Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

11 rokov Gorily: Ak by si Haščák želal nevyšetrenie, lepší tím ako Kaliňák, Gašpar, Magala a Kováčik by na to nenašiel

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Ubehlo 11 rokov od toho, čo sa prvé správy o Gorile dostali k politikom, no doteraz nikomu nič nedokázali. Vieme však presne opísať, kto vyšetrovanie sabotoval najviac.

V polovici februára uplynulo jedenásť rokov, čo SIS poslala vtedajšiemu predsedovi vlády správu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov. Okrem iného bolo z toho textu jasné, že existujú nahrávky o tom, ako podnikateľ Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka.

Mikuláš Dzurinda v tom momente nepožiadal Jirka Malchárka, aby okamžite zložil funkciu. Nie je ani známe, že by urobil čokoľvek pre to, aby sa podozreniami začala zaoberať polícia a prebrala na seba aj odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave.

Motívom vtedajšieho premiéra sa dá rozumieť. Ak by to urobil, okamžite by tým nesmierne ohrozil nielen majiteľa Penty, ale pred letnými voľbami aj všetky slovenské pravicové strany vrátane jeho SDKÚ.

Gorila tak ostala naďalej tajnou operáciou SIS, počas ktorej ešte päť mesiacov roka 2006 vznikali ďalšie nahrávky, ktoré čoraz viac kompromitovali aj hlavného protivníka pravice – Smer. Najmä na jar a začiatkom leta prebehli v byte na Vazovovej dialógy, v ktorých predseda Smeru vyzerá ako človek, čo minimálne schvaľuje nelegálne operácie pri financovaní strany.

V tom momente mali na utajení Gorily záujem nielen ľudia okolo Penty, ale prakticky všetci slovenskí vrcholoví politici. To je príčina, prečo dnes síce nepochybujeme, že nelegálny komplot medzi vrcholovými politikmi a vrcholovými podnikateľmi opísaný v Gorile naozaj existoval, a vieme aj veľa podrobností o jeho aktéroch, no nikto za to nie je potrestaný.

SDKÚ nesabotovala, ale ani nepomohla

Aby ste vyšetrili korupciu vo vysokej politike, potrebujete mať vo funkcii ministra vnútra človeka, ktorého stranu by výsledky vyšetrovania nediskvalifikovali. Z trojice Martin Pado, Robert Kaliňák a Daniel Lipšic mal k možnosti rozhodovať sa slobodne najbližšie minister za KDH vo vláde Ivety Radičovej. Kým sa však Lipšic v roku 2010 dostal do funkcie, bolo už mnoho šancí premárnených a dôkazov zlikvidovaných.

Martinovi Padovi z SDKÚ poslala SIS prvú správu o odposluchoch z Gorily v polovici februára 2006, len pár dní po tom, čo Pado prebral ministerstvo vnútra po odchádzajúcom ministrovi Palkovi z KDH. Správa SIS síce diskreditovala najmä odpadlíka z už mŕtvej strany ANO Jirka Malchárka, ale bolo v nej aj dosť tvrdení, ktoré by mohli položiť SDKÚ.

Prerozprávané prepisy potvrdzovali, že neoficiálnym financmajstrom strany je Gabriel Palacka. Spôsob, ako o ňom mal Haščák rozprávať, navodzoval dojem, že prijímanie provízií Palackom v mene SDKÚ je rutinná záležitosť. Text, ktorý dostali oficiálne do rúk premiér Dzurinda a minister Pado, kompromitoval aj členku výkonného výboru FNM a vplyvnú byrokratku Annu Bubeníkovú. Nominantka SDKÚ a favoritka ministra financií Ivana Mikloša pritom podľa spisu nebola v korupčnej schéme pešiakom, ale s Haščákom v nej vystupovali ako organizátori.

Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.

Pre možnosti vyšetrenia Gorily však bolo kľúčové, že minister vnútra Pado po informáciách od SIS neprebral iniciatívu a nepožiadal políciu, aby odpočúvanie zobrala pod seba a začala vlastnú operáciu v rámcoch Trestného poriadku. Podozrenia z rozsiahlej organizovanej trestnej činnosti boli z dovtedajších odposluchov evidentné a bol preto čas začať trestné konanie, ktoré SIS viesť nemôže. No nestalo sa to. Gorila ďalej žila len ako akcia SIS a jej osud závisel od toho, ako sa k nej po voľbách postaví nové vedenie tajnej služby a ministerstva vnútra.

Už čistič Magala urobil Gorilu nevyšetriteľnou

Nominanti Smeru počas prvej Ficovej vlády nenapravili laxnosť, s ktorou ku Gorile pristúpili nominanti SDKÚ. Naopak, začali dôkladne upratovať. V prvých dvoch rokoch, keď bol predsedom vlády Fico, ministrom vnútra Kaliňák a šéfom SIS premiérov nominant Jozef Magala, sa udiali veci, ktoré pre budúcnosť dramaticky znížili možnosť niekomu dokázať vinu a presvedčiť o tom súd.

Magala bol 3. augusta 2006 vo funkcii ešte len osem dní a už bola akcia Gorila zrušená. Na Vazovovej sa prestalo nahrávať a boli odstránené odposluchy. V tom čase sa už vyšetrovali podozrenia o únikoch informácií z akcie Gorila, no to nemohlo byť dôvodom zastavenia akcie. Podľa spisu totiž ešte v júli navštívili odpočúvaný byt aj Haščák, aj Bubeníková, aj jeho majiteľ a Haščákov spolupracovník Zoltán Varga. Potenciál získania ďalších exkluzívnych informácií teda naďalej existoval.

Magalovi treba pripočítať aj zodpovednosť za to, že v najbližších dvoch rokoch odišli zo SIS všetci kľúčoví ľudia z odboru, ktorý pracoval na Gorile. Vyhodený bol napokon aj Peter Holúbek, ktorý akciu vymyslel po tom, čo zistil, že vedľa jeho súkromného bytu sa stretáva minister hospodárstva s podnikateľmi.

A čo je najdôležitejšie, v čase zmien po príchode vedenia SIS podriadeného Smeru sa stratili originálne nahrávky.

Podozrenia, že za to zaplatila Penta, neboli nikdy preukázané. No ak neboli zvukové nahrávky, šanca budúcich vyšetrovateľov Gorily niečo s Gorilou robiť bola mizivá.

Pre sudcov je totiž problém, ak je ako dôkaz ponúkaný namiesto nahrávky priamy prepis, nieto ešte interpretácia, ako by to mohlo byť pri Gorile. V realite teda strata nahrávok znamenala, že polícia by napríklad pri dokazovaní korupcie musela zdokumentovať toky peňazí, ktoré by nemali iné vysvetlenie ako prijatie úplatku. Za roky, keď sa Gorila nevyšetrovala, si však mohli podozriví pripraviť presvedčivé vysvetlenia. Napríklad dodávky analýz, ktoré na prvý pohľad nevyzerali ako bezcenné.

Problém Smeru? Nešlo len o kolu s Haščákom

Počas jedenástich rokov od spustenia nahrávok v byte na Vazovovej v decembri 2005 do odchodu šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Gajdoša do civilu boli osem a trištvrte roka ministrom vnútra Robert Kaliňák a predsedom vlády Robert Fico.

Umná komunikácia Smeru na tému Gorila pomohla tomu, že verejná debata prebrala ich tvrdenie, že Gorila je najmä kauzou druhej Dzurindovej vlády, a tak mohla žiť aj predstava, že Smeru by úspešné vyšetrovanie mohlo politicky len pomôcť.

Ak by to však bola pravda, predseda Smeru by počas piatich rokov od zverejnenia spisu na webe našiel spôsob, ako odpovedať aspoň na otázku, či v byte na Vazovovej bol a či publikované opisy stretnutia s Haščákom zodpovedajú tomu, ako si ich pamätá on. Nikdy tak neurobil verejne, hoci v tom určite nebol viazaný mlčanlivosťou.

Fico síce verejne ponúkol svoju výpoveď, policajti sa ho aj chystali predvolať, ale zabránil tomu dozorujúci prokurátor Kováčik. On na vypočutie jednej z kľúčových postáv celej kauzy oficiálne nevidel dôvod.

Ak by ho Kováčik vypočul, Fico mohol potvrdiť autenticitu spisu, respektíve samotnú existenciu akcie Gorila ešte v čase, keď o ich samotnej existencii mohla mať verejnosť pochyby.

Okrem toho, Fico bol slobodný v tom, aby o podozreniach z Gorily hovoril verejne aj bez otázok vyšetrovateľov. Nikdy to neurobil.

Robert Fico tiež zvykne opakovať, že ak by bol spis pravdivý, nie je v ňom nič, čo by ho usvedčovalo z nekalého konania. „Povedal na mňa niekto, že som niečo ukradol, zobral nejaký úplatok?“ pýtal sa Fico o Gorile. Odpoveď je, že áno a viackrát. Marián Leško z Nadácie Zastavme korupciu našiel v spise päť pasáží, z ktorých vyplýva podozrenie z porušenia zákona. Pripomeňme si ich, aby sme lepšie chápali dôvody, prečo Smer aj po zrušení akcie Gorila mal dôvod systematicky brániť vyšetrovaniu.

Opoziční politici Robert Fico a Fedor Flašík mali pýtať „za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii Paroplynového cyklu províziu“, čo by zodpovedalo trestnému činu vydierania.

Ficov osobný tajomník František Határ mal s Haščákom hovoriť o tom, či Fico dostal za hlasovania primátorov Smeru „v spoločnosti, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce“ dohodnutú sumu, čo bolo podľa vysvetlivky v texte „40 dkg salámy = 40 mil. Sk“. Šlo tu teda o podozrenie, že Fico prijal alebo sprostredkoval neoprávnenú províziu, čo zodpovedá trestnému činu prijímania úplatku.

Asistent Határ mal podľa spisu pýtať „pomoc pre zamestnancov Smeru (17 zamestnancov) a pre ľudí, ktorí im pomáhajú v kampani“. Malo ísť o „čierne peniaze navyše oproti oficiálnemu príjmu“. Tu hrozilo, že sa viacerí ľudia v Smere dopustili trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Podobne vypovedá citát zo spisu pripisovaný majiteľovi Penty Haščákovi: „Fakt je taký, že my Fica financujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer.“ Okrem PR pohromy by dokázanie tohto faktu svedčilo o trestnom čine skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Piatou pasážou, ktorá vzbudzuje podozrenie z trestného činu, je opis toho, ako sa Fico pokúša cez predstaviteľa finančnej skupiny a Malchárka presadiť pre istého podnikateľa zákazky v energetike, pretože tento podnikateľ „sponzoruje politickú stranu Smer“.

Prichádzajú Kováčik a Gašpar

Súčasné policajné vyšetrovanie Gorily ako sprisahania podnikateľov a politikov je už tretím; prvé dve sa začali mimo pozornosti verejnosti ešte pred decembrom 2011, keď sa text dostal na web.

Keď sa v roku 2009 Tom Nicholson zoznámil s bývalým agentom SIS Petrom Holúbekom a dostal sa k spisu, hľadal spôsob, ako ho odovzdať polícii tak, aby sa nikto nemohol tváriť, že sa to nestalo. Vo svojej knihe opisuje, ako mu prokurátorka Eva Mišíková poradila, nech skúsi spis ako svedok pripojiť do nejakého už začatého vyšetrovania. Tak sa Gorila stala súčasťou vyšetrovania kupovania poslancov ANO, ktoré sa začalo na podnet vtedy poslanca KDH Daniela Lipšica.

Nicholson však rýchlo pochopil, že s vyšetrovaním to nebude také horúce. Na stretnutí s vyšetrovateľom, kde mal ako svedok Gorilu odovzdať, sa nečakane zjavil šéf úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik. Nicholson opisuje, že prokurátora oveľa viac ako závažné obvinenia obsiahnuté v spise od začiatku zaujímalo, ako novinár prišiel k dokumentu.

Kupovanie poslancov policajti nepreukázali a po lete roku 2009 sa do stratena dostalo aj preverovanie dokumentu, ktorý polícii odovzdal Nicholson. Nebolo to neskúsenosťou – prípadu sa venoval Úrad boja proti korupcii, ktorý vtedy viedol Tibor Gašpar. Ten vyšetrovanie presunul do Nitry, odkiaľ pochádzal. Keďže šlo o citlivý prípad, dalo sa jeho stiahnutie z Bratislavy vysvetliť tým, že sa polícia chcela zbaviť vplyvu, ktorý mali podozriví v hlavnom meste. Výsledok však o tom nepresvedčil.

Nitrianski policajti síce nechali vypovedať Haščáka, Bubeníkovú aj Malchárka, ale to bolo prakticky všetko, čo pre vec urobili. Jadrom Haščákovej obhajoby bolo to, čo tvrdil aj roky potom. Penta podľa neho jednoducho dávala v privatizácii najlepšie ponuky, a tak nebol dôvod nikoho podplácať. No napríklad to, že v súťaži o bratislavský Paroplynový cyklus nerozhodovala len cena, ale aj ovplyvniteľné subjektívne kritériá, už Gašparovi policajti akoby nebrali do úvahy. Aj preto napokon nikoho neobvinili a vec uzavreli.

Kým boli pri moci Fico, Kaliňák a Magala, s vyšetrovaním Gorily sa už ani trochu nepohlo a verejnosť o ničom ani netušila. Parlamentná väčšina vedená Smerom potom ešte v roku 2009 potvrdila vo funkcii šéfa špeciálnej prokuratúry Kováčika. Prvý raz sa do funkcie dostal v roku 2002 vďaka hlasom SDKÚ.

Nikto vyšetrovaniu nebránil, ale znova sa diali divné veci

Zmena vlády priviedla prepusteného agenta SIS Holúbeka k ďalšiemu pokusu, ako prinútiť štátne orgány, aby neignorovali najväčší prípad prichytenia bielych golierov pri čine. List od neho dostala premiérka Iveta Radičová, minister vnútra Daniel Lipšic aj nový šéf SIS Karol Mitrík.

Malo to význam. Vec dostal na starosť vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Branislav Jendrušák. Ten chcel začať skúmaním podozrenia, že Ficov šéf SIS Jozef Magala zneužil právomoci verejného činiteľa, keď v roku 2007 nespolupracoval pri policajnom vyšetrovaní podozrení voči policajnému funkcionárovi Jánovi Rejdovi, ktoré sa napokon tiež začalo vďaka odposluchom z Vazovovej.

Potom sa chcel Jendrušák s kolegami pustiť do jednotlivých privatizačných a korupčných káuz. Ani jemu to však napokon nevyšlo. Vyšetrovanie začal v novembri 2010 a už na jar nasledujúceho roka odišiel pracovať inam.

Aby Nicholson vysvetlil, prečo to len nedávno odhodlaný a motivovaný policajt vzdal, v knihe Gorila len sucho opisuje príkoria, ktoré sa Jendrušákovi od začiatku vyšetrovania prihodili. Najprv začal mať v práci nečakané problémy Jendrušákov brat, ktorý bol tiež policajt. Potom sa podobné veci začali diať jeho bývalej priateľke. Investigatívci z jeho tímu začali brať lepšie ponuky a keď návrh na prevelenie dostal aj Jendrušák, „pochopil, že to bola posledná a najlepšia ponuka, akú dostane“.

Vec prevzala nová vyšetrovateľka a spis prešiel pod vojenskú prokuratúru, ktorá v auguste 2011 trestné stíhanie zastavila. Znova možno s veľkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že nešlo o zlyhanie radových vyšetrovateľov alebo prokurátorov, ale o tlak ich nadriadených.

„…upriamujem vás, aby ste si riadne naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania,“ znelo jedno z oficiálnych odporúčaní k vtedajšiemu vyšetrovaniu Gorily. Jeho autorom bol generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Prečo sa v tejto chvíli neozvalo vedenie polície a nepokúsilo sa napriek rozhodnutiu prokuratúry niečo robiť so zrejme najväčším prípadom, ktorý malo kedy v rukách? Môžeme len dedukovať. Gorila opisuje také hlboké prepojenie politiky a časti biznisu, že každému skúsenému policajnému funkcionárovi muselo byť jasné, že by jeho odhalenie mohlo aj po rokoch rozložiť fungujúci politický systém.

A nenašiel sa nikto veľmi vplyvný, kto by nad vyšetrovaním držal ochrannú ruku. Minister Lipšic zastupoval vo vláde KDH, ktoré bolo v schémach provízií opísaných v Gorile namočené menej ako ostatní, ale tiež nebolo úplne mimo hry. V oveľa silnejšom konflikte záujmov bol policajný prezident Jaroslav Spišiak. Tento populárny policajt sa do polície vrátil po rokoch strávených v Slovnafte, kde pracoval pre Oskara Világiho. Pre muža, ktorý nielen podľa spisu Gorila bol najmocnejším zástupcom podnikateľskej loby napojenej na SMK z čias Dzurindových vlád.

Na tretí pokus už mali Kaliňák a Gašpar rešpekt

Politikov všetkých smerov, medzi ktorými spis Gorila v roku 2011 už bežne koloval, jeho obsah veľmi neprekvapoval. Vedeli, ako slovenská politika funguje; preto o ňom skôr uvažovali v rozmeroch, ako by mohol ublížiť im alebo ich súperom. Editori v SME a Trende zasa nemali toľko informácií z prvej ruky ako Tom Nicholson a nerozumeli preto jeho bezvýhradnému presvedčeniu, že spis je autentický a v žiadnom prípade nie je spravodajskou hrou. Všetci však tušili, že je dosť epický na to, aby v prípade zverejnenia mohol byť pokojne aj škandálom roka.

Realita bola o stupeň drsnejšia. Anonymné publikovanie Gorily na webe koncom decembra 2011 spôsobilo taký otras, že mnohí pozorovatelia začali deliť históriu slovenskej politiky na časy pred zverejnením Gorily a po ňom. Nastavenie debaty bolo také, že zriadenie špeciálneho policajného vyšetrovacieho tímu Gorila hneď 9. januára sa považovalo za nutné minimum, ktoré musel minister Lipšic urobiť.

Robert Kaliňák, ktorý bol ministrom vnútra v dvoch nasledujúcich vládach, neurobil nič, čo by preukázateľne škodilo vyšetrovaniu Gorily. Do práce tímu nezasahoval, o výsledkoch sa nechal informovať v miere, ktorá je zákonná a zároveň primeraná tomu, že je politicky zodpovedný za prácu polície.

Šéf tímu Gorila Marek Gajdoš po svojom odchode spomína na jedno stretnutie s ministrom, na ktorom sa ho pýtal, či je potrebné vyšetrovať SIS, pretože by to mohlo znížiť jej dôveryhodnosť u partnerov. Padol aj prísľub zvýšenia odmien pre členov tímu, ktorý sa v praxi nikdy nestal. Ak by sa však aj preukázalo, že minister či policajný riaditeľ sľub o odmenách nedodržali, lebo Gajdošovi ľudia pokračovali vo vyšetrení spisu, nešlo by o zásah, ktorý by mal mať fatálny dôsledok na podmienky a slobodu práce vyšetrovateľov.

Ani šéf polície Tibor Gašpar, ktorý už raz vyšetrovanie preukázateľne utopil v Nitre, neurobil žiadnu chybu, ktorá by bola jednoznačným dôkazom, že má záujem na nevyšetrení prípadu.

Možno ho brať na zodpovednosť za to, že spôsobil odchod jedného z najskúsenejších slovenských vyšetrovateľov Rudolfa Cádru, ktorý bol odborným garantom Gašparovho tímu. Keď sa totiž Gašpar stal najvyšším policajným šéfom, Cádru odvolali z postu zástupcu Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou a ponúkli mu len miesto radového referenta.

Gašpar to vysvetľuje presne opačne, ako tomu porozumelo mnoho policajtov. Tvrdí, že Cádrovi zobral funkcie len preto, aby mal viac času vyšetrovať Gorilu. Výsledok je nesporný: Cádra, jeden z najrešpektovanejších vyšetrovateľov, odišiel z polície bez nároku na výsluhový dôchodok už po roku práce na treťom pokuse vyšetriť Gorilu.

Kľúčový problém Gajdošových vyšetrovateľov bol však inde. Nespolupracovala s nimi SIS a aj špeciálny prokurátor Kováčik urobil mnoho pre to, aby sa autentickosť a vierohodnosť spisu nepreukázala.

Hlavného svedka predvolali po 11 rokoch

Vzájomnú nedôveru šéfa tímu Gorila Gajdoša a dozorujúceho prokurátora Kováčika možno stručne opísať na situácii, keď sa Gajdoš pokúšal získať od prezidenta Kisku zbavenie mlčanlivosti pre bývalého šéfa SIS Valka. Policajt Gajdoš začal stíhanie v prípade podozrenia z predaja nahrávok Gorily Pente a hneď nato požiadal prezidenta o zbavenie mlčanlivosti Ficovho druhého riaditeľa SIS – bez toho, aby to oznámil Kováčikovi. Keď to prokurátor zistil, zúril, stíhanie zastavil a do prezidentskej kancelárie zavolal, aby žiadosť o zbavenie mlčanlivosti považovali za bezpredmetnú.

Analogicky to bolo, keď sa vyšetrovatelia pokúsili vypočuť Petra Holúbeka, v ktorého byte sa nahrávky robili, ktorý ich počúval a ktorý ich prepisoval aj interpretoval – a je teda vlastne autorom spisu Gorila. Mlčanlivosti ho mohla zbaviť len SIS, ktorú o to polícia aj požiadala. Dozorujúci prokurátor však zbavenie mlčanlivosti jednoducho neodporučil, čo bol pre SIS signál, aby sa žiadosťou policajtov vôbec nezaoberala.

Prokurátor Kováčik dával najavo, že formálne preukázanie autenticity spisu nie je potrebné. Argumentoval aj tým, že Ústavný súd rozhodol na žiadosť právnikov Penty o tom, že odpočúvanie bytu na Vazovovej bolo nezákonné, a tak by ani prípadné nahrávky, ani spis už nemohli byť pred súdom použité ako dôkaz.

Kováčikova nechuť nechať kľúčového svedka Gorily rozprávať sa s vyšetrovateľom Gajdošom sa napokon prejavila aj pri okolnostiach prvej výpovede Petra Holúbeka, ktorá sa napokon uskutočnila koncom minulého roka. Samotný Holúbek to komentoval slovami: „To bolo úplne mimo a nesúviselo to s podstatou celého prípadu. (…) Trvalo to asi pol hodiny a potom som tam ešte pol hodiny nezáväzne diskutoval.“

Viniť z nevyužitia tejto šance Gajdoša nemožno. Dozorujúci prokurátor Kováčik mu jednoducho nedovolil sa výsluchu zúčastniť. Krátko nato aj vyšetrovateľ Gajdoš pátranie vzdal a z polície oficiálne odišiel.

Čia kauza je nevyšetrenie Gorily?

Gorila opisuje také veľké sprisahanie takých mocných elít, že na to, aby sa legálne preukázalo, muselo by sa naraz splniť viacero podmienok:

Boli by na to potrebné jasné dôkazy, v tomto prípade teda aj nespochybniteľné nahrávky. Tie sa stratili. Na strane štátu za to môže vedenie SIS nominované Smerom.

Aby existovala šanca dokázať takú zložitú vec, ako sú podozrenia z Gorily, treba veľmi rýchlo dať dokopy masu skúsených vyšetrovateľov so silnou podporou vedenia ministerstva vnútra. Keď to neurobil pred voľbami minister za SDKÚ Pado, mohol to urobiť ďalšie štyri roky minister vnútra za Smer Kaliňák. Neurobil to, hoci o podozreniach musel vedieť. Naozajstný vyšetrovací tím s váhou primeranou veľkosti kauzy vznikol až na konci dvojročného pôsobenia Daniela Lipšica. Robert Kaliňák, ktorý je odvtedy znova nepretržite ministrom vnútra, vymenoval za šéfa polície človeka, ktorý pochoval prvé vyšetrovanie spisu.

Zložitá kauza potrebuje skúseného, odvážneho, a teda efektívneho prokurátora. Gorila dostala Dušana Kováčika. Ten je dostatočne skúsený a ako šéf špeciálnej prokuratúry má všetky potrebné právomoci a autoritu. Pri vyšetrovaní Gorily bol však už na jej začiatku, kde sa stratilo veľa času a nevyšetrilo sa nič. Podľa svedectiev policajtov im aj pri obnovenom pátraní viac prekážal, ako pomáhal. Dušan Kováčik sa do svojej funkcie dostal vďaka pravicovej koalícii a potom bol opätovne zvolený rozhodnutím vedenia Smeru.

Čou kauzou je teda Gorila? Každý pozornejší čitateľ Gorily vie, že opisuje sprisahanie časti slovenských a zahraničných podnikateľov s väčšinou slovenskej politickej scény vrátane vládnych strán aj opozície v čase konca druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po jedenástich rokoch však už vieme aj to, že Smer bránil vyšetrovaniu od začiatku všetkými dostupnými prostriedkami. A robil to tak systematicky, ako keby šlo predovšetkým o jeho kauzu.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 h., nie už od 12.00 h.
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Aerolínie: Lufthansa ukončí prevádzku nízkonákladovej leteckej spoločnosti Germanwings
  • Otázky a odpovede: Ako požiada zamestnávateľ a SZČO štát o príspevok
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Zdieľať

Práca z domu je najčastejším opatrením, ktoré volia zamestnávatelia na Slovensku v týchto dňoch. Aktuálne pracuje z domu viac ako 47 percent respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu portálu Platy.sk.

Do prieskumu sa zapojilo 914 respondentov, údaje sa zbierali od 18. do 30. marca 2020.

Najvyšší podiel zamestnancov s home office je v informačných technológiách, marketingu či oblasti financií. Najnižší podiel v gastre, cestovom ruchu, vo výrobe, doprave a špedícii.

Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí oceňuje, prípadne by ocenila možnosť pracovať v súčasnej situácii z domu. Takúto odpoveď uviedlo viac ako 56 percent ľudí.

Takmer 60 percent respondentov uviedlo, že počas práce z domu pracujú rovnako alebo sú dokonca produktívnejší ako na pracovisku. Iba 18 percent respondentov priznáva, že doma majú problém s koncentráciou a takmer sedem percent ľudí uvádza, že prácu z domu považujú za príležitosť, keď môžu pracovať menej.

Zdieľať

Zdravotné poisťovne upozorňujú, že pre výpadok zdrojov z verejného zdravotného poistenia nebudú mať v najbližších týždňoch dostatok financií na úhradu zdravotnej starostlivosti. Informovala o tom riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Asociácia preto vyzýva vládu, aby vzhľadom na balíček určený na pomoc podnikateľom rozhodla aj o bezodkladnom dofinancovaní verejného zdravotného poistenia. (tasr)

Zdieľať

Prievidzský dodávateľ pre automobilky Brose znížil kapacitu výroby o 70 percent, vyžiadala si to pandémia koronavírusu. Firma nevylúčila, že bude žiadať pomoc od štátu.

Spoločnosť pôsobí v Prievidzi od roku 2015, v súčasnosti zamestnáva viac ako 1000 ľudí.

„Brose ide momentálne na maximálne 30 percent kapacity svojej výroby, čo je veľmi málo. Máme 700 ľudí doma a snažíme sa ich platiť a držať. Nebudeme prepúšťať ľudí. To je najdôležitejšie, že majú prácu, oddýchnu si doma, sú s rodinami, ale hektika sa vráti naspäť, keď naši zákazníci začnú s výrobou,“ povedal generálny riaditeľ firmy Axel Mallener.

Firma má podľa neho k dispozícii materiál na výrobu, reagovala veľmi rýchlo a objednala diely. „Máme zásoby, máme čo robiť a expedujeme. Hlavne Ázia, a tiež iné krajiny začínajú robiť, nerobili taký shutdown, aký robí teraz Európa,“ dodal.

Mallener nevylúčil, že firma ako veľký zamestnávateľ bude potrebovať pomoc od štátu.

Spoločnosť v súčasnosti pracuje na tretej fáze rozšírenia svojho závodu. Koronakríza podľa generálneho riaditeľa túto investíciu neohrozila. (tasr)

Zdieľať

Eurozóna môže potrebovať fiškálne stimuly až do výšky 1,5 bilióna eur, aby sa vysporiadala s hospodárskymi dosahmi pandémie koronavírusu, odkazuje ECB ministrom financií eurobloku. Časť krajín je ochotná zahlasovať len za tretinovú pomoc.

Nemecko, Holandsko a ďalšie severoeurópske krajiny sú pripravené podporiť spoločné európske opatrenia len do výšky 500 miliárd eur, píše Reuters.

Ministri financií EÚ sa zatiaľ nezhodli na spoločnom pláne, ako povzbudiť ekonomiky po koronakríze. Nedospeli ku kompromisu v otázke spoločných dlhopisov ani čerpania úverov zo záchranného fondu ESM.

Zdieľať

Za porušenie nariadenia o dvojtýždňovej karanténe hrozia v Nemecku pokuty do 25-tisíc eur. Povinnosť sa má až na výnimky vzťahovať na všetkých, ktorí od 10. apríla pricestujú do spolkovej republiky po dlhšom pobyte v zahraničí.

Zavedenie 14-dňovej karantény navrhol spolkovým krajinám výbor nemeckej vlády pre koronavírus.

Opatrenie sa nemá týkať pendlerov, teda ľudí, ktorí denne cestujú cez hranice za prácou. Ďalšie výnimky majú platiť pre zdravotníkov alebo diplomatov.

Za čo hrozia pokuty:

  • po prekročení hraníc musia ľudia ísť priamo do svojho bytu alebo iného ubytovania a zostať tam ďalšie dva týždne. Kto tak neurobí, mal by počítať s pokutou 50 až 5-tisíc eur,
  • za porušenie nariadenia o zákaze návštev vo svojom byte hrozí finančný trest 150 až 10-tisíc eur,
  • pri opustení bydliska sa počíta s pokutou od 200 do 25-tisíc eur.

Výška pokuty má závisieť od toho, aké veľké nebezpečenstvo daný prečin znamenal pre verejné zdravie a či šlo o opakovaný prípad.

V Nemecku sa počíta s tým, že karanténne opatrenia zavedú všetky spolkové krajiny, napríklad v Berlíne už platia od minulého týždňa. (čtk, dpa)

Zdieľať

Šéf Twitteru Jack Dorsey poskytne na boj proti koronavírusu 1 miliardu dolárov, čo je vyše štvrtina jeho majetku. Čiastku vloží do charitatívneho fondu Start Small vo forme akcií svojej firmy na spracovanie mobilných platieb Square.

Dorsey chce inšpirovať ďalších ľudí, aby urobili niečo podobné. Podrobnosti o konkrétnych účeloch, na ktoré budú peniaze použité, neposkytol.

Peniaze na boj s koronavírusom a jeho dôsledkami venujú aj ďalší miliardári z technologickej brandže.

  • zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sľúbil 30 miliónov dolárov, z veľkej časti na vývoj liečby
  • šéf Amazonu Jeff Bezos daroval 100 miliónov dolárov potravinovým bankám v USA, aby pomohli ľuďom, ktorí nemajú dostatok jedla (čtk)
Zdieľať

Ministri financií Únie sa po zdĺhavých rokovaniach nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým členským štátom čeliť pandémii  koronavírusu.

„Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme. Prerušil som Euroskupinu a budeme pokračovať zajtra (9. apríla),“ oznámil Mario Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, na sociálnej sieti Twitter.

Ministri sa nedohodli na fiškálnych nástrojoch, ktoré by tlmili vplyv pandémie koronavírusu na ekonomiku, napísal Centeno na Twitteri. Euroskupina rokovala o záchrannej sieti, ktorú by tvorili tri kľúčové prvky v hodnote pol bilióna eur.

Podľa zdrojov z rokovaní patovú situáciu spôsobil spor medzi Talianskom a Holandskom o podmienkach, ktoré by boli spojené s úvermi od eurozóny pre vlády na boj proti dôsledkom pandémie. Taliansko sa tiež odmieta vzdať plánov na emisiu spoločných dlhopisov, tzv. koronabondov, ktoré by rozdelili bremeno dlhu medzi štáty euroregiónu. (tasr)

Zdieľať

Akcie v USA si dnes neudržali nárast, ktorý ťahal optimizmus, že najprudší nápor epidémie koronavírusu v amerických epicentrách už poľavuje. Ku koncu obchodovania si hlavné indexy zmazali dnešné zisky a mierne klesli.

Wall Street neudržal zisky

  • Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average dnes klesol o 0,12 % a uzavrel na 22 653,86 bodu. V priebehu obchodovania sa nachádzal v pluse už 900 bodov, v poslednej hodine však prišiel o svoje zisky.
  • Širší index S&P 500 sa znížil o 0,16 percenta na 2659,41 bodu.
  • Technologický index Nasdaq Composite klesol o 0,33 percenta na 7887,26 bodu.

Čo sa deje

  • Guvernéri amerických štátov New York, New Jersey a Louisiana veria, že najprudší nápor pandémie už poľavil. Guvernér New Yorku Andrew Cuomo sa domnieva, že v jeho štáte zaberajú opatrenia obmedzujúce spoločenský život a že najprudší rast v počte hospitalizácií má už New York za sebou. Miestni obyvatelia podľa neho menia krivku „šírenia vírusu“.

Čo hovorí analytik

  • „V dnešnej situácii je riziko poklesu väčšie než šanca na rast,“ uviedol stratég Goldman Sachs David Kostin. Pripomenul, že aj v poslednom kvartáli 2008 akcie niekoľkokrát prudko vzrástli, ale trh dosiahol dno až v marci 2009.
  • Investori začali po náraste hlavných amerických indexov zhruba o 20 percent z miním dosiahnutých 23. marca uvažovať o tom, či akciové trhy nepredbiehajú realitu. Aktuálne to totiž vyzerá tak, že reštrikcie v súvislosti s koronavírusom sa nemusia v 2. kvartáli skončiť.

Európa dnes ešte rástla

  • Európske akciové trhy pokračovali v zotavovaní sa po prudkom náraste v pondelok. Ťahala ich nádej, že šírenie koronavírusu v Európe sa spomaľuje.
  • Hlavný nemecký index DAX si v utorok pripísal 2,21 percenta a uzavrel na 10 356,70 bodu, keď počas obchodovania bol na vrchole v pluse o vyše 5 percent. V pondelok vzrástol o 5,77 percenta a od svojho minima v polovici marca sa oživil o vyše štvrtiny.
  • Francúzsky index CAC 40 stúpol o 2,12 percenta, taliansky FTSE MIB a britský FTSE 100 o 2,19 percenta.
  • Paneurópsky index Stoxx Europe 600 si dnes pripísal 1,88 percenta.

Ako sa vyvíjali ceny ropy

  • Ľahká americká ropa WTI okolo 22.15 SELČ strácala 7,55 percenta na 24,11 dolára za barel, severomorský Brent 3 percentá na 32,06 dolára za barel.
  • Skupina nazvaná OPEC+ bude rokovať o ďalšej ťažbe vo štvrtok. Analytici očakávajú, že sa dohodne na znížení ťažby o desať miliónov barelov denne, čo zodpovedá zhruba desiatim percentám celkových dodávok na trhy. Krajiny však dali podľa agentúry Reuters najavo, že objem zníženia ťažby bude závisieť aj od toho, či sa pripoja aj USA. Koordinovaná akcia ťažiarov v USA by však bola v krajine nezákonná.
  • Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že ho OPEC nepožiadal o zníženie domácej ťažby. Dodal však, že ťažba sa v USA pre pokles cien ropy znižuje.
  • Globálny dopyt po rope už klesol o 30 percent. Analytik firmy Rystat Energy Bjørnan Tonhaugen odhadol, že v apríli bude ponuka na ropnom trhu prevyšovať dopyt o 28 miliónov barelov denne a v máji o 21 miliónov barelov denne. Bolo by teda potrebné dohodnúť omnoho vyššie zníženie ťažby, než o ktorom sa teraz hovorí.

Dolár už klesá

  • Americký dolár sa dnes na finančných trhoch oslabil. Investori sa obracajú k rizikovejším aktívam, optimizmus na trhu vyvolali nádeje, že prijaté opatrenia môžu v niektorých krajinách spomaľovať šírenie koronavírusu.
  • Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, si okolo 22.05 h odpisoval 0,8 percenta na 99,88 bodu.
  • Euro si voči doláru v rovnakom čase pripisovalo jedno percento na 1,0902 USD. (čtk, tasr, n)
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot - Google
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot – Google
Zdieľať

Bývalý minister životného prostredia László Sólymos považuje odloženie zálohovania PET fliaš za unáhlený krok. Parlament dnes schválil odloženie zavedenia systému na rok 2023.

„Mám obavy, aby nebol len zámienkou na úplné zrušenie zálohovania,“ napísal o odklade Sólymos na Facebooku.

Podľa Sólymosa je nešťastné, ak jeden z prvých krokov nového ministra, ešte pred zverejnením programového vyhlásenia vlády, je odsúvanie zálohovania, ktoré malo začať fungovať až v roku 2022. (tasr)

Zdieľať

Policajti, hasiči a záchranári budú mať počas pandémie nárok na služobné platené voľno, a to v prípade potreby celodennej starostlivosti o dieťa či zverenú osobu. Zákon schválila Národná rada. (tasr)

Zdieľať

Predaj osobných áut v Rusku sa v marci medziročne zvýšil o 22,7 % na 160 640 vozidiel. Spotrebitelia sa poponáhľali s nákupmi pre očakávaný rast cien po prudkom poklese rubľa, vyplýva z údajov, ktoré zverejnila analytická agentúra Autostat.

Predajne áut po celej krajine sú teraz zatvorené v rámci preventívnych opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu nákazy koronavírusu. Možný je len predaj cez internet.

Očakáva sa tak, že v apríli predaj prudko klesne. (čtk)

Zdieľať

Európska centrálna banka prijala ďalšie opatrenie, aby podporila úvery pre firmy v eurozóne. Dočasne zmiernila pravidlá týkajúce sa zábezpeky za peniaze, ktoré poskytuje komerčným bankám.

Centrálne banky po celom svete vrátane ECB alebo americkej centrálnej banky (Fed) sa snažia zabezpečiť, aby nezamrzlo úverovanie. Usilujú sa tiež o to, aby mali firmy naďalej prístup k peniazom počas obdobia uzavretia ekonomík, cestovných obmedzení a sociálneho dištancovania.

ECB v utorok dočasne uvoľnila pravidlá týkajúce sa zábezpeky alebo takzvaného kolaterálu pri úveroch pre banky. To znamená, že komerčné banky môžu použiť širšiu paletu finančných aktív ako kolaterál za krátkodobé úvery od centrálnej banky a dostanú viac peňazí za danú zábezpeku.

ECB sa snaží uľahčiť prístup bánk k peniazom, aby tieto mohli pokračovať v poskytovaní úverov pre firmy a mali menej dôvodov obmedziť ich. Banky sú kľúčové pre európsku ekonomiku, keďže poskytujú firmám väčšinu financovania na rozdiel od USA, kde je bežnejšie požičiavanie na finančných trhoch.

ECB napríklad bude v rámci zmiernenia pravidiel opäť prijímať ako kolaterál grécke dlhopisy, čo otvorí úvery pre grécke banky, ktoré ich vlastnia. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať