Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Počet turistov v Chorvátsku opäť stúpol, viac pri Jadrane dovolenkovalo aj Slovákov

Dubrovník patrí medzi najnavštevovanejšie mestské destinácie Chorvátska. Foto N - Miro Čevela
Dubrovník patrí medzi najnavštevovanejšie mestské destinácie Chorvátska. Foto N – Miro Čevela

Viac turistov prišlo opäť aj zo Slovenska – vlani to bolo viac než 411-tisíc oproti necelým 396-tisícom v roku 2015.

Chorvátsko zostáva turistickou destináciou, ktorej návštevnosť každoročne stúpa. Vlani tu dovolenkovalo 16 351 164 turistov, čo je o viac než dva milióny (14,1 milióna) viac než v roku 2015.

Viac turistov prišlo opäť aj zo Slovenska – vlani to bolo viac než 411-tisíc oproti necelým 396-tisícom v roku 2015. Počet prenocovaní stúpol asi o 800-tisíc na 2 793 922. Novú štatistiku za minulý rok poskytlo Chorvátske turistické združenie.

Počet turistov

1. Nemecko  2 378 348
2. Slovinsko 1 428 453
3. Rakúsko s 1 311 855
4. Taliansko 1 114 533
5. Poľsko 788 90
6. Česko 730 863 
…..
8. Slovensko 411 216 

Zdroj: HTZ 

V počte turistov v Chorvátsku sa poradie na prvých troch miestach nezmenilo. Najviac ich prišlo z Nemecka, Slovinska, Rakúska. Zatiaľ čo vlani bolo na štvrtom mieste Česko, tento rok skončilo v počte turistov až šieste, hoci ich bolo tiež viac ako sezónu predtým.

Na štvrté miesto sa pretlačili Taliani a za nimi nasledujú Poliaci.

V rámci miestnych destinácií prevažuje stále pobrežie, najobľúbenejšia je Dalmácia, kam pricestovalo sedem miliónov turistov.

Vo vnútrozemí z celkového počtu dovolenkovali necelé dva milióny ľudí.

Stála destinácia

Úspech chorvátskeho pobrežia ovplyvňuje viacero faktorov. Ku klasickým ako je dostupnosť autom, vzdialenosť – čo využívajú najmä na predĺžené víkendy obyvatelia susedných krajín ako Slovinsko, Rakúsko či Taliansko a tí sú aj najčastejšími návštevníkmi, sa pridala aj celková bezpečnostná situácia.

Doplatilo naň napríklad Turecko, ktorému klesli príjmy takmer o 30 percent, pričom Ankara zaznamenala prepad aj za rok 2015. Záujem zahraničných turistov klesá pre hrozbu teroristických útokov v krajine.

To potvrdzuje aj dlhoročná vedúca zastúpenia Chorvátskeho turistického združenia na Slovensku Nora Henterová.

„Návštevnosť stúpa každoročne vďaka už všeobecne známym prednostiam Chorvátska – čisté more, zelené členité pobrežie, dobrá dostupnosť autom a hlavne v ostatných rokoch výrazne sa zlepšujúca  ponuka a úroveň služieb. V ostatných rokoch má vplyv na návštevnosť nesporne aj komplikovaná geopolitická situácia vo svete, ktorá turistov motivuje predovšetkým  na výber čo najbezpečnejších destinácií.“

So stúpajúcim záujmom o Chorvátsko stále počíta aj miestne ministerstvo. „Máme ambiciózny plán, do roku 2020 plánujeme príjmy z cestovného ruchu vo výške 14 miliárd eur,“ povedal ešte v júni minister Anton Kliman a netvári sa, že by plán nemali splniť.

Už vlani otvorili asi 40 hotelov, tento rok otvoria ďalšie.

Ubytovanie v súkromí s viac než 500-tisíc lôžkami je síce hlavnou ponukou Chorvátska,  ale tvorí len 15 percent celkového zisku v oblasti turistického ruchu, píše Slobodná Dalmácija. Hotely s počtom 163-tisíc lôžok asi 50 percent z príjmov.

Turistické združenie sa chce aj preto sústrediť najmä na prezentáciu krajiny ako celoročnej dovolenkovej life-style destinácie, s ponukou ako kultúra, história,  turistika, šport, zábava, eno-gastro, dodáva Henterová.

Čísla cez eVisitor

Chorvátske turistické združenie a miestne ministerstvo cestovného ruchu využívajú na zbieranie údajov informačný systém eVisitor.

Je rozšírený na všetky typy ubytovania, napríklad aj na lodiach, nielen na komerčné ako v prípade štatistík ministerstva. Keďže je online, poskytuje informácie v reálnom čase a obsahuje údaje dĺžka a miesto pobytu, pohlavie, vek, trvalý pobyt či druh ubytovacieho zariadenia.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov
  • Gastrolístky: Až 70 % firiem v prieskume bolo za ich zrušenie alebo využívanie ako alternatíva k finančným príspevkom na stravovanie
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Letectvo: Boeingy 737 Max stopnuté po nehodách by sa mohli do konca roka vrátiť do prevádzky
  • Pandémia: Podľa Gatesa budú dôsledky väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie
  • Obchod: Črtá sa súboj o ochrannú známku Prior
  • Poľsko: Posledné uhoľné bane zavrú v roku 2049, dovtedy bude vláda ťažbu dotovať

Matovič má v hlave nápad, ako vytlačiť Pentu, chce zlúčiť sociálne a zdravotné poistenie

Foto - TASR
Foto – TASR

Igor Matovič zvažuje nápad zlúčiť zdravotné a sociálne poistenie, čím by z verejného zdravotného poistenia vytlačil Pentu. O myšlienke vytvoriť úplne nový systém povinného poistenia hovoril premiér v posledných dňoch s viacerými kolegami. „Do detailov to ešte rozpracované nemáme, táto filozofia je však podľa mňa správna,“ potvrdil úvahy aj predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Prieskum ukázal, že podnikatelia by gastrolístky zrušili alebo ponechali iba ako alternatívu k peniazom

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Väčšina podnikateľov by gastrolístky zrušila alebo ich nechala ako alternatívu k finančnému príspevku na stravovanie. V prieskume medzi vyše 800 firmami bolo za to 70 % oslovených. Samotné reštaurácie ešte viac ako zmeny v gastrolístkoch trápi výška DPH, cena práce, pravidelne rastúce príplatky a byrokracia.

Minúta po minúte

Ropa sa na svetových trhoch zlacňuje, severomorský Brent okolo 17.30 strácal 0,4 % na 41,78 dolára za barel, americká WTI 0,5 % na 40,10 dolára. Cena suroviny tak smeruje k týždennému poklesu okolo 3 % a zrejme aj k poklesu za celý mesiac.

V prípade Brentu by išlo o prvý mesačný prepad za pol roka.

„Tento mesiac nebol pre trh s ropou priaznivý,“ konštatoval Stephen Brennock zo spoločnosti PVM.

„Nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom, obnovené plošné karanténne opatrenia, spomalenie hospodárskeho rastu a pozastavené rokovania o súbore opatrení na podporu americkej ekonomiky – to všetko brzdí krehkú obnovu dopytu po rope,“ dodal. (čtk)

Nahnevaní indickí farmári druhý deň blokovali cesty a železnice na protest proti agrárnej reforme. Podľa ich názoru ich vydá na do rúk poľnohospodárskym konglomerátom.

Informoval o tom portál denníka Financial Times.

O čo ide: Nový súbor zákonov schválený v parlamente má za cieľ zbaviť trh s poľnohospodárskymi komoditami obmedzení a ruší starú legislatívu, ktorá farmárom káže predávať vypestované plodiny licencovaným priekupníkom na vládou kontrolovanom trhu. Farmári sa však obávajú, že sa ich pozícia teraz ešte zhorší.

Na štrajky vyzvali podľa BBC takmer všetky odborové organizácie združujúce farmárov v poľnohospodárskom štáte Pandžáb na severe Indie. Fotografie zachytávajú protestujúcich, ako ležia na koľajniciach, stoja vo veľkých skupinách na cestách alebo pália pneumatiky.

Premiér Naréndra Módí tvrdí, že slobodnejší trh otvorí poľnohospodárom dvere k vyšším ziskom, pretože si budú môcť vybojovať lepšiu cenu vďaka vyššiemu počtu možných zákazníkov.

„Indického farmára desiatky rokov zväzovali rôzne obmedzenia a šikanovali priekupníci,“ napísal Módí na Twitteri. Nový zákon podľa neho farmárov od týchto strastí oslobodí.

Čoho sa farmári boja: Predovšetkým v štátoch Pandžáb a Haríjána však plánovaná reforma vyvoláva obavy, či bude štátom vlastnená spoločnosť Food Corporation of India ďalej nakupovať vypestované produkty za cenu stanovenú štátom, čo bol systém, ktorý dosiaľ farmárom zaručoval aspoň minimálne zisky.

Demonštrujúci farmári majú strach, že sa pre dereguláciu dostanú do zraniteľného postavenia voči veľkým spoločnostiam a ich možnosti na rokovania sa ešte zhoršia.

„Proti týmto novým zákonom budeme protestovať, kým budeme nažive, pretože nás zničia,“ hovorí jeden z pestovateľov pšenice a ryže z Pandžábu. „Nový systém nás zotročí ešte viac než Briti, vydá nás na milosť a nemilosť súkromným obchodníkom,“ tvrdí. (čtk)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ministerka Remišová sa stretla so zástupcami Slovenskej klimatickej iniciatívy a iných zelených organizácií. „Som presvedčená, že zmenu klímy nemožno bagatelizovať a už vôbec nie popierať,“ povedala a dodala, že na Slovensku zomrie ročne predčasne 5000 ľudí v dôsledku znečisteného ovzdušia.

Podľa ministerky už dávno neplatí, že zodpovednosť k životnému prostrediu predstavuje brzdu ekonomickému rastu. (tasr)

Krajiny EÚ na čele s Nemeckom vinia europarlament z ohrozenia plánu obnovy po koronakríze. Poslanci napríklad trvajú na tom, aby bol prístup k peniazom podmienený dodržiavaním zásad právneho štátu. Žiadajú aj nové dane.

„Bez rýchlej všeobecnej dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o viacročnom rozpočte na roky 2021 – 2027 riskujeme oneskorenie ozdravného plánu,“ upozornil nemecký veľvyslanec pri EÚ Michael Clauss.

Clauss vyjadril znepokojenie z pomalého napredovania rokovaní medzi inštitúciami EÚ. Rokovania treba podľa neho urýchliť, a preto členské štáty navrhli europoslancom, aby pracovali aj cez víkendy.

Európsky parlament už dal najavo, že suma vo výške 1,074 bilióna eur pre budúci sedemročný rozpočet je podľa neho nedostatočná.

Poslanci okrem toho požadujú záruky na vytvorenie nových zdrojov pre európsky rozpočet, napríklad v podobe nových daní v oblasti životného prostredia či pre digitálny sektor.

Najviac nespokojnosti prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu.

Nemecký veľvyslanec pri EÚ však upozornil, že fond na obnovu a sedemročný rozpočet sú „politicky a technicky neoddeliteľné“. To znamená, že ak europoslanci nezahlasujú za dohodnutú podobu dlhodobého rozpočtu, všetko sa zablokuje a ohrozený bude aj ozdravný plán, ktorý má zachrániť a zároveň zmodernizovať európsku ekonomiku.

O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového samitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Clauss zdôraznil, že krajiny EÚ vedú o tejto otázke „intenzívne a komplikované diskusie“. Nemecko sa podľa neho chystá predložiť návrh, ktorý sa bude týkať najmä zavedenia sankčného mechanizmu EÚ pre zneužívanie európskych fondov. (tasr)

Chceme zvýšenie recyklačných poplatkov, odkazujú výrobcom obce a mestá v liste, pod ktorý sa podpísala Únia miest Slovenska, ZMOS, zberové spoločnosti aj Priatelia zeme. Výrobcovia podľa nich klamú, keď tvrdia, že cenu tovarov by to drasticky zvýšilo. Pôjde najviac o pár centov, odkazujú.

Harley Davidson sa sťahuje z Indie, ktorá je najväčším motocyklovým trhom na svete. Firma vyrába v Indii motorky od roku 2011, z trhu ju vytláča konkurencia miestnej značky Hero či japonskej Hondy.

Ikonická americká značka motoriek ukončí výrobu v továrni Bawal na severe Indie, prepustí 70 ľudí a masívne obmedzí predajné aktivity.

V Indii sa ročné predá približne 17 miliónov motocyklov a skútrov. Hoci ide o lacnejší trh než v prípade iných rozvíjajúcich sa krajín, zahraniční výrobcovia vozidiel sa na ňom ťažko presadzujú.

V roku 2017 sa z Indie stiahla automobilka General Motors, Ford vlani súhlasil s prevodom väčšiny indických aktív do spoločného podniku s miestnym výrobcom Mahindra & Mahindra. (bbc)

Maďarské strany tvrdia, že vládny rebríček priorít výstavby a opráv ciest nezohľadňuje ľudí na juhu a východe. List ministrovi Doležalovi napísali spoločne SMK, Spolupatričnosť a Most, ktorý do volieb viedol ministerstvo dopravy.

„Po zverejnení strategického dokumentu je nad slnko jasné, že diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj južných regiónov, nie sú prioritou tejto vlády. Až na nepatrné výnimky sa nachádzajú až v druhej päťdesiatke jej zoznamu,“ napísal predseda Mosta-Híd László Solymos.

Práve Most mal v predchádzajúcom volebnom období ministra dopravy. Za Árpáda Érseka štát vyhlásil verejné obstarávanie na tunel Soroška neďaleko Rožňavy, hoci vládni analytici ho považovali za pridrahý. V zozname priorít je teraz na 56. mieste.

Predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes kritizuje aj to, že obchvat Komárna, ktorý by okrem iného nadviazal na nový most do maďarského Komáromu, sa ocitol na 83. mieste.

Ministerstvo pod vedením Andreja Doležala (Sme rodina) podľa TASR odpovedalo, že nevidí dôvod reagovať na vyhlásenia mimoparlamentných strán.

Priority schválila vláda tento mesiac, nasledovať by mal presnejší harmonogram. Most-Híd, SMK a ďalšie strany sa pokúšali pred voľbami dohodnúť na jednotnej kandidátke, čo sa im nepodarilo, a nedostali sa do parlamentu. (e, tasr)

Očakávania nemeckých exportérov sa v septembri vyšplhali najvyššie za takmer dva roky. Optimizmus výrazne stúpol v chemickom priemysle či vo výrobe elektrických zariadení, s nárastom tržieb zo zahraničia počíta tiež automobilový priemysel.

Index exportných očakávaní, ktorý zostavuje inštitút Ifo, vzrástol na 10,4 bodu z augustových 5,5 bodu a dostal sa najvyššie od októbra 2018. V apríli sa pre obavy z dôsledkov koronakrízy prepadol na viacročné minimum mínus 49,6 bodu.

Nemecký exportný priemysel ťaží z oživenia výroby v mnohých dôležitých odberateľských krajinách. „Strojárstvo zatiaľ nepočíta so žiadnym veľkým nárastom, firmy v tomto odvetví sú opatrnejšie,“ hovorí šéf Ifo Clement Fuest. Výrazný pokles tržieb predpokladajú výrobcovia odevov a obuvi.

Inštitút tento týždeň zlepšil výhľad nemeckého hospodárstva v tomto roku, počíta s poklesom HDP o 5,2 %. V 2. štvrťroku ekonomika klesla vplyvom koronakrízy o rekordných 9,7 %. (čtk, reuters)

Výrobcovia nápojov a obchodné reťazce žiadajú ministerstvo životného prostredia, aby rýchlo vybralo správcu zálohového systému na jednorazové plastové obaly. Reagovali tak na schválenie novely zákona o odpadoch, ktorá posunie zálohovanie z roka 2023 na rok 2022.

„Základnou podmienkou platného zákona je, aby ministerstvo vybralo správcu zálohového systému, ktorý bude povinný vytvoriť, spravovať a financovať zálohový systém,“ uviedli v spoločnom stanovisku Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR.

„Na základe skúseností z krajín, kde zálohovanie roky úspešne funguje, vieme, že po zriadení neziskovej organizácie – správcu zálohového systému – vyžaduje samotné vytvorenie celonárodného systému zálohovania viac ako jeden rok, vzhľadom na komplexnosť celého procesu,“ dodali.

Posledné uhoľné bane v Poľsku sa po dohode vlády s odbormi zatvoria v roku 2049, dovtedy bude štát ťažbu subvencovať. Dohoda na postupnom ukončení ťažby uhlia ukončí tohtotýždňový podzemný protest dvoch stoviek baníkov.

Poľská vláda plánuje urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 5,6 miliardy eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.

Uhlie sa na produkcii elektriny v Poľsku podieľa takmer 80 %. V roku 2030 sa má jeho podiel znížiť na 37 až 56 % a v roku 2040 na 11 až 28 %. Predchádzajúce verzie plánu počítali s pomalším tempom.

Podľa odborového predáka Dominika Kolorza znamená ukončenie ťažby uhlia likvidáciu jedného z najväčších odvetví v poľskej histórii. (čtk)

Európska komisia zabojuje o to, aby Apple musel doplatiť Írsku na daniach 13 miliárd eur. Komisia sa rozhodla, že podá odvolanie proti júlovému verdiktu súdu, ktorý zrušil jej nariadenie o povinnosti doplatiť dane.

Eurokomisia v roku 2016 dospela k záveru, že Apple získal medzi rokmi 2003 až 2014 od Írska neoprávnené daňové zvýhodnenie, a preto nariadila doplatenie daní.

Tribunál súdu EÚ však v júli rozhodol, že Apple peniaze doplácať nemusí. Podľa neho sa EK nepodarilo preukázať, že by americkej firme boli poskytnuté výhody v rozpore s právom Únie.

Komisia sa voči záveru tribunálu teraz odvolá na súdnom dvore, čo je najvyššia súdna inštancia EÚ.

Ako reaguje Apple

Apple uviedol, že si odvolanie preštuduje, keď ho obdrží. Závery tribunálu podľa firmy dokazujú, že vždy dodržiavala írske daňové zákony. „Fakty sa odvtedy nezmenili. Tento prípad nikdy nesúvisel s tým, aké vysoké dane platíme, ale skôr s tým, kde ich máme platiť.“

Apple už pred rokom vyhlásil, že požiadavka EK je „mimo reality i zdravého rozumu“. Podľa Bruselu Apple platil v Írsku zo svojich európskych ziskov dane od 1 % v roku 2003 do 0,005 % v roku 2014.

Dublin tvrdí, že Apple na daniach platil to, čo mal, a žiadnu nepovolenú štátnu pomoc nedostal. (čtk, reuters)

Stopnuté lietadlá 737 Max by sa mohli vrátiť do prevádzky do konca roka

Regulátori by v novembri mohli povoliť obnovenie prevádzky lietadiel Boeing 737 Max, stroje by sa tak mohli vrátiť do služby do konca roka. Celosvetový zákaz lietania majú od marca 2019, úrady ich stopli po dvoch tragických nehodách.

„Prvý raz za rok a pol môžem povedať, že koniec práce okolo lietadiel Max je na dohľad,“ vyhlásil šéf európskej agentúry pre bezpečnosť letectva EASA Patrick Ky. Predpokladá, že agentúra zruší zákaz lietania 737 Max krátko po americkom federálnom úrade pre letectvo FAA.

Ky upozornil, že povolenia na štátnych úrovniach, ktoré potrebujú jednotlivé aerolinky na obnovenie prevádzky 737 Max v Európe, by si mohli vyžiadať o niečo viac času.

Dôsledky problémov 737 pre Boeing

Boeing v januári zastavil výrobu lietadiel 737 Max z dôvodu prieťahov pri získavaní povolení od regulátorov. Problémy okolo tohto typu lietadiel už firmu stáli viac ako 18 miliárd dolárov.

Tento rok navyše výrobcov lietadiel tvrdo zasiahla koronakríza, ktorá prudko obmedzila leteckú dopravu. Boeing na konci mája oznámil, že plánuje zrušiť 10 % pracovných miest, čo sa dotkne 16-tisíc zamestnancov. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať