Šéfka komory sestier: Minister Drucker neurobil pre sestry nič

Hovoríte, že na Slovensku chýba 12-tisíc sestier. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker tvrdí, že ich chýba 2000. Prečo máte také rozdielne čísla?

Nezistili sme, odkiaľ má pán minister čísla, a sme veľmi prekvapení číslom, ktoré hovorí. V lete uvádzal 7000 a teraz sme skončili na 2000. Treba sa ho opýtať.

Vnímate to tak, že chce zakryť, že tu je problém s nedostatkom sestier?

Jednoznačne áno. Vážny problém s nedostatkom sestier pocítia najmä pacienti. Budem trochu pejoratívna: Ak nemáme dosť autoservisov, nebudeme mať kde opraviť auto. Ak nemáme dosť kaderníčok, budeme chodiť bez frizúry, ale bez toho sa zaobídete. Zdravotníctvo je špecifické, bez starostlivosti o pacientov sa nezaobídete.

Nedostatok sestier sa podľa vás prejavuje aj tak, že sa jedna sestra musí starať o 30 pacientov. Ktoré oddelenia sú na tom najhoršie?

Je to od nemocnice k nemocnici iné. Na akútne oddelenia sa snažia presúvať sestry, aby ich bolo dosť. Tam sa nedá fungovať, ak by ich bolo málo. Ide napríklad o pooperačné oddelenia, ARO. Potom trpia oddelenia ako interné, kožné a podobne. Ak chýbajú sestry napríklad v Česku, oddelenie sa zatvorí. U nás sa snažia nedostatok zakryť tým, že tlačia sestry, aby sa starali o viac pacientov. My však musíme byť na oddelení, pri pacientoch. Nedá sa to urobiť tak, že dnes nepríde jedna sestra do služby, lebo má 200 hodín nadčasu, tak ju nik nenahradí. Príde sestra a bude na oddelení robiť sama.

Ako to zvládne jedna sestra, ak by tam mali byť dve?

Napríklad jej tam dajú asistenta alebo sanitára. Nejako to skúsia vykompenzovať, ale niekde sa to nedá. V Košiciach napríklad zatvorili časť neurologického oddelenia a metabolickú jednotku intenzívnej starostlivosti, lebo nemali sestry. Dodnes ich neotvorili.

Keď chýbali anesteziológovia v nitrianskej nemocnici, bol to veľký problém. Prišiel ho riešiť aj minister, opoziční poslanci hovorili o odvolaní riaditeľa. Keď chýbajú sestry, nič sa nedeje, nik o tom nevie. Prečo?

Lebo sestry sú naučené, že sa im stále pridáva práca a ony sa tvária, že to zvládnu. Malo by to byť tak, že ak sestra príde do práce a má 20 pacientov, aj keby sa mala starať o 15, má zavolať vrchnej, aby jej zabezpečila kolegyňu, lebo sa o 20 pacientov nedokáže postarať. Naše sestry to neurobia, lebo boli naučené, že sa im pridáva práca, a akoby sa nestihli zorientovať. A dnes majú 30 pacientov a všetci sa tvária, že to je v poriadku.

Ak má sestra 30 pacientov, tak ich môže ohrozovať, lebo sa o nich nezvláda postarať. Nemala by sa ozvať aj preto, aby boli v bezpečí?

