Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Smer sľuboval internátom 50 miliónov, doteraz ich nevideli a hasia havarijný stav budov

Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič
Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vysokoškolskí študenti bývajú často v päťdesiatročných budovách, ktoré nie sú zateplené ani poriadne zrekonštruované. Niekde majú dve sprchy na 30 študentov.

Biele bytovky s farebným pásom uprostred pôsobia dojmom klasických panelákov. Nie je to však bežný panelák, je to internát v Mlynskej doline. V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku býva 6500 ľudí, drvivá väčšina chodí na vysoké školy. Blok s farebnými pásmi je známy ako manželské internáty. Sú novoprerobené, býva v nich takmer 1100 ľudí.

Vchod do bunky, kde sú tri dvojlôžkové izby, pripomína byt. Zelená kuchynka je na chodbe, oproti je kúpeľňa a záchod s modrými kachličkami. V izbe sú sivé skrinky a žltý pracovný stôl. Nábytok je nový, bývanie v nedávno zrekonštruovanom internáte vyzerá veľmi dobre.

Manželské internáty v Mlynskej doline. Foto N - Tomáš Benedikovič
Manželské internáty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prechádzame z manželských internátov k átriovým domom postaveným v 70. rokoch. Pri pohľade z diaľky vyzerajú nízke prízemné domčeky svetlej farby ako bývanie pri Stredozemnom mori. Zblízka už vidno, že ubytovanie pre 3-tisíc ľudí potrebuje veľkú investíciu.

Ak niekto býva v tejto časti internátov, zaplatí menej, no musí rátať s tým, že o sprchu sa bude deliť aj s 30 ľuďmi. Toaleta, sprcha aj kuchyňa je na chodbe pre celé poschodie, na izbách je starý nábytok.

V nezrekonštruovaných átriových domčekoch zaplatí študent za mesiac menej ako 50 eur, za jednolôžkovú izbu na zrekonštruovaných manželských internátoch je to takmer 120 eur za mesiac.

Rekonštrukciou zatiaľ prešli štyri bloky z 18 átriových domov. „Najväčší objem peňazí by potrebovali práve átriové domčeky, ktoré si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu. V súčasnom stave sú obývateľné a zateplené, no toto riešenie je dočasné,“ hovorí riaditeľ vysokoškolského mesta Ľ. Štúra – Mlyny Univerzity Komenského Róbert Gula.

Átriové domčeky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Átriové domčeky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Gula by chcel átriové domčeky prerobiť, aby napríklad boli sociálne zariadenia na bunkách pre maximálne šesť ľudí. Zvýšil by sa komfort a prispelo by to aj k odstráneniu anonymného vandalizmu, keďže by bolo jednoduchšie identifikovať páchateľov. „V súčasnej situácii je ich odhalenie na átriových domčekoch takmer nemožné,“ hovorí Gula.

Na takú veľkú rekonštrukciu však internáty nemajú peniaze. Pomôcť mala dotácia 50 miliónov eur, ktoré Smer sľúbil ešte pred voľbami internátom na Slovensku. Bolo to jedno z opatrení, ktoré najsilnejšia vládna strana sľubovala v rámci tretieho sociálneho balíka. Smer to sľúbil začiatkom decembra 2015, v marci 2016 voľby vyhral.

Nič sa nestalo

Čo sa odvtedy stalo? Reálne nič. Ešte pred voľbami, konkrétne pred rokom, sa určil kľúč, podľa ktorého by sa 50 miliónov malo rozdeliť medzi vysokoškolské internáty. „Pred voľbami sa zároveň rokovalo s ministerstvom financií o tom, akým spôsobom by sa dala realizovať druhá časť programu, teda príspevky študentom na ubytovanie,“ opisuje bývalý minister školstva Juraj Draxler.

Veľká časť internátov je podľa neho v zúfalom stave. „Univerzity sa ich priebežne snažia opravovať, niektoré sú relatívne slušné, ale keď som sa po nástupe do funkcie išiel pozrieť napríklad do študentského mestečka v bratislavskej Mlynskej doline, bol som aj v takých traktoch, kde boli diery v stene medzi izbami alebo izbou a kúpeľňou. Bolo to hrozné,“ hovorí Draxler.

K tomu, prečo sa program napriek sľubu nerealizuje, sa mu vyjadruje ťažko. „Vzhľadom na fungovanie rezortu stačí pripomenúť nedávny problém s vypnutím databáz, možno nie je taká široká politická vôľa ako predtým natlačiť tam takýto balík peňazí. Univerzity totiž budú potrebovať asistenciu a dohľad ministerstva, z hľadiska realizácie to nie je triviálna záležitosť,“ dodáva Draxler.

Izby na zrekonštruovaných internátoch vs. átriových domčekoch

Ubytovanie na Manželských internátoch

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ubytovanie v átriových domčekoch

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na átriových domčekoch bývala pred pár rokmi aj Denisa Vidličková. Izby sa jej vtedy zdali útulné, mala dve spolubývajúce. „Steny sú často pomaľované a s opadanou omietkou. Našťastie spoločné kúpeľne na chodbe boli v rámci možnosti v dobrom stave – záchody a sprchy sa dali zamknúť a dvere mali aj kľučku. Na iných blokoch niektorí študenti nemali toľko šťastia,“ hovorí Denisa.

Väčší problém boli balkóny, ktoré netesnili, a tak cez ne v zime fúkalo. „Študenti si často pomáhajú papiermi či lepiacimi páskami a polystyrénom. Cena zodpovedala vybaveniu – najlacnejšie izby pre tri osoby boli približne za 47,50 eura aj s internetom,“ hovorí. Ak sa budú internáty prerábať, mali by sa opraviť aj chodníky, ktoré sú v „hroznom stave“.

Denisa má skúsenosti aj so zahraničnými internátmi. Nedávno sa vrátila z Varšavy. Bývala v bunke, boli tam dve izby, na každej dve osoby. V izbe sú dve postele, stolíky, stoličky, v niektorých staršie, v niektorých novšie skrine a poličky. Študent si zo skladu bielizne môže vypožičať (a na konci pobytu vrátiť) paplón, podušku, obliečky, závesy, deku, lampu, smetný kôš. Nemusí si nič kupovať, za túto službu sa nič neplatí a posteľnú bielizeň je možné vymeniť každý mesiac. Izby sú dobre zariadené, niektoré by potrebovali vymaľovať či vymeniť poličky alebo skrine. Za to platila sto eur mesačne.

Vysokoškolsé mesto v Mlynskej doline. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vysokoškolsé mesto v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Študovala aj v holandskom Groningene, ale tam nebývala na internáte. Trávila tam však veľa času s priateľmi. „Väčšina izieb bola jednolôžková, naozaj veľmi priestranná, takých 20 až 25 štvorcových metrov. Posteľ, stôl, stolička, lampa, úzka skriňa a zopár drevených poličiek,“ opisuje ubytovanie. Mesačne za to študenti platili 400 až 420 eur.

Riaditeľ z internátov Mlyny Gula hovorí, že na havarijný stav budov ministerstvo každoročne upozorňujú. „Podľa neoficiálnych informácií mali internáty v Mlynskej doline dostať približne polovicu z celkovej sumy. Bolo by to logické, pretože Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra Mlyny je najväčším študentským mestom na Slovensku. Napriek tomu nedostáva žiadne prostriedky na rekonštrukcie a nemôže prijímať ani eurofondy, pretože Bratislava je z ich prideľovania vyňatá,“ hovorí riaditeľ internátov.

Ak by dostali jednorazovú injekciu, viac peňazí by podľa neho nepotrebovali, lebo by si vedeli na seba zarobiť.
Podali si viac žiadostí o eurofondy na športoviská, zateplenie, zníženie energetickej náročnosti, všetky im zamietli s odôvodnením, že je to v Bratislave. „Paradoxom je, že hoci sme na území Bratislavy, na našich internátoch nikto z nášho hlavného mesta nebýva,“ dodáva Gula.

Ministerstvo rokuje, termíny nehovorí

Aj iné internáty čakajú na peniaze, ktoré Smer sľúbil pred voľbami. Ministerstvo školstva však dnes nedáva záruku, kedy a či sľúbené peniaze pošlú na internáty. Na čele ministerstva nie je nominant Smeru, ale SNS Peter Plavčan. A kedy školy peniaze dostanú?

„Ministerstvo školstva je pripravené vykonať kroky súvisiace s dotáciami na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Predseda vlády Robert Fico sa v najbližšom období stretne s rektormi vysokých škôl a táto otázka bude tiež jednou z diskutovaných tém,“ odpovedalo ministerstvo pred mesiacom. Stretnutie premiéra s rektormi sa odvtedy stále neuskutočnilo.

Smer na otázky o sľúbených 50 miliónoch neodpovedal. Ministerstvo financií nás odkázalo na ministerstvo školstva.
O peniazoch, ktoré Smer vysokým školám na univerzity sľúbil, rokovala ešte v polovici januára minulého roku aj Slovenská rektorská konferencia. Navrhli tam kľúč, podľa ktorého by sa mali peniaze medzi školy rozdeliť. V polovici minulého roka o tom rokovali aj s ministrom Plavčanom. „Očakávame, že prísľub bude naplnený,“ hovorí prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.

„Konkrétnu dohodu o pridelení peňazí na rekonštrukciu ubytovacích zariadení zatiaľ nemáme. Uvedený prísľub je však zo strany vlády reflektovaný a jeho plnenie bude pravdepodobne rozložené do niekoľkých rokov,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Internáty v Mlynskej doline, ktoré pod Univerzitu Komenského patria, zatiaľ podobne ako iné školy platia nevyhnutné opravy z vlastných zdrojov. Najviac vedia zarobiť na letnom ubytovaní, strave alebo aj prenájme priestorov pre firmy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Nezrekonštruovaná izba na átriových domčekoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do jedálne internáty investovali. Ročne vydajú 1,5 milióna porcií jedál. Foto N - Tomáš Benedikovič
Do jedálne internáty investovali. Ročne vydajú 1,5 milióna porcií jedál. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rektor STU: Neviem o konkrétnych krokoch

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer taký optimistický nie je. „Prisľúbené peniaze univerzity zatiaľ nedostali a informácie ktoré máme, nasvedčujú, že žiadne konkrétne kroky neprebiehajú,“ povedal. O tejto téme podľa neho rokuje len konferencia rektorov, ako rektor na také stretnutie nebol pozvaný.

„Trápi nás, že financovanie školstva nie je vnímané ako investícia do mladých ľudí a do budúcnosti Slovenska. To spôsobuje, že už dnes z krajiny odchádza študovať do zahraničia až polovica maturantov, podľa medializovanej informácie až 16-tisíc maturantov zvažuje štúdium v zahraničí, to je až tretina celého populačného ročníka,“ hovorí. Technická univerzita by na slušnú rekonštrukciu internátov potrebovala ešte 20 miliónov eur.

STU poskytuje na internátoch v Bratislave ubytovanie viac ako 5-tisíc študentom, v Trnave asi 1 200 študentom. „Napriek finančnému napätiu sa nám podarilo kompletne obnoviť jeden z dvoch blokov internátu J. Hronca, kde je 450 miest. Aktuálne prebieha tiež rekonštrukcia na ŠD Mladosť v Mlynskej doline.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Manželské internáty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze na rekonštrukciu by potrebovali aj na internátoch Družba Univerzity Komenského. Podľa ich riaditeľa Ivana Daňa by potrebovali štyri milióny eur. Do prevádzky ho dali v roku 1976.

„Sociálne zariadenia na izbách študentov, odpadové kanalizačné potrubia, stúpacie potrubia a rozvody vody a elektrického vedenia sú v pôvodnom stave,“ hovorí Daňo. Býva tam viac ako 2300 ľudí. Môžu bývať v dvojlôžkových izbách za 73 eur za mesiac alebo v trojlôžkových za 69 eur za mesiac.

Nespokojný je aj východ

„Chýbajú peniaze na rekonštrukciu starých stúpacích potrubí, rozvodov studenej a teplej vody, kanalizačného potrubia, rozvodov elektrického vedenia a na rekonštrukciu sociálnych zariadení na izbách študentov,“ hovorí riaditeľ internátu.

Internáty majú vážne problémy aj inde ako v hlavnom meste. Napríklad Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si už pripravila projektovú dokumentáciu na kompletnú rekonštrukciu internátov pre 1600 študentov, kde je zahrnuté aj zateplenie či rekonštrukcia balkónov. Potrebovali by dva milióny eur. Naposledy škola do internátov investovala roku 2015 350-tisíc na rekonštrukciu sociálnych zariadení. Študenti za mesiac platia 37 až 50 eur, podľa toho, kde bývajú a koľko ich je na izbe.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Ceny ropy vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Na jednej strane trhy podporili informácie o tretej sľubnej vakcíne proti covidu-19 a na druhej informácia o tom, že Joe Biden bude môcť začať s postupným preberaním moci.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dnes ráno dosiahla 46,60 dolára (39,16 eura) za barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 54 centov.

Je to najvyššia cena Brentu od začiatku marca, než Saudská Arábia odštartovala s Ruskom cenovú vojnu, čo viedlo k prepadu cien komodity. (tasr)

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať