Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Potrebuje Slovensko pracovníkov z iných krajín? Zvýši alebo zníži to naše platy? (odpovedá 10 ekonómov)

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Desiatich slovenských ekonómov sme sa opýtali, ako by malo Slovensko pristupovať k dovozu pracovnej sily z lacnejších krajín Európskej únie aj iných regiónov.

Najprv citáty:

„Z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť.“

Lucia Šrámková, šéfka Inštitútu finančnej politiky

„Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.“

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI

„Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

„Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí.“

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

„Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto ‚technologickým progresom‘.“

Ján Tóth, viceguvernér NBS

„Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie.“

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

„Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako ‚správna‘ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú.“

Radovan Ďurana, analytik INESS

„Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.“

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB

„Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny a zároveň mieru nezamestnanosti 6 %, tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku.“

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

„V čase, keď vláda nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.“

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Kompletné odpovede

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií:

Diskusiu k téme, ktorá sa nešťastne spolitizovala, treba začať faktmi. Na Slovensku podľa údajov ÚPSVaR-u pracuje 35-tisíc cudzincov a približne rovnaké číslo indikujú aj administratívne údaje Sociálnej poisťovne. Hovoríme teda o 1,5 percenta všetkých zamestnaných v ekonomike. Posledných dvanásť mesiacov v ekonomike kulminujú voľné pracovné miesta v rozmedzí 35- až 40-tisíc, trh práce sa prehrieva a pretrváva nesúlad dopytu a domácej ponuky práce. Ťažkanie si zamestnávateľov na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl už dávno nie je anekdotou.

Výsledkom je, že z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť. Spomeňme si, ako sa nám nepáčili prechodné obdobia pri otváraní trhu práce pre Slovákov po vstupe do EÚ. Uvoľňovanie podmienok zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ je politika, ktorá nám v krátkodobom horizonte môže priniesť výhody, pomôcť udržať rast a prekonať ešte vypuklejšie prehrievanie trhu práce, ktoré určite nastane po príchode fabriky Jaguar Land Rover.

Na druhej strane, v dlhodobom horizonte má rozumná regulačná politika zmysel a má ju mnoho veľmi vyspelých krajín. Memento aktuálneho vývoja je však úplne inde – potrebujeme sa sústrediť na reformu vzdelávania, vycibrenie naozaj efektívnych nástrojov aktívnych politík trhu práce, zvyšovanie mobility pracovnej sily a odstraňovanie diskriminačných prvkov na trhu práce, ktoré tu máme. Bez riešení týchto problémov sa nám môže stať, že budeme na dovoz pracovnej sily odkázaní. Predstava, že situácia na trhu práce sa vyrieši sama bez aktívnej spoluúčasti tvorcov politík, je dávno ekonomicky prekonaná.

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum a Reserach Fellow Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI):

Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Niektorí si v inej krajine EÚ rozbehli kariéru, pre iných to bola jediná možnosť, ako uživiť rodinu v ťažkých krízových rokoch. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.

Už teraz majú personálne manažérky a manažéri na Slovensku problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. To môže mať za následok, že sa investori v dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovníkov rozhodnú postaviť nové fabriky a rozširovať výrobu mimo Slovenska. Prílev kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia preto pomôže rozvíjať produkciu na Slovensku a dokonca, ako ukazujú dlhodobé analýzy dát, zvýšiť mieru zamestnanosti na Slovensku. Analýza dát a skúsenosti z Európy ukazujú, že imigranti idú práve do tých sektorov, kde je najväčší nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Sú pomerne mladí, majú vysokú mieru zamestnanosti a sú prínosom pre systém sociálneho zabezpečenia.

Preto je potrebné vytvárať podmienky na ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. Zahŕňa to napríklad jazykové kurzy pre imigrantov, informačné strediská poskytujúce všetky potrebné informácie imigrantom, ale aj ich zamestnávateľom a úradníkom, a dobré podmienky na integráciu ich detí a partnerov do spoločnosti.

Čo sa týka imigrácie pracovníkov z regiónov mimo EÚ, Slovensko potrebuje transparentnú imigračnú politiku, ktorá bude preferovať kvalifikovaných imigrantov, ktorí majú najvyššie šance uplatniť sa na trhu práce a integrovať sa do spoločnosti. Vzdelanie, predchádzajúca prax (najmä ak bola na Slovensku), znalosť jazyka, nízky vek a ďalšie faktory môžu byť základom takéhoto systému. Zahraniční študenti, ktorí chcú zostať na Slovensku, sú ideálni imigranti.

Peter Goliaš, šéf INEKO:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri zrážke rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov, ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od okamihu, keď sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku, do chvíle, keď smie nastúpiť do práce – to je najviac spomedzi krajín OECD.

Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank:

Vzhľadom na nedostatok miestnej pracovnej sily sa v niektorých regiónoch Slovenska stáva dovoz pracovnej sily zo zahraničia pomaly nevyhnutnosťou. Slovensko dlhodobo zápasí s problémom geografickej disproporcie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Nízka mobilita časti pracovnej sily tak vedie k akútnemu nedostatku vhodných zamestnancov v niektorých častiach Slovenska (najmä na juhozápade) a na druhej strane k štrukturálnym problémom s dlhodobou nezamestnanosťou (najmä na východe a na juhu stredného Slovenska). Navyše, relatívne mobilná časť pracovnej sily v okresoch s nedostatkom pracovných príležitostí často stále uprednostňuje pri vycestovaní za prácou, vzhľadom na potenciálne vyššiu mzdu, vzdialenejšie zahraničie.

Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia preto považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí. Viaceré ekonomické štúdie naznačujú, že krátkodobý vplyv imigrácie na príjmy môže byť síce negatívny, zvyčajne ho však viac ako plne kompenzuje pozitívny dlhodobý efekt (aj na mzdy). Zvyčajne pritom platí, že imigrácia aj v krajinách, ktoré k nej mali neselektívny prístup, zvyčajne z hľadiska veku a vzdelania viac-menej len dopĺňala domáce obyvateľstvo, t. j. krajiny prirodzene aj bez väčšej regulácie zvyčajne lákali migrantov v štruktúre, ktorá domácu ekonomiku dopĺňala a bola pre ňu skôr prospešná.

Ak chce Slovensko riešiť problémy s nedostatkom pracovnej sily v niektorých regiónoch krajiny aj inak ako dovozom pracovnej sily zo zahraničia, malo by sa zamerať najmä na opatrenia smerujúce k zvýšeniu mobility pracovnej sily. V zásade však zahraniční zamestnanci nemusia ekonomike škodiť – diverzita, ktorú so sebou prinášajú, môže mať na ekonomiku pozitívny vplyv.

Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska:

Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto „technologickým progresom“. Pre ekonomiku ako celok má otvorený pracovný trh určite pozitívny vplyv (zvýšená konkurencia), ktorý vo veľkosti preváži negatívny vplyv pre jedincov v daných sektoroch. Vplyv je podobný, ako keď sa otvárame v zahraničnom obchode svetu.

Podobne ako pri voľnom obchode, zavádzaní strojov do výroby, alebo keď nebránime dôchodcom v práci (v súvislosti s nezamestnanosťou mladých), sa na prvý pohľad môže zdať pozitívny vplyv neintuitívny. Je to preto, lebo ekonomika nie je statická. Ak niektorý sektor v ekonomike utrpí straty v dôsledku otvorenia sa zahraničnej konkurencii (dovolí nám to špecializovať sa v tom, v čom sme dobrí), keď pracovné miesto nie je dôchodcom uvoľnené mladému, keď stroj nahradí pracovné miesto, v reálnom svete to vedie k zvýšeniu produktivity a ekonomického rastu. Tento samotný dodatočný ekonomický rast vytvára dodatočné pracovné miesta (ktoré by sa bez neho nevytvorili) a zvyšuje ziskovosť a platy vo všeobecnosti – posúva nás na vyššiu životnú úroveň. Inak by sme v súčasnosti pri oveľa väčšej mechanizácii mali len zopár jedincov, ktorí by pracovali (a všetci ostatní by boli nezamestnaní vinou strojov). Preto nie je správne myslieť v „statickom pohľade“. 

Vyšší rast znamená aj vyššie príjmy pre štát, ktoré sa potom môžu použiť na kompenzáciu pre tých, ktorí utrpeli stratu (ich strata je však nižšia ako celková výhoda pre krajinu, takže „je z čoho rozdávať“). Čiže nadpríjmy sa môžu použiť na preškolenie, vzdelávanie atď. a napríklad Slováci by mohli byť vďaka tomu lepšie pripravení na prácu s vyššou pridanou hodnotou (a teda s vyššími platmi).

Úvaha však predpokladá, že zahraničná pracovná sila sa začlení, integruje do spoločnosti a nebudú preto vznikať iné komplikácie. Preto som použil príklad Ukrajiny. Ak by šlo o pracovnú silu, ktorá by sa neintegrovala, mohli by vznikať dodatočné problémy, ktoré nie sú zahrnuté v tejto analýze a kde by výsledný efekt nemusel byť pozitívny.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie. Jednotný trh a zbúranie vnútorných hraníc zvyšuje ekonomickú úroveň v EÚ a jej konkurencieschopnosť vo svete.

Radovan Ďurana, analytik INESS:

V rámci EÚ platí voľný pohyb pracovnej sily, preto by štát nemal podnikateľov nijako obmedzovať v tom, koho zamestnávajú. Administratívne by malo byť zamestnávanie čo najjednoduchšie. To sú veci, ktoré požaduje takmer 300 000 Slovákov pracujúcich v iných krajinách EÚ.

Zahraničná pracovná sila pritom nie je žiaden nový fenomén: vysoké odborné a manažérske pozície si firmy hojne obsadzovali cudzincami už na konci 90. rokov, dnes sa k nim pridávajú už aj robotnícke pozície. Naopak, považujeme to za dobré znamenie, že sa Slovensko stáva atraktívnou krajinou aj pre zamestnancov.

Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako z krajín EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako „správna“ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú. Zamestnávanie je obojstranne výhodná zmluva, preto obmedzenia zamestnávania znižujú bohatstvo ekonomiky.

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky:

Ako odpoveď na vašu otázku mi napadlo asi len to, že by sme sa mali aj v tejto téme nechať inšpirovať ekonomicky úspešnými krajinami. Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky:

Kam vie ešte zamestnanosť na Slovensku rásť? Táto otázka trápi najmä slovenských podnikateľov a firmy, ktoré v poslednom období avizujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Agregátne za celé Slovensko ešte existuje dosť potenciálnych pracovníkov, no práve zlý regionálny či odborový nesúlad je najväčšia výzva pre vládnu politiku zamestnanosti.

V ďalších rokoch je demografický vývoj veľmi jasný. Počet ľudí v produktívnom veku bude klesať a aj pri mierne sa zvyšujúcej miere participácie sa budú potreby slovenského hospodárstva vykrývať len s ťažkosťami.

Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny (72 %) a zároveň mieru nezamestnanosti 6 % (hodnota pozorovaná v úspešných krajinách EÚ), tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva (konzervatívne 1 % rastu zamestnanosti ročne) sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku. Firmy tak v krajnom prípade vinou nedostatku pracovníkov budú musieť odmietať zákazky a rast ekonomiky sa nutne spomalí. Určitou rezervou do budúcnosti je vyše 160-tisíc ľudí pracujúcich v zahraničí.

Nedostatok ľudí na trhu práce bude čoraz citeľnejší. Budeme preto pozorovať jednak zvýšený tlak na rast miezd, jednak žiadosti firiem o možnosť zamestnávania stále viac ľudí z iných krajín. Aktuálny počet cudzincov pracujúcich na Slovensku (v decembri 2016 to bolo 35,1 tisíca) sa bude zvyšovať.

Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti:

V čase, keď vláda nefinancuje celoživotné vzdelávanie, nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných (na akékoľvek školenia sa dostanú iba 2 % nezamestnaných), zhoršuje dostupnosť príspevkov na mobilitu, nepodporuje verejnú hromadnú dopravu, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, regionálne rozdiely skôr zvyšuje ako znižuje, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Hospodárstvo je na tom oveľa lepšie, ako sme sa báli (nepokazme si to)
  • Pomoc ekonomike: Vláda schválila pokračovanie prvej pomoci do konca roka, Krajniak ju chce aj na budúci rok
  • Posty: Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv
  • Polícia: NAKA zasahuje na viacerých miestach Slovenska vrátane firmy Bonul, akcia podľa TV Joj súvisí s výstavbou cestnej infraštruktúry
  • Dane: Posledný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude 2. november
  • Prieskum: Spotrebiteľská dôvera v Nemecku rastie pomalšie, než sa predpokladalo, vyplýva z údajov GfK
  • Biznis: Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri takmer zastavil, vyplýva z prieskumu IHS Markit

Prečo by investori – laici radšej nemali investovať do podnikov ako Arca

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ak nie ste profesionálny investor, radšej nenakupujte podnikové dlhopisy alebo zmenky, hoci núkajú vysoký výnos, radia všetci ôsmi oslovení odborníci na investovanie. V ankete sme sa pýtali na ich názor na investície podobné tej, ktorú urobila premiérova manželka.

Teplárne bez uhlia, kotlíkové dotácie a lepšie vlaky. Pozrite si plán zelených reforiem

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Až 80-tisíc domácností dostane dotáciu na nový kotol a štátne teplárne prestanú používať uhlie. Počíta s tým prvá verzia vládneho programu reforiem. V oblasti životného prostredia ráta aj s ďalším rozširovaním kanalizácií.

Minúta po minúte

Pandémia znížila globálne príjmy pracovníkov v prvých troch kvartáloch roka o vyše 10 % na 3,5 bilióna dolárov. Údaje organizácie ILO nezahŕňajú kompenzácie za uzavretie pracovísk počas koronakrízy.

„Uzávierky pracovísk stále narúšajú trhy práce po celom svete, čo vedie k poklesu počtu odpracovaných hodín, ktorý je výraznejší, než sa prepokladalo,“ uvádza ILO.

Organizácia predpovedá, že v 4. štvrťroku počet odpracovaných hodín klesne medziročne o 8,6 %, čo zodpovedá pracovnému času 245 miliónov ľudí na plný úväzok. (čtk, reuters)

Richard Sulík odmietol úvahy o možnom vypnutí slovenskej ekonomiky pre druhú vlnu pandémie koronavírusu. Nákaza sa podľa ministra šíri najmä zo zahraničia, a preto by sa Slovensko malo chrániť opatreniami na hraniciach.

„Poďme strážiť hranice, poďme si dávať podmienky platného covidtestu,“ navrhol Sulík na brífingu po rokovaní vlády. „To by pomohlo, ale zatvoriť ekonomiku, to by som bol veľmi opatrný,“ povedal minister v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto krajiny by sa mohli dostať do červenej zóny, čo by pre ľudí prichádzajúcich z týchto krajín znamenalo povinnú karanténu a testovanie.

Sulík bude v takom prípade presadzovať výnimky pre pendlerov, pre obchodných zástupcov či pre šoférov kamiónov. Minister pripomenul, že prakticky všetky veľké firmy majú zavedený systém dodávky dielov v čase a na skladoch majú zásoby často iba na jeden deň. Transport tovaru prirovnal minister k prúdeniu krvi v žilách. „Keď to zastavíte, tak to napácha obrovské škody,“ zdôraznil. (tasr)

Český úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať predaj firmy Aero Vodochody skupine Aero. Na transakcii s kupujúcim z Maďarska sa v lete dohodol majiteľ výrobcu lietadiel, skupina Penta.

Začiatok správneho konania oznámil ÚOHS na svojej internetovej stránke. „K navrhovanému spojeniu súťažiteľov má dôjsť v oblasti leteckej výroby, teda najmä v oblasti vývoja, výroby a servisu cvičných a ľahkých bojových lietadiel.“

Vlastníkmi Aera sú maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol. Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol.

O kúpu Leo Expressu sa zaujímajú španielske železnice Renfe. Štátna firma vypísala tender na poradcu pre nákup českého dopravcu, no vzápätí ho zrušila. Leo Express hľadá strategického partnera, jeho vlaky jazdia aj na Slovensko.

O záujme španielskej spoločnosti o vstup do Leo Expressu píše portál Zdopravy.cz.

„Leo Express dlhodobo hľadá strategického partnera, v súčasnosti rokuje s niekoľkými záujemcami,“ uviedol hovorca Leo Expressu Emil Sedlařík. Bližšie podrobnosti neposkytol vzhľadom na záväzok mlčanlivosti.

Možnosť kúpy Leo Expressu skúmali na jar tiež České dráhy, nakoniec od nákupu ustúpili. Aktíva Leo Expressu nie sú veľké, vlaky patria banke a lízingovej firme. Zahraničných investorov však môžu zajímať napríklad licencie na prevádzku v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Renfe patrí medzi najväčších európskych železničných dopravcov, zamestnáva vyše 13-tisíc ľudí. Dlhodobo mala prakticky monopolné postavenie, čo už neplatí po otvorení španielskych vysokorýchlostných tratí zahraničnej konkurencii.

Ministerstvo hospodárstva dokončuje schému pomoci pre výstaviská, prevádzkovateľov kolotočov či predajcov na jarmokoch. Navrhovanú pomoc však ešte pred jej spustením bude musieť schváliť Európska komisia, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Všetko sa to točí okolo schémy, ktorú musí Európska komisia schváliť,“ povedal po rokovaní vlády Sulík. Na návrhu vyplácania štátnej pomoci týmto podnikateľom pracuje Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minister v súvislosti s výstaviskami pripomenul program pomoci pre nájomcov obchodných priestorov, kde štát prispeje nájomcovi za obdobie štátom nariadených obmedzení rovnakým percentom nájomného, o koľko ho zníži prenajímateľ, a to až do výšky 50 %.

Toto sa týka aj priestorov, ktoré prenajíma štát. „Ak je prenajímateľom štát, očakávam, že automaticky zľavia na 50 %,“ povedal minister. Pokiaľ to niektorý zo správcov štátnych priestorov neurobí, mal by mu podľa Sulíka šéf príslušného rezortu dohovoriť. (tasr)

Finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky tento rok získa 97 firiem. Podľa reálnej spotreby elektriny si rozdelia spolu 40 miliónov eur, informovalo ministerstvo hospodárstva. Viac než štvrtina dotácie, vyše 11 miliónov eur, pripadá na U. S. Steel.

Medzi ďalších veľkých príjemcov patrí Slovnaft Bratislava, Mondi SCP Ružomberok, CRH Slovensko, Železiarne Podbrezová, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slovakia, Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec. Kompletný zoznam zverejnilo ministerstvo na webe.

Podobnú kompenzáciu rozdeľovalo ministerstvo aj vlani, 40 miliónov eur vtedy dostalo 76 firiem.

Minister Richard Sulík hovorí, že hľadajú riešenie, ako znížiť regulovanú časť elektrickej energie. „Uvedomujeme si, že ceny elektriny pre podnikateľov sú v porovnaní so zahraničím vyššie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť.“ (tasr, n)

Nemecká vláda schválila rozpočet na budúci rok so schodkom 96,2 miliardy eur, v tomto roku má dosiahnuť 217,8 miliardy eur. Tradičné hospodárenie Nemecka bez deficitu prerušila pandémia, do roku 2024 plánuje postupné znižovanie schodku.

Nemecko malo vyrovnané či prebytkové rozpočty od roku 2014, keď neskončilo v mínuse prvý raz od roku 1969. Vyrovnané hospodárenie pôvodne plánovalo aj na tento rok a výhľadovo na ďalšie roky.

V tomto roku sa však najväčšia európska ekonomika prepadne do schodku. Uvrhnú ju do neho masívne podporné programy na zmiernenie dôsledkov pandémie.

Finančný plán Nemecka na roky 2022 až 2024 predpokladá rýchle znižovanie schodku. Najskôr na 10,5 miliardy eur, v roku 2023 na 6,7 miliardy eur a o rok neskôr na 5,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Za odchodom Zuzany Šubovej z postu podpredsedníčky štátnych hmotných rezerv sú osobné spory s predsedom Jánom Rudolfom, hovorí Richard Sulík. „Občas skrátka sa nájdu dvaja ľudia na tomto svete, ktorí narazia na seba ako kosa na kameň. To sa stalo v tomto prípade.“

Minister hospodárstva tvrdil, že sa s podpredsedníčkou a predsedom snažil spor urovnať na osobných stretnutiach, ale nepodarilo sa mu to. Podľa jeho slov ho mrzí, že Šubová komunikovala osobné veci verejne.

Šubová ohlásila odchod v pondelok, Rudolfovo vedenie označila za nekompetentné a netransparentné.

V minulosti pôsobila na ministerstve pôdohospodárstva, kde otvorene upozornila na služby poradenskej spoločnosti Deloitte za pôsobenia SNS. V parlamentných voľbách kandidovala za SaS.

Traton bude spolupracovať s firmou TuSimple na vývoji samojazdiacich nákladných áut. Traton patrí do skupiny Volkswagen, v rámci dohody o partnerstve získa menšinový podiel v TuSimple.

Cieľom Tratonu je testovať nákladné vozidlá bez vodičov na cestách v Nemecku, Švédsku a v ďalších krajinách. Tieto autá by mohli pomôcť riešiť rastúci nedostatok šoférov. Odborníci podľa firmy odhadujú, že len v Nemecku bude chýbať okolo 60-tisíc vodičov.

Traton zahŕňa značky nákladných áut VW, Man a Scania. Materský Volkswagen pôsobí najmä vo výrobe osobných automobilov. (čtk, reuters)

Tesco zvýšilo zisk, štartuje s potravinami Žabka

Tesco na Slovensku vo finančnom roku do februára 2020 zvýšilo čistý zisk o takmer polovicu na 73,2 milióna eur. K zlepšeniu hospodárenia výrazne prispeli účtovné operácie, tržby reťazca prakticky zotrvali na 1,43 miliardy eur.

Britské Tesco je najväčším obchodným reťazcom na slovenskom trhu podľa objemu tržieb. Pozíciu si zatiaľ udržiava, aj keď najväčší konkurenti Lidl a Kaufland sa naň postupne doťahujú.

Čo je za rastom zisku

„Rozhodujúcim spôsobom k zlepšeniu zisku prispelo zníženie opravných položiek k majetku o viac ako 30 miliónov eur, keďže reťazec očakáva pozitívny vývoj na slovenskom maloobchodnom trhu,“ komentuje výsledky Tesca hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa.

V predchádzajúcom účtovnom roku 2018 Tesco videlo situáciu opačne, preto opravné položky vytváralo. Predvlani firme k lepšej ziskovosti pomohli zárobky z predaja dcérskych firiem, s ktorými minulý rok už nemohla počítať.

Ďalšie výsledky Tesca v SR:

  • Celkové tržby sa takmer nezmenili, zostali na 1,43 miliardy eur.
  • Priemerné osobné náklady na zamestnanca vzrástli o 15 % na 18-tisíc eur. Dôvodom bol najmä pokles priemerného počtu pracovníkov o necelú tisícku na zhruba 7600 (zrejme aj pre rozširovanie automatických pokladníc).
  • Čistý zisk na zamestnanca stúpol o dve tretiny na 9 616 eur.

Tesco vlani vyplatilo britskému akcionárovi dividendy za 150 miliónov eur, za uplynulé tri roky suma dividend podľa Suďu dosiahla takmer 370 miliónov eur.

Plány Tesca

Reťazec tento rok oznámil odchod zo stratového Poľska. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že chce ďalej rozvíjať biznis vo zvyšku strednej Európy vrátane Slovenska. Po období zoštíhľovania a redukcie plôch má v úmysle expandovať.

Na slovenský trh Tesco vstúpi so svojím franšízingovým konceptom malých potravín Žabka, ktorý rozvíja v Česku. Prvú predajňu otvára v Bratislave tento týždeň.

V pláne má tiež posilňovanie online predaja, s ktorým sa vlani po siedmich rokoch od spustenia služby na Slovensku dostal do zisku. Predaju cez internet nahráva tiež pandémia.

Ako sa darí konkurencii

Z najväčších konkurentov Tesca zverejnil výsledky za uplynulý rok zatiaľ iba Kaufland, ktorý zvýšil čistý zisk o 9 % na 53,1 mil. eur. Tržby mu stúpli o 8 % na 1,19 miliardy eur.

Billa ani Lidl ešte čísla nezverejnili. Najväčším prenasledovateľom Tesca je diskont z nemeckej skupiny Schwarz, ktorý za rok do februára 2019 vytiahol tržby nad 1,23 miliardy eur pri zisku 112 miliónov eur.

Prvá pomoc na udržanie zamestnanosti by mala pokračovať po celý budúci rok, povedal minister práce Milan Krajniak. Dnes vláda schválila jej predĺženie do konca tohto roku. Od roku 2022 by už podľa Krajniaka mal platiť trvalý kurzarbeit.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať