Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Smer sľuboval internátom 50 miliónov, doteraz ich nevideli a hasia havarijný stav budov

Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič
Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Biele bytovky s farebným pásom uprostred pôsobia dojmom klasických panelákov. Nie je to však bežný panelák, je to internát v Mlynskej doline. V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku býva 6500 ľudí, drvivá väčšina chodí na vysoké školy. Blok s farebnými pásmi je známy ako manželské internáty. Sú novoprerobené, býva v nich takmer 1100 ľudí.

Vchod do bunky, kde sú tri dvojlôžkové izby, pripomína byt. Zelená kuchynka je na chodbe, oproti je kúpeľňa a záchod s modrými kachličkami. V izbe sú sivé skrinky a žltý pracovný stôl. Nábytok je nový, bývanie v nedávno zrekonštruovanom internáte vyzerá veľmi dobre.

Manželské internáty v Mlynskej doline. Foto N - Tomáš Benedikovič
Manželské internáty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prechádzame z manželských internátov k átriovým domom postaveným v 70. rokoch. Pri pohľade z diaľky vyzerajú nízke prízemné domčeky svetlej farby ako bývanie pri Stredozemnom mori. Zblízka už vidno, že ubytovanie pre 3-tisíc ľudí potrebuje veľkú investíciu.

Ak niekto býva v tejto časti internátov, zaplatí menej, no musí rátať s tým, že o sprchu sa bude deliť aj s 30 ľuďmi. Toaleta, sprcha aj kuchyňa je na chodbe pre celé poschodie, na izbách je starý nábytok.

V nezrekonštruovaných átriových domčekoch zaplatí študent za mesiac menej ako 50 eur, za jednolôžkovú izbu na zrekonštruovaných manželských internátoch je to takmer 120 eur za mesiac.

Rekonštrukciou zatiaľ prešli štyri bloky z 18 átriových domov. „Najväčší objem peňazí by potrebovali práve átriové domčeky, ktoré si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu. V súčasnom stave sú obývateľné a zateplené, no toto riešenie je dočasné,“ hovorí riaditeľ vysokoškolského mesta Ľ. Štúra – Mlyny Univerzity Komenského Róbert Gula.

Átriové domčeky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Átriové domčeky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Gula by chcel átriové domčeky prerobiť, aby napríklad boli sociálne zariadenia na bunkách pre maximálne šesť ľudí. Zvýšil by sa komfort a prispelo by to aj k odstráneniu anonymného vandalizmu, keďže by bolo jednoduchšie identifikovať páchateľov. „V súčasnej situácii je ich odhalenie na átriových domčekoch takmer nemožné,“ hovorí Gula.

Na takú veľkú rekonštrukciu však internáty nemajú peniaze. Pomôcť mala dotácia 50 miliónov eur, ktoré Smer sľúbil ešte pred voľbami internátom na Slovensku. Bolo to jedno z opatrení, ktoré najsilnejšia vládna strana sľubovala v rámci tretieho sociálneho balíka. Smer to sľúbil začiatkom decembra 2015, v marci 2016 voľby vyhral.

Nič sa nestalo

Čo sa odvtedy stalo? Reálne nič. Ešte pred voľbami, konkrétne pred rokom, sa určil kľúč, podľa ktorého by sa 50 miliónov malo rozdeliť medzi vysokoškolské internáty. „Pred voľbami sa zároveň rokovalo s ministerstvom financií o tom, akým spôsobom by sa dala realizovať druhá časť programu, teda príspevky študentom na ubytovanie,“ opisuje bývalý minister školstva Juraj Draxler.

Veľká časť internátov je podľa neho v zúfalom stave. „Univerzity sa ich priebežne snažia opravovať, niektoré sú relatívne slušné, ale keď som sa po nástupe do funkcie išiel pozrieť napríklad do študentského mestečka v bratislavskej Mlynskej doline, bol som aj v takých traktoch, kde boli diery v stene medzi izbami alebo izbou a kúpeľňou. Bolo to hrozné,“ hovorí Draxler.

K tomu, prečo sa program napriek sľubu nerealizuje, sa mu vyjadruje ťažko. „Vzhľadom na fungovanie rezortu stačí pripomenúť nedávny problém s vypnutím databáz, možno nie je taká široká politická vôľa ako predtým natlačiť tam takýto balík peňazí. Univerzity totiž budú potrebovať asistenciu a dohľad ministerstva, z hľadiska realizácie to nie je triviálna záležitosť,“ dodáva Draxler.

