Denník N

11 rokov Gorily: Ak by si Haščák želal nevyšetrenie, lepší tím ako Kaliňák, Gašpar, Magala a Kováčik by na to nenašiel

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Ubehlo 11 rokov od toho, čo sa prvé správy o Gorile dostali k politikom, no doteraz nikomu nič nedokázali. Vieme však presne opísať, kto vyšetrovanie sabotoval najviac.

V polovici februára uplynulo jedenásť rokov, čo SIS poslala vtedajšiemu predsedovi vlády správu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov. Okrem iného bolo z toho textu jasné, že existujú nahrávky o tom, ako podnikateľ Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka.

Mikuláš Dzurinda v tom momente nepožiadal Jirka Malchárka, aby okamžite zložil funkciu. Nie je ani známe, že by urobil čokoľvek pre to, aby sa podozreniami začala zaoberať polícia a prebrala na seba aj odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave.

Motívom vtedajšieho premiéra sa dá rozumieť. Ak by to urobil, okamžite by tým nesmierne ohrozil nielen majiteľa Penty, ale pred letnými voľbami aj všetky slovenské pravicové strany vrátane jeho SDKÚ.

Gorila tak ostala naďalej tajnou operáciou SIS, počas ktorej ešte päť mesiacov roka 2006 vznikali ďalšie nahrávky, ktoré čoraz viac kompromitovali aj hlavného protivníka pravice – Smer. Najmä na jar a začiatkom leta prebehli v byte na Vazovovej dialógy, v ktorých predseda Smeru vyzerá ako človek, čo minimálne schvaľuje nelegálne operácie pri financovaní strany.

V tom momente mali na utajení Gorily záujem nielen ľudia okolo Penty, ale prakticky všetci slovenskí vrcholoví politici. To je príčina, prečo dnes síce nepochybujeme, že nelegálny komplot medzi vrcholovými politikmi a vrcholovými podnikateľmi opísaný v Gorile naozaj existoval, a vieme aj veľa podrobností o jeho aktéroch, no nikto za to nie je potrestaný.

SDKÚ nesabotovala, ale ani nepomohla

Aby ste vyšetrili korupciu vo vysokej politike, potrebujete mať vo funkcii ministra vnútra človeka, ktorého stranu by výsledky vyšetrovania nediskvalifikovali. Z trojice Martin Pado, Robert Kaliňák a Daniel Lipšic mal k možnosti rozhodovať sa slobodne najbližšie minister za KDH vo vláde Ivety Radičovej. Kým sa však Lipšic v roku 2010 dostal do funkcie, bolo už mnoho šancí premárnených a dôkazov zlikvidovaných.

Martinovi Padovi z SDKÚ poslala SIS prvú správu o odposluchoch z Gorily v polovici februára 2006, len pár dní po tom, čo Pado prebral ministerstvo vnútra po odchádzajúcom ministrovi Palkovi z KDH. Správa SIS síce diskreditovala najmä odpadlíka z už mŕtvej strany ANO Jirka Malchárka, ale bolo v nej aj dosť tvrdení, ktoré by mohli položiť SDKÚ.

Prerozprávané prepisy potvrdzovali, že neoficiálnym financmajstrom strany je Gabriel Palacka. Spôsob, ako o ňom mal Haščák rozprávať, navodzoval dojem, že prijímanie provízií Palackom v mene SDKÚ je rutinná záležitosť. Text, ktorý dostali oficiálne do rúk premiér Dzurinda a minister Pado, kompromitoval aj členku výkonného výboru FNM a vplyvnú byrokratku Annu Bubeníkovú. Nominantka SDKÚ a favoritka ministra financií Ivana Mikloša pritom podľa spisu nebola v korupčnej schéme pešiakom, ale s Haščákom v nej vystupovali ako organizátori.

Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.

Pre možnosti vyšetrenia Gorily však bolo kľúčové, že minister vnútra Pado po informáciách od SIS neprebral iniciatívu a nepožiadal políciu, aby odpočúvanie zobrala pod seba a začala vlastnú operáciu v rámcoch Trestného poriadku. Podozrenia z rozsiahlej organizovanej trestnej činnosti boli z dovtedajších odposluchov evidentné a bol preto čas začať trestné konanie, ktoré SIS viesť nemôže. No nestalo sa to. Gorila ďalej žila len ako akcia SIS a jej osud závisel od toho, ako sa k nej po voľbách postaví nové vedenie tajnej služby a ministerstva vnútra.

Už čistič Magala urobil Gorilu nevyšetriteľnou

Nominanti Smeru počas prvej Ficovej vlády nenapravili laxnosť, s ktorou ku Gorile pristúpili nominanti SDKÚ. Naopak, začali dôkladne upratovať. V prvých dvoch rokoch, keď bol predsedom vlády Fico, ministrom vnútra Kaliňák a šéfom SIS premiérov nominant Jozef Magala, sa udiali veci, ktoré pre budúcnosť dramaticky znížili možnosť niekomu dokázať vinu a presvedčiť o tom súd.

Magala bol 3. augusta 2006 vo funkcii ešte len osem dní a už bola akcia Gorila zrušená. Na Vazovovej sa prestalo nahrávať a boli odstránené odposluchy. V tom čase sa už vyšetrovali podozrenia o únikoch informácií z akcie Gorila, no to nemohlo byť dôvodom zastavenia akcie. Podľa spisu totiž ešte v júli navštívili odpočúvaný byt aj Haščák, aj Bubeníková, aj jeho majiteľ a Haščákov spolupracovník Zoltán Varga. Potenciál získania ďalších exkluzívnych informácií teda naďalej existoval.

Magalovi treba pripočítať aj zodpovednosť za to, že v najbližších dvoch rokoch odišli zo SIS všetci kľúčoví ľudia z odboru, ktorý pracoval na Gorile. Vyhodený bol napokon aj Peter Holúbek, ktorý akciu vymyslel po tom, čo zistil, že vedľa jeho súkromného bytu sa stretáva minister hospodárstva s podnikateľmi.

A čo je najdôležitejšie, v čase zmien po príchode vedenia SIS podriadeného Smeru sa stratili originálne nahrávky.

Podozrenia, že za to zaplatila Penta, neboli nikdy preukázané. No ak neboli zvukové nahrávky, šanca budúcich vyšetrovateľov Gorily niečo s Gorilou robiť bola mizivá.

Pre sudcov je totiž problém, ak je ako dôkaz ponúkaný namiesto nahrávky priamy prepis, nieto ešte interpretácia, ako by to mohlo byť pri Gorile. V realite teda strata nahrávok znamenala, že polícia by napríklad pri dokazovaní korupcie musela zdokumentovať toky peňazí, ktoré by nemali iné vysvetlenie ako prijatie úplatku. Za roky, keď sa Gorila nevyšetrovala, si však mohli podozriví pripraviť presvedčivé vysvetlenia. Napríklad dodávky analýz, ktoré na prvý pohľad nevyzerali ako bezcenné.

Problém Smeru? Nešlo len o kolu s Haščákom

Počas jedenástich rokov od spustenia nahrávok v byte na Vazovovej v decembri 2005 do odchodu šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Gajdoša do civilu boli osem a trištvrte roka ministrom vnútra Robert Kaliňák a predsedom vlády Robert Fico.

Umná komunikácia Smeru na tému Gorila pomohla tomu, že verejná debata prebrala ich tvrdenie, že Gorila je najmä kauzou druhej Dzurindovej vlády, a tak mohla žiť aj predstava, že Smeru by úspešné vyšetrovanie mohlo politicky len pomôcť.

Ak by to však bola pravda, predseda Smeru by počas piatich rokov od zverejnenia spisu na webe našiel spôsob, ako odpovedať aspoň na otázku, či v byte na Vazovovej bol a či publikované opisy stretnutia s Haščákom zodpovedajú tomu, ako si ich pamätá on. Nikdy tak neurobil verejne, hoci v tom určite nebol viazaný mlčanlivosťou.

Fico síce verejne ponúkol svoju výpoveď, policajti sa ho aj chystali predvolať, ale zabránil tomu dozorujúci prokurátor Kováčik. On na vypočutie jednej z kľúčových postáv celej kauzy oficiálne nevidel dôvod.

Ak by ho Kováčik vypočul, Fico mohol potvrdiť autenticitu spisu, respektíve samotnú existenciu akcie Gorila ešte v čase, keď o ich samotnej existencii mohla mať verejnosť pochyby.

Okrem toho, Fico bol slobodný v tom, aby o podozreniach z Gorily hovoril verejne aj bez otázok vyšetrovateľov. Nikdy to neurobil.

Robert Fico tiež zvykne opakovať, že ak by bol spis pravdivý, nie je v ňom nič, čo by ho usvedčovalo z nekalého konania. „Povedal na mňa niekto, že som niečo ukradol, zobral nejaký úplatok?“ pýtal sa Fico o Gorile. Odpoveď je, že áno a viackrát. Marián Leško z Nadácie Zastavme korupciu našiel v spise päť pasáží, z ktorých vyplýva podozrenie z porušenia zákona. Pripomeňme si ich, aby sme lepšie chápali dôvody, prečo Smer aj po zrušení akcie Gorila mal dôvod systematicky brániť vyšetrovaniu.

Opoziční politici Robert Fico a Fedor Flašík mali pýtať „za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii Paroplynového cyklu províziu“, čo by zodpovedalo trestnému činu vydierania.

Ficov osobný tajomník František Határ mal s Haščákom hovoriť o tom, či Fico dostal za hlasovania primátorov Smeru „v spoločnosti, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce“ dohodnutú sumu, čo bolo podľa vysvetlivky v texte „40 dkg salámy = 40 mil. Sk“. Šlo tu teda o podozrenie, že Fico prijal alebo sprostredkoval neoprávnenú províziu, čo zodpovedá trestnému činu prijímania úplatku.

Asistent Határ mal podľa spisu pýtať „pomoc pre zamestnancov Smeru (17 zamestnancov) a pre ľudí, ktorí im pomáhajú v kampani“. Malo ísť o „čierne peniaze navyše oproti oficiálnemu príjmu“. Tu hrozilo, že sa viacerí ľudia v Smere dopustili trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Podobne vypovedá citát zo spisu pripisovaný majiteľovi Penty Haščákovi: „Fakt je taký, že my Fica financujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer.“ Okrem PR pohromy by dokázanie tohto faktu svedčilo o trestnom čine skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Piatou pasážou, ktorá vzbudzuje podozrenie z trestného činu, je opis toho, ako sa Fico pokúša cez predstaviteľa finančnej skupiny a Malchárka presadiť pre istého podnikateľa zákazky v energetike, pretože tento podnikateľ „sponzoruje politickú stranu Smer“.

Prichádzajú Kováčik a Gašpar

Súčasné policajné vyšetrovanie Gorily ako sprisahania podnikateľov a politikov je už tretím; prvé dve sa začali mimo pozornosti verejnosti ešte pred decembrom 2011, keď sa text dostal na web.

Keď sa v roku 2009 Tom Nicholson zoznámil s bývalým agentom SIS Petrom Holúbekom a dostal sa k spisu, hľadal spôsob, ako ho odovzdať polícii tak, aby sa nikto nemohol tváriť, že sa to nestalo. Vo svojej knihe opisuje, ako mu prokurátorka Eva Mišíková poradila, nech skúsi spis ako svedok pripojiť do nejakého už začatého vyšetrovania. Tak sa Gorila stala súčasťou vyšetrovania kupovania poslancov ANO, ktoré sa začalo na podnet vtedy poslanca KDH Daniela Lipšica.

Nicholson však rýchlo pochopil, že s vyšetrovaním to nebude také horúce. Na stretnutí s vyšetrovateľom, kde mal ako svedok Gorilu odovzdať, sa nečakane zjavil šéf úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik. Nicholson opisuje, že prokurátora oveľa viac ako závažné obvinenia obsiahnuté v spise od začiatku zaujímalo, ako novinár prišiel k dokumentu.

Kupovanie poslancov policajti nepreukázali a po lete roku 2009 sa do stratena dostalo aj preverovanie dokumentu, ktorý polícii odovzdal Nicholson. Nebolo to neskúsenosťou – prípadu sa venoval Úrad boja proti korupcii, ktorý vtedy viedol Tibor Gašpar. Ten vyšetrovanie presunul do Nitry, odkiaľ pochádzal. Keďže šlo o citlivý prípad, dalo sa jeho stiahnutie z Bratislavy vysvetliť tým, že sa polícia chcela zbaviť vplyvu, ktorý mali podozriví v hlavnom meste. Výsledok však o tom nepresvedčil.

Nitrianski policajti síce nechali vypovedať Haščáka, Bubeníkovú aj Malchárka, ale to bolo prakticky všetko, čo pre vec urobili. Jadrom Haščákovej obhajoby bolo to, čo tvrdil aj roky potom. Penta podľa neho jednoducho dávala v privatizácii najlepšie ponuky, a tak nebol dôvod nikoho podplácať. No napríklad to, že v súťaži o bratislavský Paroplynový cyklus nerozhodovala len cena, ale aj ovplyvniteľné subjektívne kritériá, už Gašparovi policajti akoby nebrali do úvahy. Aj preto napokon nikoho neobvinili a vec uzavreli.

Kým boli pri moci Fico, Kaliňák a Magala, s vyšetrovaním Gorily sa už ani trochu nepohlo a verejnosť o ničom ani netušila. Parlamentná väčšina vedená Smerom potom ešte v roku 2009 potvrdila vo funkcii šéfa špeciálnej prokuratúry Kováčika. Prvý raz sa do funkcie dostal v roku 2002 vďaka hlasom SDKÚ.

Nikto vyšetrovaniu nebránil, ale znova sa diali divné veci

Zmena vlády priviedla prepusteného agenta SIS Holúbeka k ďalšiemu pokusu, ako prinútiť štátne orgány, aby neignorovali najväčší prípad prichytenia bielych golierov pri čine. List od neho dostala premiérka Iveta Radičová, minister vnútra Daniel Lipšic aj nový šéf SIS Karol Mitrík.

Malo to význam. Vec dostal na starosť vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Branislav Jendrušák. Ten chcel začať skúmaním podozrenia, že Ficov šéf SIS Jozef Magala zneužil právomoci verejného činiteľa, keď v roku 2007 nespolupracoval pri policajnom vyšetrovaní podozrení voči policajnému funkcionárovi Jánovi Rejdovi, ktoré sa napokon tiež začalo vďaka odposluchom z Vazovovej.

Potom sa chcel Jendrušák s kolegami pustiť do jednotlivých privatizačných a korupčných káuz. Ani jemu to však napokon nevyšlo. Vyšetrovanie začal v novembri 2010 a už na jar nasledujúceho roka odišiel pracovať inam.

Aby Nicholson vysvetlil, prečo to len nedávno odhodlaný a motivovaný policajt vzdal, v knihe Gorila len sucho opisuje príkoria, ktoré sa Jendrušákovi od začiatku vyšetrovania prihodili. Najprv začal mať v práci nečakané problémy Jendrušákov brat, ktorý bol tiež policajt. Potom sa podobné veci začali diať jeho bývalej priateľke. Investigatívci z jeho tímu začali brať lepšie ponuky a keď návrh na prevelenie dostal aj Jendrušák, „pochopil, že to bola posledná a najlepšia ponuka, akú dostane“.

Vec prevzala nová vyšetrovateľka a spis prešiel pod vojenskú prokuratúru, ktorá v auguste 2011 trestné stíhanie zastavila. Znova možno s veľkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že nešlo o zlyhanie radových vyšetrovateľov alebo prokurátorov, ale o tlak ich nadriadených.

„…upriamujem vás, aby ste si riadne naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania,“ znelo jedno z oficiálnych odporúčaní k vtedajšiemu vyšetrovaniu Gorily. Jeho autorom bol generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Prečo sa v tejto chvíli neozvalo vedenie polície a nepokúsilo sa napriek rozhodnutiu prokuratúry niečo robiť so zrejme najväčším prípadom, ktorý malo kedy v rukách? Môžeme len dedukovať. Gorila opisuje také hlboké prepojenie politiky a časti biznisu, že každému skúsenému policajnému funkcionárovi muselo byť jasné, že by jeho odhalenie mohlo aj po rokoch rozložiť fungujúci politický systém.

A nenašiel sa nikto veľmi vplyvný, kto by nad vyšetrovaním držal ochrannú ruku. Minister Lipšic zastupoval vo vláde KDH, ktoré bolo v schémach provízií opísaných v Gorile namočené menej ako ostatní, ale tiež nebolo úplne mimo hry. V oveľa silnejšom konflikte záujmov bol policajný prezident Jaroslav Spišiak. Tento populárny policajt sa do polície vrátil po rokoch strávených v Slovnafte, kde pracoval pre Oskara Világiho. Pre muža, ktorý nielen podľa spisu Gorila bol najmocnejším zástupcom podnikateľskej loby napojenej na SMK z čias Dzurindových vlád.

Na tretí pokus už mali Kaliňák a Gašpar rešpekt

Politikov všetkých smerov, medzi ktorými spis Gorila v roku 2011 už bežne koloval, jeho obsah veľmi neprekvapoval. Vedeli, ako slovenská politika funguje; preto o ňom skôr uvažovali v rozmeroch, ako by mohol ublížiť im alebo ich súperom. Editori v SME a Trende zasa nemali toľko informácií z prvej ruky ako Tom Nicholson a nerozumeli preto jeho bezvýhradnému presvedčeniu, že spis je autentický a v žiadnom prípade nie je spravodajskou hrou. Všetci však tušili, že je dosť epický na to, aby v prípade zverejnenia mohol byť pokojne aj škandálom roka.

Realita bola o stupeň drsnejšia. Anonymné publikovanie Gorily na webe koncom decembra 2011 spôsobilo taký otras, že mnohí pozorovatelia začali deliť históriu slovenskej politiky na časy pred zverejnením Gorily a po ňom. Nastavenie debaty bolo také, že zriadenie špeciálneho policajného vyšetrovacieho tímu Gorila hneď 9. januára sa považovalo za nutné minimum, ktoré musel minister Lipšic urobiť.

Robert Kaliňák, ktorý bol ministrom vnútra v dvoch nasledujúcich vládach, neurobil nič, čo by preukázateľne škodilo vyšetrovaniu Gorily. Do práce tímu nezasahoval, o výsledkoch sa nechal informovať v miere, ktorá je zákonná a zároveň primeraná tomu, že je politicky zodpovedný za prácu polície.

Šéf tímu Gorila Marek Gajdoš po svojom odchode spomína na jedno stretnutie s ministrom, na ktorom sa ho pýtal, či je potrebné vyšetrovať SIS, pretože by to mohlo znížiť jej dôveryhodnosť u partnerov. Padol aj prísľub zvýšenia odmien pre členov tímu, ktorý sa v praxi nikdy nestal. Ak by sa však aj preukázalo, že minister či policajný riaditeľ sľub o odmenách nedodržali, lebo Gajdošovi ľudia pokračovali vo vyšetrení spisu, nešlo by o zásah, ktorý by mal mať fatálny dôsledok na podmienky a slobodu práce vyšetrovateľov.

Ani šéf polície Tibor Gašpar, ktorý už raz vyšetrovanie preukázateľne utopil v Nitre, neurobil žiadnu chybu, ktorá by bola jednoznačným dôkazom, že má záujem na nevyšetrení prípadu.

Možno ho brať na zodpovednosť za to, že spôsobil odchod jedného z najskúsenejších slovenských vyšetrovateľov Rudolfa Cádru, ktorý bol odborným garantom Gašparovho tímu. Keď sa totiž Gašpar stal najvyšším policajným šéfom, Cádru odvolali z postu zástupcu Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou a ponúkli mu len miesto radového referenta.

Gašpar to vysvetľuje presne opačne, ako tomu porozumelo mnoho policajtov. Tvrdí, že Cádrovi zobral funkcie len preto, aby mal viac času vyšetrovať Gorilu. Výsledok je nesporný: Cádra, jeden z najrešpektovanejších vyšetrovateľov, odišiel z polície bez nároku na výsluhový dôchodok už po roku práce na treťom pokuse vyšetriť Gorilu.

Kľúčový problém Gajdošových vyšetrovateľov bol však inde. Nespolupracovala s nimi SIS a aj špeciálny prokurátor Kováčik urobil mnoho pre to, aby sa autentickosť a vierohodnosť spisu nepreukázala.

Hlavného svedka predvolali po 11 rokoch

Vzájomnú nedôveru šéfa tímu Gorila Gajdoša a dozorujúceho prokurátora Kováčika možno stručne opísať na situácii, keď sa Gajdoš pokúšal získať od prezidenta Kisku zbavenie mlčanlivosti pre bývalého šéfa SIS Valka. Policajt Gajdoš začal stíhanie v prípade podozrenia z predaja nahrávok Gorily Pente a hneď nato požiadal prezidenta o zbavenie mlčanlivosti Ficovho druhého riaditeľa SIS – bez toho, aby to oznámil Kováčikovi. Keď to prokurátor zistil, zúril, stíhanie zastavil a do prezidentskej kancelárie zavolal, aby žiadosť o zbavenie mlčanlivosti považovali za bezpredmetnú.

Analogicky to bolo, keď sa vyšetrovatelia pokúsili vypočuť Petra Holúbeka, v ktorého byte sa nahrávky robili, ktorý ich počúval a ktorý ich prepisoval aj interpretoval – a je teda vlastne autorom spisu Gorila. Mlčanlivosti ho mohla zbaviť len SIS, ktorú o to polícia aj požiadala. Dozorujúci prokurátor však zbavenie mlčanlivosti jednoducho neodporučil, čo bol pre SIS signál, aby sa žiadosťou policajtov vôbec nezaoberala.

Prokurátor Kováčik dával najavo, že formálne preukázanie autenticity spisu nie je potrebné. Argumentoval aj tým, že Ústavný súd rozhodol na žiadosť právnikov Penty o tom, že odpočúvanie bytu na Vazovovej bolo nezákonné, a tak by ani prípadné nahrávky, ani spis už nemohli byť pred súdom použité ako dôkaz.

Kováčikova nechuť nechať kľúčového svedka Gorily rozprávať sa s vyšetrovateľom Gajdošom sa napokon prejavila aj pri okolnostiach prvej výpovede Petra Holúbeka, ktorá sa napokon uskutočnila koncom minulého roka. Samotný Holúbek to komentoval slovami: „To bolo úplne mimo a nesúviselo to s podstatou celého prípadu. (…) Trvalo to asi pol hodiny a potom som tam ešte pol hodiny nezáväzne diskutoval.“

Viniť z nevyužitia tejto šance Gajdoša nemožno. Dozorujúci prokurátor Kováčik mu jednoducho nedovolil sa výsluchu zúčastniť. Krátko nato aj vyšetrovateľ Gajdoš pátranie vzdal a z polície oficiálne odišiel.

Čia kauza je nevyšetrenie Gorily?

Gorila opisuje také veľké sprisahanie takých mocných elít, že na to, aby sa legálne preukázalo, muselo by sa naraz splniť viacero podmienok:

Boli by na to potrebné jasné dôkazy, v tomto prípade teda aj nespochybniteľné nahrávky. Tie sa stratili. Na strane štátu za to môže vedenie SIS nominované Smerom.

Aby existovala šanca dokázať takú zložitú vec, ako sú podozrenia z Gorily, treba veľmi rýchlo dať dokopy masu skúsených vyšetrovateľov so silnou podporou vedenia ministerstva vnútra. Keď to neurobil pred voľbami minister za SDKÚ Pado, mohol to urobiť ďalšie štyri roky minister vnútra za Smer Kaliňák. Neurobil to, hoci o podozreniach musel vedieť. Naozajstný vyšetrovací tím s váhou primeranou veľkosti kauzy vznikol až na konci dvojročného pôsobenia Daniela Lipšica. Robert Kaliňák, ktorý je odvtedy znova nepretržite ministrom vnútra, vymenoval za šéfa polície človeka, ktorý pochoval prvé vyšetrovanie spisu.

Zložitá kauza potrebuje skúseného, odvážneho, a teda efektívneho prokurátora. Gorila dostala Dušana Kováčika. Ten je dostatočne skúsený a ako šéf špeciálnej prokuratúry má všetky potrebné právomoci a autoritu. Pri vyšetrovaní Gorily bol však už na jej začiatku, kde sa stratilo veľa času a nevyšetrilo sa nič. Podľa svedectiev policajtov im aj pri obnovenom pátraní viac prekážal, ako pomáhal. Dušan Kováčik sa do svojej funkcie dostal vďaka pravicovej koalícii a potom bol opätovne zvolený rozhodnutím vedenia Smeru.

Čou kauzou je teda Gorila? Každý pozornejší čitateľ Gorily vie, že opisuje sprisahanie časti slovenských a zahraničných podnikateľov s väčšinou slovenskej politickej scény vrátane vládnych strán aj opozície v čase konca druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po jedenástich rokoch však už vieme aj to, že Smer bránil vyšetrovaniu od začiatku všetkými dostupnými prostriedkami. A robil to tak systematicky, ako keby šlo predovšetkým o jeho kauzu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza Gorila

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie