poslednej zmene grafikonu v decembri 2016. RegioJet v tom čase otvoril novú linku Bratislava – Brno – Praha, na ktorú stiahol svoje najlepšie vozne.
Zároveň sa mu vrátila konkurencia v podobe štátnych vlakov InterCity, za ktoré sa zasadzoval najväčší bojovník proti RegioJetu, Andrej Danko.
„Minulý rok nám chýbalo už len desať percent v tržbách, aby sme jazdili na nule. Potom sa však vrátili IC vlaky a už sme nevideli šancu, ako sa dostať do zisku. Bol to pre nás posledný impulz na odchod,“ dodal Jančura.
Inšpirácia pre štátnu firmu
Na obnovených IC vlakoch je však zároveň vidieť, čo všetko dokázala konkurencia štátneho dopravcu naučiť. ZSSK totiž zistila, že jej už nestačí fungovať len na zotrvačnosti, ale musí ponúknuť aj nejakú skutočnú inováciu.
Od RegioJetu sa naposledy pokúsila odlíšiť iným biznis modelom, ktorý bol založený na rýchlosti. V IC vlakoch dočasne zoškrtala viaceré stanice a všetko podriadila dojazdu do Košíc za 4 hodiny 42 minút. Pred RegioJetom jazdila rovnakú trasu za 5 hodín a štyri minúty. Isté pokroky robí ZSSK aj pri svojom internetovom predaji. Aj vo vlaku InterCity si už môže zákazník rovno zakliknúť konkrétne miesto, kde bude sedieť. Do budúcna sľubuje odstrániť aj zdĺhavé zadávanie osobných údajov pri rezervácii lístkov, čím sa tento týždeň na svojom Facebooku pochválil vicepremiér pre informatizáciu Peter Pellegrini (Smer).
A napokon, podľa vzoru RegioJetu (a iných súkromných dopravcov) upravila ZSSK aj svoju cenovú filozofiu. Vo vlakoch InterCity sa cena odvíja od toho, či ide o takzvaný slabý deň, alebo silný – nie podľa toho, ako rýchlo sa lístky vypredávajú alebo ako dlho dopredu si ich cestujúci rezervuje, ako to bolo v minulosti.
Danko a národný prepravca
Je pravdepodobné, že v inováciách sa štátna firma bude snažiť pokračovať aj v budúcnosti. Tlačiť na to bude už len samotný Andrej Danko, ktorý sa ani netají tým, že je v priamom kontakte s vedením ZSSK, hoci ako predseda parlamentu na to nemá žiadne kompetencie.
Danko totiž vie, že svojím tlakom na RegioJet pobúril množstvo jeho zákazníkov, a tak aspoň verejne sľuboval, že dohliadne na ďalší rozvoj štátneho dopravcu.
„Bavil som sa ich manažmentom o 60-miliónovej dotácii, ktorú dostanú na nové vlaky. Prikladám význam tomu, aby sa ZSSK zodvihla a fungovala ako hrdý dopravca,“ hovoril Danko v TA3.
Fotografie: RegioJet vs InterCity
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