Izby na zrekonštruovaných internátoch vs. átriových domčekoch

Ubytovanie na Manželských internátoch

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ubytovanie v átriových domčekoch

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na átriových domčekoch bývala pred pár rokmi aj Denisa Vidličková. Izby sa jej vtedy zdali útulné, mala dve spolubývajúce. „Steny sú často pomaľované a s opadanou omietkou. Našťastie spoločné kúpeľne na chodbe boli v rámci možnosti v dobrom stave – záchody a sprchy sa dali zamknúť a dvere mali aj kľučku. Na iných blokoch niektorí študenti nemali toľko šťastia,“ hovorí Denisa.

Väčší problém boli balkóny, ktoré netesnili, a tak cez ne v zime fúkalo. „Študenti si často pomáhajú papiermi či lepiacimi páskami a polystyrénom. Cena zodpovedala vybaveniu – najlacnejšie izby pre tri osoby boli približne za 47,50 eura aj s internetom,“ hovorí. Ak sa budú internáty prerábať, mali by sa opraviť aj chodníky, ktoré sú v „hroznom stave“.

Denisa má skúsenosti aj so zahraničnými internátmi. Nedávno sa vrátila z Varšavy. Bývala v bunke, boli tam dve izby, na každej dve osoby. V izbe sú dve postele, stolíky, stoličky, v niektorých staršie, v niektorých novšie skrine a poličky. Študent si zo skladu bielizne môže vypožičať (a na konci pobytu vrátiť) paplón, podušku, obliečky, závesy, deku, lampu, smetný kôš. Nemusí si nič kupovať, za túto službu sa nič neplatí a posteľnú bielizeň je možné vymeniť každý mesiac. Izby sú dobre zariadené, niektoré by potrebovali vymaľovať či vymeniť poličky alebo skrine. Za to platila sto eur mesačne.

Vysokoškolsé mesto v Mlynskej doline. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vysokoškolsé mesto v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Šturák v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Študovala aj v holandskom Groningene, ale tam nebývala na internáte. Trávila tam však veľa času s priateľmi. „Väčšina izieb bola jednolôžková, naozaj veľmi priestranná, takých 20 až 25 štvorcových metrov. Posteľ, stôl, stolička, lampa, úzka skriňa a zopár drevených poličiek,“ opisuje ubytovanie. Mesačne za to študenti platili 400 až 420 eur.

Riaditeľ z internátov Mlyny Gula hovorí, že na havarijný stav budov ministerstvo každoročne upozorňujú. „Podľa neoficiálnych informácií mali internáty v Mlynskej doline dostať približne polovicu z celkovej sumy. Bolo by to logické, pretože Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra Mlyny je najväčším študentským mestom na Slovensku. Napriek tomu nedostáva žiadne prostriedky na rekonštrukcie a nemôže prijímať ani eurofondy, pretože Bratislava je z ich prideľovania vyňatá,“ hovorí riaditeľ internátov.

Ak by dostali jednorazovú injekciu, viac peňazí by podľa neho nepotrebovali, lebo by si vedeli na seba zarobiť.
Podali si viac žiadostí o eurofondy na športoviská, zateplenie, zníženie energetickej náročnosti, všetky im zamietli s odôvodnením, že je to v Bratislave. „Paradoxom je, že hoci sme na území Bratislavy, na našich internátoch nikto z nášho hlavného mesta nebýva,“ dodáva Gula.

Ministerstvo rokuje, termíny nehovorí

Aj iné internáty čakajú na peniaze, ktoré Smer sľúbil pred voľbami. Ministerstvo školstva však dnes nedáva záruku, kedy a či sľúbené peniaze pošlú na internáty. Na čele ministerstva nie je nominant Smeru, ale SNS Peter Plavčan. A kedy školy peniaze dostanú?

„Ministerstvo školstva je pripravené vykonať kroky súvisiace s dotáciami na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Predseda vlády Robert Fico sa v najbližšom období stretne s rektormi vysokých škôl a táto otázka bude tiež jednou z diskutovaných tém,“ odpovedalo ministerstvo pred mesiacom. Stretnutie premiéra s rektormi sa odvtedy stále neuskutočnilo.

Smer na otázky o sľúbených 50 miliónoch neodpovedal. Ministerstvo financií nás odkázalo na ministerstvo školstva.
O peniazoch, ktoré Smer vysokým školám na univerzity sľúbil, rokovala ešte v polovici januára minulého roku aj Slovenská rektorská konferencia. Navrhli tam kľúč, podľa ktorého by sa mali peniaze medzi školy rozdeliť. V polovici minulého roka o tom rokovali aj s ministrom Plavčanom. „Očakávame, že prísľub bude naplnený,“ hovorí prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.

„Konkrétnu dohodu o pridelení peňazí na rekonštrukciu ubytovacích zariadení zatiaľ nemáme. Uvedený prísľub je však zo strany vlády reflektovaný a jeho plnenie bude pravdepodobne rozložené do niekoľkých rokov,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Internáty v Mlynskej doline, ktoré pod Univerzitu Komenského patria, zatiaľ podobne ako iné školy platia nevyhnutné opravy z vlastných zdrojov. Najviac vedia zarobiť na letnom ubytovaní, strave alebo aj prenájme priestorov pre firmy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Nezrekonštruovaná izba na átriových domčekoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do jedálne internáty investovali. Ročne vydajú 1,5 milióna porcií jedál. Foto N - Tomáš Benedikovič
Do jedálne internáty investovali. Ročne vydajú 1,5 milióna porcií jedál. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rektor STU: Neviem o konkrétnych krokoch

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer taký optimistický nie je. „Prisľúbené peniaze univerzity zatiaľ nedostali a informácie ktoré máme, nasvedčujú, že žiadne konkrétne kroky neprebiehajú,“ povedal. O tejto téme podľa neho rokuje len konferencia rektorov, ako rektor na také stretnutie nebol pozvaný.

„Trápi nás, že financovanie školstva nie je vnímané ako investícia do mladých ľudí a do budúcnosti Slovenska. To spôsobuje, že už dnes z krajiny odchádza študovať do zahraničia až polovica maturantov, podľa medializovanej informácie až 16-tisíc maturantov zvažuje štúdium v zahraničí, to je až tretina celého populačného ročníka,“ hovorí. Technická univerzita by na slušnú rekonštrukciu internátov potrebovala ešte 20 miliónov eur.

STU poskytuje na internátoch v Bratislave ubytovanie viac ako 5-tisíc študentom, v Trnave asi 1 200 študentom. „Napriek finančnému napätiu sa nám podarilo kompletne obnoviť jeden z dvoch blokov internátu J. Hronca, kde je 450 miest. Aktuálne prebieha tiež rekonštrukcia na ŠD Mladosť v Mlynskej doline.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Manželské internáty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze na rekonštrukciu by potrebovali aj na internátoch Družba Univerzity Komenského. Podľa ich riaditeľa Ivana Daňa by potrebovali štyri milióny eur. Do prevádzky ho dali v roku 1976.

„Sociálne zariadenia na izbách študentov, odpadové kanalizačné potrubia, stúpacie potrubia a rozvody vody a elektrického vedenia sú v pôvodnom stave,“ hovorí Daňo. Býva tam viac ako 2300 ľudí. Môžu bývať v dvojlôžkových izbách za 73 eur za mesiac alebo v trojlôžkových za 69 eur za mesiac.

Nespokojný je aj východ

„Chýbajú peniaze na rekonštrukciu starých stúpacích potrubí, rozvodov studenej a teplej vody, kanalizačného potrubia, rozvodov elektrického vedenia a na rekonštrukciu sociálnych zariadení na izbách študentov,“ hovorí riaditeľ internátu.

Internáty majú vážne problémy aj inde ako v hlavnom meste. Napríklad Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si už pripravila projektovú dokumentáciu na kompletnú rekonštrukciu internátov pre 1600 študentov, kde je zahrnuté aj zateplenie či rekonštrukcia balkónov. Potrebovali by dva milióny eur. Naposledy škola do internátov investovala roku 2015 350-tisíc na rekonštrukciu sociálnych zariadení. Študenti za mesiac platia 37 až 50 eur, podľa toho, kde bývajú a koľko ich je na izbe.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa November 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1.1.1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal „Scenár ekonomickej reformy“ a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať