Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Potrebuje Slovensko pracovníkov z iných krajín? Zvýši alebo zníži to naše platy? (odpovedá 10 ekonómov)

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Desiatich slovenských ekonómov sme sa opýtali, ako by malo Slovensko pristupovať k dovozu pracovnej sily z lacnejších krajín Európskej únie aj iných regiónov.

Najprv citáty:

„Z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť.“

Lucia Šrámková, šéfka Inštitútu finančnej politiky

„Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.“

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI

„Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

„Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí.“

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

„Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto ‚technologickým progresom‘.“

Ján Tóth, viceguvernér NBS

„Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie.“

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

„Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako ‚správna‘ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú.“

Radovan Ďurana, analytik INESS

„Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.“

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB

„Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny a zároveň mieru nezamestnanosti 6 %, tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku.“

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

„V čase, keď vláda nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.“

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Kompletné odpovede

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií:

Diskusiu k téme, ktorá sa nešťastne spolitizovala, treba začať faktmi. Na Slovensku podľa údajov ÚPSVaR-u pracuje 35-tisíc cudzincov a približne rovnaké číslo indikujú aj administratívne údaje Sociálnej poisťovne. Hovoríme teda o 1,5 percenta všetkých zamestnaných v ekonomike. Posledných dvanásť mesiacov v ekonomike kulminujú voľné pracovné miesta v rozmedzí 35- až 40-tisíc, trh práce sa prehrieva a pretrváva nesúlad dopytu a domácej ponuky práce. Ťažkanie si zamestnávateľov na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl už dávno nie je anekdotou.

Výsledkom je, že z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť. Spomeňme si, ako sa nám nepáčili prechodné obdobia pri otváraní trhu práce pre Slovákov po vstupe do EÚ. Uvoľňovanie podmienok zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ je politika, ktorá nám v krátkodobom horizonte môže priniesť výhody, pomôcť udržať rast a prekonať ešte vypuklejšie prehrievanie trhu práce, ktoré určite nastane po príchode fabriky Jaguar Land Rover.

Na druhej strane, v dlhodobom horizonte má rozumná regulačná politika zmysel a má ju mnoho veľmi vyspelých krajín. Memento aktuálneho vývoja je však úplne inde – potrebujeme sa sústrediť na reformu vzdelávania, vycibrenie naozaj efektívnych nástrojov aktívnych politík trhu práce, zvyšovanie mobility pracovnej sily a odstraňovanie diskriminačných prvkov na trhu práce, ktoré tu máme. Bez riešení týchto problémov sa nám môže stať, že budeme na dovoz pracovnej sily odkázaní. Predstava, že situácia na trhu práce sa vyrieši sama bez aktívnej spoluúčasti tvorcov politík, je dávno ekonomicky prekonaná.

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum a Reserach Fellow Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI):

Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Niektorí si v inej krajine EÚ rozbehli kariéru, pre iných to bola jediná možnosť, ako uživiť rodinu v ťažkých krízových rokoch. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.

Už teraz majú personálne manažérky a manažéri na Slovensku problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. To môže mať za následok, že sa investori v dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovníkov rozhodnú postaviť nové fabriky a rozširovať výrobu mimo Slovenska. Prílev kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia preto pomôže rozvíjať produkciu na Slovensku a dokonca, ako ukazujú dlhodobé analýzy dát, zvýšiť mieru zamestnanosti na Slovensku. Analýza dát a skúsenosti z Európy ukazujú, že imigranti idú práve do tých sektorov, kde je najväčší nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Sú pomerne mladí, majú vysokú mieru zamestnanosti a sú prínosom pre systém sociálneho zabezpečenia.

Preto je potrebné vytvárať podmienky na ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. Zahŕňa to napríklad jazykové kurzy pre imigrantov, informačné strediská poskytujúce všetky potrebné informácie imigrantom, ale aj ich zamestnávateľom a úradníkom, a dobré podmienky na integráciu ich detí a partnerov do spoločnosti.

Čo sa týka imigrácie pracovníkov z regiónov mimo EÚ, Slovensko potrebuje transparentnú imigračnú politiku, ktorá bude preferovať kvalifikovaných imigrantov, ktorí majú najvyššie šance uplatniť sa na trhu práce a integrovať sa do spoločnosti. Vzdelanie, predchádzajúca prax (najmä ak bola na Slovensku), znalosť jazyka, nízky vek a ďalšie faktory môžu byť základom takéhoto systému. Zahraniční študenti, ktorí chcú zostať na Slovensku, sú ideálni imigranti.

Peter Goliaš, šéf INEKO:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri zrážke rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov, ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od okamihu, keď sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku, do chvíle, keď smie nastúpiť do práce – to je najviac spomedzi krajín OECD.

Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank:

Vzhľadom na nedostatok miestnej pracovnej sily sa v niektorých regiónoch Slovenska stáva dovoz pracovnej sily zo zahraničia pomaly nevyhnutnosťou. Slovensko dlhodobo zápasí s problémom geografickej disproporcie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Nízka mobilita časti pracovnej sily tak vedie k akútnemu nedostatku vhodných zamestnancov v niektorých častiach Slovenska (najmä na juhozápade) a na druhej strane k štrukturálnym problémom s dlhodobou nezamestnanosťou (najmä na východe a na juhu stredného Slovenska). Navyše, relatívne mobilná časť pracovnej sily v okresoch s nedostatkom pracovných príležitostí často stále uprednostňuje pri vycestovaní za prácou, vzhľadom na potenciálne vyššiu mzdu, vzdialenejšie zahraničie.

Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia preto považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí. Viaceré ekonomické štúdie naznačujú, že krátkodobý vplyv imigrácie na príjmy môže byť síce negatívny, zvyčajne ho však viac ako plne kompenzuje pozitívny dlhodobý efekt (aj na mzdy). Zvyčajne pritom platí, že imigrácia aj v krajinách, ktoré k nej mali neselektívny prístup, zvyčajne z hľadiska veku a vzdelania viac-menej len dopĺňala domáce obyvateľstvo, t. j. krajiny prirodzene aj bez väčšej regulácie zvyčajne lákali migrantov v štruktúre, ktorá domácu ekonomiku dopĺňala a bola pre ňu skôr prospešná.

Ak chce Slovensko riešiť problémy s nedostatkom pracovnej sily v niektorých regiónoch krajiny aj inak ako dovozom pracovnej sily zo zahraničia, malo by sa zamerať najmä na opatrenia smerujúce k zvýšeniu mobility pracovnej sily. V zásade však zahraniční zamestnanci nemusia ekonomike škodiť – diverzita, ktorú so sebou prinášajú, môže mať na ekonomiku pozitívny vplyv.

Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska:

Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto „technologickým progresom“. Pre ekonomiku ako celok má otvorený pracovný trh určite pozitívny vplyv (zvýšená konkurencia), ktorý vo veľkosti preváži negatívny vplyv pre jedincov v daných sektoroch. Vplyv je podobný, ako keď sa otvárame v zahraničnom obchode svetu.

Podobne ako pri voľnom obchode, zavádzaní strojov do výroby, alebo keď nebránime dôchodcom v práci (v súvislosti s nezamestnanosťou mladých), sa na prvý pohľad môže zdať pozitívny vplyv neintuitívny. Je to preto, lebo ekonomika nie je statická. Ak niektorý sektor v ekonomike utrpí straty v dôsledku otvorenia sa zahraničnej konkurencii (dovolí nám to špecializovať sa v tom, v čom sme dobrí), keď pracovné miesto nie je dôchodcom uvoľnené mladému, keď stroj nahradí pracovné miesto, v reálnom svete to vedie k zvýšeniu produktivity a ekonomického rastu. Tento samotný dodatočný ekonomický rast vytvára dodatočné pracovné miesta (ktoré by sa bez neho nevytvorili) a zvyšuje ziskovosť a platy vo všeobecnosti – posúva nás na vyššiu životnú úroveň. Inak by sme v súčasnosti pri oveľa väčšej mechanizácii mali len zopár jedincov, ktorí by pracovali (a všetci ostatní by boli nezamestnaní vinou strojov). Preto nie je správne myslieť v „statickom pohľade“. 

Vyšší rast znamená aj vyššie príjmy pre štát, ktoré sa potom môžu použiť na kompenzáciu pre tých, ktorí utrpeli stratu (ich strata je však nižšia ako celková výhoda pre krajinu, takže „je z čoho rozdávať“). Čiže nadpríjmy sa môžu použiť na preškolenie, vzdelávanie atď. a napríklad Slováci by mohli byť vďaka tomu lepšie pripravení na prácu s vyššou pridanou hodnotou (a teda s vyššími platmi).