Určite sa niečo môže stať. Sestra len hasí, čo treba rýchlo vyriešiť, potom nie je urobená práca, ktorú by mala urobiť, a pacienti sú nespokojní. Nespokojnosť smerujú na sestru, lebo ona im nedala, čo mali dostať. Pacienta nezaujíma, že to sestry nezvládajú. Sestry prichádzajú z práce vyčerpané, unavené a na druhý deň ich čaká nočná služba. Ani si nestihnú oddýchnuť a zas sú v tom kolotoči. Hovorila som im: prídete do práce, zavolajte vrchnej, že vás nie je dosť. Ak to urobíte raz, viackrát sa to nestane. Ale vrchná povie, že nemá dať koho do služby, musí robiť sama, lebo jedna kolegyňa ochorela, druhá má voľno. Mám ju stiahnuť z voľna? Ja jej to neurobím a sama sa radšej budem starať o 30 pacientov. My sestry sme málo asertívne. Nevieme povedať, že nie sme schopné postarať sa o 30 pacientov. Svoju prácu podceňujeme a potom ju vnímajú, akoby nebola dôležitá. Problém je na oboch stranách – u zamestnávateľov, že tlačia na to, aby sa sestry starali o viac pacientov, ako by mali, a na druhej aj sestry by mali viac tlačiť, na to, aby sa starali o toľko pacientov, koľko zvládnu.

Koľko majú dnes sestry nadčasov?

Závisí to od zamestnávateľov. Tí sa snažia tlačiť nadčasy dole, a tak urobia to, že dnes máte 30 pacientov, na ktorých ste sama, a zajtra by ste na nich mohli byť dve, ale kolegyňu pošlú domov, aby nemala toľko nadčasov. Ale sú nemocnice, kde majú aj 200 hodín nadčasov, takže sú v jednom týždni miesto 40 hodín v práci 50. Tieto nadčasy im nepreplácajú, lebo nemajú peniaze.

Ak to funguje, ako hovoríte, tak nemocnice nedodržiavajú minimálne personálne zabezpečenie.

Nikto to nekontroluje, nezažila som kontroly. Preto sme vyzvali ministra, aby aspoň vo svojich nemocniciach urobil kontroly personálneho obsadenia. Mali by to urobiť aj u súkromných. Ten, kto vydá povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, by to mal aj kontrolovať. Na druhej strane by mali aj poisťovne kontrolovať, či nemocnice poskytujú kvalitnú starostlivosť.

S nedostatkom lekárov bol problém v Nitre a Žiline, tam ich bolo najviac počuť. Ako je to z pohľadu sestier, kde najviac chýbajú?

Rovnaký problém je v štátnych a neštátnych nemocniciach. Nie je to o tom, že by zamestnávatelia nechceli viac sestier, v tejto fáze by už asi aj chceli, ale sestry nie sú. Je to problém aj veľkých, aj malých nemocníc. Keď som sa stretla s námestníčkami pre ošetrovateľstvo, každá hlásila, že má nedostatok.

Čo pre sestry za takmer rok vo funkcii urobil minister Drucker?

Myslím, že pre sestry reálne neurobil nič. Vytvoril odbor ošetrovateľstva, ale nemyslím si, že to bolo pre sestry, ale pre lepšiu komunikáciu sestier s ministerstvom. Ministerská sestra má svoju agendu, ktorú rieši. Časť práce sa na ňu presunula. Po odbornej úrovni ju rieši veľmi dobre. Toto je pozitívne.

Sklamal vás?

Do tejto chvíle nemôžem byť nadšená jeho pôsobením. Tak ako sme upozorňovali na rozpočet, s ktorým bol v úvode spokojný, teraz hovorí, že ho treba otvoriť, kvôli Všeobecnej zdravotnej poisťovni. My sme upozorňovali, že peňazí treba dať do systému viac, kým sa opatrenia, ktoré navrhuje, naplnia alebo nenaplnia.

Keď sa ministra pýtajú na zákon o platoch sestier, nikdy nepovedal, že vám ho dá. Hovorí skôr o zásluhovosti. Lekári takýto zákon majú a aj na pohotovostiach sa má zákonom garantovať príjem. Ako to hodnotíte?

Je to diskriminácia ostatných zdravotníckych pracovníkov. Ak pri jednej kategórii sa dá stanoviť výška platu, prečo by sa nedala pri druhej? Všetci pracujeme vo verejnom záujme a z verejných zdrojov. Keď minimálnu mzdu môže určovať zákon, tak aj ostatné mzdy, minimálne zamestnancov vo verejnom zdravotníctve, by mal určiť zákon, lebo sa nemôžeme spoľahnúť na to, že zamestnávateľ dá takú mzdu zamestnancovi, akú by si zaslúžil.

Minister hovorí, že vám stúpli mzdy. Koľko dnes zarábajú sestry?

Reálne sestrám mzdy nestúpli. Stúpli mzdy zo zákona, od januára minulého roku. Stúpla len základná mzda, ale reálne im odobrali osobné príplatky, príplatky za soboty a nedeľu, za zmennosť. Reálne nemajú viac.

A koľko zarábajú?

Priemerná základná hrubá mzda je 715,23 eura, to je sestra so základným vzdelaním. 750 má sestra s certifikátom a 847 eur sestra so špecializáciou. V Česku je základná mzda prerátaná na eurá 707 eur a každé dva až štyri roky sa im zvyšuje mzda podľa odpracovaných rokov. Tam teraz prijali zákon, ktorým zvýšia mzdy sestrám, lebo ich je málo.

Keď sa hovorí o tom, že by sestry mali viac zarábať, mnoho ľudí sa ozve, že prečo, keď nevedia pacientom pomôcť, nie sú milé ani ochotné.

Ako môžem byť milá, keď som včera bola 12 hodín v službe a dnes prídem do nočnej služby a mám tam 30 pacientov? A nestihla som si ani oddýchnuť. Ja sa stíham usmievať, keď viem, že sa mám starať o 15 pacientov. Sestry sú vyhorené, ich už tá práca nebaví. Ja som chodila do práce veľmi rada, tešila som sa na to. Ale teraz mám stiahnutý žalúdok, čo tam nájdem a ako to zvládnem. Chápem pacientov, lebo oni chcú to, na čo majú nárok. Ale my mu to nemáme ako zabezpečiť, lebo to nezvládame. Ale poviete, že to nezvládate, a povedia vám, aby ste odišli.

Už prepustili sestru, lebo sa kriticky ozvala?

Nikdy nie preto, že sa ozvala, ale našiel sa dôvod. Zamestnávateľ si povedal, že tu nepotrebuje rebelku, ktorá bude robiť rozruch medzi ostatnými. A tak nastal mobing a odišli. Máme také prípady.

Kde sa to stalo?

Je to v nemocniciach aj v ambulanciách.

Minister chce rušiť oddelenia a špecializovať nemocnice. Nie je to spôsob, ako vyriešiť nedostatok sestier?

Zrušenie akútnych oddelení neznamená, že vyriešime problém nedostatku sestier. Ak zruší akútne, musím niekde vytvoriť chronické lôžka. Nemôže sa stať, že 60-ročného pacienta po dvoch dňoch po operácii prepustím do domácej starostlivosti, ako sa to deje dnes. Agentúry nemáme, nemáme lôžka na dlhodobú starostlivosť a potom sa títo pacienti presúvajú do ambulancií. Tak to nemá fungovať. Ak systém nenastavíme tak, že máme akútne, chronické, dlhodobé lôžka a domácu starostlivosť, nevyriešime to. Nemáme tých ľudí kam dať.

Kde končia dnes?

V zariadeniach sociálnych služieb. Ale sestier tam nie je dosť. Pozrite sa, ako tie zariadenia vyzerajú. Títo ľudia tam nemajú čo robiť. V zariadeniach sociálnych služieb má byť babička, ktorá si celý deň lúšti osemsmerovky, išla by na výlet, hrala by sa človeče. Toto sú zariadenia sociálnych služieb. Ale nie to, čo je dnes, keď sú tam dlhodobo ležiaci pacienti. Kvôli nim treba veľa sestier, ktoré by ich mali polohovať, kŕmiť. Tí ľudia dnes ani nevidia denné svetlo.