SNS priznala straníckych nominantov, hoci by ich mať nemala

Už od roku 2011 platí uznesenie Radičovej vlády, ktoré malo z podnikov ovládaných štátom odstaviť zástupcov nominovaných politickými stranami; do manažmentu a dozorných rád sa odvtedy chodí cez výberové konania.

Slovenská národná strana (SNS) sa však počas krízy s cenami energií priznala, že strany naďalej ovládajú strategické podniky, a prihlásila sa k tomu, že majú v štátnych podnikoch svojich ľudí. SNS tak nechtiac pomenovala to, čo sa schovávalo za slovné spojenie „zástupcovia štátu“.

Naši nominanti

„Naši nominanti sa dostali do niektorých pozícií až po nešťastných regulačných konaniach,“ povedal ešte v pondelok predseda SNS Andrej Danko.

„Nominanti SNS neodstúpili zo všetkých nominácií v podnikoch, odchádza minimálne jeden a s ostatnými nominantmi bude predseda SNS Andrej Danko rokovať. Je to interná vec Slovenskej národnej strany,“ napísala ešte neskôr Denníku N hovorkyňa strany Júlia Kollárová.

Na otázku, či by nám mohla zaslať mena nominantov SNS v energetických podnikoch a či odstupujú alebo nie, už neodpovedala.

Ako to teda vyzerá s politickými nomináciami, aby boli v súlade s uznesením vlády o zákaze politických nominácií a zároveň boli spokojné aj politické strany, ktoré vo firmách majú svojich zástupcov?

„V podstate sú to ľudia z odborných klubov. Ak niekto problematike rozumie alebo pracuje v tej branži, potom je možné, že keď sa nominujú kontrolné orgány, tak je oslovený,“ hovorí o spôsobe výberu v SNS prvý podpredseda Jaroslav Paška.

Existuje teda aj kľúč, podľa ktorého si strany rozdelili posty v predstavenstvách a dozorných radách po voľbách? „Nejaký matematický (kľúč) tam nebude. Skôr tam išlo o to, že ak sa tie nominácie robili, skôr sa mohli prihlásiť do nejakých výberových konaní. Vedeli, že výberové konanie bude, tak sa prihlásili a tam si potom už urobili výber.“

Niektorí podľa Pašku konkurzom prešli, iným sa to nepodarilo.

V Smere aj v Moste-Híd – teda v stranách, ktoré majú oproti SNS skúsenejšie vedenie – o straníckych nominantoch mlčia. Robert Fico používa už niekoľko rokov pojem „nominanti štátu“. O tom, ako sa vyberajú, podľa svojich slov nič nevie napríklad podpredseda Mosta-Híd a štátny tajomník na ministerstve práce Ivan Švejna.

Gábor Gál však v nedeľu v RTVS v relácii O päť minút dvanásť opísal podobný mechanizmus ako Paška z SNS: ľudia z prostredia Mosta-Híd chodia do konkurzov, ale podľa neho nie všetci prejdú.

Od Paškovho suseda po funkcionárov strany

Ministerstvá hospodárstva, financií či dopravy po vlaňajšej zmene vlády vymenili desiatky členov predstavenstiev či dozorných rád. Vo funkciách sú momentálne aj ľudia, ktorí sú priamo spojení so stranami či ich funkcionármi.

Predsedom dozornej rady v Transpetrole je sused Pavla Pašku z dobre známej vily v košickom Mestskom parku Dušan Mach a členom rovnakej dozornej rady je niekdajší podpredseda SDĽ Peter Magvaši.

V dozornej rade pološtátnej Západoslovenskej distribučnej je okresný predseda Smeru v Bratislave III a exposlanec tejto strany Ján Zvonár. V dozornej rade je tento lekár od konca roku 2012, keď už platilo uznesenie Radičovej vlády, podľa ktorého okrem konkurzov museli mať uchádzači ekonomické či právnické vzdelanie. Zvonár v piatok mobil nedvíhal.

V dozornej rade Východoslovenskej distribučnej je zasa košická viceprimátorka Renáta Lenártová, ktorá je v samospráve za Smer a predtým kandidovala za Most-Híd.

Predsedom dozornej rady Stredoslovenskej energetiky je Karol Haťapka, ktorý bol nominantom SNS v licenčnej rade už za Jána Slotu; do tejto funkcie ho v januári opäť navrhol šéf klubu SNS Tibor Bernaťák. V dozornej rade Stredoslovenskej energetiky – distribúcie je okresný predseda Smeru v Kysuckom Novom Meste a niekdajší dlhoročný nominant vo vedení FNM Vladimír Macášek.

Z predstavenstva dvoch východoslovenských energetických firiem pred týždňom odstúpil syn šéfa premiérovej kancelárie Roman Šipoš mladší; Igor Matovič zasa hovorí, že v dozornej rade Východoslovenskej distribučnej je svat Pavla Pašku Richard Tušan.

Platy sa počítajú ťažko

Strany pritom zrejme kontrolujú nielen jednotlivých nominantov, ale aj celé firmy – a nielen v rezortoch, ktoré patria ich ministrom.

O tom, že Železničnú spoločnosť Slovensko kontrolujú nominanti SNS a Andrej Danko osobne, hovoril nielen šéf RegioJetu Radim Jančura. Aj predseda SNS verejne povedal, že s manažérmi spoločnosti hovoril o rozdeľovaní peňazí na modernizáciu vlakov.

Koľko jednotliví členovia dozorných rád a predstavenstiev zarábajú, nie je ľahké vypočítať. Podľa uznesenia vlády sa odmena skladá z troch zložiek stanovených zložitým koeficientom.

Niektorí zástupcovia štátu v štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, ktorí sú v orgánoch spoločnosti a zároveň aj v manažmente, napríklad vo svojich majetkových priznaniach za rok 2015 uviedli celkový ročný príjem vyše 200-tisíc eur. Pokiaľ ide len o odmeny v predstavenstvách a dozorných radách, zvykne ísť väčšinou o tisíce eur mesačne.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré má v konkurzoch vyberať najlepších a nie politicky odobrených ľudí zo straníckych centrál, riadi podpredseda Smeru Peter Žiga. Politické nominácie odmieta. „Ministerstvo hospodárstva po uplynutí funkčného obdobia nominantov pristúpilo k ich výmene. Postupuje prostredníctvom výberových konaní, ktoré zaviedla vláda Iveta Radičovej, a neskúma politickú príslušnosť zástupcov štátu,“ tvrdí.

Aj ministerstvo financií – má pod sebou firmy ako Tipos či Slovenská elektrizačná prenosová sústava – odpísalo, že orgány spoločností obsadzujú po výberových konaniach. „Všetci uchádzači prešli riadnym výberovým konaním.“

A ako opísala fungovanie štátnych podnikov pred šiestimi rokmi Radičovej vláda, keď sa pokúsila obmedziť roky zaužívané nasadzovanie straníckych nominantov do takýchto podnikov?

„Spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu sa v súčasnosti ukazuje ako nesystémový: doposiaľ boli do orgánov týchto spoločností s majetkovou účasťou štátu nominovaní ľudia blízki vládnym stranám a v mnohých prípadoch išlo o ľudí, ktorí nepreukázali dostatočnú odbornosť. Táto situácia tak vytvárala priestor pre možnú korupciu a klientelizmus,“ píše sa v uznesení vlády Ivety Radičovej z roku 2011, ktoré druhá ani tretia Ficova vláda nezmenila ani nezrušila, takže stále platí.