Úvaha však predpokladá, že zahraničná pracovná sila sa začlení, integruje do spoločnosti a nebudú preto vznikať iné komplikácie. Preto som použil príklad Ukrajiny. Ak by šlo o pracovnú silu, ktorá by sa neintegrovala, mohli by vznikať dodatočné problémy, ktoré nie sú zahrnuté v tejto analýze a kde by výsledný efekt nemusel byť pozitívny.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie. Jednotný trh a zbúranie vnútorných hraníc zvyšuje ekonomickú úroveň v EÚ a jej konkurencieschopnosť vo svete.

Radovan Ďurana, analytik INESS:

V rámci EÚ platí voľný pohyb pracovnej sily, preto by štát nemal podnikateľov nijako obmedzovať v tom, koho zamestnávajú. Administratívne by malo byť zamestnávanie čo najjednoduchšie. To sú veci, ktoré požaduje takmer 300 000 Slovákov pracujúcich v iných krajinách EÚ.

Zahraničná pracovná sila pritom nie je žiaden nový fenomén: vysoké odborné a manažérske pozície si firmy hojne obsadzovali cudzincami už na konci 90. rokov, dnes sa k nim pridávajú už aj robotnícke pozície. Naopak, považujeme to za dobré znamenie, že sa Slovensko stáva atraktívnou krajinou aj pre zamestnancov.

Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako z krajín EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako „správna“ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú. Zamestnávanie je obojstranne výhodná zmluva, preto obmedzenia zamestnávania znižujú bohatstvo ekonomiky.

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky:

Ako odpoveď na vašu otázku mi napadlo asi len to, že by sme sa mali aj v tejto téme nechať inšpirovať ekonomicky úspešnými krajinami. Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky:

Kam vie ešte zamestnanosť na Slovensku rásť? Táto otázka trápi najmä slovenských podnikateľov a firmy, ktoré v poslednom období avizujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Agregátne za celé Slovensko ešte existuje dosť potenciálnych pracovníkov, no práve zlý regionálny či odborový nesúlad je najväčšia výzva pre vládnu politiku zamestnanosti.

V ďalších rokoch je demografický vývoj veľmi jasný. Počet ľudí v produktívnom veku bude klesať a aj pri mierne sa zvyšujúcej miere participácie sa budú potreby slovenského hospodárstva vykrývať len s ťažkosťami.

Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny (72 %) a zároveň mieru nezamestnanosti 6 % (hodnota pozorovaná v úspešných krajinách EÚ), tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva (konzervatívne 1 % rastu zamestnanosti ročne) sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku. Firmy tak v krajnom prípade vinou nedostatku pracovníkov budú musieť odmietať zákazky a rast ekonomiky sa nutne spomalí. Určitou rezervou do budúcnosti je vyše 160-tisíc ľudí pracujúcich v zahraničí.

Nedostatok ľudí na trhu práce bude čoraz citeľnejší. Budeme preto pozorovať jednak zvýšený tlak na rast miezd, jednak žiadosti firiem o možnosť zamestnávania stále viac ľudí z iných krajín. Aktuálny počet cudzincov pracujúcich na Slovensku (v decembri 2016 to bolo 35,1 tisíca) sa bude zvyšovať.

Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti:

V čase, keď vláda nefinancuje celoživotné vzdelávanie, nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných (na akékoľvek školenia sa dostanú iba 2 % nezamestnaných), zhoršuje dostupnosť príspevkov na mobilitu, nepodporuje verejnú hromadnú dopravu, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, regionálne rozdiely skôr zvyšuje ako znižuje, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf NKÚ: Hrozí, že sa nevýhodná zmluva so SkyTollom predĺži o 5 rokov

Karol Mitrík, riaditeľ SIS v rokoch 2010 až 2012. Foto N - Tomáš Benedikovič
Karol Mitrík, riaditeľ SIS v rokoch 2010 až 2012. Foto N – Tomáš Benedikovič

V krátkom čase predloží NKÚ vláde po mýte aj správu o vodárňach. „Tam sme vyhodnotili, že došlo k tichému prechodu strategických vodárenských spoločností na privátne osoby,“  hovorí šéf úradu Karol Mitrík.

Minúta po minúte

Zdieľať

Dotácie na nákup elektromobilov sa minuli za štyri minúty. Opakovanú registráciu spustila Slovenská inovačná a energetická agentúra dnes. Problémy z minulého týždňa, keď skolaboval server, sa nezopakovali a šesť miliónov eur vyčlenených na dotácie sa minulo rýchlo.

Peniaze po splnení ďalších podmienok dostane 668 žiadateľov, ktorí požiadali o dotáciu na 786 automobilov.

Ministerstvo hospodárstva anulovalo pre technické problémy všetky predchádzajúce registrácie a pre veľký záujem zvýšilo sumu určenú na dotácie z piatich na šesť miliónov eur.

Záujem o dotácie niekoľkonásobne prekračuje objem prostriedkov vyčlenených na podporu nákupu elektromobilov.

Na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom bolo možné získať príspevok 8000 eur, v prípade plug-in hybridu to je 5000 eur. Podporu by tak mohlo získať maximálne 750 vozidiel na čisto elektrický pohon, resp. 1200 plug-in hybridov.

Elektronická online registrácia je prvým krokom k úspešnému získaniu dotácie. Rezort hospodárstva podpíše s úspešnými žiadateľmi zmluvu o poskytnutí dotácie. Tí budú mať 12 mesiacov na to, aby si kúpili auto a následne im štát dotáciu refunduje. Automobil budú musieť vlastniť minimálne dva roky a nebudú môcť využiť lízing.

Fyzická osoba nepodnikateľ a subjekty verejnej samosprávy mali možnosť získať podporu na jedno vozidlo, podnikateľov bude obmedzovať maximálna povolená výška dotácií od štátu v súlade s legislatívou EÚ. Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bolo možné získať dotáciu, je 50-tisíc eur s daňou z pridanej hodnoty (DPH). (tasr)

Zdieľať

Remetova Dúha spochybnila raziu pri rozostavanom tuneli Višňové

Stavbári spochybnili policajnú raziu pri tuneli Višňové, zástupcovia štátu vravia, že prišlo na ich slová. Polícia od rána zasahuje vo firmách Dúha a Salini, ktoré tunel stavali a nedokončili, ale aj v štátnej NDS, ktorá si ich objednala.

Spoločnosť Dúha považuje zásah Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v jej sídle za bezpredmetný a účelový. TASR o tom vo vyhlásení informovalo tlačové oddelenie stavebnej firmy. „Zamestnanci spoločnosti Dúha bez toho, aby boli zastrašovaní zásahom, ktorý je medializovaný, sú pripravení a inštruovaní poskytnúť všetky doklady ku dielu Višňové, ktorými Dúha disponuje,“ informovala firma.

NAKA od rána zasahuje v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji. Vykonáva zaisťovaciu akciu s názvom „Tunel“, ktorá sa týka výstavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové.

Podľa informácií Denníka E zasahuje v priestoroch Dúhy v Bratislave a v Prešove aj na stavbe, ktorá sa nachádza pár kilometrov od Žiliny. Zasahuje aj v priestoroch talianskej firmy Salini Impregilo. Tá ako dominantný člen združenia úsek D1 s tunelom Višňové stavala spolu s Dúhou.

Policajti spravili raziu aj v štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti. Tá si ešte v roku 2014 za jednofarebnej vlády Smeru-SD výstavbu úseku objednala. Takto pred rokom sa však vyhrotil konflikt medzi ňou a stavbármi, čo viedlo k predčasnému ukončeniu zmluvy.

Aj Dúha mala podľa svojho vyjadrenia informácie o možných podozreniach, pre ktoré podala trestné oznámenie na NAKA v Banskej Bystrici. „Spoločnosť Dúha je pripravená poskytnúť všetky doklady a dokumenty k dielu Višňové a je pripravená plne spolupracovať. Má výsostný záujem, aby boli vyšetrené všetky kuloárne podozrenia, či už na strane zhotoviteľa, objednávateľa alebo stavebného dozoru. Zároveň sme rovnako za to, aby sa týmto spôsobom postupovalo vo všetkých prípadoch,“ dodala firma vo vyhlásení.

Podľa ministerstva dopravy zásah potvrdzuje, že zastaviť výstavbu na tuneli Višňové bolo správne. Hovorkyňa rezortu Karolína Ducká tvrdí, že na stavbe boli od začiatku problémy, ktoré súčasné vedenie rezortu dopravy zdedilo po svojich predchodcoch. Ministerstvo dopravy aj NDS podľa jej slov poskytne maximálnu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. V prípade, že došlo k porušeniu zákona, vinník musí byť podľa hovorkyne potrestaný.

NDS v marci ukončila zmluvu so zhotoviteľom úseku, združením Salini Impregilo – Dúha, z dôvodu dlhodobo neuspokojivého postupu výstavby. Zhotoviteľ zložil 27. marca novú bankovú záruku, čím dohoda o ukončení kontraktu nadobudla účinnosť. Spor o vzájomné nároky z pôvodnej zmluvy pokračuje doteraz. NDS medzitým pripravuje tender na nového dodávateľa stavby.

Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala má byť po dokončení dlhý takmer 14 kilometrov, s jeho výstavbou sa začalo v lete 2014. Súčasťou stavby je aj 7,5-kilometrový tunel Višňové, ktorý má byť po dokončení najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku.

Zdieľať

Arca sa posilňuje v slovenskej energetike. Kúpila VNG Slovakia, ktorá zásobuje teplom Nitru

Arca Capital kúpila firmu VNG Slovakia, ktorá sa spoločne s mestom podieľa na dodávkach tepla v Nitre. Arca už zásobuje teplom ďalšie tri slovenské mestá – Topoľčany, Handlovú a Bardejov.

Arca uskutočnila transakciu prostredníctvom dcérskej spoločnosti ACS teplo, píše ČTK.

„Novými akvizíciami v teplárenstve sme sa stali jedným z piatich najväčších súkromných hráčov na slovenskom trhu v tomto segmente podnikania,“ hovorí predseda predstavenstva Arca Capital Rastislav Velič.

VNG Slovakia sa v rámci akvizície premenovala na ACS Plyn a v Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, ktorá je hlavným dodávateľom tepla v Nitre, drží 49 percent akcií.

Aká veľká je Arca v teplárenstve:

  • dcéra ACS teplo distribuuje prostredníctvom svojich firiem energiu pre viac ako 50-tisíc slovenských domácností,
  • prevádzkuje aj 900 odberných miest a vyše 125 km tepelných rozvodov,
  • NTS zásobuje teplom viac ako 20-tisíc domácností.

VNG Slovakia bola súčasťou nemeckého koncernu VNG, ktorý patrí k najvýznamnejším nemeckým aj európskym dovozcom zemného plynu.

Jadrom obchodných aktivít skupiny je dovoz a dodávka plynu pre veľkoobchod.

Kto vlastní Arca Capital:

Väčšinovým akcionárom so 60-percentným podielom je Velič, 30 percent vlastní Peter Krištofovič a desatinu drží Henrich Kiš.

Majoritným vlastníkom spoločnosti bol v minulosti finančník Pavol Krúpa.

Zdieľať

Čína hrozí Nemecku odvetou. Ak zakáže Huawei, môže mu siahnuť na autá

Čínsky veľvyslanec v Nemecku pohrozil odvetou, ak Berlín vylúči Huawei ako dodávateľa technológií pre 5G siete. Poukázal na milióny áut, ktoré predávajú nemecké automobilky v Číne.

Veľvyslanec Wu Ken smeroval svoje vyjadrenie k pripravovanému zákonu, ktorý má v Nemecku zakázať „nedôveryhodných“ 5G dodávateľov, píše Bloomberg.

Návrh explicitne nezmieňuje Huawei, no je šitý na čínsku firmu a prichádza po mesiacoch diskusií o bezpečnosti v oblasti 5G sietí.

Čo je v stávke:

  • Čína je najväčším obchodným partnerom Nemecka s ročným objemom zhruba 200 miliárd eur,
  • čínsky trh je najväčším odbytiskom vozidiel pre automobilky Volkswagen, Daimler aj BMW,
  • v období od januára do novembra VW predal v Číne 34 percent vozidiel.

Na vytlačenie spoločnosti Huawei z budovania 5G sietí naliehajú najmä Spojené štáty, ktoré firmu upodozrievajú zo špionáže pre čínsku vládu.

Veľvyslanec Wu tvrdí, že Huawei nemá žiadnu zákonnú povinnosť poskytovať dáta vláde v Pekingu.

Pripomína, že nemeckí výrobcovia mali vlani štvrtinový podiel na celkovom predaji áut v Číne, ktorý dosiahol 28 miliónov kusov.

„Mohli by sme jedného dňa povedať, že nemecké autá už nie sú bezpečné, pretože dokážeme vyrábať vlastné vozidlá? Nie. To je čistý protekcionizmus,“ hovorí Wu.

Zdieľať

Talianska vláda poskytne 900 miliónov eur na záchranu zadlženej družstevnej banky Popolare di Bari, ktorá nedávno oznámila, že potrebuje okamžitú finančnú pomoc 1 miliardu eur. Banka je pre rastúce kapitálové straty pod zvláštnou správou.

Zvýšenie kapitálu Popolare di Bari bude financovať štátom vlastnený finančný ústav Banca del Mezzogiorno-Mediocredito Centrale, ktorému poskytne peniaze ministerstvo financií, píše Reuters.

Popolare di Bari je najväčší peňažný ústav v regióne zaostalého talianskeho juhu. Jeho krach by mohol rozpútať sociálne nepokoje, ide preto o citlivú politickú záležitosť.

V čom je problém:

  • problematické úvery Popolare di Bari dosahujú 1,2 miliardy eur a predstavujú až štvrtinu pôžičiek;
  • vykázané straty banky v prvom polroku presiahli 500 miliónov eur;
  • podielové listy, na ktoré sa nevzťahuje poistenie vkladov, nakúpilo zhruba 70-tisíc malých sporiteľov. Ak banka skrachuje, prídu o všetko.

„Banka prerobila miliardu eur čiastočne pre recesiu, ale aj preto, že za posledné tri až štyri roky sa požičiavalo bez akýchkoľvek pravidiel,“ povedal pred pár dňami šéf Popolare di Bari Vincenzo de Bustis.

Talianska vláda musela v posledných rokoch opakovane zachraňovať banky. Došlo aj na najstarší peňažný ústav na svete Monte dei Paschi di Siena.

Zdieľať

Na Slovensku je momentálne 19 150 včelárov, majú 305 000 včelstiev. Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej je počet včelárov u nás najvyšší za posledných 20 rokov a stále rastie.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Všetko, čo potrebujte vedieť o daniach a odvodoch na rok 2020

  • Daň bude nižšia, ale zďaleka nie pre všetkých.
  • Mení sa aj daňový poriadok – za dane môžete prísť napríklad o vodičský preukaz.
  • Menej papierov a daňové mini úľavy pre zamestnávateľov.
Zdieľať

V Česku aj na Slovensku objavili podvodné stránky, ktoré ponúkajú smartfón Samsung Galaxy S10+ za niekoľko eur. Tvária sa ako stránky známych médií či spoločností, ako napríklad iDnes.cz, iHned.cz, Aktuality.sk, T-Mobile či Samsung.

Väčšinou sú písané lámanou češtinou či slovenčinou a vyžadujú zadanie osobných údajov a zaslanie platby z účtu.

Tieto stránky často menia svoju podobu, samotný obsah ponuky aj internetovú adresu a užívateľ sa na ne môže, okrem iného, dostať po kliknutí na podozrivo formulovaný sponzorovaný post na Facebooku, ktorý napríklad informuje o špeciálnej akcii Samsungu. Klienti týmto riskujú nielen stratu zaslaných peňazí, ale aj zneužitie svojej identity. (tasr)

Zdieľať

Zmenu v minimálnych dôchodkoch, ktorú presadila SNS, podľa Richarda Sulíka bude treba po voľbách napraviť. Zdôvodnil to nespravodlivosťou, ktorú zavádza. Hovorí, že ak sa neurobia zmeny, o pár rokov občan, ktorý 40 rokov nerobil, penziou predbehne toho, kto pracoval 40 rokov.

Ak bude SaS súčasťou budúcej vlády, bude podľa Sulíka presadzovať aj zrušenie vlakov zadarmo a ich nahradenie výraznými zľavami na železnici, ale aj v autobusovej doprave. Obedy zadarmo pre školákov by podľa neho malo nahradiť zvýšenie daňového bonusu na dieťa tak, aby sa rodičia mohli rozhodnúť, aký druh stravy dieťaťu doprajú a na čo peniaze od štátu využijú.

SaS tiež chce zliberalizovať trh v osobnej železničnej doprave tak, aby mohli súťažiť súkromní dopravcovia. V nákladnej železničnej doprave by podľa Sulíka malo dôjsť k privatizácii Carga, aby sa nekopili ďalšie stámiliónové straty.

Zdieľať

Keď bude SaS vo vláde, rekreačné poukazy budú len dobrovoľné, povedal Richard Sulík v diskusii v RTVS. Opatrenia SNS označil za „fejk“. Podľa neho je najväčší benefit pre zamestnancov vyššia mzda.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať